Elektrošoky na kokaínovú herézu o univerzálnom bratstve. Inkluzivita sa pokúša zadusiť exkluzivitu? Patrónka Európy prísne karhá neviestkárov svojej doby
Hranie sa na to, že ideme žiť "univerzálne bratstvo" bez Krista je naivita a lož, pochádzajúca od kvázisynodálnych pochechtávačiek zo slobodomurárskych lóžítento pomocný biskup prorocky pripomína to, čo má v náplni práce najmä pápež
a tí /b/obrovia preláti vyučovať to najmä katolíkov, ale oni o tom radšej mlčia, prečo?
aby nepokazili zábavu na tom univerzálnom "karnevale krýs"?
ako to trefne pomenoval v názve svojej knihy Jozef Banáš
Biskup Eleganti: Katolíci nemajú „bratstvo“ s príslušníkmi iných náboženstiev
„Niet skutočnej jednoty okrem pravdy. A tá druhá je rímskokatolícka.
Toto treba povedať veľmi jasne,“ píše švajčiarsky biskup Marian Eleganti.
( LifeSiteNews ) — Myšlienka bratstva medzi všetkými ľuďmi bez ohľadu na ich vierovyznanie, pokiaľ sú to ľudia dobrej vôle, sa v Cirkvi upevnila nielen medzi katolíkmi a protestantmi, ale aj medzi nimi (katolíkmi a protestantmi) a príslušníkmi iných náboženstiev.
Považujem to za veľmi otázne, ak nie za nesprávne! Radšej by som hovoril o priateľstve, ak si tieto vzťahy v jednotlivých prípadoch toto pomenovanie zaslúžia, čo vo všeobecnosti neplatí.
Situácia nie je o veľa lepšia ani v komunistickej Číne. Takzvané „vlastenecké združenie“ pod vedením Si Ťin-pchinga v Číne je úspešným pokusom o podmanenie si katolíckej cirkvi a jej sinizáciu (reinterpretáciu a transformáciu), čo mnohí nevidiaci ľudia stále považujú za zisk. Aké poľutovaniahodné!
Naozaj veríte v benevolenciu Čínskej komunistickej strany, islamu alebo ortodoxného judaizmu voči kresťanstvu vo všeobecnosti a katolicizmu zvlášť? Aj hinduizmus sa v poslednej dobe stal oveľa agresívnejším voči kresťanom. Koľko katolíckych kostolov napríklad podpálili naši takzvaní „bratia a sestry“ vo Francúzsku? Koľko katolíckych kňazov bolo zabitých? Stáva sa to každý rok.
Koľko veriacich bolo obvinených a odsúdených na smrť alebo jednoducho zabitých islamskými teroristickými skupinami, napríklad v afrických krajinách? V Jeruzaleme sa môže stať, že ako kresťan sa s vami ortodoxní Židia zaobchádzajú s otvoreným pohŕdaním. Zoznam je dlhý. Uvádzam tu len niekoľko príkladov. V akej bubline alebo paralelnom svete sa odohrávajú reči o univerzálnom bratstve, merané na základe celosvetových faktov v medzináboženských vzťahoch?
Ako môžeme my katolíci v tejto súvislosti hovoriť bez rozdielu o našich „bratoch a sestrách“, medzi ktorými sú militantní zástancovia ich náboženstva alebo ideológie? Neveria v Ježiša Krista, Božieho Syna, Cestu, Pravdu a Život, jediné dvere k Otcovi. Bojujú proti tomuto vyznaniu viery a všetkým, ktorí sa ho držia. Počet kresťanských mučeníkov určite neklesá.
Ako môžu byť ich prenasledovatelia mojimi bratmi a sestrami, mojimi súrodencami? Nemôžu nimi byť. Nespochybňujem Evanjelium dobrého Samaritána. Ani neobmedzujem lásku, ktorá sa vzťahuje aj na nepriateľov. Ale tých druhých nenazývam svojimi bratmi a sestrami, aspoň nie dovtedy, kým nespĺňajú kritériá viery, odmietajú ju, bojujú proti nej – niekedy až do krviprelievania – alebo ju tolerujú len za cenu masívnej diskriminácie a útlaku.
