POZVANIE NA VEČERU

Po rokoch manželstva som objavil nový spôsob, ako udržať pri živote iskru lásky. Moja manželka mi navrhla, aby som išiel na rande s inou ženou!
"Ale ja som sa rozhodol pre teba", namietal som.
"Ja viem. Ale ľúbiš aj ju. Život je veľmi krátky, venuj jej svoj čas."
Súhlasil som. Tá druhá žena, za ktorou ma moja manželka poslala, bola moja matka.
Pre pracovné povinnosti a starostlivosť o deti som ju mohol navštíviť len občas. Raz večer som jej zavolal, aby som ju pozval na večeru a do kina.
"Čo sa ti stalo? Si v poriadku?" opýtala sa ma. Moja matka je typ ženy, ktorá si myslí, že večerný telefonát alebo nečakané pozvanie je predzvesťou zlých správ.
"Povedal som si, že by bolo fajn byť chvíľu s tebou," odvetil som jej.
"To by ma veľmi potešilo," súhlasila.
Keď som ju v piatok po práci išiel vyzdvihnúť, bol som nervózny. Ako pred rande. A keď otvorila dvere, videl som, že aj ona je veľmi rozrušená. Usmiata žiarila ako anjel. "Povedala som svojím kamarátkam, že idem "na rande" so svojím synom, a takmer mi závideli," smiala sa, nastupujúc do auta. "Nevedia sa dočkať zajtrajška, aby som im porozprávala aké to bolo." Zašla aj ku kaderníčke a vyobliekala sa ako na posledné výročie svadby.
Reštaurácia, ktorú sme navštívili, nebola najluxusnejšia v meste, ale zato veľmi útulná. Usadili sme sa. Začal som čítať jedálny lístok. Ona dokázala prečítať už len veľké písmená. Sadol som si oproti nej a pozrel na ňu - mama na opačnom konci stola na mňa hľadela s obdivom. Na perách sa jej pohrával šťastný úsmev.
"Keď si bol malý, čítala som jedálny lístok ja tebe. Pamätáš sa?"
"Teraz môžeš oddychovať a ja ti oplatím tvoju láskavosť," odvetil som.
Počas večere sme len tak uvoľnene debatovali. Zhovárali sme sa tak dlho, až sme zmeškali film, na ktorý sme sa chystali.
Keď som ju priviezol domov, povedala: "Pôjdem s tebou aj nabudúce, ale len ak mi dovolíš, aby som ťa pozvala ja." Súhlasil som. Objal som ju a pobozkal.
"Aké bolo tvoje stretnutie?" vyzvedala moja manželka.
"Veľmi príjemné. Omnoho príjemnejšie, než som čakal," odvetil som.
O niekoľko dní moja mama zomrela na infarkt. Zomlelo sa to tak rýchlo, že sa jej nedalo pomôcť. Krátko na to som dostal správu z reštaurácie, v ktorej som s mamou večeral. V odkaze stálo: "Večera bola zaplatená vopred." Moja mama asi tušila, že už nebude môcť ísť, napriek tomu zaplatila večeru pre dvoch: "Pre teba a tvoju manželku. Nevieš si predstaviť, čo pre mňa znamenal ten večer. Ľúbim ťa!"
V tej chvíli som pochopil, aké dôležité je v správnom čase povedať: "Ľúbim ťa!", a dať svojim blízkym priestor, ktorý si zaslúžia. Nič v živote nebude dôležitejšie ako Boh a tvoja rodina - daj im čas, aby sa mohli cítiť milovaní.

Ak tvoja matka ešte žije, stretni sa s ňou. Ak nie, spomeň si na ňu. A nezabudni - Boh nám prisľúbil odpustenie, ale nie čas.

Deň Matiek (12.5.2024) - ideálna príležitosť zrealizovať stretnutie so svojou mamou...Nezabudnime ani na Našu Nebeskú Matku a poďakujme sa obom za ich lásku a starostlivosť.

Zdroj: Bruno Ferrero: Zaplátané srdce. Don Bosco 2018, str. 21-23, ISBN 978-80-8074-414-4. upr. Foto: www.pexels.com