Biskup Strickland v novom pastierskom liste obhajuje katolícke učenie odsudzujúce „diakonky“.

„Ako Boh nepovolal mužov, aby boli matkami, Boh nepovolal ženy, aby boli otcami, a aby boli sviatostne vysvätené za služobníkov pre Krista v Jeho Cirkvi, Náš Pán vyzýva mužov, aby boli duchovnými otcami a ženíchmi Jeho nevesty. cirkvi. Túto rolu môže obsadiť len ten, kto je na túto rolu riadne zaradený.“

Biskup Joseph Strickland z Tyler, TexasYouTube/Snímka obrazovky

( LifeSiteNews ) – Biskup Jospeh Strickland z Tylera v Texase dnes,

5. septembra 2023, vydal pastiersky list . Nižšie je uvedený úplný text.

Moji drahí synovia a dcéry v Kristovi:

Dnes vám píšem, aby som podrobnejšie rozobral prvú základnú pravdu, o ktorej som hovoril vo svojom prvom pastierskom liste : „Kristus ustanovil jednu Cirkev – Katolícku cirkev – a preto iba Katolícka cirkev poskytuje plnosť Kristovej pravdy a autentickú cestu k Jeho spáse pre nás všetkých."

Na začiatok musím jasne a dôrazne povedať túto základnú pravdu – Ježiš Kristus je jedinou cestou k večnému životu; inú cestu k spáse nemožno nájsť! Ako nám sám Pán hovorí: „Ja som cesta, pravda a život. Nikto neprichádza k Otcovi, iba cezo mňa." (Jn 14,6). Aby sme mohli mať účasť na tomto zasľúbení večného života, náš Pán vo svojom veľkom milosrdenstve ustanovil jedinú svätú, Katolícku a apoštolskú Cirkev. Ako čítame v Evanjeliu podľa Matúša, Kristus povedal: „a tak ti hovorím, ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a brány podsvetia ju nepremôžu. Dám ti kľúče od Nebeského kráľovstva. Čokoľvek zviažeš na zemi, bude zviazané v Nebi; a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v Nebi." (Mt 16,18-19). Základom a božskou hlavou Cirkvi je Ježiš Kristus; táto pasáž však objasňuje, že Ježiš sľubuje založiť na zemi viditeľnú Cirkev s viditeľnou hlavou, Petrom, ktorému zverí jedinečné poslanie a špecifickú autoritu.

Katolícka cirkev je telom Krista a On je neoddeliteľný od Jeho tela. Porozumenie Cirkvi Kristových slov v Matúšovi sa v priebehu vekov prehĺbilo, ale v súlade s posvätnou tradíciou odovzdanou od Krista apoštolom (porov. 2 Sol 2,15) a potom zachovaná a chránená cirkevnými otcami, svätými a mučeníkmi až dodnes sa vždy chápalo a vyhlasovalo, že Katolícka cirkev je jediná, Bohom ustanovená Cirkev, ktorú Kristus ustanovil na spásu duší. Všetko, čím Cirkev je, ako mystické telo Kristovo, vyplýva z pravdy, že bola a je božsky ustanovená Kristom a jej základné prvky – medzi ktoré patrí aj posvätný poklad viery – nemôžu ľudia meniť, pretože to robí nepatrí mužom; Cirkev patrí Kristovi!

Svätý Cyril Jeruzalemský v roku 350 n. l. povedal: „Cirkev sa teda nazýva Katolícka, pretože sa rozprestiera po celom svete, od jedného konca zeme až po druhý; a pretože učí všeobecne a úplne náuky, ktoré by sa mali ľuďom dostať k poznaniu, o veciach viditeľných i neviditeľných, nebeských i pozemských; a pretože privádza do podriadenosti zbožnosti celú ľudskú rasu, vládcov a riadených, učených i neučených; a pretože všeobecne lieči a lieči celú triedu hriechov spáchaných dušou alebo telom a má v sebe každú formu cnosti, ktorá je pomenovaná, či už v skutkoch alebo slovách, tak aj v každom duchovnom dare.“

Kristus preto založil svoju Cirkev pre všetkých ľudí, pre všetky časy, pre spásu všetkých. Neexistuje žiadna spása bez Krista a Jeho jedinej, svätej, Katolíckej a apoštolskej Cirkvi; toto je neomylné učenie Cirkvi. Ako však uvádza Katechizmus Katolíckej cirkvi: „Toto tvrdenie nie je určené tým, ktorí bez vlastnej viny nepoznajú Krista a Jeho Cirkev. Ako katolíci sme s láskou a radosťou zviazaní s Cirkvou a siedmimi sviatosťami ustanovenými Kristom. Tie sú nevyhnutné pre našu spásu. Niektorí sa však môžu pýtať:

„a čo tí mimo Cirkvi? ...a čo tí, ktorí nikdy nepočuli o Kristovi? Môžu byť spasení?" Za tých, ktorí nie sú spojení s Kristom skrze Jeho Cirkev a milosť sviatostí, sa za nich jednoducho modlíme a zverujeme ich Bohu.

