Peter Seewald opravuje pápeža Františka: Benedikt písal dejiny
Peter Seewald opravuje pápeža Františka: Benedikt písal dejiny
Jozef Ratzinger len prechodným pápežom?
Regensburg. Peter Seewald, životopisec pápeža Benedikta XVI. oponoval hodnoteniu pápeža Františka, že Benedikt bol len „prechodným pápežom“.
V rozhovore pre Katholische Sonntags-Zeitung für das Bistum Regensburg Peter Seewald uviedol, že Benedikt počas takmer ôsmich rokov svojho pontifikátu vytýčil „rozhodujúci kurz“ a „skutočne písal dejiny“: „Mnohé z reforiem, ktoré priniesli pápežovi Františkovi popularitu, v skutočnosti uskutočnil Benedikt XVI.
Seewald uvádza niekoľko príkladov Benediktových iniciatív: „Prvýkrát zaviedol otvorené synody biskupov. Začal reorganizovať finančný systém Vatikánu. Dosiahol obrovský pokrok v medzináboženskom dialógu. Zintenzívnil vzťahy s judaizmom, ktoré nikdy neboli také dobré ako počas jeho pôsobenia. A v neposlednom rade, Benediktova rezignácia „zmenila pápežstvo tak, ako sa v modernej dobe ešte nikdy tak nestalo“.
V knihe španielskeho vatikánskeho korešpondenta Javiera Martineza-Brocala pápež František hovorí, že po „dynamickom pontifikáte“ Jána Pavla II. konkláve v roku 2005 potrebovalo „pápeža, ktorý by zachoval zdravú rovnováhu, prechodného pápeža“.
Peter Seewald vysvetľuje toto hodnotenie v rozhovore pre Katholische SonntagsZeitung takto: František má vždy „dvojaký prístup“. Na jednej strane Benedikta chváli, na druhej strane ho „znevažuje“, napríklad keď ho nazýva „starým otcom, otcovským priateľom alebo ‚prechodným pápežom’“.
Na vysvetlenie tohto „dvojkoľajného prístupu“ Seewald uvádza: „Bergoglio chcel od začiatku vybočiť z kontinuity pápežov, spochybniť to, čo bolo stabilné, otriasť vecami alebo jednoducho vyvolať „chaos“, ako hovorí v tej knihe Javiera Martineza-Brocala.“
Ako príklad postoja pápeža Františka Seewald uvádza jeho riešenie tridentského rítu svätej omše: „Ukázal tu, kto je pánom domu, keď zrušil Benediktov slobodný prístup k tradičnej omši. Emeritný pápež sa o tom dozvedel z novín. To hovorím na okraj o údajnom ‚srdečnom vzťahu‘ medzi nimi“…
Tu je preklad celého rozhovoru
Pán Seewald, tu v Regensburgu sa Inštitút pápeža Benedikta snaží zdôrazniť význam tohto pontifika a teológa. Ako máme chápať vyhlásenie pápeža Františka, že Benedikt bol len „prechodným pápežom“?
Jozef Ratzinger bol jediný, kto mal skúsenosti, hlavu, srdce, noblesu a v neposlednom rade pokoru, aby viedol odkaz veľkého Jána Pavla II. v novej ére. Bez akejkoľvek prestávky, čo nikto nepovažoval za možné. Je pravda, že Benedikta XVI. čakal krátky pontifikát kvôli jeho slabšiemu zdravotnému stavu. Bolo z toho však osem rokov, počas ktorých pápež Benedikt XVI. vytýčil rozhodujúci smer.
Napríklad? Mnohé reformy, ktoré priniesli pápežovi Františkovi popularitu, začal Benedikt XVI. Prvýkrát zaviedol otvorené synody biskupov. Začal reorganizovať finančný systém Vatikánu. Dosiahol obrovský pokrok v medzináboženskom dialógu. Zintenzívnil vzťahy s judaizmom, ktoré nikdy neboli také dobré ako počas jeho pôsobenia. Ako prvý pápež v histórii napísal dôkladnú Kristológiu. Toto dielo sa považuje za Magnu chartu obrazu Pána Ježiša v Cirkvi.
Okrem toho, pápež Benedikt je považovaný za najväčšieho teológa, aký kedy sedel na Petrovom stolci, a za učiteľa Cirkvi modernej doby. Predovšetkým hovoril vždy jednoznačne a udržiaval loď svätého Petra v správnom kurze. V neposlednom rade jeho odstúpenie, prvé odstúpenie skutočne vládnuceho pontifika, zmenilo pápežstvo ako nikdy predtým v modernej dobe. „Prechodný pápež“? Hej, áno, ak myslíte…
Čo mohlo Františka podnietiť k tomu, aby zverejnil myšlienku o „prechodnom pápežovi“? Dobrá otázka. František vždy volí dvojaký prístup. Na jednej strane Benedikta chváli, dokonca ho označuje za „veľkého pápeža“, ktorého osoba a dielo budú z generácie na generáciu čoraz viac uznávané, na druhej strane ho bagatelizuje, a nazýva ho dedkom, otcovským priateľom alebo len jednoducho „prechodným pápežom“.
