V roku 2015 BXVI napísal list katolíckemu štátnikovi Vladimírovi Palkovi, v ktorom vyzval na modlitbu proti „rozširujúcej sa moci Antikrista“. V novembri som bol na návšteve Bratislavy a večeral som s kamarátmi Vladimírom Palkom, matematikom a štátnikom na dôchodku, a Jaroslavom Daniškom, redaktorom konzervatívneho časopisu Standard. Vlado bol jedným z mojich zdrojov pre Live Not By Lies.
Hovorili sme o chorľavom pápežovi Benediktovi XVI. Vlado spomenul, že v roku 2015 dostal list od Benedikta XVI. ako emeritného pápeža. Oh? Vlado, člen podzemnej katolíckej cirkvi, ktorý neskôr pôsobil ako minister vnútra v jednej z postkomunistických vlád krajiny, napísal knihu s názvom Levy prichádzajú: Prečo Európa a Amerika smerujú k novej tyranii, o rastúci protikresťanský charakter západného života a politiky. Kniha bola preložená do nemčiny (hyperlinkový odkaz pod názvom je na toto vydanie) a jej kópia sa dostala k Benediktovi od rakúskeho biskupa.
Vlado bol vážny, keď hovoril o liste. Bolo to veľmi krátke, povedal, a ocenil knihu. A na záver emeritný pápež hovoril o Antikristovi. Vlado nechcel presne povedať, čo povedal Benedikt. Povedal nám, že list zverejní až po Benediktovej smrti.
Minulý týždeň som sa stretol s Jaroslavom na večeri v Ríme. Obaja sme tam boli na Benediktovom pohrebe. Spýtal som sa ho, či sa Vlado pripravuje na vydanie listu. Povedal, že si nie je istý, lebo Vlado začína byť studený. Vlado je katolík zo starej školy a bál sa, že bude kameňom úrazu vo viere iných. Naliehal som na Jara, aby povzbudil Vlada, aby povedal pravdu, pretože je dôležité, aby svet vedel, ako svätý pápež, ktorý práve my čítame znamenia čias.
Dnes Standard zverejnil krátky rozhovor, ktorý urobil Jaro s Vladom, v ktorom prezradil obsah Benediktovho listu. Tu je úryvok z rozhovoru, ktorý som preložil cez Google do angličtiny: Keď ste list nahlásili prvýkrát, rozhodli ste sa časť textu nezverejniť s tým, že na to nie je vhodný čas. Dôvodom bol citlivý obsah a obavy, ktoré zosnulý pápež vyjadril o stave katolíckej cirkvi. Mohol by si upresniť, o čo konkrétne išlo?
Áno, je to tak. List nie je dlhý, má dvanásť riadkov. V druhej polovici listu je veta dlhá asi tri riadky, v ktorej emeritný pápež uvádza niekoľko pozoruhodných tvrdení.
Veta znie takto: „Vidíme, ako sa rozširuje moc Antikrista, a môžeme sa len modliť, aby nám Pán dal silných pastierov, ktorí budú brániť jeho cirkev v tejto hodine núdze pred mocou zla.„ V nemčine to znie takto: „Človek môže len vidieť šíriť sa moc Antikrista a možno sa len modliť, aby nám Pán dal mocných pastierov na obranu Jeho Cirkvi proti moci zla v tejto hodine núdze.„
Čo ste si vtedy mysleli? A čo si o tom myslíte dnes?
Pojmy ako rozšírenie moci Antikrista, cirkev v čase núdze a potreba brániť cirkev pred mocou zla sú vážne a závažné. O to viac, že ich vyslovil človek, v ktorého vyjadrovaní sa počas celého života spájala presnosť s vhodnosťou použitých výrazov. Už ako pápež predniesol vážne verejné posolstvá, no tieto formulácie sú o niekoľko stupňov naliehavejšie. Situácia vo svete a cirkvi emeritného pápeža veľmi znepokojovala. Očividne tým trpel.
Veľmi často sa nad tým zamýšľam, ale netrúfam si jeho výroky tlmočiť a tlmočiť. V tomto bode by som to považoval za trúfalosť. Som len kresťanský bývalý politik a necítim sa byť kompetentný. Ako politik som sa držal Magistéria katolíckej cirkvi a v žiadnom boji som neustúpil. O kostole sa však vyjadrujem len zriedka a len o detailoch. Vysloviť nejaké zásadné úsudky o jeho stave vo všeobecnosti si vyžaduje tak človeka, ktorý je lepším príkladom kresťanských cností, ako aj teologicky sofistikovanejšieho. Je to práca pre svätých.
