Zo slov Benedikta XVI. o sv. Terézii z Lisieux:

Drahí bratia a sestry!

Dnes by som vám chcel predstaviť sv. Teréziu z Lisieux, čiže sv. Teréziu od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre, ktorá na tomto svete žila iba 24 rokov, na konci 19. storočia, životom veľmi jednoduchým a v skrytosti. Po jej smrti a publikovaní jej diel sa však stala jednou z najznámejších a najmilovanejších svätíc. „Terezka“ nikdy neprestala pomáhať tým najjednoduchším, najmenším, najbiednejším a trpiacim dušiam, ktoré ju vzývali. Darovala svetlo celej Cirkvi svojím hlbokým duchovným učením a to až natoľko, že jej ctihodný Ján Pavol II. v roku 1997 udelil titul Učiteľka Cirkvi, ktorý pripojil k titulu Patrónka misií, ktorý jej bol pripísaný Piom XI. v roku 1939. Môj milovaný predchodca ju definoval ako „expertku vedy lásky“ (Novo Millennio ineunte, 42). Túto vedu – ktorá vidí pravdy viery ožiarené láskou – Terézia vyjadruje hlavne v opise svojho života, publikovanom rok po jej smrti pod názvom Dejiny duše. Je to kniha, ktorá ihneď dosiahla enormný úspech; bola preložená do mnohých jazykov a rozšírená po celom svete. Chcel by som vás povzbudiť k znovuobjaveniu tohto malého-veľkého pokladu, tohto svetlého komentára evanjelia naplno prežívaného. Dejiny duše vskutku sú nádhernými dejinami Lásky, opísanej s takou autentickosťou, jednoduchosťou a sviežosťou, že čitateľ ňou musí zostať očarený. Ale aká je táto Láska, ktorá naplnila celý Teréziin život od detstva až po smrť? Drahí priatelia, táto Láska má tvár, má meno a je to Ježiš! Svätica neprestajne hovorí o Ježišovi. Pripomeňme si teda najdôležitejšie okolnosti jej života, aby sme mohli vstúpiť do srdca jej učenia.

KÁZEŇ P. GABRIELA: Duch detstva privádza k Bohu
Autor: Páter Gabriel OFM - 3 July, 2011 - 12:00
Kázeň

Cesta k osvieteniu vedie cez riešenie niekedy na prvý pohľad neriešiteľných a nezmyselných príkazov, otázok, či situácií.

Mnohí ľudia odmietajú Boha, lebo niektoré jeho požiadavky sa im zdajú ťažké, nepochopiteľné alebo až nezmyselné či hlúpe. Takým sa im zdá byť nielen učenie cirkvi v otázkach viery a mravov, ale aj mnohé výroky Svätého písma. Rovnako aj existencia zla vo svete. Hovoria: "Ako môže byť Boh láska, keď dopustí také a také zlo?!" Môžeme povedať, že uvedení ľudia odmietajú Boha, lebo nie je podľa ich predstáv. No možno takto pristupovať k Bohu? Je rozumné domnievať sa, že nekonečný Boh, ako aj všetko to, čo stvoril, čo naďalej tvorí, čo hovorí, čo dopúšťa, bude pochopiteľné a zrozumiteľné nášmu obmedzenému rozumu? Čo by to bol za Boh, keby sme ho dokonale poznali? Nebola by to len modla, ktorú sme si vytvorili?
„Duch detstva“

Človek kladie Bohu podmienky, aký má byť, a len vtedy je ochotný prijať ho a uveriť v neho. Takýto človek si však neuvedomuje, že aj Boh kladie podmienky, za akých sa človek môže dostať k nemu, za akých mu môže porozumieť. Jednou zo základných podmienok, ktorá umožňuje človeku chápať nepochopiteľného Boha, je „duch detstva“.

Je to podmienka, resp. stav ducha, bez ktorého človek nie je schopný preniknúť k chápaniu nepochopiteľného Boha. Ježiš v evanjeliu hovorí: "Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo" (Mt 11, 25).