Camil Horall
11457

Svätý ...D A N I E L -P R O R O K-sviatok 21.júl


21. júla. Sv. Daniel, prorok.

Sv. Daniel, prorok.-žil v 6.storočí pred Kristom...pred 2600 rokmi

Patrí k 4 Veľkým prorokom...Kniha Daniel tvorí samostatnú knihu Starého zákona...Cirkev oslavujú 2 veľkých prorokov starého zákona za sebou -Eliáš -20.júl a Daniel -21.júl

Kniha opisuje historické udalosti z čias panovania babylonského kráľa Nabuchodonozora-Nabukadnesar II...sám Daniel píše o svojom živote v babylonskom zajatí...Kniha napísaná v zajatí v Babylone má aj svoje významné prorocké vízie...presahujúce časové obmedzenia- 2300 večerov a rán siahajúce na koniec časov,toto zlovestné,tajomné posolstvo z diaľav ohromných vekov sa naplňuje až v našich časoch a býva ukryté svetom zla,aby ľudia nepoznali posledný čas a neobrátili sa ...70 týždňov prorokových,v ktorých už 600 rokov vopred opisuje čas Krista a jeho ukrižovanie,ktoré bolo v mohutných videniach Danielovi v zajatí zjavené a spätne môžeme vidieť, že sa proroctvo presne naplnilo o Kristovi...Preto Daniel zohráva jednu z najvýznamnejších častí Starého zákona,lebo jeho mystické,prorocké videnia a zjavenia,siahajúce až po Súdny deň, presahujú úzky časopriestor v ktorom my žijeme...

Mladý Daniel -ako otrok odvlečený s ostatnými židmi do babylonského zajatia...získal svojou inteligenciou,mimoriadnymi darmi...jasnovidectvom-vedel vyložiť význam snov ako i svojou peknou postavou a telesnou krásou /patril k najkrajším zajatcom/ a milým vystupovaním priazeň mocného kráľa...takže ho povýšil do vyššieho postavenia na kráľovskom dvore...

Zaujímavé,že v knihe starej 2600 rokov je opis ťažkej psychickej choroby-lykantropie kráľa Nabuchodonozora,ako boží trest za pýchu a vedené vojny...hist. objavy a záznamy skutočne potvrdzujú dočasnú neschopnosť vládnutia chorého kráľa a regentstvo...kráľ sa nakoniec kájal a jeho choroba ustúpila,tak sa znova ujal vlády skoro 50 rokov dlhej...a to všetko podrobne opísal Daniel ako súčasník tých udalostí...

slávny kráľ -dobyvateľ Nabucco -Nabuchodonozor


Boh dopustil trest na kráľovstvo Judské pre mnohé previnenia, ktorého stali sa jeho obyvatelia účastnými. Babylonský kráľ Nabuchodonozor opustil s veľkým vojskom roviny Senaarské a napadol mesto Jeruzalem. Kráľ Judský, Joakim bol porazený, Jeruzalem dobytý, chrám vyplienený a skoro všetci Židia odvedení boli do Babylonu. V dlhom tom zajatí naučili sa Židia Boha pravého znať a ctiť, a od toho trápneho času boli Bohu vernými.Kráľ zajatcov nezabíjal,ale ich chcel transformovať-asimilovať do svojho kráľovstva Babylónu a vyberal všetkých na nejakú prácu a službu...takže Daniel v zajatí žil vcelku slobodným životom...



Nabukadnezar (II.); zriedkavo Nebuchadresar; v Biblii (Septuaginte) Nabuchodonozor; na Blízkom Východe aj Nebukadnesar Veľký) bol v rokoch 605 – 562 pred Kr. kráľ Novobabylonskej ríše.


Medzi zajatými bol i Daniel. On pochádzal z pokolenia Judovho a z rodu kráľovského, lebo kniežacieho. Kráľ babylonský Nabuchodonozor naložil svojmu správcovi komorníkov Asfenezovi, aby priviedol na jeho dvor najkrajších mládencov israelských z rodu kráľovského a kniežacieho, aby ich dal vyučil v chaldejskom umení a pripraviť ku službe kráľovskej. Medzi tými vybranými mládencami bol i dvadsaťročný Daniel a jeho cnostní priatelia Ananiáš, Misael a Azariáš.


Správca komorníkov dal im nové mená. Danielovi dal meno Balthasar, Ananiášovi Sidrach, Misaelovi Misách a Azariášovi Abdenago. Pokrm dostávali s kráľovského stola. Ale svedomití mládenci nechceli požívať pohanské pokrmy; i prosili komorníka, aby im dával len zelenú strovu a vodu.



Správca bál sa o ich zdravie, nechcel to dovoliť a riekol: «Bojím sa svojho pána kráľa, ktorý určil vám pokrm a nápoj, ktorý keď uzre vaše tváre chudšie než iných mládencov, vašich rovesníkov, odsúdite moju hlavu kráľovi.» Daniel riekol komorníkovi: «Zkús nás, prosím, svojich služobníkov, za desať dní, a nech dá sa nám zelená strava k jedlu a voda k pitiu; i pozri na tváre naše a na tváre mládencov, ktorí jedávajú pokrmy kráľovské, a jako uvidíš, tak nalož so svojimi služobníkami.»

Na to komorník pristal. Po desiati dňoch vyzerali plnší než ostatní mládenci, ktorí jedávali s kráľovského stolu. Za toto prísne zachovávanie Božieho zákona dal im Boh múdrosť, Danielovi ale okrem toho dar proroctva a vykladania snov. Po troch rokoch uvedení boli pred kráľa, ktorý divil sa nad ich múdrosťou a krásou.

