Rozhovor s Janou R.Tutkovou o protiinterrupčnom zakone
Poviem to slovami politického filozofa Frederica Bastiata: štát je prostriedkom toho, že každý sa snaží žiť na úkor iného. Posilňovanie štátu je posilňovaním takýchto egoistických tendencií v spoločnosti. Prerozdeľovanie, voľby a zákony slúžia práve tomu. To, že zákon je len nástrojom mocných, ideológov či straníckych manipulácii, najvypuklejšie vyjadruje dodnes platný komunistický potratový zákon, ktorý legalizuje genocídu, zbavovanie sa ľudí, ktorých sme označili ako neplnohodnotných, hoci majú plnosť ľudskosti a líšia sa len štádiom vývoja.
Ste známa ako bojovníčka proti potratom. V poslednom čase však o vás nie je veľmi počuť, prečo?
Média nemajú záujem robiť osvete proti potratom ani len negatívnu reklamu, preto sme po čase narazili na úplné embargo v mainstreamových médiách. Venujem sa posledné roky aj rodine. Tento mesiac sa nám narodilo tretie dieťa.
Vydali ste sa za Američana. Ako váš manžel znáša presťahovanie sa na Slovensko?
Žije tu už šiesty rok a zvykne hovoriť, že Slovensko nie je až také zlé miesto pre život.
Ste riaditeľkou Centra pre bioetickú reformu. Akým aktivitám sa CBR venuje?
Centrum pre bioetickú reformu usiluje o zmenu právneho postavenia počatých detí, podobne ako kedysi vybojovali sociálne reformy hnutia, vďaka ktorým černosi, Indiáni či otroci sa stali právne rovnocennými osobami. Človek pred narodením nie je považovaný za osobu, je len človekom druhej kategórie, ktorého právo na život nie je rovnocenné s právom na život narodených. Na zmenu verejnej mienky CBR odhaľuje pravdu o potrate prostredníctvom fotografií a videí potratu. Tie jasne vizuálne ukazujú ľudskosť potrateného dieťaťa a to, že potrat je násilím na ňom.
V minulosti boli vaše aktivity, ako napríklad bilbordová kampaň proti potratom, široko medializované. Vaša stránka však pôsobí tak, že od roku 2012 už ani žiadne aktivity nevyvíjate. Je to správny dojem?
Tento rok sme zmenili dizajn našej webstránky a nedostali sa tam všetky minulé aktivity či aktivity posledných rokov. K nim patria hlavne pripomienkovania legislatívnych dokumentov, príprava legislatívnych návrhov a lobbing. Každý rok naša bilbordová výstava Stop genocíde navštevuje masové podujatia ako letné hudobné festivaly a katolícke púte. Toto leto to bolo už ôsmykrát.
Angažovali ste sa nejako pri Pochode za život?
Tak, ako pri referende na ochranu rodin, sme sa aj do Pochodu za život v Bratislave zapojili distribúciou argumentačných letákov, aby sme lepšie formovali názory účastníkov a mobilizovali ich za zmenu potratovej legislatívy.
Ako by ste si predstavovali ideálnu potratovú, resp. protipotratovú legislatívu na Slovensku?
Táto jedna veta v legislatíve dokáže zastaviť potratovú genocídu, ktorá si doteraz vyžiadala vyše 1,4 milióna životov len v SR a dnes denne zhruba 20 životov detí pred narodením: „Za ľudskú osobu sa považuje každý človek od počatia.“ Tým by sa všetky zákony vzťahovali rovnako na dieťa pred narodením ako i po narodení. Zabitie osoby bez ohľadu na miesto, či to bolo v maternici, alebo mimo nej, by zákon rovnako trestal ako vraždu. Toto by bolo skutočným zrovnoprávnením. Je nehorázne, že žena dostane sedem rokov väzenia za zabitie novorodenca a za potrat, dokonca i nelegálny potrat, napr. v treťom trimestri, nie je žiaden trest. Je extrémizmom nazývať túto nehumánnosť ľudským právom.
A aká zmena je podľa vás reálna?
Reálne je, čo navrhujem. Legálne potraty totiž podnecujú strašný egoizmus a nevšímavosť k ženám. Okolie sa otočí chrbtom k tehotnej žene v núdzi, než aby jej pomohlo, lebo existuje legálne riešenie - ukončenie jej tehotenstva. Akákoľvek zákonná reštrikcia potratov by odradila ženy od potratu a pomohla im hľadať nenásilné riešenia a pomoc, ktorú dnes aj mimovládky ponúkajú.
Nezmenili ste názor na prípady znásilnenia a poškodenia plodu?
Určite nie. Potrat je druhým násilím v tele ženy, ktorá bola znásilnená. Nevinné dieťa má dostať trest smrti, kým násilník dostane len dva roky basy? Zahraničné štúdie potvrdzujú, že ženy, ktoré dieťa porodili, lepšie prekonali traumu zo znásilnenia. Zabiť človeka, lebo existuje podľa dnes platnej vyhlášky čo i len 10-percentná pravdepodobnosť poškodenia plodu, je výsmechom ľudským právam zdravotne postihnutých.
Mali by nejaké zákazy u nás zmysel, keď by ženy mohli potraty podstupovať v susedných krajinách?
