Niet choroby, hriechu alebo vnútorného zranenia,
ktoré by sme nemohli vložiť do modlitby ruženca.
Kristus, ktorého kontemplujeme,
je ten istý Kristus, ktorý zomiera za naše hriechy.
Keď rozjímame o jeho láske pri ukrižovaní,
búrajú sa v nás hradby hriechu.
Kristus, ktorého kontemplujeme v tajomstve vtelenia,
prišiel, aby sme mali život, a to v hojnosti.
Keď kontemplujeme Krista prichádzajúceho na svet,
aby tento hojný život priniesol,
spokojnejšie môžeme znášať choroby a smrť.
Kristus, ktorého stretávame v ruženci,
nás obdarúva požehnaním svojho pokoja.
Keď otvárame svoje srdce na jeho prijatie,
uzdravujú sa naše vnútorné zranenia.
Modlitba k Panne Márii,
osobitne zamilovanie si modlitby ruženca,
je spoľahlivou cestou ku kontemplácii Ježiša,
skrze ktorého rany sme uzdravení.
Pre človeka, ktorý miluje Máriu,
sú Ježišove slová
„Hľa, tvoja matka!“
životodarným Božím slovom.
Taký človek žije v zhode s týmto slovom..