Svätý Ján tiež v prológu svojho evanjelia celkom výslovne hovorí, že Ježiš Kristus nám dal moc stať sa Božími deťmi a že to vyžaduje plodenie zhora: v duchu a v pravde. Nie sme teda Božími deťmi z prirodzenosti, ale kvôli našej viere v Ježiša Krista a krstu, ktorý On ustanovil za podmienku spásy.
Reči o univerzálnom bratstve sú nereálne, ak nie sentimentálne. V našich ústach je to akési naivné a dobre mienené capatio benevolentiae („získavanie si priazne“) ľudí inej viery, ale fakty hovoria proti nim. Každá ich chyba sa vďaka tomu stáva „prijateľnou“.
V ústach iných sa táto reč v medzináboženskom kontexte vôbec nenachádza, alebo len sporadicky, aspoň podľa môjho názoru. Chcel by som však zdôrazniť, že mám moslimských príbuzných a priateľov a mal som ich už od mladosti.
Situácia medzi pokrstenými kresťanmi je iná. Nemusím to rozvádzať. Ale ani v tomto vzťahu neexistuje skutočná jednota okrem pravdy. A tá druhá je rímskokatolícka. Toto treba povedať veľmi jasne. Toto nevyplýva z mojej arogancie, mojej namyslenosti, mojej psychiky ani z nejakého údajného extrémizmu z mojej strany, ale z viery Rímskokatolíckej cirkvi, v ktorú, ako je dobre známe, veríme a ktorú vyznávame vo Vyznaní viery. Tak sme pomenovali problém, ktorému sa vo všeobecnosti vyhýbame. Ak sa ignoruje, toľko vychvaľovaná jednota nie je ničím iným ako nezhodou, rozporom a beznádejnou heterogenitou viery, krásne zafarbenou ako údajná „rozmanitosť“.
Pri bližšom skúmaní a štrukturálne je tento ekumenický spôsob všetkým, len nie jednotou v pravde. Neverím v lásku bez pravdy. Nie láska, ale pravda nás robí jedným, rovnako ako nie láska, ale pravda nás oddeľuje.
Všetky tieto reči o bratstve a rozmanitosti sú teda založené na vylúčení otázky pravdy s cieľom dosiahnuť údajne lepšie vzťahy. Vo vzťahu k ľuďom iných vierovyznaní to znamená relativizáciu Ježišovho nároku na absolútnosť, vylúčenie Jeho jedinečnosti a normatívnosti pre všetkých ľudí; a vo vzťahu k iným kresťanom to znamená relativizáciu nevyhnutnosti Rímskokatolíckej cirkvi pre spásu, jej viditeľnosti, jej univerzálneho významu pre spásu a sprostredkovanie, jej sviatostí a v neposlednom rade relativizáciu alebo zníženie jej pápežstva na čestný primát s maximálnou ústupnosťou.
Opakujem svoju tézu: Tí, ktorí nemajú pravdu, sa môžu splynúť s každým a byť ku každému milí bez toho, aby im to ublížilo. Môžu zahrnúť všetko a každého. Exkluzivita a jedinečnosť sú potom minulosťou. Aj ľudia to chcú. Ale akonáhle sa otázka pravdy nastolí v celej jej šírke a rozsahu, dochádza k polarizácii, dištancovaniu, odmietaniu a mučeníctvu či obráteniu v najlepšom zmysle slova: prijatie katolíckej viery, krstu, Rímskokatolíckej cirkvi v jej viditeľnosti, jedinečnosti, katolicite a apoštolskosti, jej sviatostiam, jej apoštolskej nástupníctve a jej jednote sub Petro et cum Petro (pápežstvo).
Rozdeľujúci meč pravdy, ktorý si Ježiš Kristus nárokoval a so sebou stotožnil, prechádza rodinami podľa Jeho slov. Neobviňujeme Ježiša z neláskavosti. Súhlasíme s Ním, že On je pravda a že túto pravdu mnohí odmietajú. Preto odkaz na meč. Na rozdiel od Mohameda Ježiš nepozná násilie. Povedal, že tento meč by sa mal vrátiť do pošvy (a to práve Petrovi, ktorý má ručiť za pravdu tradičnej viery). V tomto ohľade nemožno od iných náboženstiev očakávať žiadny ústupok ani súhlas, pokiaľ sa neobrátia k zjavenej, božskej pravde, ako sa prejavila v Ježišovi Kristovi.
