„Áno, vyrastal som vo veľmi prísnej katolíckej tradícii. Môj otec bol skutočne bigotný, veľmi striktný a fanatický. Dozvedel som sa, že keď som sa narodil, urobil náboženskú prísahu a oddal ma Bohu a kňazstvu… Celé moje vzdelávanie riadil tak, aby sa zo mňa stal kňaz. Donekonečna som sa musel modlievať a činiť pokánie aj za tie najmenšie prehrešky… I moja matka žila pod tlakom tejto fanatickej piety.“
"Tým, že sa bránim proti Židovi, bojujem za dielo Pána" AH
ich úrady neprestajne obťažovali cirkev: zabrali katolícke materské školy, členov cirkvi falošne obvinili, zo škôl odstránili krucifixy, dali zatvoriť cirkevné tlačiarne a zabraňovali fungovaniu takých sociálnych programov a činností, ktoré sa starali o „nežiadúce osoby“ kvôli rasovej príslušnosti. Pod vplyvom týchto okolností vydal pápež Pius XI. encykliku „S pálčivou starostlivosťou“, v ktorej odsudzuje rasizmus. Tento obežník aj napriek zákazu vpašovali do Nemecka, kde ho v marci prečítali v každom kostole v tom istom čase.
"Zdráhanie sa zložiť Hitlerovi prísahu vernosti, je priestupok proti všeobecnej kresťanskej povinosti." (S týmto zdôvodnením sa zdráhal väzenský duchovný dať pátrovi Franzovi Reinischovi po jeho zatknutí sväté prijímanie.)
Adolf Hitler v rozhovore s katolíckym biskupom Berningom von Osnabrück ospravedlňoval prenasledovanie židov tým, "že on nerobí proti židom nič iné len to, čo cirkvi robili proti nim počas 1500 rokov."
"Židia musia na svojom ošatení nosiť znak, ktorý ich bude odlišovať" (4. Lateránsky koncil, 1215)
" Nerobím to pre seba. Robím to pre Nemecko" A H
samotní členovia kúrie neskrývali roztrpčenie nad pasivitou pápeža. "Obávam sa, že história raz Svätej stolici vytkne, že kvôli samej sebe sledovala politiku pohodlnosti a nič viac," napísal francúzsky kardinál Eugene Tisserant 11. júna 1940 po tom, ako Hitlerova armáda vpadla do Francúzska a nemecký diktátor si tak podrobil polovicu Európy.
nacistická propaganda presadzovala tzv. pozitívne kresťanstvo, čo znamenalo úplne ignorovať židovský Starý zákon aj s Desatorom Božích prikázaní
od jesene 1939 prebiehal tzv. program T-4, čiže vyhladzovanie desaťtisícov duševne chorých nemeckých občanov.
"Národný socializmus nie je ani proticirkevný ani protináboženský, práve naopak, stojí na pôde skutočného kresťanstva" AH
Masové vyvražďovanie sa, samozrejme, nedalo utajiť. Keď tieto správy prenikli do širších kruhov verejnosti, munsterský biskup August von Galen vo svojej verejnej kázni pozdvihol hlas proti programu násilnej eutanázie, čo vyvolalo ostré procesy v širokých kruhoch obyvateľstva. Tým dosiahol, že nacisti prestali s masovým vyvražďovaním duševne chorých.
" Prišiel som oslobodiť ľudstvo od židovského vynálezu, ktorý sa volá svedomie. Aj občanov od neznesiteľného bremena ich osobnej zodpovednosti" AH