Keď mal Daniel dvadsaťštyri roky, osvobodil krivo obžalovanú Zuzannu od prisúdenej jej smrti a vyniesol výrok smrti nad necudnými starcami, ktorí vydali ju nevinnú na smrť. Tým dosiahol veľkej vážnosti u ľudu židovského.

Kráľovi Nabuchodonozorovi snívalo sa o obrovskej soche, ktorá mala hlavu zo zlata, prsá a ramená zo striebra, brucho a stehná z medi, nohy z čiastky železné a z čiastky hlinené, ktorá ale skalou s vrchu spadnutou bola roztrepaná, z ktorej skaly povstal veľký vrch, čo naplnil celú zem. Kráľ naľakal sa toho sna; keď ale prebudil sa, nemohol sa naň rozpamätal I dal povolať predných učencov a hadačov babylonských, aby mu ten sen na pamäť uviedli a ho vyložili.

Pohanskí hadači nemohli mu ten sen povedať a preto kázal ich kráľ pobiť všetkých. Vojaci hľadali Daniela a jeho súdruhov, ktorí držaní boli za veľkých učencov, aby ich tiež pobili. Daniel vyprosil si času, žeby kráľovi sen povedať mohol. I modlil sa a Boh zjavil mu ten sen.


Potom predstúpil pred kráľa, oznámil mu jeho sen a vyložil mu ho: «Ty si kráľ kráľov; preto ty si zlatá hlava. A po tebe povstane kráľovstvo menšie, strieborné, a iné kráľovstvo medené; a kráľovstvo štvrté jako železo. Ale že si videl nohy a prsty čiastkou z hliny a čiastkou železné: znamená, že to kráľovstvo rozdelené bude.

Za doby tých kráľovství vzbudí nebeský Boh kráľovstvo, ktoré na veky nebude zrušené, a jeho kráľovstvo nebude ľudu inému dané: I sotre a zahladí všetky tie kráľovstvá: a ono zostane na veky.» (Prorokoval tu Daniel o duchovnom kráľovstve Kristovom, o sv. cirkvi, ktorá za času najväčšieho rozkvetu ríše Rímskej povstala a pod vládou Kristovou a jeho námestníkov na veky potrvá). Kráľ Nabuchodonozor povýšil Daniela do stavu kniežatského a dal mu vládu nad krajinou Babylonskou.


Kráľ Nabuchodonozor onemocnel na veľmi zvláštnu a zriedkavú chorobu:Jeho zvláštna choroba je dnes stotožňovaná so známou, i keď pomerne zriedkavou psychickou chorobou – klinická lykantropia.

Klinická lykantropia alebo lykantropia je zriedkavá psychická choroba prejavujúca sa mylnou predstavou postihnutého človeka, že sa môže premeniť na zviera alebo bol premenený na zviera alebo je zviera. Najčastejšie sa identifikuje s vlkom, ale môže to byť aj krava, medveď a iné zvieratá.

Klinická lykantropia je psychické ochorenie , pri ktorom dochádza k podstatnej zmene vo vnímaní okolia a seba samého. Človek postihnutý touto chorobou sám seba vníma ako zviera, najčastejšie vo forme vlka , ale môže sa identifikovať aj s kravou, medveďom, mačkou, červom, roztočom, sliepkou či inými zvieratami. S tým súvisia aj príznaky , kam je možné radiť mimovoľne vydávané zvuky, zmätenosť, zlú orientáciu v priestore, plazenie ai.


Boh dovolil kráľovi Nabuchodonozorovi, aby sa stal svetovládcom. Nabuchodonozor ako panovník Babylona mal veľké bohatstvo, prepychové jedlá a veľkolepý palác — všetko, čo si v hmotnom ohľade želal. Ale náhle bol pokorený. Duševne sa pomiatol a správal sa ako zviera! Bol vyhnaný od kráľovského stola a zo svojho kráľovského sídla a žil na poliach a jedol trávu ako býk.

Nabuchodonozor krátko po svojom uzdravení z úplného duševného zrútenia rozposlal do celej svojej ríše pozoruhodnú správu o tom, čo sa stalo.

Kráľ počas choroby dočasne nemohol vykonávať úrad kráľa...lebo žil ako zver...až neskôr sa mu vrátilo zdravie a pokračoval vo svojej dlhej vláde...

Daniel podporoval od toho času Israelitov a bol ochrancom každého nevinného. I druhý sen vyložil Daniel Nabuchodonozorovi, ktorý vyplnil sa na vlas; lebo bol vyvrhnutý zpomedzi ľudí «a seno jako vôl jedol a rosou nebeskou jeho telo smáčano bolo, až vlasy jeho jako orličie perie vyrástly a nechty jeho boly jako ptáčie pazúry,» kým neobrátil sa k Bohu pravému a neuznal, že je On jediným kráľom neba a zeme.

Po smrti Nabuchodonozorovej vládol nad Babylonom Baltazar, jeho vnuk, posledný to kráľ Babylonský. Bol to kráľ hrdý a roztopašný. I usporiadal veľké hody pre svojich velikášov. Keď sa opil, rozkázal priniesť nádoby zlaté a strieborné, ktoré bol jeho predchodca odniesol z chrámu Jeruzalemského. I pili z nich všetci. I ukázaly sa na stene palácu kráľovského prsty jakoby ruky človeka píšucého.



Kráľ naľakal sa a rozkázal hadačom pohanským, aby mu povedali, čo znamená to písmo. Hadači neuhádli. Kráľovná Nitokris rozpamätala sa na Daniela a riekla, že on to písmo prečíta a vysvetlí. Daniel bol zavolaný a čítal: «Mane, Thekel, Fares!» «A tento,» riekol, «je výklad: Sčítal Boh kráľovstvo tvoje a dokonal ho; zavesený si na váhe a nalezený si menej majúci; rozdelené je kráľovstvo tvoje a dané bude Médskym a Perským.»


