Biblia je Božie Slovo a Jedna, Svätá,Katolícka a Apoštolská Cirkev je verná Božiemu Slovu a nie naopak. Ako napísal pápež Benedikt XVI. : Cirkev slúži pod Božím Slovom.
Druhá vec je, že existujú rôzne preklady Biblie z pôvodných jazykov, taktiež v niektorých prekladoch sú vynechané niektoré starozákonné knihy.
Katolícka Cirkev používa v latinskej západnej časti “Vulgátu”, ktorú preložil do latinčiny sv.Hieronym a z toho sa prekladá do národných jazykov; a potom v gréckej časti používa grécky originál a z neho preklady do cirkevnej staroslovenčiny a do iných východných jazykov.

Stredoveké Uhorsko bolo kráľovstvom, kde rôzne národnosti spájala kresťanská viera a vedomie príslušnosti k Svätoštefanskej korune bolo pre všetkých silné a nespochybniteľné. Nebyť národných revolúcií v Európe, ktoré prebudili maďarský nacionalizmus, všetko mohlo byť inak. Tvorca drakonických maďarizačných jazykových a školských zákonov gróf Apponyi, sa musel v zámku Trianon iba smutne pozerať, ako sa tisícročné Uhorské kráľovstvo kúskuje medzi okolité štáty a to aj zásluhou jeho povýšeneckého postoja voči nemaďarským obyvateľom Uhorska. A áno, v lóžach sa tešili, ako k tomu Apponyi, Tisza a im podobní, svojou hlúpou politikou prispeli.

V rámci Uhorskej koruny bolo územie dnešného Slovenska nazý vané Horná zem (Felvidék) a nikdy nie “Horné Uhry”! A žili tam predovšetkým Slováci, potom nemeckí kolonisti, ktorí prišli po vpáde Mongolov (Tatárov) do Uhorska. Počet Maďarov na území Slovenska ( s výnimkou Csalloközu- Žitného ostrova, kde boli usídlení Maďari od 9.st.) významne stúpol až po nešťastnej bitke pri Moháči, pretože Maďari utekali pred Turkami do bezpečných oblastí.
Slováci v Uhorsku vtedy hovorili viacerými nárečiami a spisovná slovenčina nebola kodifikovaná. A používala sa popri latine a nemčine v niektorých mestách a mestečkách pri vedení úradných listín, tiež uhorská šľachta na Slovensku hovorila slovensky.

A život arcibiskupa Selepčényho je v dobrom (ale aj v zlom- nevyhol sa chybám) dobre zdokumentovaný v kronikách Ostrihomského, Trnavského aj Nitrianskeho biskupstva:
Záchranca Európy Juraj Selepčéni

Chazarský kaganát rozvrátlili Rurikovci (bol to vikingský rod) a Avarský kaganát, ktorý zasahoval aj naše územie) zase Karol Veľký. Chazari neboli komplet židovskej viery, to bola iba časť vysokej šľachty, ostatní boli modlimovia alebo kresťania, ako to aj Šafin vo svojej prednáške hovorí. Zaujímavé je, že keď staromaďarské kmene opustili územia ktoré susedili s mocnym a nebezpečným susedom-Chazarským kaganátom, tak sa ku nim pripojili aj dva chazarské kmene (Kabari,Kozári,Kovári), pretože boli nespokojné s vládnucou vrstvou kaganáte. Prešli aj so staromaďarskými kmeňmi ako pomocné kmene)za Karpaty do Panónskej (Uhorskej) nížiny a ich prítomnosť na našom území potvrdzujú dodnes názvy obcí alebo priezviská ľudí (Kozárovce, Kozáre, Kovár a pod.)

Ja som rád, že komunistická ideológia a vláda komunistickej strany, ktorá mala zakotvené vedúve postavenie priamo v ústave štátu) padla. Tým neoslavujem “hrdinov novembra”. Dôsledky (morálne) ich vlády pociťujeme dodnes. A s prezlečenými kabátmi doteraz držia mnoho politických a ekonomických postavení v štáte.
A bl.Marek z Aviana je naozaj veľká postava obrany kresťanského západu. Nech sa prihovára za nás v týchto časoch!

Mne to nie je jedno. Preto si vyberám, kam pôjdem na sv.omšu. Vyhýbam sa kostolom, kfe “hrozí, že sa tam objavia nejakí politici aby sa pretŕčali pred veriacimi, vyberám si kňazov, ktorí sa nepletú do politiky, jediným kritériom je aby kňaz slúžil zbožne a hlásal Božie slovo v súvislosti s čítaniami a nie nejaké emocionálne príbehy. Niekedy je lepšie ak nepovie vôbec nič, nech prečítané Božie Slovo ostane v srdciach veriacich.