Svätí bratia...K R I S P Í N ...a...K R I S P I N I A N -mučeníci-sviatok 25.októbra

Svätí Krispín a Krispinian- bratia- mučeníci -sviatok 25.októbra

Slávni mučeníci-bratia z čias prenasledovania kresťanov z 3.st...Patróni obuvníkov...

Prastaré správy uvádzajú,že bratia pochádzali z bohatej,vplyvnej rímskej rodiny a boli už kresťania...Okolo r.240 posiela pápež Fabián sv.Denisa /Dionýza/ na apoštolské misie do Gálie-Francúzska a s ním šli aj bratia Krispín a Krispinian...Bratia prišli do mesta Soissons,pri Lutécii-starý Paríž...tu sa usadili a živili sa remeslom-šili a zhotovovali topánky,obuv...Cez noc pracovali a cez deň chodili ohlasovať evanjelium medzi pohanov...Všetky peniaze za obuv venovali chudobným a chorým...a tak sa stali veľmi obľúbení medzi ľudom...Ale pohanskí kňazi to nezniesli a využili príležitosť,že do mesta Soissons prišiel rímsky cisár Maximián a udali bratov ako kresťanov...Odmietli zradiť kresťanskú vieru a tak boli odsúdení cisárom na hrozné mučenie a smrť...Boli priviazaní ku kolu a bičovaní...Potom im do prstov pichali ihly a klince...a z chrbta vyrezávaná koža...na výsmech...že na obuv...Keď mučenia bratia prežili,hodili ich do kotla s vareným olejom...ale Boh ich zázračne zachránil a prežili aj toto mučenie...Rozzúrený cisár a pohania ich odsúdil na trest smrti a boli sťatí...r.286 v meste Soissons...

Marcus Aurelius Valerius Maximianus , známy tiež ako Maximianus Herculius (okolo 250 ? u Sirmia , Panónia - júl 310 Massilia-obesenie , Galie ), bol rímsky cisár v rokoch 286-305, 307-308 spoluvládca zakladateľa systému tetrarchie Diocletiana . V rokoch 285-286 zastával funkciu Diocletianova caesara .

Maximianus-rímsky cisár-spoluvládar Diokleciána...

Svätí Krispín a Krispinian boli bratia mučeníci z 3. storočia, ktorí šírili kresťanstvo vo Francúzsku a zomreli mučeníckou smrťou v meste Soissons v roku 286. Sú patrónmi obuvníkov a ich sviatok sa oslavuje 25. októbra.

Bratia Kryšpín a Krispinián pochádzali zo vznešenej rodiny rímskej.

V čase ich mladosti bol biskup sv. Denis poslaný od pápeža Fabiana hlásať do Francúzska evanjelium. Na cestu si vzal aj niekoľko kňazov a veriacich. Keď bratia počuli o jeho ceste, pridali sa k jeho skupine, opustili svoju rodinu a oddali sa misionárstvu . Bratia Kryšpín a Krispinián zavítali do francúzskeho mesta Soissons, kde začali usilovne rozširovať kresťanstvo. Aby sa tu stali obľúbenejšími, založili si tu obuvnícky obchod, odkiaľ svoje výrobky distribuovali potrebným. Miestnym zatvrdnutým pohanom sa ich prítomnosť prestala páčiť, a keď do Soissonsu zavítal cisár Maximianus , boli bratia predvolaní na súd. Keď odmietali vyznať pohanskú vieru, boli mučení na štipci , bola im vrážaná do prstov šidla a z chrbta vyrezávané remienky. Aj napriek všetkým bolestiam sa nezriekli viery kresťanskej, a tak boli daní do vrelého kotla. Zázrakom z neho ale vyliezli živí, a tak boli odsúdení na sťatie mečom.

Pôvod: Narodili sa v Ríme do kresťanskej šľachtickej rodiny okolo polovice 3. storočia.

Poslanie: Spolu s biskupom Dionýziom šírili kresťanstvo vo Francúzsku.

