Ó TY NAJBOLESTNEŠIA ZO ŽIEN, KTORÁ SI TRPELA POD KRÍŽOM SYNA, AKOŽE ŤA POTEŠÍME, AKOŽE OSUŠÍME TVOJE HORKÉ SLZY. VEĎ ICH PRELIEVAŠ AJ ZA NAŠE HRIEŠNE ŽIVOTY!

Nemožno pochybovať o tom, že Mária bola skutočnou mučeníčkou. Všeobecne sa prijíma názor, že utrpenie dostatočné na to, aby spôsobilo smrť, je mučeníctvom, aj keď z neho nemusí vyplývať smrť. Svätý Tomáš hovorí: "Na to, aby sme mali slávu mučeníctva, stačí vykonávať poslušnosť v najvyššom stupni, to znamená byť poslušný až na smrť."

"Mária sa stala mučeníčkou," hovorí svätý Bernard, "nie mečom kata, ale horkým zármutkom svojho srdca." Hoci jej telo nebolo zranené katovou rukou, jej srdce bolo prebodnuté mečom smútku nad umučením jej syna, smútku, ktorý stačil na to, aby spôsobil jej smrť nie raz, ale tisíckrát.

A tak z toho vyplýva, že Mária bola nielen skutočnou mučeníčkou, ale že trpela viac ako všetci ostatní, ako uvidíme. Jej mučeníctvo bolo dlhšie ako mučeníctvo všetkých ostatných; natoľko, že možno povedať, že celý jej život bol predĺženou smrťou.

Jeden z významov Máriinho mena, ako nám hovorí Albert Veľký, je "horké more". Preto sa na ňu vzťahuje Jeremiášov text: Veľká ako more je tvoja záhuba (Lám 2, 13). Tak ako je more neobyčajne horké a slané, aj Máriin život bol vždy plný horkosti, pretože v jej mysli bola stále prítomná myšlienka na umučenie jej syna. "Nemožno pochybovať o tom, že Mária bola osvietená Duchom Svätým v oveľa vyššej miere ako všetci proroci, a tak oveľa lepšie ako oni chápala predpovede, ktoré zaznamenali vo Svätom písme o Mesiášovi."

Toto zjavil svätej Brigite anjel a dodal: "Blahoslavená Panna ešte predtým, ako sa stala jeho matkou, vedela, koľko bude Vtelené Slovo trpieť pre spásu ľudstva. Zo súcitu s týmto nevinným Spasiteľom, ktorý mal byť vystavený takej krutej smrti za zločiny, ktoré mu neboli vlastné, začala Mária už vtedy svoje veľké mučeníctvo."

Mária by mohla povedať Dávidovými slovami: Môj život je strávený zármutkom a moje roky vzdychaním (Ž 30, 11). Môj smútok je stále so mnou (Ž 37, 18). To znamená, že: "Celý môj život som strávila v smútku a slzách, lebo som vždy predvídala utrpenie a smrť, ktorú bude musieť môj syn jedného dňa podstúpiť."

Prvok času, ktorý zvyčajne zmierňuje ľudský smútok, to Márie nezmiernil. V skutočnosti jej smútok ešte znásobil. Lebo na jednej strane, ako Ježiš dospieval a bol jej čoraz drahší, tak sa aj na druhej strane čoraz viac približoval čas jeho smrti.

Je pochopiteľné, že jej srdce sa čoraz viac skláňalo zármutkom pri pomyslení na to, že ho bude musieť na zemi stratiť. "Ako ruža rastie medzi tŕním," povedal anjel svätej Brigite, "tak rástla Matka Božia uprostred utrpenia. A ako sa tŕne zväčšujú s rastom ruže, tak sa aj v Márii, vyvolenej Pánovej ruži, s pribúdajúcimi rokmi zväčšovali tŕne jej trápenia. O to hlbšie prenikali jej srdce."
(sv. Alfonz Mária de Liguori)

Podcasty otca Radovana