Svätý ....F R U M E N C I U S -A P O Š T O L ...E T I Ó P I E -biskup,zakladateľ posvätného kresťanského mesta Axum s Archou zmluvy -sviatok 27.október
Etiópsky kráľ Ezana-prvý kresťanský panovník Etiópie.vychovaný a obrátený na kresťanstvo apoštolom Frumentiom
Svätý Frumentius bol prvý aksumský biskup gréckeho pôvodu, ktorý je tradične spájaný s príchodom kresťanstva do Etiópie. narodený r.312 -Súr Libanon -umiera r.383 Axum Etiópia
Dátum úmrtia : 383 po Kr., Aksumské kráľovstvo
Založené organizácie: Etiópska ortodoxná cirkev, Eritrejská ortodoxná cirkev, Tigrayan Orthodox Tewahedo Church
Archa zmluvy uchovavaná v posvätnom meste Axum-v chráme Panny Márie Sionskej
27. OKTÓBRA. /20.júl/
Sv. Frumencius, biskup.
Strýc ich menoval sa Meropius a bol slávným filozofom, ktorý za príkladom iných mudrcov vydal sa na kupeckej lodi do Ethiopie, aby poznal mravy a obyčaje, i učenosť rozličných menej známych národov, a spolu ako kupec výnosný obchod viedol. I vzal sebou mladých učených vnukov, aby mu boli pomocníkami. Bolo to na počiatku štvrtého storočia, keď Meropius s vnukmi mesto rodné opustil a do Alexandrie v Egypte sa plavil.
Poslušný Frumencius privolil a sv. Athanás posvätil ho po dokonalej príprave za biskupa pre Ethiopiu. Frumencius vyvolil si niekoľkých kňazov, ktorí reč tých krajov niečo znali, a vybral sa, požehnávaný svätým Athanásom, do ďalekej Ethiopie. Bolo to roku 326, keď biskup Frumencius s kňazmi svojimi v meste, menom Axuma (teraz Axum) v Ethiopii sa usadil. I začal ohlasovať slovo Božie horlivé; lebo si bol reč zeme driev náležíte osvojil, a to dialo sa s veľkým prospechom.
Mladý kráľ Aisana, vychovanec Frumenciov, a brat jeho Sazan boli medzi prvými pohanmi, ktorí sa dali pokrstiť a príklad ich nasledovali veľmi mnohí vznešení a prostí poddaní. A žiaden národ neprijal učenie Kristovo s takou ochotou, než Ethiopský či Habešský, menovite preto, že milostivý Boh potvrdzoval pravdu učenia Syna Svojho a horlivého apoštola mnohými divami a zázrakami. Za dlhé roky riadil sv. Frumencius cirkev v Habeši slovom a skvelým príkladom.
Áno, Konštancius, štvaný Ariánmi, žiadal kráľa Aisanu, aby mu horlivého biskupa vydal, keď i tak je poddaným jeho. Šľachetný Aisana nebál sa hrozby mocného cisára a nevydal horlivého sluhu Božieho. A sv. Frumencius ohlasoval slovo Božie v Habeši s veľkým úspechom až do blahoslavenej smrti svojej a dožil sa tej radosti, že celá zem vieru Kristovu prijala.