Benedikt písal o Antikristovi vo svojej prvej knihe o Ježišovi Nazaretskom. Bola to časť, kde hovoril o pokúšaní Krista diablom na púšti, kde sa podľa Ratzingerových slov „diabol zjavil ako teológ“. Pápež pripomenul aj slávnu Solovjovovu Legendu o Antikristovi, čo je krátka fiktívna próza, kde Antikrist získal doktorát na univerzite v Tübingene, vtipné je, že tam kedysi vyučoval aj samotný Ratzinger. Antikrist tu vystupuje ako veľký humanista, bojuje proti hladu, je autorom knihy Otvorená cesta k blahobytu a mieru vo svete, Benedikt to používa len ako ilustráciu, že aj „výklad Písma sa môže stať nástroj Antikrista“. Ako teologický učenec kritizoval určité správanie učencov a teológov. A pripomenul, že Antikrist nemusí vyzerať ohavne, že nemusí byť uznaný ako zlý, ale môže sa javiť ako prijateľný, dobrotivý, ako humanista – ktorý však ide proti Bohu. Aká je pre vás postava Antikrista?
S úsmevom podotýkam, že politici, ani bývalí, tento výraz bežne nepoužívajú. Ale keď na tom trváš, môže to byť niekto s mimoriadnym vplyvom, ktorý predstiera, že je milosrdnejší ako Kristus.
Rozhodli ste sa list nezverejniť a počkať. Aj teraz, po smrti Benedikta, ste čakali viac dní, prečo taká opatrnosť?
Je to len obyčajná ľudská opatrnosť a váhavosť. Vtedy, pred siedmimi rokmi, som sa čudoval, prečo píše také nezvyčajné slová osobe, ktorú ani nepozná. Teraz sa otázka vrátila. Smrťou Benedikta XVI. sa niečo končí a ja sám chcem niektoré veci uzavrieť.
Čo ste si z toho listu zobrali vtedy, pred siedmimi rokmi?
V tom roku 2015 som si myslel, že sa určite nemýlim, ak si vezmem k srdcu slová emeritného pápeža o potrebe modlitby. Odvtedy som sa cestou do práce pravidelne modlil za kostol. Pred modlitbou som si vždy v duchu hovoril, že je to „pre pápeža, pre emeritného pápeža a pre všetkých pastierov Cirkvi“.
Po Benediktovi XVI. rezignoval, vyvolalo to veľký údiv a kritiku. Niekdajší pápež však nezostal úplne ticho, vydal viacero textov a kníh, občas vyšli aj vyjadrenia zo súkromných rozhovorov či listov, ako je ten váš. Benedikta skrátka z ústrania, no napriek tomu komunikoval so svetom. Keďže ste boli toho súčasťou a zároveň ste o tom nehovorili, ale veľa ste o tom premýšľali, čo si myslíte dnes, prečo pápež odstúpil, čo považoval za naliehavejšie ako službu v Petrova stolica? A čo sa snažil sprostredkovať veriacim z ústrania?
Možno už úprimne neveril, že je schopný riešiť problémy a pokorne sa rozhodol odísť. Možno cítil iné tlaky, ktoré sa už asi nikdy nedozvieme. Ale v každom prípade mi to príde ako rozhodnutie zodpovedného a skromného človeka. A čo sa snažil zo svojho ústrania odkázať veriacim? No to, čo napísal v liste. Že situácia je vážna a musíme sa modliť k jedinému Pánovi dejín.
Keďže hovoríte o konci epochy, aké sú charakteristiky novej epochy, v čom je iná?
Poviem len to, čo aj tak všetci vidia. Že epocha začína obrovským napätím v politickej a duchovnej sfére. Preto je tu značná neistota.
V súvislosti s odkazom Benedikta pre kresťanov, ale nielen pre nich, nám pri vstupe do tejto epochy prichádzajú na um štyri princípy. Prvým je, že sú veci, od ktorých nikdy nemôžete ustúpiť, a snažiť sa vyhnúť boju za ne je vážna chyba. V slovenskej politike som bol svedkom práve tohto omylu mnohých kresťanov.
Druhým je, že treba skúmať svoje pohnútky a pokorne začať od seba, nie hneď myslieť na blížneho ako na vinníka. A tretí? Benedikt XVI. toľkokrát zdôraznil, že viera a rozum sa navzájom dopĺňajú. Musíte sa tiež držať svojej mysle.
A nakoniec, že sa musíte modliť za silných pastierov, ktorí dokážu brániť cirkev pred mocou zla.
