Rodičia ma odmietli očkovať. Takto vyzeralo moje detstvo.
Veľa času som trávila vonku. Vyrastala som vedľa farmy v anglickom Lake District, všade som chodila pešo, športovala a tancovala dva razy týždenne, pila množstvo vody. Nemala som dovolené ani bublinkové nápoje. Aj čerstvé džúsy mi riedili veľkým množstvom vody pre ochranu mojich zubov, a za biely chlieb z obchodu a keksík raz za čas, tak ako mali vo svojej desiate iné deti, by som bola ochotná vraždiť.
Mäso (miestne organické) sme mali možno raz, dva razy týždenne. Matka s otcom varili všetko od základu. Nikdy som nevyskúšala “Chrumkavú palacinku od Findusu”, hranolky boli rezervované na príležitosti, keď mala mama s otcom priateľov na návšteve a dostali sme ich “za odmenu”.
Napriek môjmu zdravému životnému štýlu som dostala osýpky, mumps, rubeolu, šarlach, vírusovú meningitídu, čierny kašeľ, každoročne zápal mandlí a ovčie kiahne. Po dvadsiatke sa u mňa objavila prekanceróza (prvotné zhubné zmeny vedúce k nádorovému ochoreniu, pozn. prekladateľa), spôsobená ľudským papilomavírom (HPV). Šesť mesiacov svojho života som premýšľala nad tým, ako svojim dvom deťom, ktoré mali vtedy menej ako 7 rokov, poviem, že ich mame hrozí rakovina, no nakoniec som sa z toho šťastne dostala.
Takže strach obhajcov neočkovania, že sa z nás očkovaním vytratí prirodzená imunita, pre mňa jednoducho neplatí. Ako by som ja, s mojim idylickým detstvom a nenormálne zdravou stravou mohla byť potom celý čas tak strašne chorá?
Pred mojou matkou by sa väčšina mojich súčasných, zdravo žijúcich priateľov asi hanbila. Nepila, nefajčila, nebrala drogy, a jednoznačne sme nemali dovolené pozerať v telke čo sme chceli, alebo nosiť plastové topánky a také veci. Alternatívnym zdravím doslova žila. A viete čo, som rada že mi dávala takú úžasnú stravu. Som rada, že sa o nás tak starala.
Ale ani to ma neochránilo pred všetkými tými detskými chorobami.
Moje dve zaočkované deti sú choré len zriedkavo. Antibiotiká brali možno dvakrát v živote, ak vôbec. Nie ako ich mama. Prekonala som množstvo chorôb, ktoré si vyžadovali liečbu antibiotikami. Keď som mala 21, vyvinula sa u mňa angína rezistentná na penicilín – viete, tá staromódna choroba, ktorá vraj zabila kráľovnú Alžbetu a teraz je vraj vyhubená antibiotikami.
Moje deti nemali okrem ovčích kiahní žiadne detské choroby, aj tie chytili ešte kým boli dojčené. Aj oni vyrástli na zdravej výžive a domácich potravinách. Nebola som na ne až taká prísna ako moja matka, no obe sú oveľa zdravšie, ako som kedy bola ja.
Čudujem sa výrokom o tom, že komplikácie z detských chorôb sú extrémne zriedkavé, ale “poškodenia spôsobené vakcínami” časté. Ak by to bola pravda, nerozumiem, prečo poznám oveľa viac ľudí s komplikáciami po preventabilných ochoreniach než s komplikáciami z vakcín. Mám známych, ktorí ohluchli z osýpok. Mám slabozrakého priateľa, ktorý sa nakazil rubeolou v maternici. Môj ex-priateľ mal zápaľ pľúc z ovčích kiahní. Priateľov brat umrel na zápal mozgových blán.
Síce nie je dobré rozhodovať sa podľa neoficiálnych informácií, ale svoj príbeh ponúkam tým, pre ktorých fakty a veda založená na dôkazoch nestačia na vytvorenie si názoru o vakcínach. Koniec koncov, neoficiálne príbehy sú spôsobom, akým fungujú anti-vakcinační podporovatelia: “Toto je moja osobná skúsenosť.” No a moja osobná skúsenosť mi hovorí, aby som nechala svoje deti a seba očkovať. Nedávno som sa dala zaočkovať proti chrípke a čiernemu kašľu, aby som ochránila svojho syna v brušku. Moja prirodzená imunita, ktorú som získala prekonaním čierneho kašľa, keď som mala päť rokov, by ho už po narodení neochránila.
