Stanislav Hvozdík: Muž a žena nie sú masky, ktoré sa dajú len tak vymeniť

Stanislav Hvozdík: Úvaha na Veľkú noc 2023. Muž a žena nie sú masky, ktoré sa dajú len tak vymeniť

Precitne a zbadá, matka dúfa. Z čoho má precitnúť? Z platnosti toho čo platné nie je. Iba sa tak tvári. Každý z nás raz precitne z masky k vlastnej tvári.
Dobrý pastier každého nájde a pred jeho tvárou každý pozná ako vyzerá. Preto v Evanjeliách zapísané stojí, nebuďte ako zábudliví ľudia čo zbadali svoju tvár a zase zabudli ako vyzerá. Dúfajú v to dobré matky o synoch ktorí svetu prepadli. Ťažké je to, veď medzi maskami pozdrav platí, hlavné je buď bez svojej tvári. Aj tým čo trpia masky vyrobíme, myslia si tí čo špekuláciu za pravdu mali. Ak ju vezmeš môžeš čosi dostať ako odmenu. Nesmie to byť tvoja tvár, ktorá trpí, tá by mohla poukázať, že naše masky sú znakom šelmy.

Aj Peter, keď sa hrial v tej chladnej noci pri ohni na dvore Kajfášovho domu si takú masku pýtal, keď tvrdil, že nepozná Krista. Ale precitol ľútosťou k vlastnej tvári. To je cesta ktorá začala Vianocami. Dobrý pastier sa narodil. Precitali už vtedy ľudia pri ňom k vlastnej tvári.

Ako dobre je to keď nebo je na tvári. Už vtedy tí čo rybármi boli, keď apoštolmi sa stali, zbadali, že nebo to je nie to čo je nad vlnami mora, ktoré čerili pretým svojimi člnmi. V diele o dejinách spirituality, De Fiores a Goffi, napísali, že tí čo na hore stáli a pozerali ako Kristus po vzkriesení sa k nebu vznáša, takto tam stoja dodnes, ako tí čo si rehole vybrali, ako rehoľníci a rehoľníčky. Čakajú. Už sa nevracajú do sveta. Iba správy nám dávajú.

Predtým ale iný čas bol, kým Pán na zemi žil ako jeden z nás. Precitne zo smrti povedal o Lazarovi. Zase tam ideš vyčítali mu učeníci, veď kameňovať ťa tam chceli. Šelmy sa dobrí pastier nebojí. Lazar, poď von, zavolal keď kameň z hrobu odvalili. A on precitol a vyšiel živý. To bola dôvera Božia vo svojho Syna, že z cesty vykupiteľa nezíde. I jemu núkali pred kalváriou masky, iste lákavé. Niečo z toho naznačil satan, keď ho po štyridsiatich dňoch pôstu pokúšal. Neuspeli predtým tí, ktorých zviedol a tak prišiel osobne s ponukami. Veril Pán svojmu synovi. A vzkriesil Lazara, ale nie len to. Spomeňte si, ako sa farizeji pohoršovali, keď Pán povedal, „porazenému“ odpúšťajú sa ti hriechy. A pýtal sa Pán, čo je ľahšie uzdraviť, alebo odpustiť hriechy? To myslel na to utrpenie na kríži. Bez toho by nebolo odpustenia.

Kto by to nepoznal, keď sa vnútorným hlasom rozprával s Dobrom, ako sa na nebo mení náš čas, aj keď on nebom není. A potom príde odmlka, či vydržíme v rozhovore s dobrom nezávisle od zlých okolnosti, ktorými je ten svet plný. Popísal to filozof Tischner v knihe Filozofia drámy. Drámy pretože začneme rozhovor so zlom. Ale dobro zase príde, oslovilo nás, aby sme skúsili ešte raz a potom ešte raz. Sedemdesiat sedem ráz treba odpustiť, lebo zle nám urobili potom čo so zlom rozhovor začali. Aj o tom je Kalvária.

