Ako sú vítaní a prepotrební zasvätení Pánovi, tak isto Kristus čaká nasledovníkov i z radov laikov. Nepokrstení bratia chcú dnes vidieť živého Ježiša! Po jeho odchode do neba znova chcú poznať veľkú lásku! Pýtajú sa: Prečo mám byť pokrstený? Čo mi to dá? Tak sa pýtal istý mladý lekár, ktorý bol večer u rehoľnej sestry s mladou inžinierkou. Počúvali totiž Vatikán, v ktorom dávali reláciu o viere. Zakončili ju slovami: "Mimo Cirkvi nieto spásy!" - To mi nesedí - povedal lekár. Sestrička mu oduševnene povedala: - Vy, pán doktor, Vy už mimo Cirkvi nebudete spasený! A viete prečo? - Neviem, ani tomu nerozumiem! Keď dobre žijem, robím dobrotu aj druhým, prečo by som nemal byť spasený? Či tak strašne záleží na nejakom tom krste v katolíckej Cirkvi? - Áno, záleží! A viete prečo? Jednoducho preto, že žijete v kresťanskej Európe. Vy máte možnosť poznať Pána Ježiša, ktorý nám otvoril nebo, keď ho prvý hriech zatarasil. Taký Indián kdesi z pralesa, ktorý sa v celom živote nedostal ku Evanjeliovej zvesti, ale žije podľa prirodzeného zákona "konaj dobro, chráň sa zlého", taký bude spasený, lebo žije podľa svedomia. Pán doktor, Čo Vám chýba, to je milosť. Svätý Augustín nám však odkazuje: "Čo nemáš, o to pros!" Tak odo dneška sa začneme modliť za Váš krst, čiže bližšie poznanie Pána Ježiša. Budeme v trojici: Vy prvý, táto mladá inžinierka druhá a ja tretia. A do roka chcem byť na Vašom krste. Budeme prosiť o milosť viery pre Vás. Ako inteligent potrebujete aj viac štúdia o viere. Zatiaľ prijmite túto knihu - "Dejiny spásy". Každý týždeň prídete za mnou na rozhovor. Stalo sa. Mladý lekár chodil. O pár mesiacov však zahlásil, že má ešte kolegu z televízie, či sa môže aj on pripraviť na sv. krst. - Samozrejme, odpovedala sestrička. Sviatosť krstu prijali potom od vd. otca Mons. Hotku na sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Najlepšie však po sv. krste bolo toto: Pán doktor sa prišiel poďakovať sestričke za ten rok katechumenátu, lebo ona sa nemohla na túto veľkú slávnosť dostaviť. - Sestrička - ukázal s veľkým úsmevom svoju krstnú košeľu na ktorej mal vyšitý dátum sv. krstu. Darovali mu to kolegyne lekárky. Sestra si to prezrela a potom v akomsi prorockom videní mu odpovedala: "Túto košeľu si schovajte, ale oblečte si ju vždy raz do roka, na deň sv. krstu, pokiaľ nespáchate smrteľný hriech." Lekár sa usmial a prisvedčil: "Budem sa snažiť to splniť." Prešiel rok a prišiel znova s kyticou a potvrdením s vyjasnenou tvárou: "Včera som mal krstnú košeľu. To ste mi dali poriadnu lekciu do života. Nechcem sklamať Ježiša." O rok sa predstavil s priznaním: Včera som mal krstnú košeľu." No o ďalší prišiel trochu v smútku: "Tento rok som ju nemal. Šli sme na púť a neuvedomil som si, že 15. augusta budem ešte tam. Krstný sľub som si však obnovil aj bez tejto košele. Priznám sa Vám, že Vaša požiadavka ma stále drží spolu s Ježišom. Na púti som povedal Matke Márii: "Drž ma, Matka, aby som mohol tvojmu Synovi každý rok ukázať svoju krstnú košeľu." Zastavme sa trochu pri tomto príklade. Zamyslíme sa, či by to nedokázali aj viaceríˇ, keby sme im vedeli dať takýto impulz. Ešte lepšie, či by sa Pán Ježiš nepotešil, keby sme mu aspoň v deň svojho sv. krstu mohli povedať: "Dnes som, Ježišu, bez hriechu. Z lásky k Tebe sa znova zriekam satana a jeho skutkov. Posielam ho k Tebe, aby si s ním Ty urobil, čo chceš. Pánom môjho života buď iba Ty, Ty jediný môj Spasiteľ. Buď Pánom môjho srdca, mojich citov, môjho umu, mojich myšlienok, mojich plánov, mojich skutkov. Buď Pánom, Vodcom mojej evanjelizácie, aby sme boli riekou, ktorá podmýva satanové plány. Ešte lepšie - aby sme boli zavše aj prudkou riavou, ktorá strháva všetko so sebou a vedie do spoločného mora, oceánu Tvojej lásky." Miriam Liptovská
