Svätý ...P A V O L ...Z ...K R Í Ž A ...a polnočný trpiaci duch zo záhrobia..

Svätý ...P A V O L ...Z ...K R Í Ž A ...a polnočný trpiaci duch zo záhrobia...

Svätý Pavol z Kríža a tajomný,polnočný hosť -epizóda zo života svätca...je rok 1750

Svätec a duch kňaza zo záhrobia...za hroznej,temnej noci prichádza trpiaca duša z očistcových ohňov prosiť o pomoc...

Svätý Pavol z Kríža a tajomný,polnočný hosť -epizóda zo života svätca
Svätec a duch kňaza zo záhrobia...Trpiaca duša zo záhrobia...z druhého sveta...uväznená v hrozných očistcových mukách páliaceho ohňa prichádza o polnoci prosiť o pomoc...A tak klop,klop,klop na staré dvere cely sv.Pavla v kláštore...
Príbeh sa odohral po roku 1750.

Príbeh sa odohral po roku 1750...Svätý Pavol z Kríža žil v starom kláštore Vetralla pri mestečku Viterbo...blízko Ríma...Pavol mal jedného priateľa- kňaza Pietra,ktorý bol akoby jeho rovesník...Pietro si zvolil za svojho spovedníka práve Pavla,lebo vedel,že je to naozaj kňaz svätého života...U neho sa aj spovedával...Pavol vyčítal Pietrovi niektoré menej závažné hriechy...konané jednak z nedbalosti a z istej ľahostajnosti...Taktiež mu vyčítal,že nedôsledné bojuje proti pokušeniam očí...že rád vyhľadáva nebezpečie pre svoju čistotu a vnútorný pokoj...

kňaz Pietro

Chcel sa dozvedieť dôvod...Pavol nechcel zjaviť celú pravdu Pietrovi...ale ten to chcel vedieť...Zakrátko umrieš...videl som smrť,ktorá sa už blíži...a obkľučuje Ťa a siaha svojími ľadovými krídlami na Teba...Pietro zbledol...od strachu mu vzalo reč...Ale potom v hrôze vykríkol...Pavol...to si si musel vymyslieť...to nemôže byť pravda...ja som úplne zdravý,cítim sa dobre a nie som ešte tak starý...Pavol sklonil hlavu a ticho sa modlil,zakiaľ Pietro nariekal a snažil sa nejako vyhovoriť,že predsa nemôže už zomrieť...Potom Pavol vstal a odchádzal...povedal som Ti,čo si chcel vedieť,varoval som Ťa,aby si to nežiadal...

Teraz je to už jedno...vieš to a musíš sa kájať...Pietro smutne prikývol...Veru ľahko sa žiada pokánie od spovedajúcich sa ľudí...ako to konať to vlastné...kňazské...Pavol odišiel do kláštora a tam sa zase venoval svojej duchovnej práci...medzi ľudmi...Prešiel týždeň...Pavol sa vrátil z misijnej cesty,kde mal kázne ľudu ...a prišiel unavený z cesty do kláštora a ešte sa modlil...a rozjímal nad Umučeným Kristom a prosil o duchovnej sily...Unavený sa zamkol do svojej cely...a chystal sa spať...Zamýkal dvere,lebo sa stalo že prišiel v noci diabol a mučil ho,že vyslobodil z jeho moci veľa duší dôkladnou spoveďou a nápravou života,čo diabla najviac rozzúrilo...vyhadzoval ho do vzduchu aj s posteľou,alebo ho otrepával o stenu,takže bol Pavol ráno dobitý a opuchnutý...

Pavol mal pri posteli fľaštičku so svätenou vodou a ňou oblieval satana...ktorý sa potom s revom stratil...
Tak si Pavol ľahol do postele a už usínal...lebo bol veľmi unavený...Už zaspával...a hodiny odbili polnoc..,obila hodina duchov a otvorila sa brána záhrobného sveta...sveta nevysloviteľných múk a utrpenia ohňov očistcových....keď naraz počul zreteľné 3 x zaklopanie na dvere...Pavol sa prebral a čakal...myslel,že znova prichádza diabol,aby ho trápil...Znova zaklopalo 3 x na dvere...Pavol stále čakal...tretíkrát bolo už klopanie silné...to sa ozval aj Pavol...