Sv. Frumencius opovrhol vysokým úradom kráľovským a veľkou priazňou svetskou, aby kráľovstvo nebeské na zemi rozširoval. A milostivý Boh napomáhal prácu jeho apoštolskú; lebo v žiadnej zemi nebola tak rýchle a všeobecne prijatá viera kresťansko-katolícka, ako v Ethiopii, kde on ako apoštol účinkoval. Dlho zotrvávali Ethiopčania v lone sv. cirkvi, až začiatkom siedmeho storočia bludovercami sa stali, a v jednej častí Ethiopie, v Nubii, kresťanská viera celkom zanikla. Kým Ethiopčania boli katolíkmi, žili veľmi šťastlivé a blažene. A prečo dopustil Boh aby poblúdili? Prečo dopúšťa bludy a kacírstva? Keď na mnohých miestach neprávosť sa množí a pravý duch kresťanský vymiera, že milostivý Boh nechce na páchané hriechy viacej sa dívať, dopúšťa za pokutu, aby v takých miestach a krajinách kúkol všelijakých bludov rástol, ale tak, že ako vševedomý Boh predvída, na iných stranách viacej prospešného nasledovať bude. A čo nasleduje prospešného z bludov a z kacírstva? Ako vojak, ktorý nemá pred sebou nepriateľov, zaháľa, nedbá na cvičenie vojenské a kázeň, i zlenivie a zoslabne v povolaní svojom, podobne má sa vec s kresťanmi. Keby kresťansko-katolíckí bojovníci Kristovi žiadnych protivníkov nemali, boli by nedbanlivými, nehorlili by za hlásanie a učenie slova Božieho, za kresťanskú dokonalosť; ale keď nám veľké množstvo nepriateľov a protivníkov pred očami stojí, ktorí broja proti pravej viere, nuž sme o mnoho obozretnejší jak vo cvičení pravej viery, tak v poslúchaní slova Božieho a v plnení kresťanských povinností. Kresťane, pováž, aký nešťastný je ten človek alebo národ, o ktorom platia slová Pána Ježiša Krista (Mat. 10, 33.): «Kto Mňa zapre pred ľuďmi, zaprem i Ja ho pred Otcom Svojím, ktorý je v nebesiach.» A prorok Isaiáš hovorí (5, 13.): «Preto vedený je ľud môj do zajatia, lebo nemal umenia», povedomosti vo veciach, týkajúcich sa večného spasenia. Pre vlažnosť vo viere upadli Ethiopčania do bludu a za nimi neskôr mnohé národy.
O Bože, ktorý si nás k jednote sv. cirkvi Svojej pripojiť ráčil, popraj nám milostivé, aby sme si svätú vieru samospasiteľnú ako najdrahší poklad vážili, ovocie jej prinášali a so svätým Frumenciom do vlasti nebeskej prijatí byť zaslúžili. Skrze Ježiša Krista, Pána nášho. Amen.
Svätý Frumentius (niekedy tiež Frumencius , ge'ez : ፍሬምናጦስ Frémnátós , grécky : Φρουμέντιος, Frouméntios ) bol prvý aksumský biskup gréckeho pôvodu, ktorý je tradičný .
Pramene
Hlavným prameňom o Frumentiovi predstavuje letopisec zo 4. storočia Tyrannius Rufinus , ktorý sa v Tyre zišiel s Frumentiovým bratom Edesiom. Odtiaľ príbeh ďalej reprodukujú kresťanskí historici Sókratés z Konštantínopolu , Sozomenós a Theodóret . Ďalším zdrojom je Epistola ad Constantinum alexandrijského patriarchu Atnanasia, ktorý sa zmieňuje o jeho svätení na biskupa.
Život
Podľa tradície ako deti sprevádzali Frumentius a Edesius svojho opatrovníka Metropia na ceste z Indie. Keď ich loď zastavila v jednom z prístavov Červeného mora, miestni povraždili celú posádku lode s výnimkou oboch chlapcov, ktorí boli predvedení pred aksumského vládcu; nie je isté, či dotyčný vládca bol skutočne kráľ, otec neskoršieho kráľa Ezany, alebo regent, ktorý vládol v mene maloletého Ezany.
Do zajatia sa dostali okolo roku 340. Vládca si oboch chlapcov obľúbil az Edesia urobil svojho čašníka az Frumentia štátneho sekretára a pokladníka.
Etiópska kráľovná -vdova,regentka za svojho syna princa Ezana
Po vládcovej smrti ich kráľovná vdova prehovorila, aby zostali pri aksumskom dvore a stali sa učiteľmi mladého korunného princa Ezany . Zvlášť Frumentius neskôr využíval svoj vplyv na šírenie kresťanskej viery; najprv povzbudzovali cudzích kresťanských obchodníkov, aby otvorene vyznávali svoju vieru a neskôr tiež konvertovali niektorých z rodených Etiópov.