Do určitej miery rozumiem, čo sa skrýva za odmietaním očkovania. V 90-tych rokoch, keď som bola znepokojená 19-ročná matka, ustráchaná zo sveta, do ktorého prinášam svoje dieťa, som študovala homeopatiu, bylinkárstvo a aromaterapiu. Verila som v anjelov, bosoráctvo, jasnovidectvo, kruhy v obilí, mimozemšťanov v Nazce, obrovských ryšavých námorníkov, ktorí šírili vedomosti u Aztékov, Inkov a Egypťanov, a v to, že ma Duch Svätý obdaroval liečivými schopnosťami. Nechávala som si za veľké peniaze prečítať auru a filtrovala som si z vody fluorid. Namiesto užívania antidepresív som sa nechávala unášať do svojich minulých životov. Denne som sa radila s tarotovými kartami. Pestovala som vlastnú zeleninu a vytvárala svoje vlastné bylinkové liečivá.
Bola som tak neskutočne bio, „zelená“, že som aj v tvári ozelenela. Dala som sa dohromady až potom, čo som získala kontrolu nad tými paranoidnými myšlienkami a strachom zo sveta okolo mňa a začala som objektívne, kriticky myslieť. Fyzicky aj psychicky som vyzdravela až potom, čo som prestala na všetko brať cukrové pilulky a začala chodiť za skutočnými lekármi.
Ak si myslíte, že je imunitný systém vášho dieťaťa dostatočne silný na to, aby odolal preventabilným ochoreniam, je dostatočne silný aj proti maličkým množstvám usmrtených, alebo oslabených vírusov vo vakcínach.
No nie všetci ľudia okolo vás sú takí silní, nie každý má na výber, nie každý môže s tými chorobami bojovať a nie každý môže byť očkovaný. Ak máte zdravé dieťa, dokáže sa s vakcínami vysporiadať a tým ochrániť tie nezdravé deti, ktoré sa s nimi vysporiadať nedokážu.
Chcela by som vyzvať odporcov očkovania, aby sa správali k svojim deťom s pochopením a so zodpovednosťou voči ostatným v ich okolí. Chcela by som ich touto cestou požiadať, aby neviedli svoje deti k egocentrizmu. Aby ich neučili žiť v strachu zo sveta a ľudí naokolo. Naopak, deti treba učiť milovať ľudí s autizmom a ASD, ako i tých s poškodeniami, ktoré sa údajné spájajú s vakcínami, a neoznačovať ich za poškodených.
Čo je najdôležitejšie, chcela by som, aby tí, čo odmietajú očkovanie, pochopili, že vedome vystavovať dieťa chorobe je kruté. Tieto choroby určite nie sú ničím príjemným aj bez komplikácií. Neviem ako vy, ale ja nerada vidím deti trpieť ani keď majú bežnú nádchu, alebo ich bolí koleno. Ak ste tieto choroby nikdy nemali, neviete aké sú strašné. Ale ja áno. Bolesti, nepohodlie, neschopnosť dýchať, jesť alebo prehĺtať, horúčky a nočné mory, celé telo vás svrbí tak, že nemôžete ani ležať v posteli, taká strata hmotností, že neviete poriadne chodiť, taká hnačka, že ostanete nemohúcne ležať na podlahe v kúpeľni, nezaplatené voľno z práce pre rodičov, karanténa, absencia v škole, na oslavách, starosti, bezsenné noci, pot, slzy, krv, nočné výjazdy na pohotovosť, to, že sama sedíte v čakárni u lekára, pretože všetci majú oprávnený strach zo škvŕn na vašej tvári.
Vy, ktorým sa detské choroby vyhli aj napriek nezaočkovaniu, ste mali šťastie. nebolo by však tomu tak, nebyť nás, zástancov očkovania. akonáhle sa totiž zníži počet očkovaných, prestáva byť vaše dieťa chránené následne oslabenou kolektívnou imunitou. čím viac ľudí nalákate na vašu protiočkovaciu agendu, tým rýchlejšie môžete o toto šťastie prísť.
Preklad pôvodného článku “Growing Up Unvaccinated” vznikol so súhlasom držiteľa autorských práv, stránkou Voices for Vaccines. V4V je neziskovým osvetovým projektom, ktorého odborným garantom je (okrem iných) Paul Offit.
Zdroj: www.slate.com/…/growing_up_unva…
Originál článku www.voicesforvaccines.org/growing-up-unvaccinated/