Kto to je a čo chce...Pusť ma dnu...môžem prísť...ozval sa dutý,mrtvolný hlas...Podľa hlasu už Pavol spoznal tajomného,polnočného hosťa...Môžeš prísť dnu...Zamknuté dvere sa pomaly same odomkli a so škrípotom sa pomaly otvárali...V izbe bola úplna tma...Pavol sa posadil v posteli a čakal...Z dverí sa postupne ožiarovalo modrasté svetlo mrtvych...poznal to...keď prichádzali k nemu duše z očistca prosiť o pomoc,modlitby a sv. omše...

Tajomná ,čudesná silueta postavy sa osvetľovala...až už bola plne osvetlená...pred Pavlom stal jeho priateľ Pietro...Som už mrtvy...skonal som dnes neskoro večer...bol som odsúdený na muky očistcového ohňa...a vieš za čo? Presne za tie hriechy a nedokonalosti...na ktoré si ma upozorňoval a varoval...ja som nerobil dôkladné pokánie...len tak naoko, podľa nálady...

Vo všetko si mal pravdu...Čo by som dal za to,keby sa to dalo vrátiť...kájal by som sa od rána do večera...ale už je neskoro. Som odsúdený na muky očistcového,spaľujúceho ohňa...keby som sa nespovedal a neľutoval...skončil by som naveky zatratený v pekle...Iný,ľahostajný spovedník by na to kašlal a nechal ma,že to sú len také malé nedokonalosti...ale Ty si to všetko videl do hlbky a vedel,čo ma čaká...Modlil si sa za mňa,prosil...ale ja som riadne pokánie neurobil...len tak trochu a znova som vpadol do starých koľají...Pozri Pavol ako hrozne trpím...Pozri sa na mňa...!

Tu sa akoby odkryla nejaká opona a Pavol videl horiacu postavu s duchovným telom...To podivné, hrozné,horiace duchovné telo malo množstvo akýchsi dier,nádorov...z ktorých vyšľahovali ostré plamene ohňa...Tá tvár bola hnedá až čierna a horela celá...a bola, akoby nejaká horiaca krabica...Pavol, pomôž mi...zaznel bolestný hlas zo záhrobia...trpím tu tak hrozne,akoby som tu už bol tisíc rokov...kým nezhoria všetky rýhy a poznačenia mojej duše hriechmi...Je nás tam množstvo...hrozne mučených, trpiacich duší...ten nárek a stony sú desivé...žiadna najhroznejšia bolesť na zemi sa im nevyrovná...nemáme kde újsť pred mučivým ohňom...všetky spomienky na život na zemi sú oživnuté...akoby sme znovu nejak prežívali svoj život...každý hriech,zlo a nedokonalosť začína v nás horieť...

Ach Pavol...mal si vo všetkom pravdu...presne to aj trpím...Hoci som zomrel v pozemskom čase len pred dvoma hodinami...a bol som odsúdený na oheň očistca...tam je to taký hrozný nával utrpenia a bolesti,že sú to akoby tisíce rokov...Pomôž mi...prosím...Pavol bol zhrozený nad tým všetkým...ale sľúbil zomrelému Pietrovi,že urobí všetko preto,aby bol vyslobodený...Potom sa horiaca postava postupne tratila...oheň a svetlo haslo ...až ostala tma...Dvere sa so škrípotom pomaly zavierali a znova zamkli...Pavol už oka nazažmúril a začal sa intenzívne modliť za dušu Pietra...

Hneď ráno slúžil za neho zádušnú, svätú omšu a modlil sa ďalej...Predpoludním mnísi priniesli smutnú zvesť,že kňaz Pietro neskoro večer nečakane,náhle umrel...

Už ho nestihli zaopatriť...umierajúceho našiel kostolník,ktorý upratoval a čistil v kostole večer pri sviecach a chcel zaniesť kľúče od kostola farárovi,ktorý nevychádzal,tak kostolník vošiel so sviečkou na faru ,keď počul slabý výkrik... dobehol so sviecou do izby kňaza...ktorý už len chvíľku vydával chrchľavé zvuky a skonal...Pavol len smutne prikývol...a mnísi boli prekvapení,že tú správu prijal tak pokojne,bez vzrušenia,lebo kňaz bol jeho priateľ...Otče,povedali by ste to...bol to zdravý,vitálny človek a je po ňom...