Ako si vysvetľujete túto „dvojitú dvojtvárnosť“? Bergoglio chcel už od začiatku narušiť kontinuitu pápežov, spochybniť tradíciu, otriasť vecami alebo jednoducho spôsobiť „chaos“, ako to hovorí v knihe Javiera Martineza-Brocala. Tradičné formy opisuje ako „nostalgickú chorobu“. Zrušením Benediktovho liberalizovaného prístupu k tradičnej omši ukázal, kto je tu pánom. Emeritný pápež sa to dozvedel z novín. To na okraj údajného „srdečnom vzťahu“ medzi nimi.
František tvrdí, že počas pontifikátu jeho predchodcu neboli možné žiadne zmeny. Benedikt bol teda v jeho očiach pápežom stagnácie? Bolo by to úplne nesprávne hodnotenie osobnosti, tvorivej sily a poslania, ktoré v sebe mal Benedikt XVI. Ratzinger sa zapísal do dejín ako hybná sila Druhého vatikánskeho koncilu, ako teologický inovátor, ako prefekt, ktorý v celom štvrťstoročí výrazne posilnil pontifikát Jána Pavla II. A, samozrejme, ako pápež. Ani útoky proti nemu nezabránili tomu, aby sa stal najčítanejším teológom modernej doby. Benedikt sebakriticky ale aj priznal, že ako pápež neurobil všetko správne. Ukázalo sa však, že konal rozhodne, najmä v škandále sexuálneho zneužívania, a presadzoval dôslednú politiku nulovej tolerancie v tejto veci.
Aj Vy sami ste vo svojej veľkej Ratzingerovej biografii vyzdvihli Benedikta XVI. ako pápeža teológa. Kde by bol silný bod, vďaka ktorému by termín „prechodný pápež“ nebol správny? Ja ho vnímam predovšetkým ako pastiera, ktorý sa nešetril v starostlivosti o ľudstvo, o veriacich a o verné odovzdávanie Kristovho posolstva. Jeho starosťou bolo „objaviť skutočné jadro viery pod nánosmi a dodať mu silu a dynamiku“. Zdôrazňoval, že reforma musí nás viesť späť k jadru viery, a nie k jej vyprázdneniu. Pokiaľ ide o jasnosť jeho vyjadrení, bystrosť jeho intelektu a brilantnosť štýlu, sa mu nikto nevyrovnal.
Okrem toho sa vyznačoval veľkosťou a hrejivou ľudskou autentickosťou, s ktorou nielen učil evanjelium, ale ho aj žil. Nikto ho nikdy nepočul hovoriť zle o niekom inom. Ratzinger „veľkou mierou prispel k upevneniu Cirkvi vo viere a k prehĺbeniu viery“. Takýto vzdal hold emeritnému pápežovi aj kuriálny kardinál Walter Kasper, ktorý nemusel stáť nevyhnutne na Ratzingerovej strane. Pápež Benedikt svoj úrad „vykonával veľmi pokorne a ľudským spôsobom, a to aj v ťažkých situáciách“.
Historické hodnotenie istej osobnosti sa zvyčajne dá urobiť až po uplynutí určitého času. Aký význam Benedikta XVI. je jasný už teraz a čo očakávate z neskoršej perspektívy? Na rozdiel od takmer všetkých ostatných pápežov bola práca Jozefa Ratzingera veľká a významná už pred jeho pontifikátom, aj keď pre neho bolo vždy dôležité brániť vieru obyčajných ľudí napriek jeho vysokému intelektuálnemu pohľadu. Faktom je, že tento muž nielenže napísal životopis storočia, ale vlastne naozaj tvoril dejiny. A to nehovoríme o jeho príspevku do celospoločenskej diskusie, vďaka ktorému ho na celom svete uznával ako priekopníckeho mysliteľa prelomu storočí. Anglický historik Peter Watson ho dokonca považuje za takého významného, že kardinála Ratzingera zaraďuje medzi „nemeckých géniov“ popri takých velikánoch, ako boli Beethoven, Bach a Hölderlin.
Čo to konkrétne znamená pre miesto Benedikta XVI. v dejinách? Jeho silnou stránkou bolo rozpoznať krízu, vyzvať k náprave, dať odpovede na zložité otázky našej doby – a zachovať posolstvo Evanjelia v nezmenenej podobe pre budúce generácie, aby aj nové začiatky stáli vždy na pevnom základe. Zachované zostanú aj jeho prorocké slová, v ktorých už na začiatku upozornil, že nové pohanstvo je dnes v samotnej Cirkvi, a dokonca, ako vidíme v Nemecku, na vysokých miestach. Spomínam si na jeho prejav vo freiburskej koncertnej sále, v ktorom vehementne vyzýval na odsekularizáciu. Kresťanstvo sa nesmie poddať duchu doby, inak by už nebolo tou „soľou zeme“, o ktorej hovoril Ježiš, ale ľudia by ho pošliapali.
Ak by ste to všetko mali stručne zhrnúť, aký by bol Váš záver? Benedikt XVI. nepredstavuje Cirkev včerajška, ale Cirkev zajtrajška. Proces kryštalizácie a objasňovania – povedal – bude stáť Cirkev veľa dobrých síl. Urobí ju „chudobnou a premení ju na Cirkev maličkých…“. Ale keď budú tieto rozdelenia podrobené skúške, zo zvnútornenej a zjednodušenej Cirkvi vytryskne veľká sila“.