Ešte raz slová Benedikta XVI. z roku 2015: „Keď vidíme šíriť sa moc Antikrista, môžeme sa len modliť, aby nám Pán dal mocných pastierov na obranu Jeho Cirkvi proti moci zla v tejto hodine núdze“.
Je celkom udivujúce, že svätý pápež čítal znamenia čias a videl príchod Antikrista. Jeho rezignácia v tomto svetle vyzerá inak. Možno veril, že vo svojej chorobe a krehkosti nemôže viesť Cirkev cez prichádzajúcu apokalypsu.
Nie je to však prvýkrát, čo Benedikt hovoril o našej dobe ako o dobe Antikrista. Peter Seewald vo svojej autoritatívnej biografii Benedikta cituje pápeža Ratzingera: „Skutočná hrozba pre Cirkev, a tým aj pre Petrovu službu, nepochádza z tohto druhu epizódy, ale z univerzálnej diktatúry zdanlivo humanistických ideológií. Každý, kto protirečí tejto diktatúre, je vylúčený zo základného konsenzu spoločnosti. Pred sto rokmi by niekto považoval za absurdné hovoriť o homosexuálnom manželstve. Dnes sú tí, ktorí sú proti, spoločensky exkomunikovaní. To isté platí pre potraty a produkciu ľudských bytostí v laboratóriu. Moderná spoločnosť má v úmysle formulovať anti- Kresťanské vyznanie: Kto sa proti nemu postaví, je potrestaný sociálnou exkomunikáciou. Báť sa tejto duchovnej sily Antikrista je až príliš prirodzené a skutočne treba, aby na pomoc prišli modlitby celých diecéz a svetovej cirkvi, aby sa tomu postavili.“
Levy naozaj prichádzajú. Stále viac a viac vidím, prečo BXVI schválil svojho tajomníka, arcibiskupa Gänsweina, aby v roku 2018 verejne podporil The Benedict Option. Prial by som si len, aby si mohol prečítať Live Not By Lies.
CWR: Prečo si mladý Ratzinger rýchlo získal takú pozornosť ako kňaz, profesor a teológ?
Seewald: Bolo to kvôli spôsobu, akým najmladší profesor teológie na svete prednášal. Študenti pozorne počúvali. Bola tam nebývalá sviežosť, nový prístup k tradícii spojený s reflexiou a jazykom, ktorý v tejto podobe ešte nezaznel. Ratzinger bol vnímaný ako nová, nádejná hviezda na oblohe teológie. Jeho prednášky boli stiahnuté a tisíckrát distribuované po celom Nemecku.
Jeho univerzitná kariéra však takmer zlyhala. Dôvodom bola kritická esej z roku 1958 s názvom „Noví pohania a cirkev“. Ratzinger sa poučil z nacistickej éry: samotná inštitúcia je zbytočná, ak nie sú aj ľudia, ktorí ju podporujú. Úlohou nebolo spojiť sa so svetom, ale oživiť Vieru zvnútra. Vtedy 31-ročný mladík vo svojej eseji poznamenal: „Vzhľad cirkvi modernej doby je v podstate určený tým, že sa úplne novým spôsobom stala a stále viac stáva Cirkvou pohanov…, pohanov, ktorí sa stále nazývajú kresťanmi, ale v skutočnosti sa stali pohanmi“.
Úlohou nebolo spojiť sa so svetom, ale oživiť Vieru zvnútra. Toto je prístup Benedikta – neskrývať sa pred svetom, ale posilniť obranu Cirkvi v srdciach a mysliach každého vyznávajúceho kresťana, aby sme boli odolní a zostali verní v skúškach, ktoré prídu. Nedá sa dostatočne zdôrazniť, že Joseph Ratzinger videl, že spoločnosť, ktorá bola kresťanská len povrchne, ako Nemecko, v ktorom vyrastal, nebude dostatočne silná na to, aby odolala novým silným protikresťanským ideológiám.
Prepáčte, že znova citujem niečo, čo som napísal minulý týždeň, ale vzhľadom na list, ktorý Vlado Palko teraz zverejnil, si myslím, že je to dôležité: V tenkej knihe vydanej pred niekoľkými rokmi vplyvný filozof Giorgio Agamben napísal:
Joseph Ratzinger, keď bol ešte mladý teológ, študoval myslenie Tyconia, teológa štvrtého storočia, ktorý povedal, že telo Cirkvi je rozdelené na temnú a zlú cirkev a spravodlivú. V súčasnom stave sú tieto dve telá Cirkvi neoddeliteľne spojené, ale na konci časov sa rozdelia.