Etiópska kráľovná
Etiópsky kráľ Ezana
Avšak Frumentius ako aksumský biskup nevyhovoval rímskemu cisárovi Constantiovi II. , ktorý podporoval ariánstvo a Frumentius bol vysvätený Athanasiem, ktorý sa proti nemu staval; vo svojich listoch kráľovi Ezanovi a jeho bratovi Šajzanovi navrhoval, aby sa Frumentius so svojimi kňazmi dostavil do Egypta k ariánskemu patriarchovi Jiřímu z Kappadokie na preskúšanie. Aksumský kráľ zvolil zdržiavaciu taktiku a rímsky tlak nakoniec ustal s nástupom cisára Juliana , ktorý kresťanstvo zavrhol.
Rímska martyrológia uvádza:
„Apud Indos sancti Frumentii Episcopi, qui, primum ibi captivus, deinde, Episcopus a sancto Athanasio ordinatus, Evanjelium in ea provincia propagavit.“
„V Etiópii svätý Frumentius, prvý biskup tejto krajiny, ktorý tu bol najprv zajatcom, neskôr bol vysvätený na biskupa svätým Athanasiom, a šíril evanjelium v tejto krajine.“
Etiópska ortodoxná cirkev oslavuje Frumentiov sviatok 1. augusta. Avšak Etiópania nie sú jediní, ktorí Frumentia uctievajú: Koptská ortodoxná cirkev Frumentiov sviatok oslavujú 18. decembra, rímski katolíci 27. októbra a východní ortodoxní 30. novembra. So svätým Frumentiom je podľa etiópskej tradície tiež spájaný prvý preklad Nového zákona do jazyka ge'ez . Titul hlavy etiópskej ortodoxnej cirkvi „ abun “ pochádza z Frumentiovej prezývky, ktorú mu Etiópovia dali; znamená „náš otec“. Medzi jeho ďalšie prezývky patrí amharská „Abba salama“, alebo „Abba prasiatka“ – otec mieru“, alebo „apoštol Habeša“.
Frumentius
4. storočie
Týros
Úmrtie
383
Aksúm
Povolanie
duchovné
Nábož. vyznanie
kresťanstvo
Funkcia
biskup (od 328)
Svätý Frumentius, etiópsky arcibiskup.
Jeho meno má latinský pôvod a znamená „obchodník s obilím”.
Dnešný svätec, nazývaný aj apoštol Etiópie, sa narodil vo štvrtom storočí v antickom meste Tyros, v súčasnosti libanonské mesto Súr.
Počas cesty do Indie so svojím bratom Aidesiom ich zajali Etiópčania. Keď si neskôr získal priazeň etiópskeho kráľa, stal sa Frumentios vychovávateľom princov.
Frumentiovi sa podarilo podporiť malé kresťanské spoločenstvá, ktoré v krajine existovali od čias grécko-rímskeho obsadenia. Neskôr šiel do Alexandrie, kde ho Atanáz Veľký ustanovil za biskupa.
Jeho brat Aidesios odišiel do mesta Tiri. Tu sa v roku 403 stretol s historikom Rufinom, ktorý ako jediný podáva správu o spomínaných udalostiach.
Frumentius, aj keď bol Sýrčan, neobrátil sa ako biskup na antiochijského, ale na alexandrijského patriarchu. Vytvoril tak zväzok medzi Etióskou cirkvou a alexandrijským patriarchátom, ktorý trvá dodnes.
Vo februári 357 cisár Konštancius II. požadoval v liste pre etiópskych princov zosadenie Frumentia a podrobenie sa miestnej cirkvi pod nelegitímneho patriarchu Juraja Alexandrijského. Dôvodom bolo, že sa Frumentios angažoval proti arianizmu.
Svätý Frumentios, etiópsky arcibiskup, zomrel okolo roku 360 v Etiópii.
Rímske martyrológium z roku 2001 spomína dnešného svätca 20. júla.
