Z katechézy Pápeža Františka:
"Nikto z nás nemôže žiť bez lásky. A jedným nepekným druhom otroctva, do ktorého môžeme upadnúť, je domnievať sa, že lásku si treba zaslúžiť. Možno veľká časť úzkosti súčasného človeka pochádza z tohto: z presvedčenia, že ak nie sme silní, príťažliví a pekní, tak sa nami nikto nebude zaoberať. Toto je cesta meritokracie, nie je tak?
Mnohí ľudia sa dnes usilujú o istú viditeľnosť len preto, aby utíšili akúsi vnútornú prázdnotu: akoby sme boli osobami večne potrebujúcimi uistenia. Viete si však predstaviť svet, kde si všetci žobrú o pozornosť druhých uvádzaním dôvodov, zatiaľ čo nikto nie je ochotný druhého milovať nezištne? Predstavte si takýto svet... svet bez nezištnosti lásky... Vyzerá to ako ľudský svet, no v skutočnosti je to peklo."

Někdy se člověk může pro dítě přetrhnout a stejně si dítě dělá co chce. Existují zlé děti, tak jako existují zlí dospělí. Vždycky to tak bylo.
Nemysleme si, že před 100, 200, 500, 1000 lety to bylo jiné.
Dnes máme super technologie co astronomicky letí vzhůru, pokrok ve vědě, medicíně, v bydlení, vaření a kdo ví čem, ale pořád je člověk buď dobrý nebo špatný. Pokrok v lidské povaze je relativní. Pořád jsme závistiví, lháři, vrazi, zloději, podvodníci, aroganti, nemorální, opilci, apd. , na tom nic moc pokroku není. Můžeme si říkat jak je dnešní doba super, lidé jsou milí, laskaví, poctiví, mírumilovní atd. To jistě lidé také jsou, ale byli by lidé jakžtak dobří nebýt zákonů a státní moci? Určitě by jsme se moc divili, kdyby najednou nebylo to nač jsme zvyklí. Kdyby byl nedostatek jídla, epidemie jako mor, válka, bez elektřiny, bez práce. Jak by najednou z lidí, těch mírumilovných pohodárů byl najednou agresivní tvor co pro žcanec ubije jiného nebo pro něco udá. Žijeme si v pohodlí a …More

„Pavol mal túto blízkosť s Pánom,“ pokračoval pápež:
„Bol mu mnohokrát nablízku. Raz spomína, že ho preniesol až do siedmeho neba, v modlitbe, a nevedel ako opísať tie nádherné veci, ktoré tam pocítil. Ale tento bojovník, tento ohlasovateľ s nekonečným horizontom, mal vždy väčšmi ten mystický rozmer stretnutia s Kristom. Pavlovou silou bolo toto stretávanie sa s Pánom v modlitbe. Tak ako to bolo aj prvý krát počas cesty do Damasku, keď išiel prenasledovať kresťanov. Pavol bol človek, ktorý sa stretol s Pánom a nikdy na to nezabúda, umožňuje Pánovi jeho stretnutia a hľadá ho, aby sa s ním stretol. Muž modlitby.“

„Skúsenosť útechy, ktorá predstavuje duchovnú skúsenosť, si vždy vyžaduje niekoho iného, aby bola plnou: pretože nikto nemôže potešiť sám seba, nikto."
A tak, aby útecha bola opravdivou, potrebuje vzájomnosť, potrebuje iného. Predovšetkým tu ide o niečo prijaté, pretože „ten, kto utešuje, je Boh“, ktorý dáva tento „dar“.
A potom pravá útecha dozrieva aj v inej vzájomnosti, a tá spočíva v utešovaní iných. „Útecha je stavom prechodu od prijatého daru k darovanej službe“ vysvetlil pápež František:
„Skutočná útecha má túto dvojakú vzájomnosť: je darom a službou. A tak ak nechám vstúpiť Pánovu útechu ako dar, je to preto, lebo potrebujem byť potešený. Som núdzny: aby som mohol byť potešený, je nevyhnutné spoznať, že som núdzny. Len tak Pán príde, poteší nás a dá nám poslanie potešovať iných. A nie je ľahké mať srdce otvorené pre prijatie daru a pre konanie služby, pre tieto dve vzájomnosti, ktoré umožňujú útechu.“
Žiada sa teda otvorené srdce, a aby bolo takým, musí to byť srdce „šťastné“.

"Pretože sme dostali účasť na mnohých veľkých a slávnych skutkoch, obráťme sa k méte pokoja, ktorá stojí od počiatku pred nami, pozorne hľaďme na Otca a Stvoriteľa celého sveta a silno prilipnime k jeho veľkolepým a prehojným darom pokoja a ostatných dobrodení."

DRUHÉ ČÍTANIE
Z Listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom
(Cap. 7, 4 — 8, 3; 8, 5 — 9, 1; 13, 1-4; 19, 2: Funk 1, 71-73. 77-78. 87)
Kajajte sa
Pozorne sa zahľaďme na Kristovu krv a spoznáme, aká je vzácna Bohu, jeho Otcovi, lebo bola vyliata pre našu spásu a celému svetu priniesla milosť pokánia.
Prejdime všetky epochy sveta a zistíme, že Pán v každom pokolení „dával príležitosť na pokánie“ všetkým, čo sa chceli k nemu obrátiť. Noe bol hlásateľom pokánia a tí, čo ho počúvli, sa zachránili. Jonáš ohlásil Ninivčanom pohromu; ale oni robili pokánie za hriechy, modlitbou uzmierovali Boha a zachránili sa, hoci nepatrili do Božieho ľudu.
O pokání hovorili pod vplyvom Ducha Svätého služobníci Božej milosti. A sám Pán vesmíru hovoril o pokání s prísahou: „Ako žijem,“ hovorí Pán, „nechcem smrť hriešnika, ale pokánie.“ (Ez 33,11) A ešte pridáva významný prísľub: „Odvráťte sa, dom Izraela, od svojej neprávosti. Povedz synom môjho ľudu: Keby vaše hriechy siahali od zeme po nebo, keby boli …More

Je ťažké vydržať do 24.januara 2021, ale vieme to s vedomím, že tým pomôžeme blížnym i samým sebe. Lekárom, sestrám, chorým, ale aj zdravým, ktorí môžu ochorieť. Ak sa niečoho vzdám z lásky k blížnemu, je to obeta. Môžem sa pokúsiť byť lepším.
Peťko Skala má blokuje, tak píšem sem.

Odkaz Peťovi Skalovi:
Sme kresťania, mali by sme prinášať svetlo a nádej :)
Pekný a požehnaný Silvester Vám všetkým prajem. V zdraví, radosti a láske. Vo viere a nádeji. Boh je s nami a ľúbi nás :)