Viem,ticho tajomne odvetil Pavol...Pavol konal za Pietra kajúce pobožnosti,modlitby a slúžil 3 dni zádušné omše za neho,aby milostivý Boh ráčil skrátiť muky očistcového ohňa...Prešli 3 dni a prišla noc.Pavol sa zase ukladal k spánku a už ležal...keď sa ozvalo 3 x klopnutie na dvere izby...Pavol už vedel...môžeš ďalej Pietro...dvere sa znova škrípotne otvorili a postupne sa v nich objavila žiarivá postava v krásnych, bielych šatách...Bol to Pietro a celý žiaril krásou,jeho tvár bola radostná,šťastná...Pavol ...som vyslobodený z múk očistca...ďakujem Ti a budem Ti zhora pomáhať zase ja...Prišiel som sa rozlúčiť a poďakovať...v tom sa nočná,tmavá izba celá rozžiarila a ukázalo sa hviezdnaté nebo,posiate tisíckami hviezd,vzdialených,tajomných svetov...

Zhora sa naraz ako žiarivá kométa objavilo ostré svetlo a zjavil sa krásný anjel...prišiel si pre Pietra...

chytil ho za ruku a viedol...vznášali sa hore,vysoko,nad všetok priestor a čas...až ku bránam neba a večného šťastia v živote s Bohom...Pietro sa ešte otočil a zamával šťastne dole...Pavol stál pri posteli a hľadel na ten úžasný výjav...a potom spokojne dodal...ďakujem Ti Bože...svetlo a žiara hasla až sa vrátila tma a vláda noci...Zase jedna nešťastná,trpiaca duša bola vyslobodená...

Pavol si ten ohromujúci zážitok zapísal do svojich memoároch života...

Svätý ...P A V O L...Z...K R Í Ž A ...a ...tajomný,polnočný duch...-príbeh zo života svätca

Svätý Pavol z Kríža a tajomný,polnočný hosť -epizóda zo života svätca

Svätec a duch kňaza zo záhrobia...

Pietro sa snažil byť dobrým kňazom,ale mal tieto ľudské nedokonalosti a hriechy...Pri poslednej spovedi Pavol povedal Pietrovi...musíš skončiť s tými hriechmi a razantne sa kájať...vždy sľúbiš,že sa im vyhneš...ale zakrátko si tam znova...Pietro to uznal a naozaj sa chcel kájať...ale mu bolo divné, prečo naraz tak Pavol razantne to žiadal od neho...

Chcel sa dozvedieť dôvod...Pavol nechcel zjaviť celú pravdu Pietrovi...ale ten to chcel vedieť...Zakrátko umrieš...videl som smrť,ktorá sa už blíži...a obkľučuje Ťa a siaha svojími ľadovými krídlami na Teba...Pietro zbledol...od strachu mu vzalo reč...Ale potom v hrôze vykríkol...Pavol...to si si musel vymyslieť...to nemôže byť pravda...ja som úplne zdravý,cítim sa dobre a nie som ešte tak starý...Pavol sklonil hlavu a ticho sa modlil,zakiaľ Pietro nariekal a snažil sa nejako vyhovoriť,že predsa nemôže už zomrieť...Potom Pavol vstal a odchádzal...povedal som Ti,čo si chcel vedieť,varoval som Ťa,aby si to nežiadal...

Pavol mal pri posteli fľaštičku so svätenou vodou a ňou oblieval satana...ktorý sa potom s revom stratil...
Tak si Pavol ľahol do postele a už usínal...lebo bol veľmi unavený...Na Pavla prichádzala zvláštna predtucha...akoby tušil niečo zlovestné,hrozné,ktoré sa približuje z temných diaľav za tmy noci...Najpr myslel,že príde zase diabol,aby ho trápil a mučil,kvôli zachráneným dušiam..

.Noc a tma sa už naplno ujala vlády...Už pomaly zaspával...a hodiny kláštora mdlo odbili polnoc...keď naraz počul zreteľné 3 x zaklopanie na dvere...a nejaký šramot za dverami...Pavol sa prebral a čakal...myslel,že znova prichádza diabol,aby ho trápil...Znova zaklopalo 3 x na dvere...