Kráľ rozkázal, aby Daniel oblečený bol do šarlátu a zlatá reťaz daná mu na hrdlo a aby bolo rozhlásené, že má čo tretí moc v jeho kráľovstve. Proroctvo Danielovo vyplnilo sa. Ešte v tú istú noc zabitý bol kráľ Baltazar a Darius Médsky zaujal trón. Kráľ Darius (Cyaxar II.) vážil si veľmi Daniela a ustanovil ho za knieža nad všetkými svojimi úradníkmi, áno chcel ho svojím námestníkom urobiť nad všetkým kráľovstvom.



Túto priazeň kráľovu závideli mu mnohí velikáši a chceli ho znivočiť. Preto riekli ku kráľovi: «Každý, kto by prosil o nejakú vec ktoréhokoľvek boha alebo človeka až do tridsiati dní, mimo teba, kráľu, nech je uvrhnutý do levovej jamy.» Daniel modlil sa k živému Bohu, jako obyčajne každý deň. I obžalovali ho závistníci u kráľa. Tak bol Daniel vhodený do levovej jamy. Ale Boh poslal svojho anjela ku služobníkovi svojmu, aby zavrel ústa levom, ktorí mu neublížili.

Kráľ nemohol celú noc spať, lebo ľúto bolo mu Daniela; i ponáhľal sa za rána ku jame a našiel Daniela medzi levami živého. Hneď rozkázal Daniela z jamy vytiahnuť a jeho závistníkov do nej hodiť, kde všetci zahynuli. Potom naložil, aby v jeho veľkej krajine ctený bol Boh Danielov: «lebo On je Boh živý a večný na veky: a kráľovstvo Jeho nebude zrušené, ani panovanie Jeho až naveky.»
Keď umrel Darius, zaujal trón jeho Cyrus Perský a Daniel bol u neho vo veľkej vážnosti, tak že denne sedával pri jeho stole. Toho času klaňali sa Babylončania modle Bélu, ktorej každodenne predkladali dvanásť mier múky, štyridsať oviec a šesť nádob vína. I Cyrus ctil každý deň modlu. Daniel slúžil, jako vždy, živému Bohu. Jedného dňa riekol kráľ Cyrus k Danielovi: «Prečo neklaniaš sa Bélovi?»

Daniel odpovedal: «Preto, že nectím modly, rukou urobené, ale živého Boha, ktorý stvoril nebo a zem, a má moc nad všetkým telom.» Kráľ pýtal sa: «Či nezdá sa ti byť Bél živým bohom? Či nevidíš, jako mnoho jedáva a pije denne?» I usmial sa Daniel a odpovedal: «Nemýľ sa, kráľu! Tento je vnútri hlinený a zovnútra medený, ani nejedáva nikdy.»

Na to rozhneval sa Cyrus, povolal žretcov a riekol im: «Keď mi nepoviete, kto je ten, čo tieto zásoby pojedá, umrete. Keď ukážete, že Bél tie veci jedáva, umre Daniel, lebo rúhal sa BéIovi.» Daniel riekol pokojne: «Staň sa dľa tvojho slova.» Kráľ prišiel s Danielom do chrámu Bélovho a keď žretci vyšli, dal položiť pokrmy pred modlu. Daniel rozkázal svojim sluhom, aby doniesli popol a potrúsil ho po celom chráme.

Keď vyšli z chrámu, zavreli dvere a zapečatili ich kráľovským prsteňom. V noci prišli žretci so svojimi ženami a deťmi a pojedli a vypili všetko, jako obyčajne. Ráno išiel Cyrus s Danielom k chrámu, našli pečať neporušenú a otvorili dvere. Kráľ videl, že je stôl prázdny, i zvolal: «Veľký si, Bélu, a niet u teba žiadneho klamú!»

Daniel usmial sa, zadržal kráľa, aby nevchádzal a riekol: «Hľa dlážka! Pozri, čie sú to šľapaje?» A kráľ nahnevaný riekol: « Vidím šľapaje mužov, žien, i detí.» Dal pochytať žretcov a ich rodiny; i ukázali mu skryté dvierka, ktorými do chrámu vchádzali a pokrmy pojiedali. Kráľ rozkázal žretcov a ich rodiny pozabíjať, Danielovi ale dal do rúk modlu Béla, ktorý ju i s chrámom zničil.
Kráľ Cyrus od toho času ctil živého Boha, prepustil Israelitov zo zajatia do ich krajiny a dovolil im chrám, pravému Bohu zasvätený, v Jeruzaleme znovu vystavať. Daniel ostal v Babylone. Kde a kedy zomrel, nenie známo. Tvrdí sa, že bol na rozkaz jakéhosi kráľovského úradníka Atalla zavraždený. Poneváč svätý život viedol, poprial mu Boh dar proroctva, ktoré nachádza sa v jeho knihe.

Kniha jeho proroctva obsahuje tri časti. Prvá časť (hl. 1—6) pripomína niektoré deje kráľa Nabuchodonozora a zrušenie kráľovstva babylonského presilou médo-perskou. Druhá časť (hl. 7—12) obsahuje Božie zjavenie o zrušení nasledujúcich kráľovství až po Krista Pána, o Jeho príchode po 490 rokoch (70. týždňov ročných, hl. 9, 24), o zpustošení mesta a chrámu, o zaniknutí starozákonných služieb Božích a o počiatku kráľovstva Messiášovho.
Tretia časť obsahuje príbehy o Zuzanne, o modle Bélu a o drakovi. Sv. Daniel prorok vyobrazuje sa v rúchu prorokov starozákonných, pri jeho boku anjel, u nôh levovia.
Modlitba.

