Každý si nesie svoj kríž.

Niesť kríž

Ako reagujete na problémy života?

„Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mk 8, 34).

Tieto slávne Ježišove slová sa vyskytujú vo všetkých troch synoptických evanjeliách (Mk 8, 34; Mt 16, 24; Lk 9, 23). Majú dva odlišné výklady. Jeden sa sústreďuje na utrpenie ako „svedectvo“ o Pánovi. Druhý sa zameriava na utrpenie, ktoré zakúšame, keď „zomierame sami sebe“. V tomto článku sa zameriame na prvý výklad. Budeme sa pýtať, čo znamená niesť kríže, ktoré nás postretnú v tomto živote. V ďalšom článku sa pozrieme na silu kríža, ktorá nám pomáha zomrieť hriechu a sebeckému zmýšľaniu i správaniu.

Všetci máme kríže

Keď uvažujeme nad výzvou niesť kríž, najskôr nám asi príde na um, že Boh nás žiada, aby sme prijali utrpenia a ťažkosti, ktoré pochádzajú z toho, že žijeme v hriešnom svete. Hoci veľmi ťažko chápeme, prečo dobrý Boh dovolí, aby jeho ľudia museli trpieť, všetci vieme, čo je utrpenie, a chápeme jeho súvis s krížom.

Tento druh utrpenia môže byť fyzický, duchovný alebo psychický. Môže to byť rakovina alebo vnútorné zranenie, ktoré nám spôsobuje človek prenasledujúci nás pre vieru. Utrpenie môže prísť v podobe mŕtvo narodeného dieťaťa alebo vo forme zdravého dieťaťa, ktorému sa v škole príliš nedarí. Môže pochádzať z toho, že bránime nevinný život v kultúre smrti, alebo z toho, že musíme znášať bolesť z rozpadnutého vzťahu. Nech je už zdroj utrpenia akýkoľvek, všetci zažívame vo svojom živote situácie, ktoré môžeme úprimne nazvať „krížmi“, čo musíme niesť.

Je však dôležité, aby sme pochopili, že skôr, než prijmeme kríž, ktorý na nás doľahol, môžeme prosiť Pána, aby ho od nás odňal. Áno, Ježiš nám povedal, aby sme niesli svoje kríže. Ale zároveň sám uzdravil mnohých ľudí. Z lásky a milosrdenstva ich kríže odstránil. Tak ako Ježiš odstránil ich kríže, je veľa prípadov, keď chce odstrániť aj tie naše. O našom utrpení vie všetko a chce nás uzdraviť.

Tajomstvo utrpenia

Skúsenosť nám hovorí, že Boh niektorých ľudí uzdravil, a iných nie. To je súčasťou veľkého tajomstva utrpenia. Niektorí ľudia, ktorí sa veľmi modlia a sú svätí, nie sú uzdravení, a na druhej strane ľudia, ktorí takmer nemajú vieru, sú uzdravení. Niektorí sa uzdravili, hoci sa modlili len chvíľu, na druhej strane niektorí sa modlia celé roky, a nikdy sa neuzdravia.

Aj svätý Pavol mal „osteň v tele“ (2 Kor 12, 7). Kríž, ktorý niesol, mohol byť nejakou chorobou alebo rečovou chybou. Nech to bolo čokoľvek, Pavol najprv prosil Pána, aby mu jeho kríž odňal. Tri razy sa modlil o úľavu. Aj Ježiš sa takto modlil v Getsemanskej záhrade pred svojím uväznením. Ani Ježiš ani Pavol nebol ušetrený.

Keď na váš život dolieha kríž, proste Pána, aby ho odňal. Modlite sa za uzdravenie. Použite tie isté slová, ktoré použil Ježiš, keď sa modlil. Alebo volajte ako slepý žobrák Bartimej, ktorý sa nedal utíšiť: „Ježišu, Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou! Uzdrav ma!“ (porov. Mk 10, 46 – 52). Boh nás miluje a chce nás uzdraviť. Ak by vaše dieťa bolo choré, nechali by ste ho trpieť? Samozrejme, že nie! Urobili by ste všetko, čo je vo vašich silách, aby sa uzdravilo. Ak sa my hriešnici takto správame voči svojim deťom, o koľko viac dá náš nebeský Otec milosť uzdravenia svojim deťom (Mt 7, 11)!

Je vždy dobré modliť sa – a neustále sa modliť. Nikdy sa nevzdávajte, hoci nepochopíte tajomstvo, ktoré je za utrpením. Dôverujte v Božiu dobrotu a lásku.