Mučenícka smrť: Zomreli mučeníckou smrťou v Soissons približne v roku 286.

Zosvätetenie: Boli svätorečení v roku 570.

Patróni: Sú považovaní za patrónov obuvníkov.

Svätí Krispín a Krispinián (okolo 3. storočia , Rím – 286 , Soissons ) boli kresťanskí misionári , rodní bratia, ktorí spoločne s biskupom Dionísiom šírili kresťanstvo vo Francúzsku, kde neskôr v Souissonse podstúpili mučenícku smrť . Roku 570 boli svätorečení. Sú patróny obuvníkov.

Život

Bratia Kryšpín a Krispinián pochádzali zo vznešenej rodiny rímskej.

V čase ich mladosti bol biskup sv. Denis poslaný od pápeža Fabiana hlásať do Francúzska evanjelium. Na cestu si vzal aj niekoľko kňazov a veriacich. Keď bratia počuli o jeho ceste, pridali sa k jeho skupine, opustili svoju rodinu a oddali sa misionárstvu . Bratia Kryšpín a Krispinián zavítali do francúzskeho mesta Soissons, kde začali usilovne rozširovať kresťanstvo. Aby sa tu stali obľúbenejšími, založili si tu obuvnícky obchod, odkiaľ svoje výrobky distribuovali potrebným. Miestnym zatvrdnutým pohanom sa ich prítomnosť prestala páčiť, a keď do Soissonsu zavítal cisár Maximianus , boli bratia predvolaní na súd. Keď odmietali vyznať pohanskú vieru, boli mučení na štipci , bola im vrážaná do prstov šidla a z chrbta vyrezávané remienky. Aj napriek všetkým bolestiam sa nezriekli viery kresťanskej, a tak boli daní do vrelého kotla. Zázrakom z neho ale vyliezli živí, a tak boli odsúdení na sťatie mečom.

Kult

Telá bratov boli predhodené dravej zveri. Miestni kresťania ale telá tajne odniesli a pochovali. V siedmom storočí vystaval biskup sv. Ansarik v Soissonse chrám, v ktorých boli uložené pozostatky oboch svätcov. Neskôr však boli pozostatky prenesené do Ríma . Svätí Kryšpín a Krispinián sú patrónmi obuvníkov a katolíckych remeselníkov.

Roku 1714 obuvníci v Prahe nechali postaviť v Týnskom chráme znamenitý oltár a bývali tu vždy prítomní na svätej omši v deň ich sviatku, ktorý sa oslavuje 25. októbra .

Crispinade

Pojem „Crispinade“ vysvetľuje Komenského slovník náučný ako „dobrodenie vykonávané na účet iných“. Podľa neho Crispinus a Crispinianus kradli kože a vyrábali z nich topánky, ktorými zadarmo obdarovávali chudobných. Tú istú informáciu prináša aj Meyerov zahraničný slovník.

Svätí
Kryšpín a Krispinián

mučeníci
Narodenie

3. storočie
Rím
Úmrtie

286
Soissons
Sviatok

25. októbra
Obdobie

Rímska ríša
Uctievaný cirkvami

rímskokatolícka cirkev a cirkvi v jej spoločenstve,
pravoslávna cirkev ,
anglikánska cirkev
Atribúty

meč, topánky
Patrónom

obuvníkov, sedliakov, tkáčov, obuvníkov

25. OKTÓBRA.

Sv. Krispin a Krispinian, mučeníci.