Určite má význam zakázať potraty, lebo to mnohých odradí od potratu. Aj iné zločiny sú zakázané, a predsa sa dejú nelegálne, no je ich podstatne menej. Akékoľvek sťaženie prístupu k potratu odrádza od tohto zločinu, aj keby ženy museli za tým cestovať. Zákaz by dal jasný signál, že na našom území nechceme tolerovať také násilie na najmenších ľuďoch.
Jana Ray Tutková
Nie ste len pro-life aktivistka. Viackrát ste sa vyjadrili aj proti antikoncepcii, predmanželskému sexu. Domnievate sa, že milostný život by človek mal žiť až po svadbe. Trendy však hovoria, že ľudia manželstvá neuzatvárajú alebo uzatvárajú neskôr, antikoncepcia je stále prístupnejšia a aj viac používaná. Nemáte dojem, že sociálni konzervatívci ako vy proti individualistickému sekularizmu bojujú vopred prehratý boj?
Štatistika rozvodov na Slovensku uvádza, že 80 percent párov sa rozvádza pre rozdiely názorov, záujmov a pováh, teda nie pre nesúlad v spálni. Pritom obrovská väčšina žije sexuálne už pred manželstvom práve pod zámienkou, aby sa lepšie spoznali. Pri sexe sa však produkuje hormón oxytocín, ktorí pár zaslepuje a doslova „lepí“. Je veľmi dôležitý v manželstve na prehliadanie maličkostí, ale deštruktívny pred manželstvom, keď človek potrebuje triezvy pohľad, aby dobre spoznal svojho partnera/ku. Hormonálna antikoncepcia zas navádza v tele ženy akoby stav tehotenstva, keď neovuluje. No zabránenie ovulácie nefunguje stopercentne a preto hormón pôsobí i na maternicu, ktorá nie je schopná prijať 6-10-dňové embryo a tak ho zabíja. Hormóny majú veľmi negatívne dôsledky na zdravie žien – rakovina prsníka, depresie, strata libida atď. Povedomie o ich škodlivosti rastie na Západe, ale i u nás – nedávno bolo zverejnené, že miera používania antikoncepcie v SR sa za posledné desaťročie významne znížila.
Vydržali ste nakoniec s pohlavným životom až do manželstva?
S manželom sme si nechali sex na svadobnú noc.
Aký je váš názor na Akčný plán vlády pre LGBTI ľudí?
Podobne ako aj Akčný plán proti diskriminácii aj tento akčný plán smeruje k potlačeniu slobody - združovať sa a robiť biznis, s kým chcem, či zamestnať, koho chcem. Podľa tohto akčného plánu by sa nikde nemalo uvázdať pohlavie či predávať tovary, napr. ako dievčenské či chlapčenské oblečenie. Extrémom je aj požiadavka trestať nesúhlas s homosexuálnymi praktikami, ktorý LGBTI aktivisti označujú ako nenávisť. Tieto ideologické zásahy do súkromnej sféry občanov sú zástierkou na brutálnu diskrimináciu nenarodených štátom, ktorá je vďaka vede a technológiam dnes úplne zrejmá. Ide zhruba o 10 tisíc potratených detí ročne, pričom LGBTI komunita, financovaná americkou ambasádou a grantami našej socialistickej vlády, predstavuje maximálne 200 jednotlivcov, ktorí si tu slobodne nažívajú.
V minulosti ste vystupovali proti koalícii KDH s ostatnými pravicovými stranami, pričom ako lepšiu alternatívu ste presadzovali koalíciu Smeru a KDH, v ktorej by možno došlo k zákazu potratom podľa poľského vzoru. Stále ste zastánkyňou takejto koalície?
To nie je pravda. Po voľbách som len vyzvala KDH, aby rokovalo aj so Smerom, ako rokovalo s pravicovými stranami, aby tak vyjednalo lepšie požiadavky, napr. aj v oblasti potratov.
Boli ste predsedkyňou kresťanskodemokratickej mládeže. Naďalej volíte KDH? Ktoré politické strany sú vám sympatické?
Sľubovala som vernosť len manželovi, nie KDH (úsmev). Pri každých voľbách sa rozhodujem podľa programu ale i kandidátov, ktorých názory a charakter poznám.
Aký je váš názor na pápeža Františka?
Je jedinečný temperamentom i svojimi pastoračnými prístupmi, ako bol aj každý iný pápež pred ním.
Zdá sa, že pri svojom vystupovaní akcentuje viac problematiku chudoby a životného prostredia než potratov. Neprekáža vám to?
Bolo to naozaj tak pri jeho návšteve USA. Veľakrát sa však predtým dosť jasne vyjadril proti potratom. Potratené deti sú najchudobnejšie z chudobných, lebo im nie je dopriané ani len narodiť sa. Odsúdil aj ideologický imperializmus bohatých krajín, ktoré chcú vnucovať svoje nemorálne politiky chudobným štátom.
Vidíte v súčasnosti v nejakej krajine vzor, ktorý by bol vhodný aj pre smerovanie Slovenska?
Slovensko sa musí odvážiť ísť vlastnou cestou a nenechať sa opiť rožkom z Bruselu či Washingtonu. Našťastie, nateraz takú slobodu v rámci EÚ zatiaľ máme, len sa jej chopiť. Takým smerovaním by podľa mňa malo byť podstatne menej zdaňovania, aby o použití svojich peňazí rozhodovali občania, a nie úradníci či politici, a teda i menej prerozdeľovania, čo ľudí robí závislými od štátu, s čím politici ľahko manipulujú. Zároveň zrovnoprávnenie v základnom práve na život pre najmenších ľudí.