Stála matka ľútostivá, keď na kríži syn milý pnel. Ostala v rozhovore s dobrom Matka Mária, keď na kríži syna videla. Uveríme v neho kričali masky, ak zíde z kríža. Ale tá tvár plná bolesti si nedala vnútiť masku farizejmi. Tváre a masky tam boli v ten deň, na ktorý myslíme vo veľkonočnom čase a v deň Veľkého piatku. Neviem ako sa to stane uvažovala opäť Panna Mária, ale verila, že Pán precitne zo smrti ktorú prijal na kríži, keď jej ho do náručia mŕtveho dali. Potom ho pochovali. Do nového hrobu Jozefa z Arimateje, ktorí nemal rád masky. Pilátová maska pritom nemôže chýbať.

Vieme ako si umyl ruky potom čo povedal, že nevie čo je pravda, že nemá viny na smrti toho bez viny, čo mu ho starší z ľudu vydali. A nechal zbičovať Ježiša s profesionálnou tvárou politika. Ako dnes, bolo aj predtým. Maska s otáznikom miesto tváre. Môžete skúšať odpovedať kto to je ten politik. Odpovie tak, že svet ďalej ide bez pravdy, ktorú poznal ako Pilát poznal o Ježišovi a nepovedal. Kulisy mu milšie boli ako život sám. Preto zle obstál.

Farebné revolúcie asanujú kulisy, ktoré už ľudia za život nemajú a masky odmietajú. Chcú aby svet uznal ich vlastnú tvár. Neostali sami ani v čase zlom. Vnuknutia mali. Neraz Kristus sám, zaklopal pri ich dverách. Dávny obrázok z detstva pamätáme. Zobrazoval ako Pán klope pri našich dverách. Otvorili ľudia a zbadali, že to kulisy sú tie lákadla, čo sa za život vymieňali. Bez toho by žiadna zmena k lepšiemu nebola. Ani tá nežná revolúcia.

Ale tí čo masky vyznávajú asanujú farebnými revolúciami tie kulisy, čo by padli aj tak. Ponúkajú hry nové. Ponúkajú sa opäť masky súhlasu s tým čo pravdou nie je. Ponúkajú obrazy človeka, ktoré sú iné ako je človek konštituovaný. Muž a žena nie sú masky, ktoré sa dajú len tak vymeniť. Čo potom, keď ten kto to skúša zbadá, že sa zriekol svojej pravej tváre? Boh neodchádza ani od takého. Rozprávať s dobrom napriek okolnostiam môže každý. Napriek okolnostiam, nebo dúfa, že sa to každý naučí a nikto nie je dopredu vylúčení.

K zúfaniu preto niet dôvodu. Kulisy odmietni a budeš vzkriesený.

Košice, Veľká noc 2023.
Stanislav Hvozdík
alianciazanedelu.sk/archiv/13898
Marieta Ria zdieľa
296
pinteris
Bolo zrejmé, že je to všetko od diabla, že v nádobe na svätenú vodu nemôže byť ani svätená voda. Pretože sa diabol bojí svätenej vody, však?
ABADAN . .
A myslíte, že svěcená voda působí sama o sobě nebo ve spojení s vírou jednotlivce? 🙏 Tohle je byznys, že? AGUA BENDITA - Svatá voda - Vykuřovadla RYMER A nebo jiný? Pražské Jezulátko
Svěcená voda by neměla být talismanem nebo magií. Ta rizika vždy jsou... To podstatné je víra člověka a vztah. 😇Viac
A myslíte, že svěcená voda působí sama o sobě nebo ve spojení s vírou jednotlivce? 🙏 Tohle je byznys, že? AGUA BENDITA - Svatá voda - Vykuřovadla RYMER A nebo jiný? Pražské Jezulátko

Svěcená voda by neměla být talismanem nebo magií. Ta rizika vždy jsou... To podstatné je víra člověka a vztah. 😇
Coburg
No a ako potom svätená voda pri krste zmýva dedičný hriech, keď to dieťa ani nevie, čo sa s ním deje?