Svätí bratia Krispin a Krispinian narodili sa asi v polovici tretieho storočia z kresťanských šlachtických rodičov v Ríme. Vychovaní nábožne, zahoreli horúcou láskou ku Pánu Ježišovi, i venovali sa v mladosti službe Božej. Toho času prenasledovaní boli kresťania ukrutnými cisárami rímskymi: Deciom, Valerianom a Aurelianom. Mnoho nábožných mužov opustilo Rím a rozišlo sa po svete, aby premáhali kráľovstvo diablovo a roznášali zaslepeným pohanom svetlo sv. Evanjeliuma. Niektorí horliví vierozvestavia vybrali sa za tým bohumilým účelom do Gallie, terajšieho Francúzska, a k ním pripojili sa urodení mladíci Krispin a Krispinian, ktorí, hoci zo vznešeného rodu pochádzali, priučili sa v rodnom meste Ríme remeslu obuvníckemu tým cieľom, aby v cudzom svete medzi pohanmi pohodlnejšie žiť a slovo spásy ohlasovať mohli. I usadili sa v meste Soassone (Soissons) pri rieke Ezne (Aisne) v Gallii (Francúzsku), a začali sprevádzať remeslo svoje obuvnícke. Remeslo išlo od ruky zbehlým a umelým pracovníkom.

Pohanskí obyvatelia navštevovali sv. bratov radi; lebo práca ich bola dobrá, vkusná, krásná, trvanlivá a lacná. Pri usilovnej práci boli sv. bratia veselí a spokojní, a obcovanie ich bolo čisté a bezúhonné. V krátkom čase naučili sa reč obyvateľov. A každý pohan zastavil sa rád v dielni ich, i rád pohovoril si s umnými, prívetivými a veselými remeselníkami. A sv. Krispin a Krispinian použili vhodnú príležitosť, a potichu, obozretne, bez všetkého hluku zvestovali spasiteľnú vieru a učenie Ježiša Krista, i poučovali pohanov, aká smiešna, záhubná a rozumného človeka nedôstojná je modloslužba pohanská. Zadivení pohania radi počúvali zajímavé a krásné reči ich, navštevovali ich častejšie, prosili o dokonále vyučenie v pravej spasiteľnej viere, a za krátky čas vstúpilo mnoho pohanov do lona sv. cirkvi, a to z každého stavu a povolania, pohlavia a veku.

Tak povstala prvá kresťanská cirkevná obec v meste Soassone. Svätí bratia svietili všetkým kresťanom krásnym príkladom nábožnosti a kresťanskej lásky. Zo značného dôchodku svojho podporovali chudobných a to bez rozdielu, či boli kresťanami alebo či ešte boli pohanami. Úcta ich rástla v celom kraji a mladá obec kresťanská vzrástala mohutne za niekoľko rokov. Keď badali pohanskí žretci (kňazia), že chrámy ich ostávajú prázdné a vpliv ich a vážnosť klesajú, hľadeli na účinkovanie sv. bratov závistlivé, i pomýšľali na pomstu. Roku 286, dňa 1. apríla povýšil cisár rirnský Dioklecián za spolucisára Maximiana Herkulia, sedliackeho syna zo Sriemu (Sirmium) v Pannonii (terajšej Slavonii), i odovzdal mu Galliu a iné západné krajiny pod správu.

Maximian Herkulius bol ukrutný tyran a veľký nepriateľ kresťanov. Nasledujúceho roku tiahol s veľkým vojskom do Gallie a keď premohol povstalcov, začal krvavé prenasledovať kresťanov. I vykrvácali toho roku po hrozných mukách premnohí kresťania, menovite v meste Nante (Nantes) sv. Donatus a Rogacian, v Amiane (Amiens) sv. Kvinktinus, syn senátora rímskeho, Lucianus, v inších mestách sv. Viktorikus, Fuscianus, Gencianus a Rufinus. Ukrutník prišiel r. 287 i do mesta Soassonu.

Pohanskí žretci ponosovali sa cisárovi, že chrámy ich ostávajú prázdne, že sú bohovia rímski rozhnevaní, že hrozia nešťastím a pohromami, ktorými chcejú vlasť trestať, že sa im úcta nepreukazuje; i mnohé iné smiešné a poverčivé žaloby viedli proti nevinným kresťanom. Nevzdelaný, surový a ukrutný cisár bol veľmi poverčivý, ako to u sprostých ľudí obyčajne býva, a preto dopytoval sa na kresťanov, ktorí sa bôžkom klaňať nechceli. I vydal vojakom rozkaz, aby podľa udania pohanských žretcov pochytali všetkých kresťanov v meste a v okolí, a uväznili. Keď žretci udali, že najhlavnejšími nepriateľmi bohov štátnych sú bratia Krispin a Krispinian, dal si ich cisár Maximian pred svoj trón predviesť.