Ale ani s kresťanmi, ktorí sú od nás oddelení, neexistuje skutočná jednota, pokiaľ sa neobrátia k rímskokatolíckej cirkvi – ako to konvertiti vždy robili – a nevrátia sa k jednote s Petrom a jeho nástupcom. Kristus založil svoju Cirkev na tejto skale. V biblickom zmysle znamená pápežova moc kľúčov autoritu nad celým domom, latinskú jurisdikciu, nielen čestné predsedníctvo, ani len prvý v láske, ale skalu a záväzného garanta jednoty v plnej pravde tradičnej viery. Pre oddelených kresťanov to zahŕňa aj znovuzískanie sviatostí, ktoré stratili, apoštolskej postupnosti a skutočnej jednoty vo viere, ktorú nemôžu nájsť ani medzi sebou. Príď, Duchu Svätý! Konsenzuálne rozhovory to nevyriešia.
irenizmus – trápne unáhlené zmierovanie sa, zbabelé padanie
si do náručia s protivníkom, za každú cenu dosiahnutie
dohody, aj za cenu lacného výpredaja svojej identity
štbácka inkluzivita čo zadúša kresťanskú exkluzivitu
naivné, až arogantné prehliadanie vzájomných rozdielov
tzv. „opičia láska“ v preudoekumenických kostolných šatách
ktorá spoľahlivo nevestu zmení na neviestku
konformizmus – zbabelá a mentálne lenivá falošná
spokojnosť , nemať svoj vlastný názor a tváriť sa, že máme
názor ako má pán faraón či ostatní a ťažiť z toho výhody
či kariérny postup, vykrmovanie si svojho vlčieho tieňa
duševná prostitúcia alebo „umenie“ nemať svoju tvár
/ čo zradili Krista tak, že sa pridali na stranu antipápeža/
V mene Ježiša Krista ukrižovaného a sladkej Márie:
Najdrahší bratia a otcovia v Kristovi, sladkom Ježišovi: Ja, Katarína, služobníčka a otrokyňa služobníkov Ježiša Krista, vám píšem v Jeho vzácnej krvi: s túžbou vidieť vás obrátiť sa späť k pravému a najdokonalejšiemu svetlu a zanechať hlboké tiene slepoty, do ktorej ste upadli. Potom mi budete otcami; inak nie. Áno, skutočne vás nazývam otcami, pokiaľ opustíte smrť a obrátite sa späť k životu (lebo ako sa teraz deje, ste oddelení od života v milosti, ste ako údy odrezané od vašej hlavy, z ktorej ste čerpali život), keď budete stáť zjednotení vo viere a v tej dokonalej poslušnosti pápežovi Urbanovi VI., v ktorej zostávajú tí, čo majú svetlo a vo svetle poznajú pravdu a poznajúc ju milujú. Lebo to, čo nie je vidieť, nemožno poznať, a kto nepozná, nemiluje, a kto nemiluje a nebojí sa svojho Stvoriteľa, miluje seba telesnou láskou a čokoľvek miluje, teší sa, ctí iba dôstojnosť sveta, miluje podľa tela. Keďže človek je stvorený láskou, nemôže žiť bez lásky; buď miluje Boha, alebo miluje seba a svet láskou, ktorá zabíja, pripútajúc oko svojej mysle zatemnenej sebaláskou na tie prechodné veci, ktoré sa míňajú ako vietor. V tomto stave nemôže rozpoznať žiadnu pravdu ani dobro; nepozná nič okrem klamstva, pretože nemá svetlo. Pretože mal skutočne svetlo, spoznal by, že z takej lásky, ako je táto, nemôže vzísť nič iné ako bolesť a večná smrť. Dáva mu to predchuť pekla v tomto živote; lebo kto nemierne miluje seba a veci tohto sveta, stáva sa sám sebe neznesiteľným.
