Mariánske zjavenia vždy pútali pozornosť ľudí v pozitívnom i negatívnom zmysle. Niektorí v nich vidia iba senzáciu, iní ich považujú za výmysly psychicky chorých ľudí, stávajú sa často terčom posmechu alebo ironických komentárov. Pravosť zjavení býva vždy podrobená dôslednému skúmaniu z teologického, lekárskeho a psychologického hľadiska. Cirkevne uznané zjavenia nám prinášajú dôležité posolstvo. Nepridávajú nič k pravdám zjaveným v evanjeliu. My ale na tieto pravdy zabúdame a život podľa evanjelia pre nás nie je samozrejmosťou. Preto nám nebo posiela Pannu Máriu, aby nám ich pripomenula. Každá mama napomína svoje deti, pretože jej na nich záleží. Ak Mária hovorí k svetu, má na to vážny dôvod. Prijala túto misiu pod krížom svojho Syna a neúnavne v nej pokračuje. Všade, kde ľudia prijali jej posolstvo, prináša, pokoj, vieru, nádej a úprimné obrátenia.
Sedembolestná v Afrike
Osada Kibeho, nachádzajúca sa v centrálnej časti rovníkovej Afriky v štáte Rwanda, asi 200 km od hlavného mesta Kigali, sa stala zatiaľ jediným miestom na africkom kontinente, kde Cirkev uznala zjavenia Panny Márie. Od 28. novembra 1981 sa tu Panna Mária postupne zjavovala šiestim dievčatám a jednému chlapcovi.
Alphonsine Mumureke , vtedy 17 ročná študentka strednej školy, pomáhala v internátnej jedálni s roznášaním jedla, keď z blízkej chodby počula hlas: „Moje dieťa!“ Alphonsine odpovedala a uvidela krásnu mladú ženu v bielych šatách s bielym závojom, s rukami zloženými na prsiach tak, že ukazovali na nebo. Predstavila sa ako „Nyina wa Jambo“ – „Matka vteleného Slova“ . Pani sa spýtala: „Čo očakávaš od svojej viery a čo je pre teba najdôležitejšie?“ Alphonsine odpovedala: „ Milujem Boha a jeho Matku, ktorá nám dala Syna, aby nás vykúpil.“
Mária ju uistila, že prišla, pretože vypočula jej modlitby, túži však, aby aj ostatné dievčatá mali takú vieru ako Alphonsine, pretože ich viera je nedostatočná. Dievčatá, ktoré boli svedkami tejto udalosti tvrdili, že Alphonsine hovorila niekoľkými cudzími jazykmi – anglicky, francúzsky, kinyarwanda a ďalšími, ktoré dovtedy neovládala. Zjavenia pokračovali každú sobotu. Alphonsine však začala mať pre zjavenia problémy a ťažkosti. Mnohí sa jej vysmievali, považovali ju za pomätenú. Znášala to pokorne, iba raz si pred Máriou vzdychla. Odvtedy sa Panna Mária začala zjavovať i iným. Mária hovorila, že prišla do Kibeho, aby pripravila svet na príchod svojho Syna. Musíme s Ježišom trpieť, modliť sa, byť apoštolmi, aby sme sa na jeho príchod pripravili. Jej posolstvo však nie je určené iba pre Kibeho, ale pre celý svet.
Dňa 12. januára 1982 sa Mária zjavila Nathalii Mukamazimpaka , zbožnej a skromnej študentke gymnázia v Kibeho. Zdôrazňovala život v pokore, v odovzdanosti Bohu, v sebaobetovaní v láske a modlitbu srdca. Nathalie ju prosila o prameň uzdravujúcej vody pre Kibeho, ale Mária jej odpovedala, že je i iná, pre život človeka dôležitejšia voda, ktorá vyviera zo Srdca jej Syna. Často opakovala: „Zobuďte sa, vstaňte, umyte sa a buďte čistí! (...) Ľutujte svoje hriechy!“ Nathalie prijíma Máriinu výzvu k sebaobetovaniu: „Prijímam cestu, ktorou ma chceš viesť, bez ohľadu na to, či to bude cesta utrpenia, alebo cesta radosti.“
Marie-Claire Mukangango bola na rozdiel od Alphonsine a Nathalie nie veľmi usilovnou žiačkou. Opakovala ročník, ale získala diplom učiteľky a začala učiť na základnej škole. Pochádzala z katolíckej rodiny, ale údajným zjaveniam neverila a rozhodne ich odmietala, Alphonsinu považovala za blázna. Panna Mária si však vybrala aj ju, aby rozširovala jej posolstvo: „Rozjímajte o umučení Pána Ježiša a o hlbokej bolesti Jeho Matky. Modlite sa ruženec, zvlášť sedembolestný, aby ste získali milosť pokánia.“
Od stretnutia s Božou Matkou (zjavenia trvali od 2. marca 1982 do 15. augusta 1982) neustále vyzývala k rozjímaniu nad utrpením Pána Ježiša a k prehlbovaniu úcty k siedmim bolestiam Panny Márie.
