dnes ma oslovil kazatel z rannej omse... hovoril o vztahoch, hovoril o nich trocha inak ako som bol zvyknuty...

pokracovat v tom co povedal mam sto chuti,

otvorit si knihu zivota, kazdy tu svoju a citat v nej, biele strany Stvoritela a na nich ten kusok z nas, , ta nasa kazdodenna tlaciarenska čerň, vztahy k bliznym su tym antramentom nasich knih, iba to tam ostane, mozno som svoju knihu zivota bral samozrejme ako knihu dochadzky kde za kazde pracovne rano musim zapisat ,a mozno je to vsetko inak

nebrat zivot ako dochadzkovu knihu, ale zacitat sa do nej viac, ako do knihy dobrodrustiev.

niektore knihy dobrodruzstiev ostali neotvorene, par z nich citatel neprelistoval dokonca a vzdal to, stacilo mu ked si precital meno autora, iní zasa svoju knihu dobrodruzstiev uprostred pretrhli a snazili sa dopisat osud hlavneho hrdinu sami po svojom... a co ty?

ja niekedy sa bojim otvorit rano dalsiu stranu, tej mojej knihy dobrodrustiev, mal som vela snov, a dnes rad radom iba odskrtavam tie splnene, banujem ze som nespal ako dieta viac, ze som si nevysnival este trocha k tomu vsetkemu co prezivam, sny sa vsetky plnia iba cestu k nim som si taku ako zijem nevybral...
... lietat balonom, dal som, a mat kridla, aj to zvladol , postavit si s nou dom s vezou vedla vodopadov snov, dnes to vsetko vnimam ze to bola malina, ved ako inak, ked kazde rano v tej knihe otocim na zivote na dalsiu jeho stranu a uz to so mnou leti...
aj by tom rad ten zivot trocha pomalsi, aj tych zazrakov radsej Boze pomenej, mozno jeden dva na den asi staci, a keby sa dalo radsej by som si z ich vybral sam, a ti anjeli co ma nesu casom na kridlach urcite uz uz tahaju tam so mnou prezcasy, bojim sa ze zunuju, lebo niekdy mam strach ked v obavach zavriem vecer tu moju knihu ze ta stranka bola moja posledna a este vela snov co mi splnit caka, je stale predo mnou