REAKCIA NA KLAMSTVÁ P. CIGÁNIKOVEJ O POTRATOCH 1.ČASŤ- SKUTOČNE JE TO LEN ZHLUK TKANÍV

Slovenská politička Janka Bittó Cigániková sa rozhodla po uverejnení nášho príspevku o potratoch vyvrátiť niekoľko faktov, ktoré označila za manipuláciu, emočné vydieranie a nechutnú lož. Podľa jej slov je potrebné poznať fakty a vedieť sa brániť. Avšak to, čo odprezentovala na svojom blogu a vo svojom videu na Instagrame, má od pravdy veľmi ďaleko. P. Cigániková totiž prezentovala len názory pro – potratových hnutí a nie skutočné fakty.
Majme na pamäti, že jadro celej pro-potratovej argumentácie spočíva v dehumanizácii dieťaťa. Nie je to dieťa, je to len zhluk buniek. Necíti bolesť. Nepripomína vám to rétoriku, ktorá viedla k holokaustu počas 2. svetovej vojny? Potraty sú však ešte horšie ako holokaust. Ročne je totiž podľa údajov WHO zabitých 73 miliónov detí pomocou umelých potratov. To znamená, že každý deň je zavraždených približne 200 000 detí.
Vďaka stále napredujúcej vede, však máme už množstvo poznatkov, ktoré tieto názory ľahko vyvrátia. V článku Vám jednotlivé fakty vysvetlíme a podložíme mnohými skutočnými vedeckými výskumami.
VIDEÁ A ĎALŠIE VÝSKUMY V ČLÁNKU
PROSÍME O POMOC - ZDIEĽAJTE TENTO ČLÁNOK KLAMSTVÁ O VRAŽDENÍ NEVINNÝCH NENARODENÝCH DETÍ SA MUSIA SKONČIŤ

FAKT č. 1 – SKUTOČNE JE TO LEN ZHLUK BUNIEK?
„Rozprávka o tom, že pri interupcii roztrhájú živé bábatko, akože nechutná lož. V 12. týždni má embryo pár centimetrov, nemá vyvinutý nervový systém, je to naozaj zhluk tkanív, nie dieťa bojujúce so smrťou, toto tvrdenie je odporná lož…“ hovorí vo videu pani Bittó Cigániková
Je bábätko v 12. týždni skutočne len zhluk buniek?
V marci 2015 prolife rodina Z USA zverejnila fotku (titulný obrázok tohto článku) s článkom ako reakciu na liberálne tvrdenia o zhluku buniek v 12 týždni života. “Aj keď žil len 12 týždňov, Noah bol pre mňa výnimočný.” Povedala Lara v rozhovore pre Louisiana Right to Life. “Cítim sa požehnaná, že mi bolo umožnené držať ho, vidieť, že je skutočný. Začal zatvárať svoje prsty a hýbať palcami, väčšina jeho orgánových systémov bola vyvinútá, potreboval len čas, aby rástol. Čo fotografia s malým Noahom zobrazuje je krása života ešte v maternici. V žiadnom prípade nebol Noah zhluk buniek ako nás chce presvedčiť priemysel s potratmi.” Dokončila Lara.
Vývoj bábätka v prvých týždňoch:
srdce začína biť 18. až 21. deň po oplodnení,
mozgové vlny sú prítomné už v šiestom týždni,
v ôsmom týždni sú prítomné všetky telesné systémy, vrátane malých prstíkov na rukách a nohách!
V 12. týždni už bábätku fungujú všetky orgány vrátane obličiek, ktoré už vylučujú moč do močového mechúra,
dieťatko už robí pohyby, ako je cmúľanie palca, otváranie a zatváranie pästí, dokonca sa vie aj usmievať a mračiť,
začínajú mu rásť vlasy a na prstoch na rukách a nohách sa tvoria mäkké nechty. V ústach sú už základy mliečneho chrupu. Utvárajú sa hlasivky, dozrievajú chuťové bunky,
plod vyzerá už ako takmer dokonalá zmenšenina človeka.
Vďaka najnovším medicínskym zariadeniam ako je 3D ultrazvuk môžme podrobne vidieť ako vyzerá dieťa v 12. týždni tehotenstva v maternici. Žena v tomto týždni môže na Slovensku slobodne ísť na potrat. Na Slovensku sa potraty zo zdravotných dôvodov vykonávajú až do 24. týždňa tehotenstva, teda do polovice 6. mesiaca. VIDEO V ČLÁNKU
FAKT č. 2 – CÍTI BÁBÄTKO PRI POTRATE BOLESŤ?
J. B. Cigániková ďalej vo videu: „Tvrdia, že bábätko pri interupcii cíti bolesť. Fakt: do 24. týždňa plod nemá vyvinutý mozog ani nervy, ktoré umožňujú vnímať bolesť, väčšina interupcií sa vykonáva dokonca do 12. týždňa – tak to umožňuje náš zákon. To čo opisujú je čistá fikcia – emočné vydieranie a vedecké štúdie to jednoznačne vyvracajú.“
Čo hovoria o orgánových systémoch slovenské a zahraničné zdroje z oblasti embryológie:
Nervový systém:
Základ nervovej sústavy sa tvorí na začiatku 3. týždňa – neurálna platnička. Na hlavovom konci sa z nej diferencujú tri primárne mozgové váčky pro-, mesen- a rhombencephalon. Na kaudálnom konci sa tvorí miecha. V 4. týždni vyrastajú z predných a zadných rohov miechy axóny motoneurónov a vytvárajú predné a zadné korene miechy. Začiatkom 4. týždňa sa tvoria aj okolo axónov myelínové obaly (Kapeller, Pospíšilová, 2001; Sadler, 2011; Vacek, 2006).
V 5. týždni sa vytvoria sympatikové uzly pozdĺž chrbtice. V 6. týždni vznikajú sympatikové gangliá, ktoré pomáhajú inervovať vnútorné orgány. V 7. – 8. týždni sú funkčné reflexy v oblasti úst a krku, nasledujú reflexné dráhy pre pohyb v oblasti dlaní, chodidiel a končatín od 8. – 10. týždňa. V 10. – 11. týždni je možné pozorovať pohyby končatín a prstov (Humphrey, 1964).
Receptory bolesti vznikajú v 7. týždni a sú spájané do nervových dráh okolo 12. týždňa (Fischer, 2025). Neurotransmitery bolesti – molekuly prenášajúce signály bolesti boli detekované už v 7. týždni života. Neurálna projekcia bolesti z tvoreného thalamu a počiatku budúcej mozgovej kôry, ktoré sú uznané za fetálnu kapacitu bolesti, sú charakteristické už v 10. – 12. týždni (Lou et al., 1988; Alzu’bi et al., 2008; Alzu’bi et al., 2019).
To, že nervový systém nemusí byť plne vyvinutý na to, aby dieťa reagovalo na bolestivé podnety, cielene, reflexívne či nereflexívne, vedome či nevedome dokazujú tieto argumenty:
Deti narodené bez veľkej časti mozgu (napr. thalamus, hypotalamus, mozgová kôra) kde sú centrá pre vedomie či kľúčové dráhy bolesti v mozgu, reagujú na bolestivé podnety, prežívajú stresovú reakciu aj reflexívne (Merker, 2007; Aleman, Merker, 2014).
Viacero nervových dráh CNS sa začína myelinizovať až po narodení (napríklad vlákna tractus corticospinalis sa začínajú myelinizovať v 6. mesiaci po narodení a tento proces sa dokončí na konci 2. roku dieťaťa), ale ako vieme, dieťa reaguje na bolesť a stres už oveľa skôr než po dokončení týchto procesov (Kapeller, Pospíšilová, 2001).
Sprostredkovanie bolesti je možné na viacerých úrovniach: nociceptory – receptory bolesti, dráhy a gangliá pre vedenie bolesti a centrá v CNS pre bolesť. Receptory bolesti vznikajú v 7. týždni a sú spájané do nervových dráh okolo 12. týždňa a už od 7. – 12. týždňa existujú dráhy do thalamu, ktorý ešte nie je plne vyvinutý (Brusseau, 2008).
Nikto neurčil existenciu okamihu, v ktorom sa akoby stlačením zapínača zapne fungovanie nervového systému v konkrétny čas. Nervová sústava vo svojom vývoji môže byť nezrelá, ale nie je neaktívna (Lowery et al., 2007).
Stresové reakcie, ako sú vyhýbavé pohyby, zmeny prietoku krvi, zvýšené hladiny noradrenalínu, β-endorfínu a kortizolu, sú preukázané v reakcii na náhodný kontakt s plodom a injekcie počas amniocentézy (Giannakoulopoulos et al., 1994; Teixeira et al., 1996; Gitau et al., 2001; Petrikovsky, Kaplan, 1995).
Dnes dokážeme zachrániť predčasne narodené deti s pokrokom medicíny už v 21. – 23. týždni života – pri ich narodení musíme konštatovať, že vnímajú bolesť (Gibbins et al., 2008; Pierucci, 2021). Po vpichu ihly, pred podaním lieku, u predčasne narodených detí možno pozorovať zmenu výrazu tváre „grimasu“ (Bernardes et al., 2021; Bernardes et al., 2022).
Pozorovanie a potreba tlmenia bolesti u týchto predčasne narodených detí odporuje historickému naratívu, že bolesť plodu do 24. týždňa neexistuje (Thill, 2023).
Vnútromaternicové operácie dieťaťa v 12. týždňoch života potvrdzujú, že je potrebné a odporúčané podávanie analgetík v dostatočných dávkach matke s cieľom tlmiť bolesť aj dieťaťu (Kohl et al., 2022; Chatterjee et al., 2021).
Stresová hormonálna odozva plodu je minimálna alebo žiadna až po podaní dostatočnej anestézy (Fisk et al., 2001).
Od 12. – 14. týždňa je možné u dvojčiat pozorovať cielené pohyby končatín – keď sú teda tak skoro funkčné nervové dráhy na cielený pohyb, je zjavné, že dráhy pre bolesť tiež (Kurjak et al., 2003; Castiello et al., 2010; Kadic, Kurjak, 2018). Také pohyby sú považované za najnižšiu úroveň vedomia (Thill, 2023).
Výskum fetálnej bolesti je komplikovaný, v 90. rokoch odborné lekárske kruhy verili, že embryo a plod nemôže cítiť bolesť, pretože ich mozog nebol plne vyvinutý. Neskôr sa prijal koncept nocicepcie – schopnosti tela vnímať poškodenie. Nie je to totožné s uvedomovaním bolesti, pretože nevyžaduje plné vedomie a uvedomovanie. Vedci uvádzajú, že nocicepcia sama vedie k stresovej reakcii už oveľa skôr a dokonca ovplyvňuje vývoj mozgu a reakciu na stres. Oficiálne stanovisko viacerých organizácii vrátane ACOG (American college of obstetricians and gynecologists) , RCOG (Royal college of obstetricians and gynaecologists, SMFM (Society for maternal-fetal medicine) sa vyjadrujú síce k plnému uvedomovaniu si bolesti na základe dokončenia vývoja mozgovej kôry a thalamu, čo je medicínsky a politicky korektné voči umelým potratom, ale nezohľadňuje spomínané poznatky o prežívaní stresovej reakcie a bolesti na ostatných úrovniach pred dokončením vývoja mozgovej kôry a thalamu, ktoré existuje. Nikto zatiaľ nedokázal, že na prežívanie bolesti je u dieťaťa nutne prítomná plne vyvinutá mozgová kôra, práve naopak, nedávne poznatky dokazujú, že schopnosť prežívať bolesť nevyžaduje tieto spojenia medzi thalamom a mozgovou kôrou (Derbyshire, 2006; Derbyshire, 2008; Mojsilović, Zečević, 1991; RCOG, 2010). Derbyshire a Bockmann sú ďalší z viacerých vedcov, ktorý potvrdzujú existenciu funkcie nervového systému dieťaťa v skorých štádiách ako okamžitú nereflexívnu reakciu na stres a bolesť. Požiadavka definície bolesti z r. 1979, sformulovaná IASP zakladala vnem bolesti na vedomom a emocionálnom prežívaní bolesti nezohľadňuje dávno známy fakt, že plné vedomie a emočné prežívanie nie sú nutnou podmienkou prežitia bolesti. Na základe uvedených poznatkov tak preto existujú rôzne prístupy štátov k stanovenie týždňa, od ktorého umožňujú legálny potrat (Derbyshire, Bockmann, 2020; Sekulic et al., 2022; Thill, 2022).
…
Srdce a kardiovaskulárny system:
5. týždeň – začínajú prvé sťahy srdcovej trubice (zatiaľ veľmi jednoduché),
6. týždeň – srdce môže byť detekované ako pulz (napr. pomocou transvaginálneho ultrazvuku),
7. – 8. týždeň – srdce sa už formuje do štvoroddielovej štruktúry a tlkot je silnejší a pravidelnejší (Kapeller, Pospíšilová, 2001; Sadler, 2011).
Takto môžeme pokračovať v uvádzaní poznatkov a vedeckých faktov. Bolesť je subjektívny parameter aj u detí a dospelých, a preto v oblasti algeziológie a anesteziológie vznikli subjektívne bodovacie škály pre bolesť ako napr. VAS skóre (vizuálne analógová škála – číselné hodnotenie) FPS skóre (tvárová škála bolesti – hodnotenie smajlíkmi). Ako subjektívny parameter sa horšie presne hodnotí, ale to neznamená, že konkrétny jedinec neprežíva bolesť, reakciu na stres či utrpenie, ktorú externý pozorovateľ hodnotí. Reálne skúsenosti gynekológov pri plánovaných potratoch potvrdzujú z ich mnohých výpovedí, že reakcia na stres a bolesť dieťaťa existuje a je reálna už v 1. trimestri. Rovnako skúsenosti neonatológov, anesteziológov a vedcov pri ľahšie merateľných parametroch ako tlkot srdca či pohyb či ťahšie merateľných ako vylučovanie stresových hormónov dieťaťa. A to nás vracia znova k otázke – sú naše deti naozaj len zhluky buniek, hoci v skorom štádiu, ako je 1. trimester ?
Nenechajme sa zavádzať nechutnými klamstvami pro – potratových hnutí. Držme sa moderných vedeckých poznatkov o vyvíjajúcom sa plode.
Pamätajme, že treba poznať fakty a vedieť sa brániť.
VIDEÁ O POTRATOCH - O. KUFFA, REÁLNE VIDEO BÁBÄTKA V 12. TÝŽDNI, VIDEO AKO PREBIEHA POTRAT A ĎALŠIE VÝSKUMY V ČLÁNKU - PROSÍME O POMOC - ZDIEĽAJTE TENTO ČLÁNOK KLAMSTVÁ O VRAŽDENÍ NEVINNÝCH NENARODENÝCH DETÍ SA MUSIA SKONČIŤ
Reakcia na klamstvá p. Bittó Cigánikovej o …