Svätí bratia Krispin a Krispinian boli dovedení zo žaláru pred cisára, ktorý vypytoval sa ich na rodný kraj, na rodinu a na stav ich. Keď počul, že pochádzajú zo vznešenej rodiny rímskej, domluval im prívetive, sľuboval im vyznačenie a vysoké výnosné úrady, keď sa zrieknu kresťanskej viery a bohom štátnym obetovať budú. Pohan si myslel, že, keď svätých bratov po dobrotky získa, všetci ostatní kresťania budú ich nasledovať a modlám sa klaňať. Ale márne bolo namáhanie jeho. I začal hroziť ukrutnými mukami. Sv. Krispin a Krispinian odpovedali: «Cisáru, tresty tvoje trvajú len za krátky čas, i netraseme sa pred nimi. Radi obetujeme život svoj a krv za Pána Ježiša Krista a za sv. vieru. Dôstojenstvá a statky, ktoré nám sľubuješ, nesvedú nás. Veď opovrhli sme v mladosti bohatstvom a dôstojenstvom pre Krista, i tešíme sa teraz, i ďakujeme Bohu a zvelebujeme Ho, ktorý v milosrdenstve Svojom poprial nám k tomu predsavzatiu milosti Svojej. Oj, keby si i ty poznal dobrého pastiera Ježiša Krista a pravdu! I obľúbil by si sebe dobrotu sv. náboženstva Jeho, opovrhol by si bohatstvami a trónom, i vydobyl by si sebe pokoj srdca svojho a svedomia, i večnú korunu blaženého života!»

Cisár zadivil sa nad týmito slovami; ale v ňom skypela stará zlosť oproti kresťanom, i odovzdal sv. bratov miestodržiteľovi svojmu Rikciovarovi, aby ich ku modlárstvu donúti', alebo podľa zákonov s nimi naložil. Rikciovarus bol úhlavným nepriateľom kresťanstva v Gallii a veľmi ukrutný muž; česť svoju a slávu vyhľadával v tom, keď mohol vôľu cisárov plniť a kresťanov krvavé prenasledovať. I predvolal po odchode Maximianovom pred súdnu stolicu svoju sv. Krispina a Krispiniana a snažil sa sv. vyznávačov dobrotky od kresťanského náboženstva odvrátiť. Ale sv. bratia vyznávali pred všetkým prítomným ľudom sv. vieru a zvelebovali Spasiteľa Ježiša Krista.

Ukrutník, ktorý nemal milosrdenstva oproti podriadeným občanom, tým menej mohol byť ľudským oproti nenávideným kresťanom, i dal sv. Krispina a Krispiniana najprv ukrutne bičovať, na škripec natiahnuť, pod nehty na rukách a na nohách šidlá vbíjať a pásy z kože ich drať. Počas týchto ukrutných múk chovali sa sv. bratia pokojne, s dôverou obracali oči svoje k nebu a tíško sa modlili. I potešil ich Boh a posilnil zázračne. Miestodržiteľ dal krvácajúcich vyznávačov do žaláru hodiť a hladom moriť. Keď sa rany ich divotvorne zaceleli, predvolal ich ukrutník opäť pred stolicu súdnu. Márne namáhal sa, aby modlám obetovali. I rozkázal katom, aby ich do vriaceho oleja hodili. Katovia ubičovali sv. vyznávačov a hodili ich do vriaceho 143 kotla. Myslel si ukrutník, že vriaci olej pomaly a bolestným spôsobom koniec urobí životu nenávidených horlivcov kresťanských. Ale milostivý Boh, ktorý zachránil troch mládencov v ohnivej peci, do ktorej ich boli hodili pohania pre vieru v pravého Boha, neopustil ani týchto verných služobníkov Svojich.