Pavol stále čakal...tretíkrát bolo už klopanie zreteľné, silné a naliehavé...to sa ozval aj Pavol...Kto to je a čo chce...

Pusť ma dnu...môžem prísť...ozval sa dutý,mrtvolný hlas...Podľa hlasu už Pavol spoznal tajomného,polnočného hosťa...Môžeš prísť dnu...Zamknuté dvere sa pomaly samé odomkli a so škrípotom sa pomaly otvárali...V izbe bola úplna tma...Pavol sa posadil v posteli a čakal...Z dverí sa postupne ožiarovalo modrasté svetlo mrtvych...poznal to...keď prichádzali k nemu duše z očistca prosiť o pomoc,modlitby a sv. omše...

Tajomná ,čudesná,nočná silueta postavy sa osvetľovala...až už bola plne osvetlená...pred Pavlom stal jeho priateľ Pietro...Som už mrtvy...skonal som dnes neskoro večer...bol som odsúdený na muky očistcového ohňa...a vieš za čo? Presne za tie hriechy a nedokonalosti...na ktoré si ma upozorňoval a varoval...a ja som nerobil dôkladné pokánie,nebral som to vážne...len tak naoko,na ľahkú váhu a podľa nálady...Nekájal som sa pravdivo...z hlbky srdca...zvykol som si už na tie hriechy a moje nedokonalosti...že som proti ním už ani nebojoval...Ty si ma varoval...vedel si a videl si všetko...A ja som Ťa neposlúchol...povedal som len tak naľahko že sa polepším a budem sa kájať a proti tomu zlu bojovať...Len som to sľuboval a neplnil...

Vo všetko si mal pravdu...Čo by som dal za to,keby sa to dalo vrátiť,za jednú minútu života,aby som to mohol zmeniť...kájal by som sa od rána do večera...ale už je neskoro.Tu sa už nedá nič urobiť len trpieť...Boh to všetko vidí a vie...to božie svetlo je nesmierne ostré,kruté,presvieti dušu človeka a všetky jeho skutky až na úplne dno...Nič sa nedá zatajiť,obkecať,uhrať...nejde to...Proti božiemu svetlu neobstojí ani najmenší hriech,nedokonalosť...všetko je to vidno...A ja som bol potrestaný...

Som odsúdený na muky očistcového,spaľujúceho ohňa...keby som sa nespovedal a neľutoval už predtým...skončil by som naveky zatratený v pekle...

Iný,ľahostajný spovedník by na to kašlal a nechal ma,že to sú len také malé nedokonalosti,ani hriecha,je to len taký hriešny zvyk...ale Ty si to všetko videl do hlbky a vedel,čo ma čaká...

Modlil si sa za mňa,prosil...ale ja som riadne pokánie neurobil...len tak trochu a znova som vpadol do starých koľají...Pozri sa Pavol ako hrozne trpím...Pozri sa na mňa...!Vidíš tú hrôzu a bolesť...ten oheň spaľujúci...vidíš ako horím...

Každý hriech zamoruje dušu a prebodáva ju ostrým nožom...tá duša krváca...jedine úprimne a pravdivé pokánie ju lieči...
Je nás tam množstvo...hrozne mučených, trpiacich duší...ten nárek a stony sú desivé...žiadna najhroznejšia bolesť na zemi sa im nevyrovná...nemáme kde újsť pred mučivým ohňom...všetky spomienky na život na zemi sú oživnuté...akoby sme znovu nejak prežívali svoj život...každý hriech,zlo a nedokonalosť začína v nás horieť...

V tom ohni tie duše poletujú sem a tam...hľadajú zlomok utíšenia toho ohňa a bolesti...ale niet tam nijakého miesta úniku...Ach Pavol...mal si vo všetkom pravdu...presne to aj takto trpím...Hoci som zomrel v pozemskom čase len pred dvoma hodinami...a bol som odsúdený na oheň očistca...tam je to taký hrozný nával utrpenia a bolesti,že sú to akoby tisíce rokov...Sú tam stupne bolesti,utrpenia a múk...