Svätý Frumencius
Frumentius, apoštol a biskup Etiópie-prvý biskup mesta Akxum
20. júla, pripomienka-pôvodný sviatok 27.októbra
Postavenie:
biskup
Úmrtie:
s. IV
ŽIVOTOPIS
Pochádzal z Týru na území Libanonu. S bratom sa pri výprave strýka Meropa do Afriky dostal ako zajatec do Axumu, pred abyssinského kráľa vládnuceho v Etiópii. Stal sa jeho obľúbeným pomocníkom a začal v krajine šíriť kresťanstvo. Po prevzatí vlády odišiel dedičom trónu, aby sa stal kňazom. Ako biskup bol poslaný späť k dovŕšeniu začatého diela v Etiópii a bol nazvaný jej apoštolom.
ŽIVOTOPIS PRE MEDITÁCIU
APOŠTOL ETIOPIE
Okolo roku 316 sa Frumencius so svojim bratom Edesiom zúčastnili prírodovedeckej výpravy svojho strýka Meropa do Etiópie. Vyplávali od Týru vo Fénicii a pri pristátí pri abyssinskom brehu za účelom doplnenia zásob ich prepadli domorodci bojujúci s Rimanmi a celú posádku okrem Frumencia a jeho brata pobili. Obaja zajatci potom doviedli ku kráľovi do Axumu, aby sa z nich stali otroci.
Kráľ však rozhodol, že sa im má dostať vzdelanie a výchovy. Pre Edesia zvolil povolanie čašníka az Frumencia urobil dokonca svojho tajomníka. Obaja sa veľmi osvedčili a kráľ im pred svojou smrťou dal slobodu. Ovdovelá kráľovná ich uprosila, aby do plnoletosti kravice Aeizana jej pomohli vo vysokom postavení s vládou v krajine a Frumencia zapojila aj do výchovy budúceho kráľa.
Dôvodom na bdelú opatrnosť bolo Ariánovo bludárstvo v susednom Egypte. Podporované bolo cisárom Konstanciom, ktorý sa snažil v r. 356 listom prinútiť Aeizana k poslaniu Frumencia do Alexandrie na svätenie ariánskym patriarchom. Kráľ sa však svojho biskupa zastal a pred úkladmi ho ochránil. Presný rok smrti biskupa Frumencia nie je známy, mohlo k nej dôjsť asi najskôr okolo r. 360. Jeho pamiatka bola predtým pripomínaná 28. 10., ale pri revízii martyrológie bola presunutá na 20. 7.
Cnostný život a vernosť viere prináša svoje plody, to vidíme pri sv. Frumencia. Krst je záväzkom k snahe o život z tejto sviatosti a kresťan má byť svetlom pre ostatných (porov. Mt 5,13-16). V tom smere budem spytovať svedomie a viac sa snažiť byť tým, kým mám byť.
Milosrdný Bože, Tys povolal svätého Frumencia, aby tým, ktorí doteraz nepoznali Krista, zvestoval pravdu evanjelia; na jeho príhovor posilni nás vo vytrvalosti vo viere a láske, aby sme vydávali pravdivé svedectvo a spolu s Frumenciom mali účasť na Tvojej sláve. Skrze Tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov.
Svätý Frumentius, arcibiskup Habeša, Etiópia-27.október-prvý biskup posvätného mesta Akxum
Svätý Frumentius, arcibiskup Indy (Etiópia, predtým Habeš), pochádzal z mesta Týrus. Ešte ako dieťa prišiel do Habeša z Božej prozreteľnosti. Vyrastal v blízkosti cisárskeho dvora, stal sa priateľom a hlavným radcom habešského cisára a neskôr vychovávateľom jeho syna, ktorý po smrti svojho otca nastúpil na trón ešte ako maloletý.
Axum
A
So súhlasom nového cisára sa svätý Frumentius vydal do svojej rodnej krajiny a následne navštívil Alexandriu a jej patriarchu, svätého Atanáza Veľkého (2. mája). S požehnaním svätého Atanáza bol Frumentius povýšený na biskupa Habeša a vrátil sa do tejto krajiny, ktorá mu poskytla útočisko od detstva.