Sv. bratia sedeli vo vriacom oleji ako vo vlažnom kúpeli a prespevovali siedmy žalm: «Pane, Bože náš, v Tebe dúfame: vyslobod nás od všetkých protivníkov našich a vytrhni nás, aby (nešľachetník) niekedy neuchvátil ako lev dušu našu, keby nebolo, kto by vykúpil, ani kto by vyslobodil. Keď počul zverský Rikciovarus, že sv. bratia vo vriacom oleji Bohu svojmu žalmy prespevujú a neporušení sú, išiel sám ku vriacemu kotlu, aby videl, jakými čarami sa to deje.

Sotva priblížil sa k ohnisku, vyfrkla z vriaceho kotla kvapka olejová a padla miestodržiteľovi do oka. Ukrutník pocítil nesmiernu bolesť, i začal zúriť a besnieť sa. I vyplnili sa na ňom slová žalmu, ktoré sv. bratia práve spievali: «Hľa, pracoval (bezbožník) ku pôrodu nespravodlivosti: počal bolesť, a porodil neprávosť. Hlbokú jamu kopal, i vykopal ju; ale sám upadol do jamy, ktorú bol urobil. Obráti sa bolesť jeho na hlavu jeho, a na vrch hlavy jeho neprávosť jeho zostúpi!» I dal zbesnenec veľkú hranicu dreva naklásť, zapáliť a oboch vyznávačov do plameňov hodiť. Ale mocná ruka Pánova zachovala i na hranici sv. vyznávačov. A keď sv. bratia prespevovali dokončenie žalmu: «Ja sláviť budem Pána podľa spravodlivosti Jeho, a prespevovať budem menu najvyššieho Pána,» — vrhol sa zbláznený od zlosti Rikciovarus k ním do plameňov a hneď zhorel. S v. bratia zostúpili neporušení s horiacej hranice a mnohí pohania obrátili sa na vieru kresťanskú, keď videli ten zázrak. A sv. Krispin a Krispinian ohlasovali zase verejne moc a slávu Ježiša Krista, že v krátkom čase všetci obyvatelia mesta Soassonu prijali sv. vieru.

Cisár Maximian dozvedel sa od susedných pohanov, čo sa v meste Soassone stalo, pospiechal ta s vojskom svojím, dal sv. bratov chytiť, ukrutne mučiť, hlavy im pozotínať a mŕtvoli ich divým zverom k potrave pohodiť. Keď divé šelmy nedotkli sa mŕtvych tiel sv. Krispina a Krispiniana, odvliekli ich vojaci v noci ku rieke Ezne (Aisne) a hodili ich do nej. Voda vyniesla ostatky svätých na breh. A v noci zjavil sa dobrotivý Boh vo sne nábožnému starcovi, aby išiel ku rieke, telá sv. mučeníkov sobral a počestne pochoval. Zbožný kresťan vstal, išiel k rieke, vzal sv. ostatky a pochoval ich pri dome svojom. To stalo sa r. 287, dňa 25. októbra. Na hrobe sv. mučeníkov stáli sa mnohé divy, a keď vo štvrtom storočí sv. náboženstvo stalo sa panujúcim v celej ríši rímskej, postavený bol nad hrobom ich kostol kresťanský. V šiestom storočí vystavili nábožní kresťania v meste Soassone nový krásny chrám ku cti sv. mučeníkov, do ktorého ostatky ich slávnostne boli prenesené. Od toho času ctení bývajú sv. Krispin a Krispinian ako patróni remesla obuvníckeho. Sv. Krispin a Krispinian vyobrazujú sa s palmami v rukách, u nôh nástroje obuvnícke a pohodené modli.

Poučenie.