Tá intenzita a sila mučiacich bolesti a spaľujúceho ohňa sa nedá vyjadriť pozemskými slovami...nič také nejestvuje na zemi...Pomôž mi...prosím...Pavol bol zhrozený nad tým všetkým...ale sľúbil zomrelému Pietrovi,že urobí všetko preto,aby bol vyslobodený...Potom sa horiaca postava postupne strácala...oheň a svetlo haslo ...až ostala tma...Dvere sa so škrípotom pomaly zavierali a znova zamkli...Pavol už oka nazažmúril a začal sa intenzívne modliť za dušu Pietra...

Hneď ráno slúžil za neho zádušnú, svätú omšu a modlil sa ďalej...Predpoludním mnísi priniesli smutnú zvesť,že kňaz Pietro neskoro večer nečakane,náhle umrel...

Už ho nestihli zaopatriť...umierajúceho našiel kostolník,ktorý upratoval a čistil v kostole večer a chystal nové sviece a chcel zaniesť kľúče od kostola farárovi,ktorý nevychádzal,tak kostolník vošiel so sviečkou na faru ,keď počul slabý výkrik... dobehol so sviecou do izby kňaza...ktorý už len chvíľku vydával chrchľavé zvuky a skonal...Pavol len smutne bolestne prikývol...a mnísi boli prekvapení,že tú správu prijal tak pokojne,bez vzrušenia,lebo kňaz bol jeho priateľ...Otče,povedali by ste to...bol to zdravý,vitálny človek a je po ňom...Viem,ticho tajomne odvetil Pavol...Pavol konal za Pietra kajúce pobožnosti,modlitby a slúžil 3 dni zádušné omše za neho,aby milostivý Boh ráčil skrátiť muky očistcového ohňa...Prešli 3 dni a prišla noc.Pavol sa zase ukladal k spánku a už ležal...keď sa ozvalo 3 x klopnutie na dvere izby...Pavol už vedel...môžeš ďalej Pietro...dvere sa znova škrípotne otvorili a postupne sa v nich objavila žiarivá postava v krásnych, bielych šatách...Bol to Pietro a celý žiaril krásou,jeho tvár bola radostná,šťastná...Pavol ...som vyslobodený z múk očistca...ďakujem Ti a budem Ti zhora pomáhať zase ja...Prišiel som sa rozlúčiť a poďakovať...v tom sa nočná,tmavá izba celá rozžiarila a ukázalo sa hviezdnaté nebo,posiate tisíckami hviezd,vzdialených,tajomných svetov...

Zhora sa naraz ako žiarivá kométa objavilo ostré svetlo,ktoré sa strmo rútilo z neba dole a zažiarilo v celej kráse . Zjavil sa krásný anjel...prišiel si pre Pietra...

Chytil ho za ruku a viedol...vznášali sa hore,vysoko,nad všetok priestor a čas...až ku bránam neba a večného šťastia v živote s Bohom...Pietro sa ešte otočil a zamával šťastne dole...Pavol stál pri posteli a hľadel na ten úžasný výjav...a potom spokojne dodal...ďakujem Ti Bože...svetlo a žiara hasla až sa vrátila tma a vláda noci...Zase jedna nešťastná,trpiaca duša bola vyslobodená...

Pavol si ten ohromujúci zážitok zo záhrobia a sveta mrtvých zapísal do svojich memoároch života...

Človek sa musí varovať nielen ťažkých hriechov,,,ale i tých menších,drobnejších a kájať sa a napraviť...Aj loďka sa potopí pod ťarchou ťakých kameňov,ktoré sa na ňu uložia...že ich neudrží nad vodou...ale padá s n imi do hlbočín mora...Ale taktiež aj keď sa na loďku uloží množstvo malých kameňov,či kamienkov...alebo piesku...aj tie majú veľkú váhu a loďku potopia...

A do neba nemôže vstúpiť nič nečisté,len trochu domazané...všetko musí potom už len čistiť a obnoviť ostrý,mučiaci očistcový oheň,ktorý spáli všetko zlo aj stopy po ňom.Každý hriech a vina sa musí odtrpieť a to ešte za života...choroba,bolesti,staroba,utrpenie telesné...a potom zvyšok v očistci...