Aký je rozdiel medzi tragédiou na zástavke Zochova a na Zámockej?

Aký je rozdiel medzi tragédiou na zástavke Zochova a na Zámockej?

Obete na Zochovej hneď po nehode zaopatril kňaz. Dostali tú milosť aj obete na Zámockej? Chce nám tým Pán Boh niečo povedať?

„Ja som Pán Tvoj Boh! Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal!“ To je prvé prikázanie Desatora. Boh musí zostať na prvom mieste. Nič iné.

V týchto dňoch zažívame priam frontálny útok vzbúrencov proti Bohu, extrémistických zástancov bojového ateizmu a kultúry smrti na Katolícku cirkev, predovšetkým na arcibiskupa Jána Oroscha, na vdp. Jaroslava Kliča i na vdp. Mariána Kuffu. Takéto zákerné a tvrdé útoky od tých, ktorí nepoznajú žiadnu toleranciu, hoci sa ňou oháňajú, na Cirkev, biskupov, kňazov a laikov sme naposledy zažili počas komunistického režimu.
Hlavným dôvodom na útok voči arcibiskupovi Jánovi Oroschovi je najmä jeho zamyslenie: „či dve obete (na Zámockej ulici) boli „nevinné.“

Vieme, čo hovorí Písmo sväté o homosexualite?

Už v knihe Genezis čítame, že Boh stvoril človeka na svoj obraz ako muža a ženu. Boh ich požehnal a povedal im: „Buďte plodní, množte sa, naplňte zem a podmaňte si ju “ (Gn 1, 28). Teda Boh nestvoril ľudí ako dvoch mužov, alebo dve ženy.

Slovami „Budete ako Boh“ diabol oklamal našich prarodičov. Adam a Eva chceli byť ako Boh a preto prestúpili Boží príkaz a jedli zo stromu poznania. Urobili tak po zvádzaní a oklamaní diablom. Prišiel za to ťažký trest a následkom neho je dedičný hriech, s ktorým sa rodí každý človek. Pozná rozdiel medzi dobrom a zlom, ale nie vždy podľa toho koná. Ba horšie.

Dnes vzbúrenci proti Bohu svoj frontálny útok na Cirkev postavili na modloslužbe homosexuálnej zvrátenosti.

V prvej knihe Mojžišovej čítame, že Pán Boh potrestal skazené ľudstvo potopou (Gn 6, 10- 12). Dúha po potope ale bola znakom, že už nikdy viac nebude taká potopa, ktorá by zahubila všetky živé tvory (Gn 9, 15). Známy je aj prípad Sodomy a Gomory, kde Boh po vyjednávaní Abraháma posiela anjelov, ktorých tam ubytuje Lót. Čo sa ale stalo? Všetci muži mesta žiadajú Lóta, aby im vydal svojich hostí, aby s nimi mohli obcovať… A tento hriech podľa Sodomy sa volá sodomia. Boh zosiela na Sodomu a Gomoru nie potopu, ale oheň a síru (Gn 19, 5 – 29).

V knihe Levitikus dokonca čítame, že homosexualita sa trestala smrťou: „Kto by spal s mužom tak, ako sa obcuje so ženou, obaja spáchali ohavnosť, musia zomrieť, ich krv bude na nich“ (Lv 20, 13). Veriaci kresťan i žid by nielen mal poznať Sväté písmo, ale aj ho zachovávať. Načo nám ho priniesli svätí Cyril a Metod? Veď to je naše cyrilometodské dedičstvo, o ktorom hovorí aj ústava Slovenskej republiky!

V plnosti času, keď prišiel na náš svet Boží Syn, Pán Ježiš, ukázal ľuďom Božie milosrdenstvo, lebo iba on ako Boh vie s absolútnou istotou, kto je nevinný a kto vinný, resp. kto nesie akú mieru viny.

Sv. Ján evanjelista opísal udalosť stretnutia Pána Ježiša so ženou, ktorú zákonníci a farizeji pristihli pri cudzoložstve a priviedli ju k Ježišovi a pýtali sa, že čo na to povie. Pán Ježiš najprv čosi písal do piesku, potom sa postavil a povedal im: „Kto z Vás je bez hriechu, nech prvý do nej hodí kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa jej opýtal: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil? Ona odpovedala. Nik, Pane. A Ježiš jej povedal. Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už viac nehreš!“ (Jn 8, 7 – 11).
Svätý Pavol nás ale upozorňuje, že „nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva… ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva“ (1 Kor 6, 9-10).