Sv. Krispin a Krispinian sú patrónami poctivého remesla obuvníckeho a spolu zbožného bratstva «Tovaryšov obuvníckych a krajčírskych», ktoré r. 1645, v Paríži povstalo («Fréres Cordonnieres» a «Fr. Tailleurs») a vo Francúzsku a v Itálii je rozšírené. Podľa príkladu týchto sv. mučeníkov žijú údovia bratstva v bohumilom používaní času popri prácach svojich, odbavujú modlitby, navštevujú v posvätné dni chrámy, nemocných a chudobných, a chránia sa záhalky a roztopašného života, ktorému obyčajne odovzdáva sa mládež remeselnícka v mestách. I v našej vlasti povstávajú kdetu v mestách podobné bohumilé spolky mládeže remeselníckej: Bože daj, aby sa čím viac rozšírili! Svätí Krispin a Krispinian neopovrhli remeslom, hoci, boli zo vznešeného rodu a remeslo svoje použili k rozširovaniu slávy Božej. Svätý Pavel hovorí (Galat. 6, 10.): «Kým čas máme, čiňme dobre.» A Duch svätý v knihe Príslovia (6, 6.) hovorí: «Ó lenivý, iď k mravenčom, a nauč sa múdrosti!» Prečo? Ako ten malý tvor celé leto pilno pracuje, aby v zime mohol žiť, podobne má robiť a pracovať každý človek, už duševne, už telesne, po celý život svoj; lebo každá poctivá práca je milá Bohu.

Pri práci o výživu nemáme ani na dušu svoju zabúdzať. Každý človek môže pri práci svojej Bohu slúžiť, pokánie činiť, blížnym osožiť. Kto nečiní to, na prácach jeho nespočíva požehnanie Božie. Sv. Hieronym píše zo života sv. Malchusa (Viď 22. október) udalosť, povšimnutia hodnú. Keď sv. Malchus ako otrok pohanovi ovce pásol, sadol si k mravenčiemu kopcu. I pozoroval, s jakou usilovnosťou tie malinké tvory Božie potravu svoju snášajú, žiaden z nich nezaháľa, mnohí väčšiu, než sú sami, ťarchu nesú, vlečú alebo pred sebou váľajú, ako obťaženým ťarchou iní mravenčí s cesty vyhýbajú, ako usilovne malými ústičkami trávu a bylinky ukusujú a na hromadu snášajú. Vnútorne pohnutý pustovník, ktorý ľahkomyseľne opustil bratov a do sveta išiel, za čo do otroctva upadol, zvolal:

«Hľa, Malchus, ako sú tí mravenčí pilní a starostliví a ako bedlive, kým slnce im svieti a leto trvá, potravu si snášajú! A čo ty biedny robíš? Keď máš teraz leto života, a slnce milosti Božej tak hojne svieti tebe, ako sa namáhaš pre budúci život dobré skutky si zhromaždiť, aby si z nich večne žiť mohol ? Prečo ťa, ó lenivý človeče, posiela Boh k mravenčom a hovorí: «Ó lenivý, iď k mravenčom, a nauč sa múdrosti a pilnosti o večné veci ?!» A Malchus prebral sa z vlažnosti svojej, zatúžil po kláštore pustovníckom, vrátil sa po mnohých ťažkostiach do neho, i viedol v ňom prísny a svätý život až do smrti svojej. Kresťane, iď k mravencom, aby si od nich naučil sa pravej múdrosti, pracovitosti a starosti o večný život! Modli sa a pracuj!

Modlitba.

Ó Bože, popraj nám na prímluvu sv. Krispina a Krispiniana milosti, že by sme ich i my v svedomitej pracovitosti a starosti o duševné spasenie svoje nasledovať mohli a život večný obsiahnuť zaslúžili. Skrze Ježiša Krista, Pána nášho. Amen.

sv. Kryšpín a Krispinián
Crispinus a Crispinianus

25. októbra, pripomienka

Postavenie:

mučeníci

Úmrtie:

r.286

Patrón:

miest Soissons, Osnabrück; obuvníkov, sedlárov, garbiarov, rukavičkárov, krajčírov, tkáčov

Atribúty:

topánky, koža, obuvnícke náradie (nôž, drátu, šidlo), palmová ratolesť; ako vedľajší: kniha, kotol, hranice, mlynský kameň, meč, remeselníci alebo mešťania

ŽIVOTOPIS
Pochádzali z Ríma, odkiaľ prišli do severného Francúzska, kde hlásali evanjelium. Zarábali si obuvníckou prácou, pri ktorej ako jednoduchí laici šírili radostnú zvesť o Kristovi. V čase prenasledovania za cisára Maximiána boli udaní a postavení pred súd. Než by svoju vieru zapreli, radšej (asi po r. 285) v Soissons podstúpili mučenícku smrť. Nad ich hrobom bola vybudovaná bazilika.