O Bože, ktorý si nám príchod Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, skrze ústa sv. Daniela, proroka a služobníka svojho, predpovedal: popraj nám, žeby sme poznaného milovali, prikázania Jeho zachovávali a do večného kráľovstva prísť mohli. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen.

Daniel, prorok

Svätý

Sviatok:
21. júl

* cca. 620 pred Kr. Jeruzalem, Spojené kráľovstvo Izraela
† cca. 538 pred Kr. Susa, Irán

Ako Žid zo šľachtickej rodiny bol deportovaný do Babylonu (VII. storočie pred Kristom). Stal sa úradníkom babylonského kráľa Nabuchodonozora. Daniel prorokoval pád Babylonskej ríše. Daniel bol pre svoju vernosť tradícii svojich otcov hodený levom, ale Boh ho zachránil.


Daniel ( hebrejsky a aramejsky דַנִיֵּאל , „ Boh je môj sudca“) bol biblický starozákonný prorok a hlavná postava väčšej časti rovnomennej biblickej knihy Daniel . Sama Biblia považuje Daniela za jedného z výnimočných mužov svojej doby. Vo verši 23 je popísaný ako muž Bohu vzácny. Ešte dvakrát je v desiatej kapitole (v. 11 a 19) takto oslovený. Nikto iný nie je v Písme svätom takto oslovený. Daniel tu predstavuje zbožný ostatok Božieho ľudu a je obrazom Božieho dieťaťa.


Za života proroka Daniela sa vystriedalo mnoho vladárov. Mnohokrát ho Hospodin ochránil pred smrťou a daroval mu dlhý život. Ježiš Kristus ho tiež dvakrát spomínal pri svojich rozhovoroch so Židmi.


Daniel svojím slovom, neskôr zapísaným, hlása zvrchovanú velebnosť Hospodinovu, ktorá splní, čo sľúbila, len treba počkať, až nadíde jeho doba. Dovtedy sa treba držať jeho zmluvy a verne ju zachovávať. Vedie teda Izraelitov v babylonskom zajatí k pravej zbožnosti, mravnosti ak uchovaniu nádeje na lepšiu budúcnosť.


Podobne ako starozmluvný Jozef bol Daniel veľkým vykladačom snov. Pôsobil však samozrejme v úplne inej dobe a prostredí, aj keď jeho situácia sa v niečom zhoduje s tou Jozefovou. Obaja boli totiž nedobrovoľne na kráľovskom dvore nepriateľa a obaja boli častejšie silne ohrození kvôli svojej vernosti viere v Hospodina.

Daniel v Biblii

Podľa Biblie bol Daniel židovským mladíkom odvedeným v prvej deportačnej vlne do Babylonie (asi) v roku 605 pred nl za vlády babylonského kráľa Nabukadnesara II. (asi 605 - 562 pred nl). Tu sa dostal na kráľovský dvor a vynikal svojou múdrosťou a umením vykladať sny – výklad prvého sna prebehol v druhom roku Nabukad. vlády, asi 603 pred nl S Danielom sú spojení aj jeho druhovia Chananjah, Míšael a Azariáš. Všetci štyria na babylonskom dvore dostali nové mená, pod ktorými niekedy vystupujú: Beltšasar (Daniel), Šadrak (Chananjah), Méšak (Mišael) a Abed-nego (Azariáš).

Kniha proroka Daniela je členená do dvoch častí, dejepisnej a prorockej. Do značnej miery je tiež inšpiráciou pre novozákonnú Apokalypsu sv. Jána a tak je veľmi dôležité správne chápať jej obraznú a symbolickú reč. Dejepisná kniha opisuje život Danielov v babylonskom zajatí a udalosti, ktorých bol Daniel svedkom. Daniel si získal priazeň babylonských vládcov svojou vytrvalou náklonnosťou k pravému Bohu a schopnosťou pravdivého výkladu snov. Známy je príbeh o Danielovom pobyte v levej jame, kedy mu hladní levy neublížili. Alebo príbeh troch Izraelitov, Šadraka, Méšaka a Abed-nega, ktoré biblický Nabuchodonosor (Nabukadnesar II.) najskôr na odporúčanie Daniela vymenoval za správcu babylonskej župy, ale neskôr, na udanie, že sa nechcú klaňať modle, ich nechal vhodiť zaživa do rozhovoru , Z ktorej bez úhony vyšli živí.


Časť prorocká potom pripravuje na príchod Mesiáša, opisuje vízie duchovného pozadia dejinných udalostí a ich vyvrcholenie do konečnej eschatológie (posledné veci tohto sveta). Mnohé sa, podobne ako pri Ezechielových víziách, kryje s novozákonným posolstvom knihy Zjavenia.


Daniel sa objavuje ešte v knihe Ezechielovej (Ez 14,14n.), avšak s iným pravopisom - Danel ( דנאל ).

Zo života Danielovho a jeho druhov je vďaka umeleckému stvárneniu známych niekoľko výjavov: Traja mládenci v ohnivej peci , Daniel v levej jame , Zuzana či Daniel a píšuca ruka . Všetky tieto výjavy pochádzajú z knihy Daniel.


Archeologické objavy dnes potvrdzujú presnosť biblických údajov knihy Daniel.