Ach, ľudská slepota! Nevidíš, nešťastník, že si myslíš, že miluješ veci pevné a stabilné, veci radostné, dobré a spravodlivé? A sú tak premenlivé, ako súhrn úbohosti, ohavné a bez akejkoľvek dobroty; nie ako veci stvorené samy osebe, pretože všetko stvoril Boh, ktorý je dokonale dobrý, ale z prirodzenosti toho, ktorý ich nemierne vlastní. Aké premenlivé sú bohatstvá a pocty sveta v tom, kto ich vlastní bez Boha, bez strachu z Neho! lebo dnes je bohatý a veľký, ale zajtra skončí v biede. Aký odporný je náš telesný život, keď žijeme, a vypúšťame smrad z každej časti tela! Jednoducho vrece hnoja, potrava pre červy, potrava smrti! Náš život a krása mladosti sa míňa, ako krása kvetu, keď sa vyvinie z rastliny. Niet nikoho, kto by mohol zachrániť túto krásu, nikoho, kto by ju mohol zachovať, aby nebola odňatá, keď sa zapáči najvyššiemu Sudcovi zhromaždiť tento kvet života smrťou; a nikto nevie kedy.
Ó, úbohý človek, temnota sebalásky ti nedá poznať túto pravdu. Lebo si to vedel, radšej by si si zvolil akúkoľvek bolesť, ako by si mal viesť svoj život týmto spôsobom; dal by si sa milovať a túžiť po Tom, ktorý je; Jeho pravdu by si si užíval pevne a nepohyboval by si sa ako list vo vetre; slúžil by si svojmu Stvoriteľovi a miloval by si všetko, čo je v Ňom, a okrem Neho nič. Ó, ako bude táto slepota v poslednej chvíli pokarhaná v každej rozumnej bytosti, a tým viac v tých, ktorých Boh vzal zo špiny sveta a pridelil im najväčšiu výnimočnosť, aká môže byť, keď ich urobil služobníkmi Krvi pokorného a nepoškvrneného Baránka! Óch Bože, ách Pane! k čomu ste dospeli tým, že ste nenasledovali svoju dôstojnosť cnosťou? Boli ste umiestnení, aby vás živili prsiami Svätej Cirkvi; boli ste kvety zasadené, aby ste v tej záhrade dýchali vôňu cnosti; boli ste postavení ako sťažne, aby ste posilnili túto loď a námestníka Krista na zemi; boli ste umiestnení ako svetlá do svietnika, aby ste osvetľovali verných kresťanov a šírili vieru. Dobre Vy viete, či ste urobili to, pre čo ste boli stvorení?
Určite nie; lebo sebaláska Vám zabránila vedieť, že v pravde máte byť len na to, aby ste posilnili ľudí a dali žiarivý príklad dobrého a svätého života, ste na toto boli vložený do tejto záhrady. Keby ste to vedeli, milovali by ste to a obliekli by vás do tej sladkej pravdy. Kde je tá vďačnosť, ktorú by si mal mať za Nevestu, ktorá ťa živila na prsiach? Nevidím vo Vás nič iné ako takú nevďačnosť, ktorá vyschla ako fontána bez ľútosti. Čo mi ukazuje, že ste nevďační, hrubí a žoldnieri? Prenasledovanie, ktoré spolu s ostatnými spôsobujete tej sladkej neveste v čase, keď by ste mali byť štítmi, aby ste odvrátili údery kacírstva. Napriek tomu jasne viete pravdu, že pápež Urban VI. je skutočným pápežom, najvyšším veľkňazom, bol zvolený v riadnej voľbe, neovplyvnenej strachom, skutočne skôr božskou inšpiráciou než Vašou ľudskou činnosťou. A tak ste nám to aj oznámili, čo bola pravda. Teraz ste sa otočili chrbtom ako úbohí a podlí rytieri; Váš tieň Vás vystrašil. Oddelili ste sa od pravdy, ktorá nás posilňuje, a priblížil ste sa ku lži, ktorá oslabuje dušu a telo, zbavuje Vás časnej a duchovnej milosti.