ŽIVOTOPIS PRE MEDITÁCIU

ŽIVOTOM SVEDILI O KRISTE
Narodili sa v 3. storočí v Ríme, podľa legendy údajne v šľachtickej rodine ako súrodenci. Ich mená poukazujú na osoby s kučeravými vlasmi. S biskupom Dionýziom (vyslaným od pápeža Fabiána) prišli vraj do Galie a rozhodli sa nasledovať príklad apoštola Pavla - "všetkým stať so všetkým, aby získali Kristovi aspoň niektoré." evanjelium.

Vo francúzskom departemente Aisne (v Pikardii), v meste Soissonse ležiacom asi 120 km severovýchodne od Paríža, sa poctivo živili ručnou prácou ako obuvníci. Pre najchudobnejších pracovali zadarmo, ku všetkým zákazníkom prejavovali veľkú láskavosť a hovory s nimi zameriavali kresťanským spôsobom k Bohu. Hovorili s nimi o zmysle sveta a života, o nesmrteľnosti a Ježišovi Kristovi. Často pracovali v noci, pretože sa cez deň viac zaoberali evanjelizáciou. Ako Pavol, ani oni nechceli byť závislí od milodarov a spôsob zárobku si zvolili najskôr preto, že obuvník potrebuje takmer najviac ľudí a nebudú budiť pozornosť nadväzovaním nových kontaktov. Tým spôsobom získavali dôveru a obrátili značný počet obyvateľov v čase, keď za Diokleciána a západného cisára rímskej ríše Maximiána začalo prebiehať veľké prenasledovanie kresťanov. Títo horliví laici nakoniec dovŕšili svoje svedectvo mučeníckou smrťou.
Písomné správy o ich umučení pochádzajú asi až z 8. storočia a preto podrobný opis ich múk je považovaný za menej vierohodný. Tradované legendy, ktoré popisujú diskusiu medzi týmito mučeníkmi a prefektom, ktorý ich nakoniec dal sťať ako nepriateľov bohov, nesú známky rozprávačskej fantázie. Neraz sú ale aj predmetom na ich zobrazenie. Ide o naťahovanie na škripec, odrezávanie pruhov kože z chrbta, ponorenie do kotla aj márny pokus utopiť ich s mlynským kameňom v rieke Aisne, aby zapreli svoju vieru. Autori mali tu snahu zdôrazniť, že skutočnú vieru nemôže nič zlomiť.
Na hroboch týchto dvoch mučeníkov bola v Soissons postavená bazilika, ktorá je doložená už zo 6. storočia v správe biskupa Gregora z Tours o pohrebe mladého kráľovského syna Chlodoberta a ďalej sa spomína, že do tejto baziliky sv. Kryšpina a Krispiniána v roku 587 priputovala počas ich sviatku istá šľachtičná.
V 9. storočí sa časť relikvií sv. Kryšpina a Krispiniána dostala zo Soissons do Osnabrück. Menšia časť sa údajne nachádza v kaplnke sv. Vavrinca v Ríme a vo Fulde.

PREDSAVZATIE, MODLITBA
Budem sa dnes snažiť byť ku každému ústretový, plný lásky a učiť sa tak vydávať neskreslené svedectvo Kristovho učeníka.
Všemohúci Bože, Ty nám posielaš svojich svätých a oni nás svojim príkladom povzbudzujú k lepšiemu životu; veď nás, aby sme svätého Kryšpina a Krispiniána nielen oslavovali, ale tiež sa od nich stále učili a ako oni prinášali ovocie dobrých skutkov. Prosíme o to skrze Tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov