Sestra Lucia vysvetľuje škandály „oklamanému ľudu“

Situácia kléru a tých v Cirkvi, ktorí zastávajú riadiacu úlohu sa stáva stále otvorenejšou a tak závažne nemorálnou, zatiaľ ťažko objasniteľné doktrinálne zmeny a šírenie heréz (stačí si pripomenúť akceptovanie sodomie a zneužívanie alebo hlásanie rovnosti náboženstiev), listy fatimskej vizionárky sestry Lucie (niektoré texty sú k dispozícii v Associazione Madonna di Fatima) nám pomôže vniesť svetlo jednak do toho, čo sa deje, a jednak na pochopenie jedinej možnej východiskovej cesty, aj keď ju ignoruje väčšia časť biskupov a kardinálov.

Vizionárka v roku 1958 odhalila otcovi Augustinovi Fuentesovi, čo sa stalo Kristovej neveste podľa toho, čo jej zjavila Panna Mária:
„Diabol zahájil rozhodujúci, teda konečný boj, z ktorého jeden z dvoch vyjde ako víťaz alebo ako porazený – alebo sme s Bohom, alebo sme s diablom.“

Neskôr, keď hovorila o pastieroch a biskupoch, objasnila, že satan, aby stiahol celé ľudstvo, použije predovšetkým ich, pretože „to, čo najviac uráža Máriino Nepoškvrnené Srdce a Ježišovo Srdce, je pád duší rehoľníkov a kňazov. Diabol vie, že pre každého rehoľníka či kňaza, ktorý zaprie svoje sväté povolanie alebo vernosť Kristovi a jeho zjaveniu, „je veľa duší zavlečených do pekla“. „Diabol preto prahne po tom, aby sa zmocnil zasvätených duší. Pokúša sa nakaziť ich všetkými možnými spôsobmi, aby uspal duše veriacich a viedol ich k väčšej zatvrdilosti.“

V liste zo 16. septembra 1970 zarmútená sestra zdôrazňovala:
„Náš úbohý Pán… Ako zle mu slúžia! Je bolestné vidieť takú veľkú dezorientáciu u mnohých osôb, ktoré zastávajú zodpovedné miesta! … To sa deje preto, lebo diablovi sa podarilo podstrčiť zlo na miesto dobra a teraz sa tí správajú ako slepí, ktorí vedú iných slepých.“ Na druhej strane je zodpovednosť aj na laikoch, pretože „duše nerobia nič preto, aby sa vyhli tomu, aby boli podvedené.“

Sestra Lucia teda objasňuje, že (odhliadnuc od neomylnosti pápeža v určitých vyhláseniach) duša veriaceho je povolaná rozlišovať, čiže skúmať dôvody, osvetlené tisícročnými pravdami obsiahnutými v učení Cirkvi. Takto to povedal svätý Pavol Galaťanom: „Ale keby sme aj my sami, alebo anjel z neba ohlasovali iné evanjelium, než sme vám hlásali, nech je prekliaty!“ Kto slepo a bez rozlišovania poslúcha, bude takisto zodpovedný za svoje zatratenie: „Príde čas,“ povedal svätý Pavol Timotejovi, „že nebudú už prijímať zdravú náuku… vo veľkom budú vyhľadávať učiteľov podľa svojich chúťok.“

Keďže sa už vtedy sestre Lucii zdala vyhliadka taká hrozná, dá sa dnes len ťažko pochopiť, ako sa môže bez rozhorčenia prijať to, čo sa deje v Cirkvi. Vizionárka už v liste z 12. apríla 1970 hovorila o „diabolskej dezorientácii“, ktorá „zaplavuje svet“, ale ktorá „teraz vstúpila aj do Cirkvi“, ako to v tých istých rokoch povedal aj pápež Pavol VI. („satanov dym vstúpil do Cirkvi“). Termín „diabolská dezorientácia“ sa istotne odvoláva na doktrinálny zmätok, ale je prinajmenšom zvláštne, že dnes jedna z heréz, ktorá je v Cirkvi módna, používa termín sektársky opačne, aby ospravedlnila „sexuálnu orientáciu“.

V každom prípade, nech je zlo akejkoľvek povahy, v oficiálnom liste je výslovne napísané, že treba proti nemu bojovať, pretože mnohí bojazliví, medzi nimi aj vodcovia, sa nepostavili proti. A zbraňami zápasu, ktoré opakovane spomína vizionárka, sú zbrane, ktoré odporúčala Panna Mária: „Odporúčala, aby sme sa modlili ruženec každý deň“ a túto požiadavku opakovala vo všetkých zjaveniach,“ lebo „v tejto dobe diabolskej dezorientácie sa nesmieme dať oklamať falošnými doktrínami, ktoré umenšujú pozdvihnutie našej duše k Bohu skrz modlitbu.“ Potom sestra vysvetlila, prečo „okrem času venovanému svätej omši si ho musíme nájsť aj na modlitbu ruženca… a máme a môžeme robiť obe veci,“ inak „by to bolo tak, akoby sa ľudia, v materiálnej oblasti ochudobňovali o chlieb, potrebný pre život.“

