Svätá Monika bola silnou,odvážnou,hrdinskou,statočnou a trpezlivou manželkou,skvelou milujúcou matkou a zbožnou kresťankou...dlhými rokmi neústalých modlitieb a prosieb k Bohu nakoniec vyslobodila svojho bludiaceho a v ťažkých hriechoch žijúceho syna- Augustína z moci temnôt a priviedla pred božiu tvár...aby sa stal svätým a jedným z najväčších svätcov celých dejín katolíckej cirkvi,učiteľ cirkvi...Ale i Monika musela ťažko zápasiť s mnohými pokušeniami a zlými náklonnosťami...a dokázala zvíťaziť s pomocou božou...a tu je jej príbeh z mladosti,keď bola ešte dievča...Príbeh má byť poučením i povzbudením pre nás hriešnych ľudí...že sa dá zvíťaziť aj nad krehkou ľudskou prirodzenosťou, ale len s pomocou božou a s božou milosťou...sám človek svojimi slabými silami nič nezmôže...

To johanika: Príbeh o jej závislosti na víne a o tom, ako to prekonala, ako našla vykúpenie, sa nachádza v knihe IX, 8, 18 Vyznaní, správu, o ktorej jej syn hovorí, že pochádza od nej.
Ako mladé dievča zažila Monika šokujúci zážitok. Podľa vtedajšieho zvyku ju rodičia žiadali, aby im priniesla víno z pivnice,keď prišli k ním hostia. Raz si Monika odpila vína predtým, ako ho priniesla. Potom postupne začala piť každý deň o niečo viac. Myslela si, že o tom nikto nevie. Potom sa jedného dňa Monika pohádala so slúžkou-otrokyňou a tá ju obvinila, že priveľa pije,je korheľkou,ožralkyňou a alkoholičkou. To sa Moniky hlboko dotklo,akoby do nej zarezal nožom a uvedomila si, že slúžka mala pravdu. To jej pomohlo prekonať toto pokušenie. Vtedy sa rozhodla, že prestane piť a aj to urobila.
Monika bola vychovaná ako kresťanka, no vydala sa za pohanského úradníka menom Patricius. Mali 3 deti-2 synov a dcéru. Patricius bol nielen násilnícky muž, ale mal aj množstvo iných zlozvykov. Monika zostala trpezlivá. Iné manželky s problémami v manželstve k nej chodili po radu. Rok predtým, ako Patricius zomrel, sa obrátil — vďaka Monikinmu mocnému príkladu. V prvých rokoch ich manželstva sa Monikina svokra obrátila proti nej kvôli škaredým klebetám, ktoré šírili nešťastní sluhovia. Vďaka trpezlivému odpúšťaniu si Monika dokázala získať ich priazeň...
Ďalším zdrojom starostí pre Moniku bol jej syn Augustín. Tento brilantný a nadaný mladý muž odmietol vieru, ktorú ho naučila jeho matka. Augustín žil nemorálnym životom a mal syna, hoci nebol ženatý. Monika bola pripravená zaprieť Augustína, ale vo sne jej bolo zjavené, že sa nakoniec vráti k viere. Modlila sa a postila za svojho syna a zostala blízko neho a nasledovala ho do Ríma a Milána. V Miláne sa zoznámila s Ambrózom, biskupom, ktorý sa stal jej duchovným vodcom. Sľúbil jej: „Syn toľkých sĺz určite nezahynie.
Bol to Ambróz, kto konečne obrátil Augustína. Spoločne sa Augustín, Monika, Augustínov syn a niektorí ďalší oddaní ľudia presťahovali do krajiny, aby sa modlili a písali. Odtiaľ sa vydali na cestu späť do Afriky. Monika cestou zomrela. Deň pred smrťou sa so synom krásne porozprávali o nebeských radostiach.

Tak ako Augustín našiel miesto učenia teológie vo svojich osobných skúsenostiach, tak aj u Moniky. Bola to, zbožná žena,ktorá sa zhodou nešťastných okolností stala závislou na pití vína a možno má melancholické vyznamenanie, že je prvou rozpoznateľnou alkoholičkou v histórii. Príbeh o jej závislosti na víne a o tom, ako to prekonala, ako našla vykúpenie, sa nachádza v knihe IX, 8, 18 Vyznaní, správu, o ktorej jej syn hovorí, že pochádza od nej. Je povzbudzujúce vedieť, že Svätí prekonali mnohé ťažkosti, aby dosiahli svätosť, tak ako to musíme my všetci. Pre nich a pre nás prichádza vykúpenie cez každý deň. To je jeden z mnohých dôvodov, prečo dnes Monika a Augustín majú v kresťanských srdciach také miesto:
Kniha Vyznanie IX,8,18-sama Monika sa priznáva svojmu synovi Augustínovi,ktorý o tom napísal vo svojom slávnom Confesio-Vyznanie...
Vyvinula si takú silnú vášeň pre víno, že onedlho pila dobré víno zo suda , vždy, keď sa jej naskytla príležitosť . Jedného dňa služka- otrokyňa, ktorá ju sledovala, jej nadala a označila za korheľku ,ožralkyňu a pijanku vína a Monika, do krvi zahanbená, tento zlozvyk zanechala a napravila sa...
Ako hovorí Augustín, v deviatej knihe svojich Vyznaní , keď Monika vyrastala, mala za úlohu naliať víno z pivnice do džbánu, aby ho priniesla na stôl na večeru. Jedného dňa sa pri nalievaní vína trochu napila,okúsila víno – nie preto, že by mala víno obzvlášť rada, ale len pre vzrušenie. Potom pomaly začala piť viac a viac.
Svätý Augustín potom vysvetľuje, ako bola uzdravená z tejto „tajnej choroby“. Jedného dňa s ňou prišiel do pivnice slúžka-otropkyňa a vysmieval sa jej, a trpkou urážkou a nazvala ju pijankou vína.To sa jej tak hlboko dotklo,že zlozvyk postupne zanechala...
Urážka, ktorá odhalila jej tajný zvyk, stačila na to, aby so zlozvykom prestala.