My sami sa musíme pevne držať Cirkvi a sviatostí tak, ako nám ich dal, ale musíme sa vždy modliť aj za duše mimo Cirkvi, aby im Boh ponúkal svoju milosť neznámymi a pre nás neviditeľnými spôsobmi. Chcem však zdôrazniť tento bod – ak by sa Boh rozhodol ponúknuť milosť nad rámec bežných sviatostných prostriedkov, uvedomujeme si, že táto milosť by vždy prúdila ku každej duši od Krista a cez Jeho Cirkev tajomným spôsobom. Preto každý, kto prijíma a prijíma Božiu milosť, by nikdy nebol spasený žiadnou inou cestou, cirkvou alebo náboženstvom; je jeden Spasiteľ, jeden Vykupiteľ pre celé ľudstvo a On založil jednu Cirkev na spásu duší.

Boh túži po spáse všetkých, ale nikomu z nás nevynucuje spásu; vyžaduje si to našu spoluprácu a slobodný súhlas s Jeho milosťou. Volá každého z nás, aby sme sa zúčastnili na Jeho pláne spásy nielen pre seba, ale aj pre svet; toto je veľké poverenie: „Choďte teda, učte všetky národy, krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. ...a hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta." (Mat 28:19-20).

Žijeme vo veku veľkej vzájomnej prepojenosti, kde ľudia na celom svete môžu zdieľať a učiť sa navzájom ako nikdy predtým v histórii ľudstva. Je to veľké požehnanie v mnohých ohľadoch, pretože otvára možnosť zdieľať dobré posolstvo Ježiša Krista spôsobmi, ktoré predtým neboli možné. Skutočný ekumenizmus je však otvorenou pozvánkou pre všetkých ľudí, aby zakúsili a prijali plnosť Krista a kresťanského života, ktorý možno nájsť len v Katolíckej Cirkvi. Táto cesta, hoci je niekedy náročná, je jedinou istou cestou k skutočnej večnej láske, milosti a životu s Bohom. Je falošnou láskou hovoriť ľuďom, že bez ohľadu na to, na akej ceste sú, je Božou vôľou, aby zostali tam, kde sú, pretože to nevyzýva ľudí, aby prijali jedinú pravú cestu ustanovenú Bohom na spásu duší.

Ďalšou témou, o ktorej chcem diskutovať, pretože údajne bude predmetom diskusie na nadchádzajúcej synode o synodalite, je božsky ustanovená štruktúra Cirkvi, ktorá sa vzťahuje na vysviacku žien. Ako nám hovorí Sväté písmo, Kristus ustanovil za apoštolov iba ľudí. Posvätná tradícia a riadny učiteľský úrad Cirkvi po celé veky potvrdili, že Cirkev nemá žiadnu právomoc vysväcovať ženy do kňazstva. To sa nedá zmeniť, pretože Kristus ustanovil mužské kňazstvo, aby sa predstavoval ako ženích s Cirkvou ako Jeho nevesta. Ako to slávnostne uviedol svätý Ján Pavol II. vo svojom apoštolskom liste Ordinatio Sacerdotalis: „Vyhlasujem, že Cirkev nemá žiadnu právomoc udeľovať kňazskú vysviacku ženám a že tento rozsudok majú definitívne vykonať všetci veriaci Cirkvi.“

Je však nevyhnutné uviesť, že Kristus by nikdy nechcel mať „menšiu“ úlohu pre ženy, ako chce pre mužov. Ženy prispeli a naďalej sú nevyhnutným prínosom v dejinách a živote Cirkvi. Od najväčšieho a najdokonalejšieho Božieho stvorenia v celej histórii, našej presvätej Matky, Kráľovnej Neba a zeme; niektorým z najväčších svätých a učiteľov Cirkvi; našim svätým a verným ženám v rehoľných rádoch a kláštoroch; nespočetným ženám, ktoré majú a naďalej odovzdávajú vieru svojim rodinám a komunitám; Kristus ustanovil svoju Cirkev spôsobom, ktorý vyzýva ženy, aby v Ňom mali „väčšiu“ úlohu, než akú možno nájsť vo svete. Ako však Boh nepovolal mužov, aby boli matkami, Boh nepovolal ženy, aby boli otcami a aby boli sviatostne vysvätené za služobníkov Krista v Jeho Cirkvi. Náš Pán vyzýva mužov, aby boli duchovnými otcami a ženíchmi Jeho nevesty, Cirkvi. Túto rolu môže obsadiť len ten, kto je na túto rolu riadne zaradený.

