Prvá kapitola
I. Cirkev, ktorá vychádza
22. Slovo má v sebe silu, ktorú nedokážeme predvídať. Evanjelium hovorí o semene, ktoré
po zasiatí rastie samo od seba, aj keď hospodár spí (porov. Mk 4, 26 – 29). Cirkev musí prijať túto nespútanú slobodu Slova, ktoré dosahuje to, čo chce – takými formami a
spôsobmi, ktoré prekračujú naše chápanie a rúcajú naše schémy.

Prvá kapitola
I. Cirkev, ktorá vychádza
21. Radosť evanjelia, ktorá napĺňa život spoločenstva učeníkov, je misionárska radosť. Cítia
ju sedemdesiati dvaja učeníci, ktorí sa vracajú z misie plní radosti (porov. Lk 10, 17).
Prežíva ju Ježiš, keď plesá radosťou v Duchu Svätom a chváli Otca, pretože jeho zjavenie
preniká ku chudobným a najmenším (porov. Lk 10, 21). Plní obdivu ju cítili aj prví z tých,
ktorí sa obrátili pri hlásaní apoštolov, pričom „každý ich počul hovoriť svojím jazykom“ (Sk
2, 6) na deň Turíc. Táto radosť je znakom toho, že evanjelium bolo ohlásené a prináša ovocie. Má však v sebe aj dynamiku „exodu“ a daru, dynamiku vyjdenia zo seba a rozsievania – stále znova a stále ďalej. Pán hovorí: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel“ (Mk 1, 38). Keď semeno bolo zasiate na jednom mieste, nezdržuje sa tam dlhšie, aby viac vysvetľoval alebo aby vykonal viac znamení, ale Duch ho vedie, aby sa vybral do ďalších dedín.

Modlitba k Svätej rodine
Ježiš, Mária a Jozef,
vo vás kontemplujeme
žiaru pravej lásky,
na vás sa s dôverou obraciame.
Svätá nazaretská rodina,
urob aj z našich rodín
miesta spoločenstva a večeradlá modlitby, opravdivé školy evanjelia a malé domáce cirkvi. Svätá nazaretská rodina, nech sa viac v rodinách nezakusuje násilie, uzavretosť a rozdelenie: každému, kto bol zranený a pohoršený, nech sa čoskoro dostane útecha a uzdravenie. Svätá nazaretská rodina, daj, aby sme sa všetci upevnili vo vedomí posvätného a nedotknuteľného charakteru rodiny, jej krásy v Božom pláne. Ježiš, Mária a Jozef, vypočujte a vyslyšte našu prosbu. Amen. Dané v Ríme pri svätom Petrovi v mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva 19. marca, na slávnosť svätého Jozefa, v roku 2016, vo štvrtom roku môjho pontikátu. František

Deviata kapitola
MANŽELSKÁ A RODINNÁ SPIRITUALITA
Spiritualita starostlivosti, útechy a podnetu
325. Slová Majstra (porov. Mt 22, 30) a svätého Pavla (porov. 1 Kor 7, 29 – 31) o
manželstve sú vložené – nie náhodou – do poslednej a definitívnej dimenzie našej
existencie, ktorú potrebujeme znovu získať. Takým spôsobom budú môcť manželia
spoznať zmysel cesty, po ktorej spoločne kráčajú. Vskutku, ako sme viackrát v tejto
exhortácii pripomenuli, žiadna rodina nie je dokonalou skutočnosťou, zhotovenou raz a navždy, ale vyžaduje si postupný rozvoj vlastnej schopnosti milovať. Je tu neustále povolanie, ktoré vychádza z plného spoločenstva Najsvätejšej Trojice, z obdivuhodného spojenia medzi Kristom a jeho Cirkvou, z toho krásneho spoločenstva, ktorým je nazaretská rodina, a z bratstva bez poškvrny, ktoré existuje medzi svätými v nebi. Avšak kontemplovať plnosť, ktorú sme ešte nedosiahli, nám umožňuje dostať do správnej perspektívy aj historické napredovanie, ktoré uskutočňujeme ako …More

Rimanom 8, 6
A zmýšľať podľa tela je smrť, kým zmýšľať podľa Ducha je život a pokoj.