Po návrate zo svojho vysvätenia začal svätý Frumentius konať zázraky a privádzal do kostola mnoho ľudí. Cisár mu povedal: „Žiješ medzi nami už mnoho rokov, no nikdy sme ťa nevideli konať také zázraky. Prečo to robíš teraz?“ Svätý odpovedal: „Toto nemá so mnou nič spoločné, ale je to vďaka milosti kňazstva.“ Potom cisár a mnohí z jeho poddaných prijali svätý krst.
Keď svätý Frumentius splnil apoštolské poslanie obrátiť habešský národ ku Kristovi, horlivo a plodne viedol Cirkev, ktorú mu zveril Boh, po mnoho rokov a potom pokojne odišiel k Pánovi v hlbokej starobe.
Tradícia: Etiópske ľudstvo hovorí, že Archu zmluvy priniesol do Aksumu Menelik, syn kráľovnej zo Sáby a kráľa Šalamúna.
Poloha: Hovorí sa, že sa nachádza v Kaplnke Tablet v kostole Panny Márie Sionskej.
Strážca: Jeden mních je ustanovený za doživotného strážcu Archy a je jedinou osobou, ktorá ju môže vidieť.
Význam: Verí sa, že Archa obsahuje pôvodných Desať prikázaní a Aksum je považovaný za sväté miesto etiópskych ortodoxných kresťanov.
Overenie: Tvrdenia o prítomnosti Archy neboli nezávisle overené a niektorí výskumníci, ktorí videli, čo sa nachádza vo vnútri kaplnky.
Kostol Panny Márie Sionskej [ a ] je etiópsky pravoslávny kostol tewahedo, o ktorom sa tvrdí, že obsahuje Archu zmluvy .
Kostol sa nachádza v meste Axum v regióne Tigray v severnej Etiópii , neďaleko areálu Axumských obeliskov . Predpokladá sa, že pôvodný kostol bol postavený za vlády Ezany, prvého kresťanského vládcu Axumského kráľovstva (dnešná Eritrea a Etiópia ), v 4. storočí nášho letopočtu, a odvtedy bol niekoľkokrát prestavaný. Ženy nemajú povolený vstup do „Starého kostola“; Panna Mária , ktorá predstavuje archetyp Archy, je jediným miestom, kam majú ženy povolený vstup do jeho priestorov.
História
Od svojho založenia počas episkopátu Frumentia , prvého biskupa z Axumu (v Etiópii známeho ako Abune Selama Kesatie Birhan alebo „Náš Otec pokoja, Zjavovateľ svetla“) bol kostol Márie Sionskej zničený a znovu postavený najmenej raz, alebo podľa tradície dvakrát. Jeho prvé údajné zničenie sa stalo v 10. storočí rukou kráľovnej Gudit , hoci to historiografia nepotvrdila. Jeho druhé a prvé potvrdené zničenie sa stalo v 16. storočí rukami Ahmada ibn Ibrahima al-Ghaziho , po ktorom ho znovu postavil cisár Gelawdewos a potom ho ďalej prestaval a rozšíril Fasilides v 17. storočí. Francisco Álvares , ktorý bol v Etiópii pred jeho zničením, ho opisuje takto:
...veľmi vznešený kostol, prvý, aký bol v Etiópii: volá sa Mária zo Syonu. Hovoria, že je tak pomenovaný, pretože jeho oltárny kameň pochádza zo Sionu. V tejto krajine (ako sa hovorí) majú zvyk vždy pomenovávať kostoly podľa oltárneho kameňa, pretože na ňom je napísané meno svätého patróna. Hovoria, že tento kameň, ktorý majú v tomto kostole, poslali apoštoli z vrchu Sion. Tento kostol je veľmi veľký; má päť uličiek dobrej šírky a veľkej dĺžky, klenutý hore a všetky klenby sú uzavreté, strop a boky sú všetky maľované. Dole je telo kostola dobre opracované z pekného tesaného kameňa; má sedem kaplniek, všetky s chrbtom na východ, a ich oltáre sú dobre zdobené. Má chór podľa nášho spôsobu, až na to, že je nízky a dosahujú hlavami na klenutú strechu; a chór je tiež nad klenbou a nepoužívajú ho. Tento kostol má veľmi veľký okruh, dláždený dlaždicovými kameňmi ako veká hrobiek. Tento kostol pozostáva z veľmi vysokého múru a nie je zakrytý ako ostatné kostoly, ale je ponechaný otvorený. Tento kostol má rozsiahly areál a je obklopený ďalším väčším areálom, podobným ohradnému múru veľkého mesta. V tomto areáli sa nachádzajú pekné skupiny jednoposchodových budov a všetky z nich chrlia vodu silnými kamennými postavami levov a psov [rôznych farieb]. Vnútri tohto rozsiahleho areálu sa nachádzajú dva sídla, jeden napravo a druhý naľavo, ktoré patria dvom rektorom kostola; a ostatné domy sú domy kanonikov a mníchov.