Čo Vás ku tomu priviedlo? Jed sebalásky, ktorý nakazil svet. To z vás urobilo stĺpy ľahšími ako slama. Kvety, ktoré nepúšťate parfum, ale zápach, z ktorého páchne celý svet! Žiadne svetlá, ktoré by ste postavil do svietnika, aby si šírili vieru; ale keď ste skryli svoje svetlo pod kýbel pýchy a nestali ste sa jeho rozširovateľmi, ale znečisťovateľmi viery, vrháte temnotu na seba i na iných. Mali ste byť anjelmi na zemi, aby ste nás oslobodili od pekelných diablov a vykonávali úrad anjelov tým, že by ste priviedli ovečky späť k poslušnosti svätej Cirkvi, ale Vy ste prevzali úrad pre diablov. To zlo, ktoré v sebe máte, nás chcete nakaziť, odnímajúc nás od poslušnosti Kristovi na zemi a privádzate nás k poslušnosti antikristovi, ku spoloníkovi diabla, ako ste aj vy sami, pokiaľ budete v tomto kacírstve aj zotrvávať.
Toto nie je druh slepoty, ktorá pramení z nevedomosti. Nestalo sa vám to preto, pretože vám ľudia nenahlásili jednu vec, zatiaľ čo inú áno. Nie, lebo viete, aká je pravda: Vy sami ste nám to oznámili, a nie my Vám. Ach, aký ste šialený! Lebo ste nám povedali pravdu a chcete, aby sme koštovali lož! Teraz chcete skaziť túto pravdu a prinútiť nás vidieť opak, keď hovoríte, že ste si zo strachu zvolili pápeža Urbana, čo nie je pravda; ale každý, kto to hovorí - hovorím ku vám už bez úcty, pretože ste sa sami zbavili tej úcty - klamete nám do očí. Lebo každému, kto chcel vidieť, je jasné, koho ste prostredníctvom "strachu" prezentovali ako svoju voľbu – to bol Messer di Santo Pietro. Môžete nám povedať: "Prečo nám klamete? Vieme pravdu o tom, koho ste nám vybrali lepšie ako Vy." A ja odpovedám, že vy sami ste nám ukázali, že ste už v mnohom opustili pravdu, takže by som vám nemala veriť, že pápež Urban VI. nie je skutočným pápežom.
Ak sa obrátim na začiatky Vášho života, nespoznávam v ňom až taký dobrý a svätý život, keď si svedomie dokážete umlčať pred klamstvom. Čo mi ukazuje, že Váš život je zle riadený? Jed herézy. Ak sa obrátim k voľbám nariadeným vašimi perami, vedeli sme, že ste si ho zvolili kánonicky a nie zo strachu. Už sme povedali, že ten, koho ste prostredníctvom toho vrajstrachu predstavili ľuďom, bol Messer di Santo Pietro. Čo nám dokazuje regulérnu voľbu, ktorou ste zvolili Messera Bartolommea, arcibiskupa z Bari, ktorý je dnes v pravde pápežom Urbanom VI.? Pri vážnosti, s akou sa konala jeho korunovácia, je nám táto pravda jasná. To, že sa slávnosť konala v dobrej viere, dokazuje úcta, ktorú ste mu prejavili, a láskavosť, ktorú ste aj od neho žiadali a ktorú ste aj použili najrôznejšími spôsobmi. Túto pravdu nemôžete poprieť inak ako obyčajnými klamstvami.
Ach, blázni, hodní tisícorakej smrti! Ako slepí nevidíte svoju vlastnú chybu a upadli ste do takého zmätku, že zo seba robíte klamárov a modloslužobníkov. Lebo aj keby to bola pravda (čo nie je, nie, znovu tvrdím, že pápež Urban VI. je skutočným pápežom), ale ak by to bola pravda, čo hovoríte, neklamali by ste nám, keď ste nám povedali, že to bol on? Najvyšší pontifik, aký aj je? A nepreukázali by ste mu falošnú úctu a neklaňali by ste sa mu ako Kristovi na zemi.
A či ste sa nestali svätokupcami pri pokusoch aj v tamtom nezákonnom zhromaždení? Áno, naozaj. Teraz, a vy s nimi, ste sa stali protipápežskými, pokiaľ ide o vaše konanie a vonkajšiu prezentáciu, pretože ste súhlasili zotrvať na tom stanovisku , kde si vtelení diabli vybrali diabla!