Danielov hrob
[

O Danielovom hrobe sa v dochovaných prameňoch prvýkrát zmienil Šmu'el ben Chofni ku koncu 10. storočia . Neskôr sa o ňom zmieňovali aj cestopisy , ktoré ho lokalizovali buď do Šúšanu v Perzii alebo do Kirkúku v Iraku . Na týchto miestach, ktoré navštevovali ako židia , tak aj moslimovia , sa údajne nachádzal Danielov sarkofág , ktorý bol buď zavesený nad riekou, alebo naopak do nej ponorený.


Daniel bol výnimočný židovský prorok, ktorý žil v siedmom a šiestom storočí pred n. l. Boh mu dal schopnosť vykladať sny, dal mu videnia o budúcich udalostiach a inšpiroval ho, aby napísal biblickú knihu, ktorá bola pomenovaná podľa tohto proroka. (Daniel 1:17; 2:19)


Kto bol Daniel?

Daniel vyrastal v Judsku, v kráľovstve, v ktorom bolo mesto Jeruzalem a židovský chrám. V roku 617 pred n. l. babylonský kráľ Nabuchodonozor dobyl Jeruzalem a „najvýznamnejších mužov krajiny“ odviedol do vyhnanstva v Babylone. (2. Kráľov 24:15; Daniel 1:1) Medzi nimi bol aj Daniel, ktorý bol v tom čase pravdepodobne tínedžerom.

Daniel bol spolu s ďalšími mladými mužmi (vrátane Šadracha, Méšacha a Abednega) odvedený do babylonského paláca. Tam dostali špeciálne školenie, aby mohli neskôr slúžiť na kráľovskom dvore. Hoci na Daniela a jeho troch priateľov bol vyvíjaný nátlak, aby sa vzdali svojej viery, oni zostali verní svojmu Bohu, Jehovovi. (Daniel 1:3–8) Po trojročnom školení ich kráľ Nabuchodonozor pochválil za ich múdrosť a schopnosti a povedal o nich, že „desaťkrát prevyšujú všetkých mágov a zaklínačov v celej jeho ríši“. Daniela a jeho priateľov vybral, aby slúžili na kráľovskom dvore. (Daniel 1:18–20)

O desaťročia neskôr, keď mal Daniel pravdepodobne viac ako 90 rokov, bol predvolaný do paláca. Vtedy vládol v Babylone kráľ Balsazár. Požiadal Daniela, aby mu vysvetlil nápis, ktorý sa záhadne zjavil na stene. Daniel pod vedením Božieho ducha odhalil, že Babylon padne do rúk Médo-perzskej ríše. Ešte v tú noc bol Babylon dobytý. (Daniel 5:1, 13–31)

Keď sa k moci dostal médo-perzský kráľ Dárius, vymenoval Daniela za vysokého úradníka a uvažoval, že ho dosadí nad celým kráľovstvom. (Daniel 6:1–3) Závistliví dvorní úradníci sa však chceli Daniela zbaviť, a tak vymysleli plán, ktorý viedol k tomu, že bol Daniel hodený do jamy levov. Jehova ho však zachránil. (Daniel 6:4–23) Na sklonku života sa Danielovi zjavil anjel a dvakrát ho uistil, že je „Bohu veľmi drahý“. (Daniel 10:11, 19)

Pozrite si dvojdielny biblický videopríbeh Daniel – príbeh nezlomnej viery, vďaka ktorému vám tieto udalosti ožijú pred očami.

Čo o biblickej knihe Daniel odhaľuje história?

V knihe Daniel sa hovorí: Nabuchodonozor dal postaviť obrovskú sochu a prikázal svojim poddaným, aby ju uctievali. Kto by to neurobil, mal byť ihneď hodený do rozpálenej pece. (Daniel 3:1–6)

Čo hovorí história: Nabuchodonozor uskutočnil v Babylone rozsiahly stavebný program. Encyclopædia Britannica uvádza, že to robil nielen preto, aby oslávil sám seba, ale aj na počesť bohov. Podľa tejto encyklopédie sa tiež vychvaľoval, že to on napĺňa ľud bázňou pred veľkými bohmi.

V starovekých babylonských záznamoch je viacero zmienok o tom, že sa popravy vykonávali aj vrhnutím do rozpálenej pece. Sú v nich uvedené aj prípady, keď to bolo na príkaz kráľa. Jeden staroveký text datovaný do čias vlády Nabuchodonozora opisuje, aký trest bol uložený úradníkom, ktorí boli obvinení, že prejavili neúctu k babylonským bohom. V texte sa uvádza: „Zničte ich, spáľte ich, upražte ich... v kuchárovej peci... nech z nich stúpa dym, nech zahynú v planúcom ohni.“ a

V knihe Daniel sa hovorí: Kráľ Nabuchodonozor sa chválil tým, čo všetko vystaval. (Daniel 4:29, 30)

Tehla nájdená v Babylone, na ktorej je Nabuchodonozorovo meno

Čo hovorí história: „V záznamoch, ktoré sám Nabuchodonozor zanechal pre budúce generácie, sa píše... o veľkom kráľovi, ktorý si bol istý svojou spravodlivosťou a mocou.“ b Napríklad z nápisu na jednej budove vidieť, ako sa Nabuchodonozor vychvaľoval: „Zo živice a tehál som vybudoval mohutný múr, ktorý bol nepohnuteľný ako vrch... Opevnenie Esagily a Babylona som zosilnil a na moju vládu budú ľudia spomínať navždy.“ c Mnohé tehly, ktoré sa našli v Babylone, sú označené Nabuchodonozorovým menom.