Kostol svätej Márie Sionskej bol tradičným miestom, kde boli korunovaní etiópski cisári . Čo v skutočnosti znamenalo, že ak cisár nebol korunovaný v Axume, alebo aspoň jeho korunovácia nebola potvrdená špeciálnou bohoslužbou v kostole svätej Márie Sionskej, nemohol byť označovaný titulom „Atse“.
Kostol je významným pútnickým centrom pre etiópsku pravoslávnu cirkev Tewahedo , najmä počas „Festivalu Sion Mariam“ 30. novembra (21. Hidar v etiópskom kalendári ).
Vojna v Tigraji
V polovici decembra 2020 počas vojny v Tigraji bolo podľa Európskeho externého programu pre Afriku (EEPA) militantmi vyvedených a zabitých 750 ľudí, ktorí sa ukrývali v kostole . Miestni obyvatelia mali podozrenie z úmyslu ukradnúť Archu zmluvy, ale doteraz sa nenašli žiadne dôkazy o týchto obvineniach.
Novšia správa Amnesty International poukazuje na vojnové zločiny spáchané eritrejskými jednotkami v Aksume a jeho okolí a na de facto desakralizáciu kostola, ale tieto správy neboli potvrdené nezávislým vyšetrovaním ani Etiópskou komisiou pre ľudské práva.
Etiópska vláda zablokovala forenzným vyšetrovateľom prístup na pozemok kostola a tiež zablokovala všetky externé pokusy o vyšetrenie porušovania ľudských práv, ku ktorému došlo v kostole aj v Axume. Medzinárodná komisia expertov na ľudské práva v Etiópii (ICHREE) vyzvala etiópsku vládu, aby „poskytla ICHREE a iným nezávislým vyšetrovacím orgánom spolu s nezávislými médiami neobmedzený prístup k dôkladnému preskúmaniu týchto obvinení z porušovania ľudských práv“, ale od augusta 2023 vláda naďalej blokuje nezávislé vyšetrovanie.
Axum-posvätný chrám -archy zmluvy
Tabot
Kostol svätej Márie Sionskej tvrdí, že uchováva originál Archy zmluvy .
Archa zasvätenia bola preto presunutá do Kaplnky Tabule susediacej so starým kostolom, pretože božské „teplo“ z Tabuliek rozbilo kamene jej predchádzajúcej vnútornej svätyne. Etiópska cisárovná Menen financovala výstavbu súčasnej kaplnky.
Podľa zbožnej tradície prišla Archa zavetu do Etiópie s korunným princom Menelikom I. po tom, čo navštívil svojho otca, kráľa Šalamúna, v Jeruzaleme.
Dňa 9. júna 1992 bývalý profesor etiópskych štúdií na Londýnskej univerzite Edward Ullendorff vyhlásil, že osobne preskúmal archu uloženú v kostole v roku 1941, keď slúžil ako dôstojník britskej armády . Archu opísal ako prázdnu a ako „stavbu zo stredného až neskorého stredoveku, [z] keď boli tieto vyrobené ad hoc.“