Trojité mlčanie: Kto mlčí, pretože nemá Bohu čo povedať, je hluchý na Jeho volanie

Trojité mlčanie: Kto mlčí, pretože nemá Bohu čo povedať, je hluchý na Jeho volanie

Najdôležitejším predpokladom počúvať Boha je mlčanie. Sú však tri druhy mlčania: mlčanie s prstom vedľa úst, s prstom v ústach a s prstom pred ústami

„Prečo nechápete moju reč? Preto, že nemôžete počuť moje slovo. Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť túžby svojho otca. On bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži. Ale ja hovorím pravdu, a preto mi neveríte. Kto z vás ma usvedčí z hriechu? Prečo mi neveríte, keď vám hovorím pravdu?! Kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate, lebo nie ste z Boha.“ (Ján 8, 43-47)

Najdôležitejším predpokladom počúvať Boha je mlčanie. Sú však tri druhy mlčania: mlčanie s prstom vedľa úst, s prstom v ústach a s prstom pred ústami.

Mlčanie s prstom vedľa úst je hroziace mlčanie. On sedí za stolom, číta noviny, ona upratuje. On nič nehovorí, ona nič nehovorí, obaja sú urazení. Dorozumievajú sa lístkami. To je hroziace mlčanie, stále zdvihnutý prst. Nie je to dobré mlčanie, pretože tu nie sme ochotní počuť všetko, ale len ospravedlnenie a poddanie sa toho druhého. Ešte horšie je toto mlčanie voči Bohu, keď si myslíme, že nevypočul našu modlitbu alebo na nás dopustil veľa utrpenia. Môžeme si predstaviť, ako sa Boh nad naším konaním usmieva, keď tak začíname, jedno je však isté: počúvať to, čo by nám chcel povedať, nemôžeme v trucovitom mlčaní.

Mlčanie s prstom v ústach je rozpačité mlčanie. Mlčanie, pretože neviem nič povedať, a ani nemám čo povedať. U detí to vidíme často aj v škole. U nás dospelých, je to nebezpečné mlčanie. Niekto sa chce udobriť, my mu však nemáme čo povedať. Niekto potrebuje útechu a povzbudenie, my však nemáme čo povedať. Jeden chce urobiť nejaký nezmysel, my ho však nedokážeme od toho odradiť. Aj to je mlčanie, ktoré nemôže počúvať. Kto mlčí, pretože nemá Bohu čo povedať, je hluchý na Jeho volanie.

A potom tu je ešte mlčanie s prstom pred ústami. Mlčanie, ktoré vyžaduje ticho, aby bolo možné lepšie počúvať. Mlčanie, ktoré vyzýva dovoliť iným, aby sa vyrozprávali, ktoré je ochotné počúvať a zverené zachovať. Nech je požehnané toto mlčanie, ono je totiž najťažšie, ale najmilšie! Po ňom túžia ľudia a po ňom túži ja naša duša, pretože cíti, že len v tomto mlčaní možno počuť Boha.

Erich Trpin, Chlieb šťastia, Alfa 1991
Pripravil: A. Čulen
alianciazanedelu.sk/archiv/18482