Cirkev, napísal budúci pápež v roku 1956, je až do posledného súdu Cirkvou Kristovou aj Cirkvou Antikristovou: „Antikrist patrí Cirkvi, rastie v nej a s ňou až do veľkého odlúčenia, ktoré bude zavedené konečným zjavením.“
Dnes ráno som zvedavý, či BXVI veril alebo neveril, že bolo jeho poslaním očistiť Cirkev pred koncom tým, že dovolil, aby sa tajomstvo neprávosti naplno odhalilo. Nie, nehovorím, že František je Antikrist. Antikrist bude politickým vodcom. Hovorím, že sily, ktoré rýchlo pretvárajú Západ ničením toho, čo zostalo z jeho kresťanstva, dokonca aj v rámci katolíckej cirkvi, sú sily, ktoré v konečnom dôsledku privedú históriu ku koncu. Myslím, že je to možné – toto je špekulácia! — že jemný Benedikt konečne pochopil svoje poslanie pápeža ako vyťahovanie zla tým, že dovolil peklu, aby urobilo maximum, aby mohlo byť nakoniec porazené. Anglikánsky biskup NT Wright vo svojej jednoduchej knihe o Zjavení napísal, že toto je apokalyptický scenár, ktorý uvádza posledná kniha Biblie: že až keď zlo urobí to najhoršie a démon sa úplne odhalí, môže byť zničený. raz a navždy.
Chcem sa ujasniť: nehovorím, že sa to tu stalo a deje. Hovorím, že je taká možnosť.
Prístup, ktorým sa držal pápež Benedikt – posilnenie oslabenej cirkvi zvnútra – je diametrálne odlišný od prístupu pápeža Františka, ktorým je podľa jeho frázy „ísť na okraj“. Vždy, keď som sa dostal do sporu s profrantišistickými katolíkmi o tom, že „choďte na okraj“, povedal som im, že je v poriadku ísť na okraj, ale je to zbytočné, ak si nemáte čo vziať so sebou a dať tamojším ľuďom. Žijeme v dobe, v ktorej katolíci a vlastne väčšina kresťanov sotva poznajú svoju vlastnú vieru. Sedíme kačice pre ducha Antikrista, v akejkoľvek forme. Pozrite sa na túto novú tabuľku o návšteve kostola v USA. Všimnite si dobre, že nesleduje celkový pokles medzi kresťanskými skupinami, iba percentá tých, ktorí sa stále hlásia k týmto skupinám a ktorí chodia na týždenné bohoslužby:
Možno sa čudovať, prečo mal pápež Benedikt obavy?
Benediktov odkaz Vladovi Palkovi o Antikristovi pripomína tento úryvok z jeho encykliky Spe salvi : V roku 1794 sa v texte Das Ende aller Dinge („Koniec všetkých vecí“) objavuje zmenený obraz. Teraz Kant zvažuje možnosť, že okrem prirodzeného konca všetkých vecí môže existovať aj iný, ktorý je neprirodzený, zvrátený koniec. V tejto súvislosti píše: „Ak by kresťanstvo jedného dňa prestalo byť hodné lásky… prevládajúcim spôsobom ľudského myslenia by bolo odmietanie a odpor voči nemu; a Antikrist … by začal svoj – aj keď krátky – režim (pravdepodobne založený na strachu a vlastnom záujme); ale potom, pretože kresťanstvo, hoci je predurčené stať sa svetovým náboženstvom, by v skutočnosti nebolo osudom priaznivo naklonené, aby sa ním stalo, potom by to v morálnom ohľade mohlo viesť k (zvrátenému) koncu všetkých vecí“ Benedikt hovorí, že neexistuje nič také ako duchovné vákuum. Ak by ľudia jedného dňa odmietli kresťanstvo, začali by ho nenávidieť, a to by znamenalo vládu Antikrista a „(zvrátený) koniec všetkých vecí“. Niet divu, že Ratzinger bol taký apokalyptický!