V liste zo 16. septembra, keď sestra Lucia hovorí o útoku na ruženec a o oslabení úlohy Panny Márie v pláne spásy vo vnútri Cirkvi, zdôrazňuje: „Ruženec je tým, čo živí malý plamienok viery, ktorá v mnohých svedomiach ešte celkom nevyhasla. Aj pre duše, ktoré sa modlia bez meditovania, jednoduchý akt vzatia ruženca na modlitbu, je už spomienkou na Boha, na nadprirodzeno… Preto diabol tak veľmi proti nim vedie vojnu. Najhoršie však je, že sa mu podarilo oklamať a podviesť duše najviac zodpovedné skrze úrad, ktorý zastávajú! … Sú to slepí, ktorí vedú slepých.“

A v liste z 12. apríla dodáva: „Čo sa týka opakovania Zdravas´ Mária, nie je to staromódna prax, ako chcú, aby sa verilo… Mohol by vari apoštol veriť, že modlitba Panny Márie nie je taká milá Bohu ako naša?“ a opakuje, že vina spočíva v „diabolskej dezorientácii, ktorá zaplavuje svet a klame duše,“ a že „sa jej treba postaviť na odpor“. Skutočne, zdôrazňuje vizionárka, aj keď je „ľud v náboženskej oblasti väčšinou nevzdelaný“, okrem toho, od ktorého „sa požaduje veľká zodpovednosť, a ktorý je poverený jeho vedením“, zodpovednosť padá aj na toho, kto sa „dá vliecť tam, kam ho vedú.“

Okrem ruženca východisko, ktoré bolo vizionárke zjavené zhora, je opísané v tom istom liste, ktorý adresuje otcovi Fuentesovi: „Posledné záchranné prostriedky dané svetu sú posvätný ruženec a úcta k Máriinmu Nepoškvrnenému Srdcu.“

V liste zo 16. septembra tiež ako o prostriedku nápravy, o ktorý Mária žiadala ju, Hyacintu a Františka keď boli malí, dodáva: „Dobrovoľne obetujem svoj život Bohu za pokoj v jeho Cirkvi, za kňazov a za všetky zasvätené duše, najmä za tie, ktoré sa naďalej tak mylne správajú, a za tých, ktorí sú klamaní! Za našich bratov, ktorí sa vzdialili.“

Nakoniec sestra Lucia kňazovi odhalila najväčšie nebezpečenstvo pre Cirkev a vždy pri tom uvádzala to, o čo ju Panna Mária žiadala:

„Povedala mi, že keď sa vyčerpajú všetky ostatné, ľuďmi opovrhnuté prostriedky, s chvením nám ponúkne poslednú záchrannú kotvu – Najsvätejšiu Pannu Máriu osobne, jej mnohé zjavenia, jej slzy a posolstvá vizionárov po celom svete. Panna Mária ešte povedala, že ak ju nebudeme počúvať a budeme ju naďalej urážať, nebude nám už odpustené.“

Skutočne, odmietanie Panny Márie časťou Cirkvi a všetkých je napomenutí a poúčaní, častokrát zredukovaných na nepovinnú úctu, bude podľa vizionárky najväčším hriechom – a to proti Duchu Svätému: „Keď je Boh nútený trestať svet, skôr ako to urobí, pokúša sa napraviť ho všetkými inými možnými prostriedkami. Teraz, keď vidí, že si svet vôbec nevšíma jeho posolstvá… ponúka nám ´s istým chvením´ poslednú možnosť záchrany, príhovor svojej Najsvätejšej Matky. Robí to s ´istým chvením´, pretože ak ani tento posledný pomocný prostriedok nebude úspešný, nebudeme môcť dúfať v nijaký iný druh odpustenia z neba, pretože budeme poškvrnení tým, čo Evanjelium definuje ako hriech proti Duchu Svätému“. alebo „úplne vedomé a dobrovoľné, odmietnutie možnosti spásy, ktorá sa nám ponúka.

Nezabudnime, že Ježiš Kristus je veľmi dobrý Syn a nedovolí nám urážať a opovrhovať svojou Najsvätejšou Matkou. Storočné dejiny Cirkvi uchovávajú svedectvá o postihnutí hroznými trestami tých, ktorí sa odvážia napadnúť česť jeho Najsvätejšej Matky… Je naliehavé, otče, aby sme si uvedomili túto hroznú skutočnosť. Nejde tu o vystrašenie duší, ale je to len naliehavá výzva.“

(Benedetta Frigerio, La Nuova Bussola Quotidiana)

alianciazanedelu.sk/archiv/3728