Ako nám môžete toto tvrdiť: "Nie, my sme si ho nevybrali." Neviem, ak mám tomuto veriť. Pretože nemyslím, že by ste vydržali tam byť prítomní, ak by bol ohrozený Váš život. Nuž, zamlčali ste pravdu. Neozvali ste sa podľa svojej možnosti, aby sa to nestalo. Preto som náchylná veriť, že ste vo svojom zámere možno urobili menej zle ako ostatní. Predsa ste však urobili zle spolu s ostatnými.
Čo môžem povedať? Môžem povedať, že kto nie je za pravdu, je proti pravde; proti nemu bol ten, kto v tom čase nebol za Krista na zemi, pápež Urban VI. Preto vám hovorím, že ste urobili zle s protipápežom, a môžem povedať, že ste sa zaradili do úradu medzi diablov; lebo keby ste boli Kristovými údmi, zvolili by ste si radšej smrť, ako súhlasiť s takým veľkým zlom, lebo dobre poznáte pravdu a nemôžete sa ospravedlniť nevedomosťou. Teraz ste sa dopustili všetkých týchto chýb v súvislosti s týmto diabolstvom: to znamená, že ste ho vybrali ako pápeža, ktorým určite on nie je, a prejavovali ste úctu tomu, komu by ste to robiť nemali. Opustili ste svetlo a odišili do tmy: od pravdy a pripojili ste sa ku lži. Na tej Vašej strane nenachádzam nič iné ako klamstvá. Ste hodní mučenia, ktoré, hovorím Vám pravdu a odbremením tak aj svoje svedomie, ak sa nevrátite ku poslušnosti so skutočnou pokorou, dopadne ono na Vás.
Ó, bieda nad biedou a slepota nad slepotou, ktorá nedáva vidieť svoju neprávosť ani stratu na duši a tele! Lebo keby ste to videli, neopustili by ste pravdu tak ľahkovážne, v otrockej bázni, vášniví všetci, ako pyšní a svojvoľní ľudia, zvyknutí na príjemné a jemné jednanie od mužov! Nemohli ste vydržať, nielen skutočnú nápravu, ale aj tvrdé slovo pokarhania vás prinútilo zdvihnúť vzpurné hlavy. Toto je dôvod, prečo ste sa zmenili. A jasne nám odhaľuje pravdu; lebo predtým, ako vás Kristus na zemi začal karhať, vy ste ho uznávali a uctievali ste ho ako Kristovho námestníka, ktorým je. Ale toto posledné ovocie, ktoré prinášate a ktoré plodí smrť, ukazuje, aký ste Vy druh stromov; a že váš strom je zasadený v zemi pýchy, ktorá pramení zo sebalásky, ktorá vás oberá už aj o svetlo rozumu.
Ách, už viac nie pre lásku Božiu! Uchýľte sa, aby ste sa pokorili pod mocnú ruku Božiu, v poslušnosti Jeho námestníkovi, kým máte čas; lebo keď pominie čas, už nám nebude pomoci. Poznajte svoje chyby, aby ste boli pokorní a poznali nekonečnú dobrotu Boha, ktorý neprikázal zemi, aby Vás pohltila, ani zveri, aby Vás zožrala; nie, ale dal Vám čas, aby ste si napravili svoje duše. Ale ak to nespoznáte, to, čo vám dal ako milosť, sa zmení na váš veľký súd. Ale ak sa vrátite do ovčinca a budete sa v pravde živiť na prsiach Kristovej nevesty, budete milosrdne prijatí Kristom v nebi, aj Kristom na zemi, napriek neprávosti, ktorú ste spáchali. Prosím, aby ste to už viac neodkladali, ani nekopali proti výčitkám svedomia, o ktorom viem, že Vás neustále bodá. A nedovoľte, aby vás zmätok mysle nad zlom, ktoré ste vykonali, premohol, aby ste opustili svoju spásu v únave a zúfalstve, pretože sa zdá, že nemôžete nájsť pomoc. Nie tak musíte urobiť; ale v živej viere majte pevnú nádej vo svojho Stvoriteľa a vráťte sa pokorne do svojho jarma; lebo posledný hriech tvrdohlavosti a zúfalstva by bol najhorší a najnenávistnejší voči Bohu a svetu. Vstaňte teda do svetla! Lebo bez svetla by ste chodili v tme, ako ste to robili doteraz.