Anglický spisovateľ Paul Kingsnorth je čerstvým konvertitom na ortodoxné kresťanstvo, no o modernom svete píše prorocky už mnoho rokov. Na svojom SubstackuThe Abbey of Misrule píše mimoriadne pôsobivo o tom, čo nazýva „Stroj“ a jeho snahe zničiť všetko ľudské v nás. V tejto eseji od Unherda, upravenej z jeho Substacku, Kingsnorth skúma množstvo mysliteľov – nie všetci kresťania – ktorí spoznali, že svet sa rúti smerom k tomu, čo niektorí nazývajú „Antikrist“. Končí to takto:
[Augusto] Del Noce je často označovaný ako konzervatívny alebo dokonca reakčný mysliteľ, no neprijal ani jedno označenie. Jednoduchá „reakcia“, povedal, nebola riešením toho, čo sa odohrávalo. Nostalgia aj utópia boli ako nástroje odporu nakoniec neplodné. Ak je permanentná revolúcia a následná dezintegrácia základným stavom sveta, ktorý popiera transcendenciu, potom je alternatíva jasná: návrat do duchovného centra. Znovuobjavenie alebo znovuzískanie transcendentnej ríše a jej miesta v našich životoch. Toto, a len toto, je alternatívou k vláde kvantity a jej sprievodnému obsadeniu bohov, démonov a strojov.
Čo chce Moloch – Moloch, ktorého dušou je elektrina a banky – je obeť. Musíme obetovať seba a naše deti robotickým bytom a ohromeným vládam. To, čo chce Antikrist, je opakom transcendencie. Ak Kristov príchod predstavuje transcendentný prienik do časného, aby ho zmenil, potom Jeho protivník zvestuje svet čistej hmoty, neprerušovaný ničím, čo je mimo dosahu ľudí. Všetko na tomto svete je na hranie. Čokoľvek, od dažďových pralesov až po ľudské telo, si možno nárokovať a pretvárať v záujme pokroku v oblasti ľudskej vôle. Je to najstarší príbeh.
Prudká sila, ktorá beží pod vekom pokroku, energia moderného sveta, rieka, ktorá nás nesie ďalej – kam nás to berie? My poznáme odpoveď. Ľudia nemôžu žiť veľmi dlho bez záblesku transcendentna alebo bez nejasne chápanej túžby zjednotiť sa s ním. Odmietli sme túto cestu, urobíme si vlastnú. Odopretý pohľad do neba, pokúsime sa ho postaviť tu. Tento nedokonalý svet, títo nedokonalí ľudia – musia byť nahradení, vylepšení, prerobení. Chybná záležitosť je teraz v našich rukách. Vieme, čo robiť.
To, čo Progress chce, je nahradiť nás.
Možno posledná zostáva otázka, či to necháme.
Dnes som videl tento klip Yuvala Noaha Harariho, najpredávanejšieho izraelského filozofa a obľúbenca zo Silicon Valley. Nie je to dlho. Treba to sledovať. Vidí, že slobodnú vôľu nahrádza algoritmus, ktorý nás pozná lepšie, než sa poznáme my sami – a myslí si, že toto je dobré, že toto je pokrok! „Organizmy sú algoritmy,“ vyhlasuje. Život nie je nič iné ako reťazec čísel. Sledujte:
„Organizmy sú algoritmy“ bol slogan, ktorý Harari prevalcoval vo svojom bestselleri Homo Deus, v ktorom napísal: „Keď sme ľudstvo pozdvihli nad brutálnu úroveň boja o prežitie, teraz sa zameriame na povýšenie ľudí na bohov a z Homo sapiens na Homo deus.“ Hovorí, že technológia z nás urobí bohov. Toto je čisto satanské. V 1. knihe Mojžišovej 3:4 jej had pokúšajúci Evu povedal, že ak bude jesť len zo zakázaného ovocia, „budeš ako Boh“. Tu je Yuval Noah Harari, ktorý to vyhlasuje a hovorí, že je to skvelá vec. Pokrok!
Starý nemecký pápež, ktorý prežil najkrvavejšie storočie v dejinách ľudstva a ktorý sa dožil takmer kolapsu kresťanstva v Európe a na Západe v širšom zmysle, ako aj rozpadu prirodzenej rodiny a dokonca aj utkvelá predstava o sexe a rode, napísal autorovi knihy o prichádzajúcom protikresťanskom prenasledovaní tieto slová:
„Vidíme, ako sa moc Antikrista rozširuje, a môžeme sa len modliť, aby nám Pán dal silných pastierov, ktorí budú brániť jeho cirkev v tejto hodine núdze pred mocou zla.“
Benedikt XVI. vedel, koľko je hodín. A Vy?
O autorovi Rod Dreher
Rod Dreher je vedúci redaktor v The American Conservative. Je veteránom troch desaťročí časopisovej a novinovej žurnalistiky a napísal aj tri New York Times bestsellery — Live Not By Lies , The Benedict Option a The Little Way of Ruthie Leming — ako aj Crunchy Cons a How Dante Can Save Your Life. Dreher žije v Baton Rouge, La.
