Jeden dedinčan so svojim synčekom šiel do blízkej dediny na výročný trh. Cesta viedla cez zvetraný a rozkývaný kamenný mostík ponad rozvodnenú rieku. Dieťa sa naľakalo. „Otec, myslíš, že to most vydrží?" „Budem ťa, synku, držať za ruku," odpovedal otec.
Dieťa vložilo svoju rúčku do ruky otcovej a opatrne prešlo mostom po boku svojho otca až prišli tam, kam chceli. Podvečer sa vracali. Cestou sa malý spýtal: „A čo rieka, ocko? Ako prejdeme tým rozheganým mostom? Bojím sa."
Silný muž vzal malého chlapčeka do náručia a povedal mu: „Ostaň tu v mojom náručí a budeš v bezpečí." Kým dedinčan kráčal so svojím vzácnym nákladom, jeho synček hlboko zaspal. Ráno sa zobudil a našiel sa zdravý v bezpečí svojej postieľky. Slnečné lúče sa predierali oknom. Ani nevedel, že ho niekto preniesol z druhého brehu cez most ponad dravú rieku. To je smrť
Zamyslite sa... Pristáť na brehu a zistiť, že ste v Raji. Chytiť sa ruky a objaviť, že je to ruka Božia. Nadýchať sa nového vzduchu a objaviť, že je to vzduch neba. Cítiť sa silnejší a objaviť, že je to nesmrteľnosť. Prejsť z rozbesnenej víchrice do neznámeho pokoja. Prebudiť sa a zistiť, že ste prišli Domov.
