Naše srdce má dve základné tendencie, dva veľké sklony: prijímať a dávať
Naše srdce má dve základné tendencie, dva veľké sklony: prijímať a dávať
Nespokojné je naše srdce
Naše srdce má dve základné tendencie, dva veľké sklony: prijímať a dávať.
Je to dômyselné čerpadlo a rozdávač zároveň. Pumpa na teplú ľudskú krv a na horúcu ľudskú lásku. O jednom nám hovorí lekárska veda, o druhom nás presviedča skúsenosť. – Nasáva krv, aby ju zas vytlačilo späť do celého tela. Dychtivo vpíja lásku, aby ju zas do okolia márnotratne rozlievalo. To sú jeho funkcie a to sú i dôvody jeho stáleho nepokoja.
Ak nemôže fungovať, ak nastane porucha v prítoku alebo odtoku, či už krvi a či lásky, je choré. A keď je srdce choré, je to vždy vážna vec. Srdce nezvykne málo bolieť.
Krv má svoj kolobeh, svoju cirkulačnú cestu, a musí ju mať i láska. Preto si hľadáme niekoho, komu by sme svoju lásku venovali a kto by nám ju opätoval. Vychádzame medzi ľudí a hľadáme srdce, ktoré by bolo schopné prijímať a vracať teplý prúd, vychádzajúci z nás, ktoré by sa dalo naladiť na tep nášho srdca – hľadáme priateľa.
Ale ľudia sú takí nestáli, nevytrvalí. Začas, zamálo, a potom sa naše sklamané srdce znovu rozbolí, roznemôže…
Stály v láske je len Boh. Augustín skúsil ľudí i Boha, a celú tú svoju životnú skúsenosť vložil do slov: „Nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe, Bože.“
Zamyslím sa dnes vážne nad svojimi priateľstvami a nad Augustínovými slovami.
Ľudské srdce je zradné a nestále, niektorí dokonca akoby dokázali žiť bez tohto orgánu, a tú krv pumpujú dajme tomu cez žlčník alebo peňaženku...Naozaj to bude sladké zistenie, keď sa naše srdce bude môcť spojiť s tým Božským navždy. To nezradí nikdy. Najskrytejšia pustovňa spásy.
