DRUHÉ ČÍTANIEZ Listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom(Cap. 7, 4 — 8, 3; 8, 5 — 9, 1; 13, 1-4; 19, 2: Funk 1, 71-73. 77-78. 87)Kajajte saPozorne sa zahľaďme na Kristovu krv a spoznáme, aká je vzácna Bohu, jeho Otcovi, lebo bola vyliata pre našu spásu a celému svetu priniesla milosť pokánia.
Prejdime všetky epochy sveta a zistíme, že Pán v každom pokolení „dával príležitosť na pokánie“ všetkým, čo sa chceli k nemu obrátiť. Noe bol hlásateľom pokánia a tí, čo ho počúvli, sa zachránili. Jonáš ohlásil Ninivčanom pohromu; ale oni robili pokánie za hriechy, modlitbou uzmierovali Boha a zachránili sa, hoci nepatrili do Božieho ľudu.
O pokání hovorili pod vplyvom Ducha Svätého služobníci Božej milosti. A sám Pán vesmíru hovoril o pokání s prísahou: „Ako žijem,“ hovorí Pán, „nechcem smrť hriešnika, ale pokánie.“ (
Ez 33,11) A ešte pridáva významný prísľub: „Odvráťte sa, dom Izraela, od svojej neprávosti. Povedz synom môjho ľudu: Keby vaše hriechy siahali od zeme po nebo, keby boli červenšie sťa šarlát a černejšie ako kajúce rúcho a obrátili by ste sa ku mne z celého srdca a povedali by ste: Otče!, nakloním k vám svoj sluch ako k svätému ľudu.“ (porov.
Ez 18,30;
Oz 14,2;
Iz 1,18;
Zjv 6,12;
Jer 3,19)
Chce teda všetkých, ktorých miluje, pohnúť na pokánie a tento výrok zaručuje svojou všemohúcou vôľou.
Preto sa poslušne podriaďme jeho velebnej a slávnej vôli, pokorne vzývajme jeho milosrdenstvo a dobrotu, zanechajme márne skutky, hádky a žiarlivosť, čo vedie k smrti, padnime na kolená a prosme ho o zľutovanie.
Bratia, buďme ponížení, odložme všetku nadutosť a pýchu, pochabosť a hnevy a robme, čo je napísané. Duch Svätý totiž hovorí: „Nech sa múdry nechváli svojou múdrosťou, ani silák svojou silou, ani boháč svojím bohatstvom; ale kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi, nech ho hľadá a uskutočňuje právo a spravodlivosť.“ (porov.
Jer 9,22-23;
1Kor 1,31) Pritom zvlášť myslime na slová Pána Ježiša, ktorými učil o miernosti a veľkorysosti.
Lebo povedal: „Buďte milosrdní, aby ste dosiahli milosrdenstvo“ (porov.
Mt 5,7); „odpúšťajte, aby sa vám odpustilo“ (porov.
Lk 6,37;
Mt 6,14); „ako robíte vy, tak sa stane aj vám; ako súdite, tak budete súdení aj vy; akí ste dobrí, takú dobrotu aj sami zakúsite; akou mierou meriate vy, takou sa nameria aj vám“ (porov.
Lk 6,31.37-38;
Mt 7,1-2.12).
Upevnime sa v tomto príkaze a v týchto nariadeniach, aby sme žili podľa jeho svätej vôle. Veď sväté slovo hovorí: „Na takéhoto zhliadnem: na pokorného a tichého a na toho, kto sa chveje pred mojím slovom.“ (
Iz 66,2)
Pretože sme dostali účasť na mnohých veľkých a slávnych skutkoch, obráťme sa k méte pokoja, ktorá stojí od počiatku pred nami, pozorne hľaďme na Otca a Stvoriteľa celého sveta a silno prilipnime k jeho veľkolepým a prehojným darom pokoja a ostatných dobrodení.