Jakub 3,17
Múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým cudná, potom upokojujúca, skromná, zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a bez pretvárky.

bergoglio? strom poznas podla ovocia!
dufam, ze som nepoburila, ci?

Spíše bych za lampu považoval náboženské nástroje (kostel, modlitba.......) a za olej -živou víru (popřípadě víru, naději a lásku). Vassula ve svém poselství od Pána inspirativně tuto živost víry velice zdůrazňovala.

"Láska až do krajnosti".... často sa na tomto fófe, my navzájom, nerozumieme len preto, lebo rozdielne vnímame lásku. Časť ľudí tuto na gtv lásku odsudzuje ako niečo zlé, vníma ju ako sebeckú záležitosť jednotlivca, ktorá vedie k hriechu. To nie je láska, je to egoizmus. Láska je niečo úplne iné. Láska je v prvom rade o obete, o darovaní sa druhým, o kríži a bolesti. Láska je o milovaní až do krajnosti, tak, ako nás miloval Pán Ježiš, keď plnil Otcovu vôľu. Tak, ako nás miluje Boh Otec, keď nám takto daroval svojho syna, aby "ti kteří jsou naživu, nežili už sami sobě, nýbrž tomu, který za ně zemřel i Zmrtvýchvstal."

Ranná homília pápeža Františka: Kto nevie počúvať, robí z viery ideológiu

veľmi výstižné slová, pretože naozaj počuvať ľudí je obrovska milosť od Pána, o ktoru treba prosiť a kto to dokaže využiť nadobudne mudrosť velkej hodnoty.
Počuvať, ale nie jedným uchom dnu a druhým von:)
Ked je človek roztržitý, stáva sa, že aj ked nehovorí, ale len počuva svojho bližneho, predsa hned zabudne, čo mu hovoril, lebo aj ked uchom počuva, srdcom a myslou je inde.
Načuvať ludským potrebam ale aj radostiam a pritom nekritizovať, nenanutiť riešenia ale nezištne si vypočuť človeka z lasky a ucty k jeho osobe chce vela trpezlivosti a jednoduchej lasky.
To je viera ako čnosť, nie je len ako poznanie článkov viery a Cirkvi.
Viera vyžaduje nie len poznanie ale aj vôľu robiť to, čo Boh a Cirkev ponuka vplnosti Pane, daj nam vieru, aby sme viedli dialog s mudrosťou, ktorá dokaže načuvať bližnemu aj ked má opačný nazor

Život kresťana to je: príbeh lásky k Bohu, kde sa iniciatívy veľkodušne ujíma Pán a kde sa nikto z nás nemôže chváliť výhradným právom byť jediným pozvaným: nikto nie je privilegovaný pred ostatnými, ale každý je privilegovaný pred Bohom. Z takejto nežnej a prednostnej lásky, ktorá je zadarmo, sa rodí a neustále obrodzuje život kresťanov.

Podle poslední řeči předsedy Italské biskupské konference roste počet těch, kteří biskupům vytýkají, že se zabývají otázkami hospodářství, přistěhovalectví, práce a ekologie. Zkrátka zabývají se věcmi, které se týkají politiky, ačkoliv jsou povoláni k tomu, aby hlásali evangelium, spravovali svátosti, protože jejich povolání spočívá v tom, že prokazují Bohu slávu a zachraňují duše lidí. Pán neřeší problémy chudoby, hladu a krize, nýbrž hlásá obrácení k Bohu jakožto předpoklad k řešení dalších problémů, i když ne definitivně. Proto říká: Vždyť chudé máte vždy s sebou. Zatímco v naší odkřesťanštělé společnosti se lidé od církve vzdalují, člověk by očekával, že biskupové provedou neúprosnou bilanci a vrátí se k pastoračním plánům minulých desetiletí. Ale to, co se děje, je výsledek jiných a mnohem větších problémů.