Rodič hovorí svojmu dieťaťu:

Ak ma jedného dňa uvidíš starého,
ak sa zašpiním pri jedle a nebudem sa vedieť obliecť,
maj so mnou trpezlivosť,
spomeň si, keď som ťa to učil ja.
Ak budem hovoriť a stále opakovať to isté,
neprerušuj ma, počúvaj..
Keď si bol malý,
musel som ti každý večer rozprávať tú istú rozprávku.
Keď sa nebudem chcieť umyť,
nezahanbuj ma a spomeň si,
koľko dôvodov som si musel vymyslieť,
aby som dostal do kúpeľne teba.
Keď budeš vidieť moju nevedomosť pre nové veci,
daj mi čas a nepozeraj sa na mňa s ironickým úsmevom.
Ja som mal trpezlivosť,
aby som ťa naučil abecedu.
Keď budem hovoriť a nebude to dávať zmysel,
daj mi čas, aby som si spomenul..
nie je dôležité, čo poviem,
ale potreba byť s tebou.
Keď moje unavené nohy budú robiť moje kroky stále ťažšími,
príď mi naproti a podaj mi ruku -
tak, ako som to robil ja tebe,
keď si skúšal prvé kroky..
Keď poviem, že už chcem zomrieť,
nehnevaj sa, jedného dňa pochopíš,
čo ma núti vysloviť to..
Jedného dňa zistíš,
že i napriek mojim chybám som chcel pre teba to najlepšie,
že som sa ti snažil odstrániť trne z cesty.
Daj mi trochu tvojho času,
daj mi trochu tvojej trpezlivosti,
daj mi rameno,
na ktoré si môžem položiť svoju hlavu rovnako,
ako som to robil ja tebe.
Pomôž mi dokončiť túto cestu s láskou a kľudom.
Dám ti za to môj úsmev
a nekonečnú lásku,
ako doteraz stále...