Pamätáme si ešte na kázeň otca arcibiskupa Oroscha z Modranky – v „dobrých časoch“, v máji 2018? Išlo to aj v priamom prenose na RTVS, kde citoval svätého Pavla: „Preto ich Boh vydal necudnosti podľa žiadostivosti ich sŕdc a tak si zneuctili vlastné telá tí, čo pravdu Božiu zamenili za lož a úctu a poklonu vzdali stvoreniam, nie stvoriteľovi, ktorý nech je naveky požehnaný. Preto ich Boh vydal hanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk s mužmi za protiprirodzený. A podobne aj mužovia zanechali prirodzený styk so ženou a rozpálili sa vášňou medzi sebou navzájom, takže muži s mužmi páchajú nehanebnosti. Tak si odniesli zaslúženú odplatu za svoj blud!“ (Rim 1, 24–27).

Samozrejme, vieme, že Kristova milosť má takú moc, že môže zmeniť aj modloslužobníka, cudzoložníka, aj praktizujúceho homosexuála na nového človeka, lebo Apoštolov text pokračuje: A niektorí ste toto boli. Ale obmyli ste sa, boli ste posvätení, boli ste ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha (1 Kor 6, 11). … Preto máte odložiť starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy, a obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania, obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti (Ef 4, 22 – 24). A preto toto Božie slovo nám predstavuje dôstojné posolstvo hodné nádeje a oslobodenia sa, o ktorom má každý kresťan, o to viac kňazi a biskupi, hovoriť ľudom praktizujúcich homosexualitu a šíriacim ideológiu rodovej rovnosti.

Šieste a deviate prikázanie platí predsa pre každého, alebo už nie?

Dnes tu máme veľký tlak aby, všetky spoločenské sektory vrátane Katolíckej cirkvi, prijali genderovú a gay friendly ideológiu. Čo tam po nejakej náuke Cirkvi a zdravom rozume? Jeden z najrozšírenejších a konkrétnych verejných prostriedkov tohto ideologického nátlaku predstavujú pochody Gay-Pride a mocným katalyzátorom toho procesu v našich dňoch bola aj nedávna tragická vražda na Zámockej. Z Bratislavy sa stala Sodoma a Gomora.

Po tragédii na zastávke Zochova páter Damián v kostole u kapucínov povedal:
„Skôr, ako poviem Amen, chcem vám ešte niečo povedať. Viem, že ste všetci otrasení z toho, čo sa stalo, čo ste videli a počuli. Ale ja vám chcem povedať: Nebojte sa! Ale radujte sa! Ja som tam bol! Boh mi dal tú milosť, aby som tam práve v tej chvíli mohol byť! Vidieť a utekať hneď, ako sa to stalo a byť v ten večer jeho užitočným služobníkom. Všetkým umierajúcim som dal rozhrešenie a požehnal ich. Všetci tí mladí ľudia išli do neba! Pán Boh sa o nich postaral.“

Z uvedeného vyjadrenia pátra Damiána je vysoko pravdepodobné, a o tom nám hovorí naša viera, že vďaka zvláštnej milosti Božej, potom, čo títo mladí dostali rozhrešenie kňaza, všetky obete nešťastia zomreli v stave milosti posväcujúcej. Je to VEĽKÁ BOŽIA MILOSŤ, ktorej sa im dostalo! To znamená, že ak aj niektorí z týchto mladých ľudí, mali ťažký hriech a ich duša nebola v stave milosti posväcujúcej, tak je isté, že rozhrešením pátra Damiána im Pán Boh odpustil hriechy a ich duše sú zachránené.

V čase tragickej udalosti na Zámockej ulici nikto nehovoril a žiadne médium neprinieslo správu, žeby aj tieto obete zo Zámockej ulice boli pred smrťou zaopatrené alebo dostali rozhrešenie od svojich hriechov z rúk nejakého kňaza.

Toto je podstatný rozdiel pri týchto nešťastiach. Musíme kľaknúť na kolená a robiť pokánie, aby takéto a podobné Božie tresty v našej Bratislave i inde v našej vlasti prestali: Môžu za nich sami ľudia, ktorí ani v sebe, ani v druhom nevidia Boží obraz a podobu.

Kyrie eleison. Pane, zmiluj sa!

Boh žehnaj Slovensko, aby zostalo verné Kristovi a Cirkvi
Anton Čulen
alianciazanedelu.sk/archiv/12801