V knihe Daniel sa hovorí: Kráľ Balsazár ponúkol Danielovi, že bude „vládnuť ako tretí v kráľovstve“ Babylona. (Daniel 5:1, 13–16)

Nápis v klinovom písme na tomto valci z roku 550 pred n. l. sa zmieňuje o kráľovi Nabonidovi a jeho synovi Balsazárovi

Čo hovorí história: Muž menom Nabonid bol kráľ, ktorý žil počas udalostí, ktoré sú zaznamenané v 5. kapitole knihy Daniel. Nabonid však počas svojho panovania väčšinu času netrávil v Babylone, ale v Arábii. Kto vládol v Babylone počas jeho neprítomnosti? „Jeden klinopisný záznam uvádza, že Nabonid zveril kraľovanie svojmu najstaršiemu synovi, t. j. Balsazárovi,“ vysvetľuje historik Raymond Philip Dougherty vo svojej knihe Nabonidus and Belshazzar. „Balsazár plnil kráľovské povinnosti počas neprítomnosti monarchu, svojho otca.“ Keďže Nabonid a Balsazár boli považovaní za prvého a druhého vládcu, Balsazár ponúkol Danielovi miesto tretieho vládcu.

Prorok Daniel a traja mládenci: Ananiáš, Azariáš a Misail

Prorok Daniel pochádzal z významného rodu. Keď sa vládca Nabuchodonozor zmocnil Jeruzalemu, Daniel s troma priateľmi, Ananiášom, Azariášom a Misailom, sa dostali do zajatia. Tam bol ako 15-ročný, spolu s ostatnými mladými mužmi, vyučený na službu pri cárskom dvore. Daniel spolu s priateľmi nezabudol na pravú vieru svojich otcov a Hospodin ho za to odmenil. Daroval mu schopnosť chápať význam videní a snov.

Po určitom čase sa vladárovi prisnil sen, ktorý mu Daniel objasnil. Vo sne videl Nabuchodonozor obrovskú a strašidelnú sochu, vyrobenú zo štyroch kovov. Kameň, ktorý sa skotúľal z vrchu, rozbil sochu na kúsky a vyrástla z neho obrovská hora. Daniel vysvetlil kráľovi, že socha symbolizuje štyri pohanské kráľovstva, ktoré sa mali navzájom zmeniť, počnúc babylonským a končiac rímskym. Tajomný kameň, ktorý zničil sochu, symbolizuje Mesiáša a hora, ktorá vznikla, je Jeho večné kráľovstvo (cirkev).

V knihe proroka Daniela sa píše, že jeho traja priatelia sa odmietli pokloniť zlatej modle, za čo boli, na rozkaz Nabuchodonozora, hodení do rozpálenej peci. Anjel Boží ich však ochránil a oheň im neublížil. Prorok Daniel mal mnoho videní, ktoré sú podrobne opísané v jeho knihe. Opisuje v nej koniec sveta aj druhý príchod Krista. Jeho kniha sa v mnohom podobá Zjaveniam evanjelistu Jána...

Za života proroka Daniela sa vystriedalo mnoho vladárov. Mnohokrát ho Hospodin ochránil pred smrťou a daroval mu dlhý život. Jeho prorocká kniha pozostáva zo 14 kapitol. Kristus ho tiež dvakrát spomínal pri rozhovoroch so židmi.

1. kapitola

DANIEL NA KRÁĽOVSKOM DVORE
1 V treťom roku panovania júdskeho kráľa Joakima prišiel babylonský kráľ Nabuchodonozor k Jeruzalemu a obliehal ho. 2 Pán mu vydal do ruky júdskeho kráľa Joakima a čiastku náradia Božieho domu, odniesol ich do krajiny Senaár, do domu svojho boha; nádoby zaniesol do klenotnice svojho boha. 3 Vtedy povedal kráľ Asfenezovi, svojmu veliteľovi eunuchov, aby zo synov Izraela, z kráľovského potomstva a spomedzi vznešených, priviedol 4 mladíkov, na ktorých niet nijakej chyby, pekného zovňajšku, vnímavých pre každú múdrosť, vystrojených znalosťami a chápavých na vedomosti, ktorí by boli schopní stáť v kráľovskom paláci; a aby ich naučil chaldejskému písmu a reči. 5 Kráľ im na každý deň pridelil z kráľovského pokrmu a z vína, ktoré jemu slúžilo za nápoj, aby ich tri roky vychovávali a po ich uplynutí mali stáť pred kráľovou tvárou. 6 Spomedzi Júdových synov boli medzi nimi Daniel, Ananiáš, Mízael a Azariáš. 7 Veliteľ eunuchov im dal mená: Danielovi Baltazár, Ananiášovi Sidrach, Mízaelovi Misach a Azariášovi Abdenago. 8 Daniel si však zaumienil v srdci, že sa nepoškvrní kráľovým pokrmom ani vínom, ktoré píjal; prosil teda veliteľa eunuchov, aby sa nemusel poškvrniť. 9 A Boh spôsobil, že Daniel našiel milosť a priazeň u veliteľa eunuchov. 10 Ale veliteľ eunuchov povedal Danielovi: "Bojím sa, že môj pán, kráľ, ktorý vám vydelil váš pokrm a nápoj, uvidí, že ste v tvári chudší, ako iní chlapci, vaši vrstovníci, a uvalíte mi pred kráľom vinu na hlavu." 11 Vtedy Daniel povedal Malasarovi, ktorého veliteľ eunuchov postavil nad Daniela, Ananiáša, Mízaela a Azariáša: 12 "Skús to so svojimi sluhami desať dní. Nech nám dajú na jedlo lúšteniny a na pitie vodu; 13 nech sa potom ukážu pred tebou naše tváre a tváre chlapcov, ktorí jedia z kráľovho pokrmu, a potom nalož so svojimi sluhami, ako sa ti bude vidieť." 14 Privolil im teda v tejto veci a skúšal ich desať dní. 15 Po desiatich dňoch sa ukázalo, že ich tváre sú krajšie a telá tučnejšie ako všetkých chlapcov, ktorí jedli z kráľovho pokrmu. 16 Malasar im teda odňal pokrm a vína, ktoré mali piť, a dával im lúšteniny. 17 Týmto štyrom mladíkom dal však Boh znalosť a pochop v každom písme a múdrosti. Daniel zas porozumel každé videnie a sen. 18 A po uplynutí dní, ktoré do ich predstavenia určil kráľ, predviedol ich veliteľ eunuchov pred Nabuchodonozora. 19 Kráľ sa s nimi rozprával a medzi všetkými nenašiel takých ako Daniel, Ananiáš, Mízael a Azariáš. Obsluhovali teda kráľa. 20 A vo všetkých veciach, (kde bolo treba) múdreho dôvtipu, na ktoré sa ich kráľ vypytoval, zistil, že sú desať ráz vyššie než všetci čarodeji a veštci, ktorí boli v celom jeho kráľovstve. 21 Daniel sa dožil až do prvého roku kráľa Kýra.

