NAOZAJ ŽIJEME V SLOBODE ?
19 min ·
NAOZAJ ŽIJEME V SLOBODE ?
Uplynulé hodiny je celý internet zaplavený statusmi o „slobode“. Okrem prázdnych, bezcenných a bezobsažných tliachanín našich politikov však jeden z málatých, ktorý priniesol hodnotnú úvahu bol mons. Judák svojim príspevkom na facebooku.
Sloboda, bez ďalších súvislostí je len prázdnou frázou, nesúcou sa však veľmi vedome mnohými v duchu, ktorý nabrala počas Francúzskej revolúcie- popieranie akejkoľvek autority a teda aj hodnotového poriadku. Bez toho aby sme ju dali do kontextu nášho kresťanského dedičstva, ktoré vedie ku koreňom nášho Európskeho kontinentu budú akékoľvek naše úvahy len prázdnymi frázami.
Kým budeme národ, ktorý si nechá skákať po svojich osobnostiach, ktoré svetu daroval v minulosti, alebo aj v súčasnosti, nečaká nás nič dobrého. Myslím tu na biskupov a kňazov mučeníkov komunistického režimu, Vojtašáka, Buzalku, Korca, Gojdiča a mnohých menej známych. Boli to oni, skrze ktorých pôsobenie a svedectvo zapálil Boh v srdciach mojich mnohých spolubratov kňazov, ako aj mňa samého túžbu po kňazskom povolaní. Oni nám ukázali, že kresťanská viera je niečo tak vznešené, za čo sa oplatí ísť do väzenia a stratiť vonkajšiu slobodu, pretože skutočná sloboda tkvie vo vnútri človeka.
Naši predkovia pozerali z Bratislavského hradu na druhý breh Dunaja, kde sa nazdávali, že je skutočná sloboda. V skutočnosti to však bola lacná sloboda revolucionárskeho západu, ktorá naplno prenikla v roku 1968 v sexuálnej revolúcií, skrze ktorú sa jediným cieľom ľudského života stali nezriadené vášne.
Kým v minulosti boli nástroje komunistického nepriateľa zjavné, teraz sú však oveľa rafinovanejšie. 33 rokov po páde komunistického režimu vidíme, že zrejme aj vďaka tvrdému prenasledovaniu sa našli osobnosti, ktoré vyvíjali odpor a boli svetlom v časoch tmy.
Musíme však priznať, že náš národ postráda osobnosti, ktoré by mu ukazovali smerovanie.
Vedie ho, skôr než producírovanie zdanlivých hrdinov bratislavskej kresťanskej kaviarne, tichá intuícia úprimných sŕdc, ktoré si ešte zachovali svetlo pravej viery a vnímajú zlo, ktoré sa deje a ktoré nám je predkladané veľmi rafinovaným spôsobom. Je to práve kresťanská viera, ktorá definuje miesto skutočnej slobody - slobody vybrať si dobro a to dobro Najvyššie.
Národ, ktorý sa neobzerá do minulosti, nenájde cestu do budúcnosti, povedal veľký mysliteľ Edmund Burke. Je na nás aby sme si vybrali správne: budeme sa obzerať za Vojtašákom, Buzalkom, Korcom, či Gojdičom ? Alebo azda za Husákom, Dubčekom a Novotným, oblečeným do vábivých slov ekologizmu, genderizmu a iných izmov ? Nezabudnime, že skutočná sloboda, to nie sú vágne frázy, ale skutky, plné nezištnej obety pre dobro národa a spoločnosti, hoci aj za cenu väzenia.
SLEDUJTE MA AJ NA TELEGRAME: OtecLubomir