Dostali sme silu niesť kríž

Keď sa modlíme za uzdravenie, stojíme pred dôležitou otázkou: Ak mám prijať tento kríž, urobím to so „šľachetným“ postojom viery alebo s postojom viery „s mocou“? V tých postojoch je dôležitý rozdiel: „Šľachetný“ človek, ktorý prijíma kríž, prijíma ho s dobrým úmyslom. Nechce sa sťažovať alebo ľutovať sám seba. Hoci je to správny spôsob prijatia kríža, ak to robíme len zo svojich šľachetných úmyslov a ľudských síl, pravdepodobne budeme znechutení, budeme sa hnevať alebo sebaobviňovať. Niektoré kríže sú veľmi ťažké a ich bremeno je príliš bolestivé, aby sme ho niesli sami.

Vtedy nastupuje postoj viery „s mocou“. Boh nám chce dať svoju milosť, aby nám pomohol prijať kríže života. Ježiš kedysi povedal svätému Pavlovi: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“ Kristove slová sa Pavla tak dotkli, že mohol napísať: „Preto mám záľubu v slabostiach, v potupe, v núdzi, v prenasledovaní a v úzkostiach pre Krista; lebo keď som slabý, vtedy som silný“ (2 Kor 12, 9 – 10).

Prijať kríž s pomocou Božej milosti je niečo úplne iné než šľachetne prijať kríž bez milosti. Tí, ktorí prijímajú kríž s milosťou, každý deň čoraz väčšmi závisia na Bohu. Nachádzajú zásobáreň sily, dôvery a oddanosti. Vedia, že to nepochádza od nich, ale od láskyplného, milosrdného Boha. Nezaoberajú sa svojím utrpením, ale láska ich pobáda k službe ľuďom, hoci sami znášajú bolesť a ťažkosti. Skrátka, čoraz viac sa podobajú Ježišovi.

Toto je paradox kríža: Prijímame utrpenie nie preto, lebo je dobré, a nie preto, lebo ho máme radi, ale prijímame ho ako súčasť svojho povolania byť nasledovníkmi Ježiša Krista. Kríže sa môžu stať príležitosťami, aby sme sa priblížili k Ježišovi a vzdávali mu slávu.

Utrpenie nás zjednocuje s Ježišom

Veľmi dojímavý príklad, ako prejavovať radosť z toho, že poznáme Ježiša, hoci znášame bolesti staroby nám dal pápež Ján Pavol II.. Pri svojom poslednom verejnom vystúpení v marci roku 2005 sa objavil v okne svojej pracovne vo Vatikáne. Bol slabý, blízko smrti a pokúšal sa hovoriť. Z jeho úst však nevyšli nijaké slová. A keď v tichosti požehnal zhromaždené zástupy, odišiel a záclona sa zatiahla. Nemohol povedať ani jediné slovo, ale všetko v jeho neverbálnom vystúpení ukazovalo, že chce každého povzbudiť. Keď ste ho v ten deň videli, mohli ste si predstaviť, ako hovorí: „Choďte ďalej! Vyhrajte preteky do neba!“ Bola to dramatická ilustrácia, ako bol zjednotený so všetkými ľuďmi – a ako veľmi ich miloval.

Pápež Ján Pavol II. počas svojho života učil, že utrpenie nás zjednocuje s Ježišom. A počas posledných rokov svojho života žil podľa toho, čo učil. Vo februári roku 1984 vydal apoštolský list o tajomstve utrpenia pod názvom Spásonosné utrpenie. Svätý Otec v tejto encyklike napísal slová, ktoré sa ukázali ako proroctvo o nesení nášho kríža s pomocou Božej milosti:

„Vnútorná zrelosť a duchovná veľkosť v utrpení je zaiste ovocím osobitného obrátenia a spolupráce s milosťou ukrižovaného Vykupiteľa. On hlboko pôsobí v ľudských utrpeniach prostredníctvom svojho Ducha Pravdy, Ducha Potešiteľa. V určitom zmysle on sám mení aj zmysel duchovného života, keď chorému človekovi ukazuje, že je pri ňom. On – ako Učiteľ a Vodca – poučuje trpiacich bratov a sestry o tejto podivuhodnej výmene spočívajúcej v najintímnejšom tajomstve vykúpenia. Utrpenie svojou povahou je zakúšanie zla. No Kristus doň vložil veľmi pevný základ trvalého dobra, to jest dobra večnej spásy“ (Salvifici Doloris, 26).

Ak na vás dolieha konkrétny kríž, v každom prípade sa modlite za uzdravenie alebo riešenie. Ak však kríž ostáva, proste Ježiša o milosť, aby vám ho pomohol prijať. Vedzte, že vám príde na pomoc. Ako povedal Ján Pavol II., každé utrpenie je zakúšaním zla. Nebude súčasťou nového Jeruzalema, keď Ježiš opäť príde. Ale Boh dokáže vydobyť dobro – ba aj väčšie požehnanie – z tohto zla. Môže nás učiť prijať utrpenia, lebo nás približujú k Ježišovi.

Nájdite si čas, aby ste požehnali každého známeho, ktorý nesie ťažký kríž. Proste Ježiša, aby mu poslal hojnú milosť, aby mu pomáhal a priniesol mu svoj pokoj.

(Slovo medzi nami)