Panna Mária svoje posolstvo odovzdala i ďalším trom deťom. Štrnásťročnej Stephanii Mukamazimpaka hovorila o pokání, umŕtvovaní, obrátení a modlitbe. Vestine Salima mala moslimských rodičov, ale súhlasili, aby ich dcéra študovala na katolíckej škole, kde bola aj pokrstená. Posolstvá, ktoré jej zverila Panna Mária, boli so súhlasom biskupa Gahamanyiho rozšírené do viacerých farnosti Rwandy . Vestine zomrela v roku 1994 na zlyhanie srdca. V júni 1982, na sviatok obrátenia sv. Pavla, sa Pán Ježiš zjavil chlapcovi, ktorý nebol veriaci, vyrastal v neveriacej rodine, nikdy nechodil do školy, nevedel čítať ani písať, nevedel sa ani prežehnať. Ľudia, ktorí ho poznali, zrazu s úžasom počúvali jeho poučenia o sviatostiach, o pokání, hriechu a láske a pýtali sa, odkiaľ má také hlboké teologické vedomosti. Sám Ježiš bol jeho učiteľom, naučil ho modlitby a pravdy viery. Emmanuel Segatashya bol pokrstený v roku 1983, meno Emmanuel prijal na žiadosť Pána Ježiša. Zomrel v roku 1994 v Kibeho, počas genocídy.
Desivá predpoveď
Prostredníctvom detí Panna Mária opakovane vyzývala ľudí k obráteniu a k pokániu. Varovala, že ak nezmenia svoj život, krajina sa ocitne vo veľkom trápení. Zlo zasiahne každého a zmení životy ľudí na bolestnú tragédiu. Vo videní, ktoré trvalo takmer osem hodín, vizionárky videli krajinu, ktorá sa topila v krvi, ľudí, ako sa navzájom zabíjali, opustené mŕtvoly, ktoré nemal kto pochovávať, stromy a domy v plameňoch. Žiaľ, toto desivé videnie sa o desať rokov stalo skutočnosťou, keď v Rwande vypukla krutá a krvavá genocída, rozpútalo sa šialené vraždenie medzi kmeňmi Hutuov a Tutsiov. Vyvraždených boli tisíce Tutsiov, zachránili sa iba tí, ktorým sa podarilo utiecť do susedných štátov. Najväčší utečenecký tábor bol práve v Kibeho. Vo farskom kostole sa tam ukrývalo asi 4 000 Tutsiov. Všetci zahynuli pri výbuchu granátu, ktorý kostol zapálil. Marie-Claire bola zavraždená spolu s manželom v meste Byumba v lete roku 1994, Emmanuel zahynul severne od Kigali, keď utekal z mesta. Nathalie a Alphonsine prežili.
Súčasne so zjaveniami v Kibeho sa podobné mariánske zjavenia odohrávali v Medjugorji v Bosne a Hercegovine v bývalej Juhoslávii. Panna Mária i tam prosila o obrátenie, pokánie a modlitbu. V inej krajine, v iných podmienkach, Máriine prosby a výzvy rovnako neboli dostatočne vypočuté. V deväťdesiatych rokoch sa i tam rozpútala bratovražedná občianska vojna, ktorej dôsledky trvajú dodnes. Vo Fatime Mária varovala pred hrozbou druhej svetovej vojny, a rozšírením bludov z Ruska, ak sa ľudia neobrátia. Vieme, že sa všetko stalo, ako predpovedala. Mária však nehovorí k svetu aby ľudí strašila, prichádza s láskou matky, aby svet zachránila. Pri zjavení 5. augusta 1982 s bolesťou povedala: „Hovorím k vám, ale nepočujete. Chcem vás pozdvihnúť, a vy nechcete vstať. Volám vás, ale tvárite sa ako hluchí. Kedy začnete konať to, o čo vás prosím? Ste nevšímaví ku všetkým mojim výzvam! (...) Dávam vám mnoho znamení a stále neveríte!“ 15. augusta 1982 Mária plačúc vyzývala: „Konajte pokánie, ľutujte, ľutujte! Navráťte sa, kým je ešte čas.“ (...) Nikto nevchádza do neba bez utrpenia ... je prostriedkom k náhradám za hriechy sveta a účasťou na utrpení Ježiša a Márie pre spásu sveta.“
Posledné Cirkvou uznané zjavenia
29. júna 2001 boli zjavenia Matky Božej Bolestnej trom dievčatám Alphonsine, Nathalii a Marii-Claire v Kibeho uznané za autentické. Za pravé boli uznané zjavenia odohrávajúce sa od 28. novembra 1981 do 28. novembra 1983. Biskup diecézy Gikongoro, do ktorej dnes Kibeho patrí, Mons. Augustin Misago napísal: „ Nech sa stáva Kibeho stále viac cieľom pútí a stretávania ľudí hľadajúcich Boha, ktorí sa tam ponáhľajú, aby sa modlili, privilegovaným miestom obrátenia, zadosťučinenia za hriechy sveta a zmierenia.“ 2. júla 2001 biskupovo prehlásenie potvrdil aj sv. Ján Pavol II. a zároveň povolil úctu k Panne Márii z Kibeho v celej Cirkvi.
28. novembra 1992 bol v Kibeho položený základný kameň budúcej svätyne. Mala byť vybudovaná na voľnom priestranstve na mieste zjavení. Jej výstavbu však prerušila genocída. Práce na svätyni boli obnovené v januári roku 2002. Posvätená bola 31. mája 2003 ako „Svätyňa Našej Panej Bolestnej“ Na základe dohody medzi biskupom diecézy Gikongoro a predstaveným Spoločnosti katolíckeho apoštolátu z 25. marca 2003 bola duchovná správa svätyne zverená otcom pallotínom . Panna Mária z Kibeho vyzývala ľudí k modlitbe ruženca, zvlášť sedembolestného. Túžila, aby sa znovu rozšíril v Cirkvi. Modlitba ruženca, pokánie a obrátenie je stále aktuálne.