2. kapitola

NABUCHODONOZOROV SEN A JEHO VÝKLAD
1 V druhom roku Nabuchodonozorovho panovania prisnil sa Nabuchodonozorovi sen. Vtom sa mu duch strhol a jeho sen bol preč. 2 Vtedy kráľ rozkázal zavolať čarodejov, veštcov, snárov a Chaldejcov, aby vyložili kráľovi jeho sny. I dostavili sa pred kráľa. 3 Kráľ im povedal: "Prisnil sa mi sen a duch sa mi trápi túžbou poznať ho." 4 Nato Chaldejci odpovedali kráľovi aramejsky: "Kráľ, ži naveky! Povedz svojim sluhom svoj sen, potom ti oznámime jeho význam." 5 Kráľ odpovedal Chaldejcom: "Už som sa rozhodol: Ak mi nepoviete sen i jeho význam, rozsekám vás na kusy a vaše domy obrátim na sutiny. 6 Ale ak mi poviete sen i jeho význam, dostanete odo mňa dary, odmeny a veľké pocty. Preto mi oznámte sen i jeho výklad!" 7 Odpovedali druhý raz: "Nech kráľ rozpovie svojim sluhom sen, my potom oznámime jeho význam." 8 Kráľ odpovedal: "Určite viem, že chcete získať čas, lebo vidíte, že som sa rozhodol: 9 Ak mi neoznámite sen, je o vás len jeden výrok: že ste sa uzhovorili vravieť predo mnou lživo a falošne, kým sa nezmení čas. Oznámte mi teda sen a budem vedieť, že mi poviete aj jeho význam." 10 Chaldejci odpovedali kráľovi: "Niet na zemi človeka, ktorý by vedel oznámiť kráľovu vec. Preto nijaký veľký a mocný kráľ nežiada od nijakého čarodeja, veštca a Chaldejca podobnú vec. 11 Vec, ktorú žiada kráľ, je ťažká a niet toho, kto by ju oznámil kráľovi, iba ak bohovia, ale tí nebývajú medzi ľuďmi." 12 Kráľ sa pre to nahneval, veľmi sa rozzlostil a rozkázal vyhubiť všetkých mudrcov Babylonu. 13 Vyšiel teda rozkaz, aby pozabíjali mudrcov. Hľadali aj Daniela a jeho spoločníkov, aby ich zabili. 14 Vtedy Daniel múdro a rozumne hovoril s veliteľom kráľovej telesnej stráže Ariochom, ktorý sa vybral pozabíjať mudrcov Babylonu. 15 Oslovil ho a hovoril kráľovmu zmocnencovi Ariochovi: "Prečo vyšiel od kráľa taký prísny rozkaz?" Nato Arioch rozpovedal Danielovi vec 16 a Daniel išiel a žiadal kráľa, aby mu určil čas, že oznámi kráľovi riešenie. 17 Potom išiel Daniel do svojho domu a rozpovedal vec svojim spoločníkom, Ananiášovi, Mízaelovi a Azariášovi, 18 aby vyprosili od Boha nebies milosrdenstvo pre toto tajomstvo, aby Daniela a jeho spoločníkov neodpravili s ostatnými mudrcmi Babylonu. 19 Nato bolo Danielovi v nočnom videní odhalené tajomstvo; a Daniel dobrorečil Bohu nebies. 20 Daniel hovoril: "Nech je zvelebené Božie meno od vekov do vekov, lebo jeho je múdrosť i sila. 21 On mení časy i veky, zosadzuje a ustanovuje kráľov, dáva múdrosť múdrym a poznanie tým, čo chápu. 22 On odhaľuje hlboké a skryté veci, vie, čo je vo tme, a svetlo s ním býva. 23 Teba, Bože mojich otcov, chválim a oslavujem, pretože si mi dal múdrosť a silu a teraz si mi dal vedieť, o čo sme ťa prosili, lebo si nám oznámil kráľovu vec." 24 Preto Daniel išiel za Ariochom, ktorého kráľ poveril vyhubením mudrcov Babylonu. Išiel a povedal mu: "Nevyhub mudrcov Babylonu; zaveď ma ku kráľovi, oznámim mu rozriešenie." 25 Nato Arioch urýchlene zaviedol Daniela ku kráľovi a vravel mu: "Našiel som medzi júdskymi zajatcami muža, ktorý oznámi kráľovi rozriešenie." 26 Kráľ vravel Danielovi, ktorého meno bolo Baltazár: "Si schopný oznámiť mi sen, ktorý som mal, i jeho význam?" 27 Daniel odpovedal kráľovi: "Tajomstvo, na ktoré sa kráľ spytuje, nemôžu kráľovi oznámiť mudrci, veštci, čarodejníci a hádači. 28 Ale je Boh na nebi, ktorý odhaľuje tajomstvá a dá kráľovi Nabuchodonozorovi vedieť, čo bude v posledných dňoch. Tvoj sen a videnie, ktoré na tvojom lôžku prešlo tvojou hlavou, je toto: 29 Tebe, kráľu, prichádzali na lôžku myšlienky, čo bude za týmto; a ten, ktorý odhaľuje tajomstvá, dal ti vedieť, čo bude. 30 A mne nebolo toto tajomstvo odhalené pre múdrosť, ktorá je vo mne nad všetky živé tvory, ale preto, aby sa riešenie oznámilo kráľovi, aby si poznal myšlienky svojho srdca. 