Moja duša vzhľadom na to, že nemôžeme poznať ani milovať pravdu bez svetla, povedala som a hovorím, že veľmi túžim vidieť Vás vystúpených z temnoty a zajedno so svetlom. Táto túžba sa týka všetkých racionálnych bytostí, ale oveľa viac vás troch, ktorých som veľmi zarmútil, a žasnite viac nad vašou vinou ako nad všetkými ostatnými, ktorí ju zdieľali. Lebo ak všetci opustili svojho otca, Vy mali ste byť takými synmi, ktorí posilnia otca a ukážu mu pravdu. Napriek tomu, že otec sa k vám mohol správať aj silnejším napomenutím, nemali ste sa teda vzdať jeho vedenia a akýmkoľvek spôsobom popierať jeho svätý úrad. Úplne v prirodzenom zmysle – lebo podľa cnosti by sme si mali byť všetci rovní – ľudsky, Kristus na zemi je Talian a ty Talian, nevidím dôvod okrem sebalásky, prečo by sa vášeň pre našu krajinu nemohla pohnúť Vás nerorobiť ako to urobili Ultramontanisti. Hoď to na zem teraz a nečakaj na čas, pretože čas na teba nečaká – pošliap pod nohami také sebectvo, s nenávisťou k nerestiam a láskou k cnosti.
Vráťte sa, vráťte sa a nečakajte na palicu spravodlivosti, pretože nemôžeme uniknúť Božím rukám! Sme v Jeho rukách buď spravodlivosťou alebo milosrdenstvom; pre nás je lepšie uznať svoje chyby a zostať v rukách milosrdenstva, ako zostať vo vine a v rukách spravodlivosti. Lebo naše chyby nezostanú nepotrestané, najmä tie, ktoré sú spáchané proti Svätej Cirkvi. Chcem sa však zaviazať, že Vás budem nosiť pred Bohom so slzami a neustálou modlitbou a znášať s Vami Vaše pokánie, nech sa rozhodnete vrátiť sa ku svojmu otcovi, ktorý Vás ako pravý otec očakáva s otvorenou náručou milosrdenstva. Ó Bože, ó Pane, vyhýbaj sa tomu a neutekaj, ale pokorne to prijmi a never zlým radcom, ktorí ťa vydali na smrť! Ach Bože, milí bratia! Milí bratia a otcovia, budete mi takými, pokiaľ sa ale priblížite k pravde. Nebráňte sa slzám a potu, ktoré za vás prelievajú Boží služobníci, ale umývajte sa v nich od hlavy až po päty. Lebo keby ste nimi pohŕdal, a ich dychtivé sladké a žalostné žiadosti, ktoré Vám ponúkajú, dostanete oveľa väčšie pokarhanie. Bojte sa Boha a Jeho pravého súdu. Dúfam, že svojou nekonečnou dobrotou vo vás splní túžbu svojich služobníkov.
Nech sa ti nezdá ťažké, keď ťa prebodnem slovami, ktoré ma prinútila napísať láska k tvojej spáse: radšej ťa prebodnem svojím živým hlasom, ak mi to Boh dovolil. Jeho vôľa sa stane. A predsa si zaslúžiš skôr činy ako slová. Končím a viac nehovorím; lebo som nasledoval svoju vôľu, nemal by som sa ešte zastaviť, tak plná je moja duša zármutku a smútku, keď vidím takú slepotu u tých, ktorí boli postavení ako svetlo: žiadne baránky, ktoré sa živia pokrmom cti Boha a spáse duší a reforme svätej cirkvi; ale ako zlodeji kradnú česť, ktorú majú Bohu vzdávať, a dávajú si ju sebe, a ako vlci žerú ovce, takže mám veľkú horkosť. Prosím Ťa láskou k tej vzácnej Krvi preliatej s takou ohnivou láskou k Tebe, aby si občerstvil moju dušu, ktorá hľadá Tvoju spásu. Viac ti nepoviem. Zostaňte vo svätej a sladkej Božej milosti: kúpajte sa v Krvi nepoškvrneného Baránka, kde stratíte všetok otrocký strach a osvietení budete prebývať vo svätej bázni. Sladký Ježiš, Ježiš Láska.