Pre tých, ktorí by sa pýtali na potenciál diakoniek v Katolíckej Cirkvi, by som ponúkol toto: Písmo nám hovorí, že od prvých dní Cirkvi slúžili ženy ako verné služobníčky (grécky: diakonos) členov Cirkvi . (porov. Rim 16,1). Historici a učenci nám hovoria, že ženy slúžili v mnohých dôležitých úlohách služby v ranej Cirkvi, vrátane skutkov lásky k chudobným, starostlivosti o chorých, prípravy iných žien na krst atď.

V Skutkoch apoštolov však vidíme, že existuje aj iný typ služobníka ( diakonos) povolaní osobitne apoštolmi a oddelení od ostatných služobníkov v Cirkvi; apoštoli položili ruky na týchto konkrétnych služobníkov a títo služobníci potom prijali sviatostnú vysviacku, aby splnili svoju jedinečnú úlohu. Písmo nám hovorí, že apoštoli povedali: „Bratia, vyberte si spomedzi seba sedem vážených mužov naplnených Duchom a múdrosťou, ktorých poverujeme touto úlohou." (Skutky 6:3) a potom: "Predstavili týchto mužov apoštolom, ktorí sa modlili a kládli na nich ruky." (Skutky 6:6). Hoci mnohí (muži aj ženy) v priebehu dejín verne slúžili Cirkvi ako služobníci/diakonos, sviatostná vysviacka do diakonátu – ako jeden z troch stupňov sviatosti posvätného stavu (diakon, kňaz, biskup) – bola vždy vyhradené len pre pokrstených mužov. Všetky tri stupne pôsobia ako Kristove nástroje in persona Christi Capitis (v osobe Krista ako Hlavy), ale s odlišnými funkciami pre každý úrad. Keďže sviatostne vysvätení diakoni sa podieľajú na apoštolskej službe s kňazmi a biskupmi, Cirkev nariadila, že aj oni musia byť mužmi, ako boli apoštoli, ktorých si Ježiš vyvolil.

Kánony Nicejského koncilu (325 n. l.) v súvislosti so ženami, ktorým bol udelený určitý štatút služby, uvádzajú: „Odvolávame sa na diakonesy, ktorým bol udelený tento štatút, pretože nedostávajú žiadne vkladanie rúk, takže vo všetkých ohľadoch ich treba počítať medzi laikov.“ (Kánon č. 19).

Na záver chcem uviesť, že hoci je Cirkev svätá pre svojho zakladateľa a svoj božský pôvod, tvoria ju aj hriešni členovia, ktorí sú neustále povolaní k pokániu a obráteniu. Existuje však Cirkev víťazná v Nebi, ktorá dokonale existuje vo svojej plnosti v Kristovi v Nebi, kde sa nebeská svadobná hostina večne slávi s Bohom – Otcom, Synom a Duchom Svätým – ktorí sú večne ctení a uctievaní. Anjelské chóry, Nepoškvrnená Panna Mária a všetci svätí večne volajú „Svätý, Svätý, Svätý“ pred Božím trónom.

Je dôležité, aby sme ako Cirkev bojujúca na zemi nosili túto pravdu a nádej vo svojich srdciach, keď sa snažíme zosúladiť seba a každý aspekt Cirkvi na tejto zemi s jej Nebeskou realitou. Kvôli hriechu, osobnému aj spoločnému, Cirkev bojujúca na zemi zaostáva za Cirkvou triumfujúcou v Nebi, ale naším poslaním je vždy sa usilovať o svätosť a z milosti Božej vytrvať až do konca, aby sme sa aj my mohli pripojiť s Víťaznou Cirkvou. Časť tohto snaženia na zemi spočíva v zapojení sa do duchovného boja, ktorý sa okolo nás denne odohráva, keď sa mnohí pokúšajú odštiepiť alebo úplne zničiť Depozit viery.

Moji drahí synovia a dcéry, buďte si istí, že anjeli nás v tomto boji obklopujú a svätí – najmä Naša Svätá a Presvätá Matka – ponúkajú svoju Nebeskú pomoc, keď hľadáme večnú cenu, ktorú pre nás získal Náš Pán.

Zostávam vašim pokorným otcom a služobníkom,

Najctihodnejší Joseph E. Strickland
biskup z Tylera, Texas