31 Ty, kráľu, díval si sa a hľa, akási mohutná socha! Táto socha bola veľká a jej lesk silný; stála pred tebou a jej výzor bol hrozný. 32 Hlava tejto sochy bola z jemného zlata, jej prsia a ramená zo striebra, jej brucho a boky z kovu, 33 jej stehná zo železa, jej nohy čiastočne zo železa, čiastočne z hliny. 34 Takto si sa díval, až sa bez zásahu rúk odlúpil kameň, zasiahol sochu do železných a hlinených nôh a rozdrúzgal ich. 35 Nato sa odrazu rozdrúzgali železo, hlina, kov, striebro i zlato a boli ako pleva z letnej holohumnice, uchytil ich vietor a nenašlo sa po nich stopy. Kameň však, ktorý zasiahol sochu, stal sa veľkým vrchom a zaplnil celú zem. 36 Toto je sen; i jeho význam oznámime kráľovi. 37 Ty, kráľu, kráľ kráľov, ktorému Boh nebies dal kráľovstvo, silu, moc a slávu 38 a do rúk ktorého dal všetko, kde bývajú ľudskí synovia, poľné zvieratá i nebeské vtáctvo, a ktorého ustanovil za vládcu nad nimi všetkými: ty si hlava zo zlata. 39 Po tebe povstane iné kráľovstvo, menšie než ty, a ďalšie, tretie kráľovstvo z kovu, ktoré bude vládnuť nad celou zemou. 40 A štvrté kráľovstvo bude mocné ako železo, pretože železo drúzga všetko. A ako železo rozbíja všetky veci, bude rozbíjať a drúzgať. 41 A že si nohy a prsty videl čiastočne z hrnčiarskej hliny a čiastočne zo železa: kráľovstvo bude rozdelené, bude v ňom z pevnosti železa tak, ako si videl železo pomiešané s blatistou hlinou. 42 A prsty nôh čiastočne zo železa a čiastočne z hliny: kráľovstvo bude sčiastky mocné, sčiastky krehké. 43 A že si videl železo, pomiešané s blatistou hlinou, znamená, že sa budú miešať ľudským semenom, ale spolu držať nebudú, tak ako sa nedá železo pomiešať s hlinou. 44 V dňoch týchto kráľov vzbudí však Boh nebies kráľovstvo, ktoré sa nikdy nerozpadne a kráľovstvo sa inému ľudu nedostane; rozdrúzga a zruší všetky tie kráľovstvá, ono však bude trvať naveky 45 tak, ako si videl, že sa z vrchu bez zásahu rúk odlúpil kameň a rozdrúzgal železo, kov, hlinu, striebro a zlato. - Veľký Boh dal vedieť kráľovi, čo bude za týmto. Sen je pravdivý a jeho výklad spoľahlivý." 46 Vtedy kráľ Nabuchodonozor padol na tvár, klaňal sa Danielovi a rozkázal, aby mu priniesli obetu a kadidlo. 47 Kráľ sa ozval a vravel Danielovi: "Váš Boh je naozaj Boh bohov a Pán kráľov, ktorý odhaľuje tajomstvá, keď si dokázal odhaliť toto tajomstvo." 48 Potom kráľ Daniela povýšil, dal mu mnoho veľkých darov a ustanovil ho za vládcu nad celou babylonskou provinciou a za hlavného náčelníka všetkých babylonských mudrcov. 49 Ale Daniel uprosil kráľa a spravovaním babylonskej provincie poveril Sidracha, Misacha a Abdenaga. Daniel však ostal na kráľovskom dvore.

Camil Horall shares this
173
Jeden zo 4 veľkých prorokov -Daniel...žijúci v babylónskom zajatí...
Camil Horall
Zaujímavé,že v knihe starej 2600 rokov je opis ťažkej psychickej choroby-lykantropie kráľa Nabuchodonozora,ako boží trest za pýchu a vedené vojny...hist. objavy a záznamy skutočne potvrdzujú dočasnú neschopnosť vládnutia chorého kráľa a regentstvo...kráľ sa nakoniec kájal a jeho choroba ustúpila,tak sa znova ujal vlády skoro 50 rokov dlhej...a to všetko podrobne opísal Daniel ako súčasník …More
Zaujímavé,že v knihe starej 2600 rokov je opis ťažkej psychickej choroby-lykantropie kráľa Nabuchodonozora,ako boží trest za pýchu a vedené vojny...hist. objavy a záznamy skutočne potvrdzujú dočasnú neschopnosť vládnutia chorého kráľa a regentstvo...kráľ sa nakoniec kájal a jeho choroba ustúpila,tak sa znova ujal vlády skoro 50 rokov dlhej...a to všetko podrobne opísal Daniel ako súčasník tých udalostí...