Michal19744, myslel som, že ste bol smutný z celého webu. Administrátora nepoznám, no asi by som sa s ním rád poznal. Útok v akom zmysle? Nemusíme s pápežom so všetkým súhlasiť: Pokud jde o papežskou neomylnost, pak opravdu neplatí to, že cokoliv papež řekne, je svaté a zavazující. Většina papežových výroků nejenže není neomylná, ale věřící ani nezavazuje k poslušnosti. Zjednodušeně řečeno, papež je sice neomylný ve věci víry a mravů, ale pouze pokud „ex katedra“ vyhlašuje dogma. Výroků sice ne neomylných, ale přesto v určitém stupni závazných, je více, ale i tak jde jen o zlomek papežových vyjádření. (Podrobnější vysvětlení laikům přístupnou formou naleznete v třídílné sérii Omylnost papežů: I., II., III.) z webu duseahvezdy.cz

Pán Rublovský na webe pravykatolik su samozrejme aj dobre veci a rad si ich prečítam a mám z nich požehnanie. Veď sú to články z minulého obdobia KC. Voči ním nič nemám, ale niektoré komentáre a názori administrátora hľavne v poslednej dobe sa stali veľmi radikálne. Útoky na pápeža a na samotnú Katolícku církev nemôžem si poradiť mi pripomínajú útoky fundamentalistických protestantov voči KC. Veď som dlhú dobu bol medzi nimi. Ako keby to bol ten istý duch len v inom hábite. V tom vidím problém. Viem, že zakladateľ stránky bol v minulosti protestant a našiel pravú cirkev - Katolicku. Vďaka za to Bohu. Ale uletel do opačného extrému. A jeho vyhlásenia v posledných článkoch o odpadnutí církve o útokoch na pápeža ma sklamali.

Pán Rublovský, bol som 22 rokov medzi protestantmi. Väčšinu času medzi fundamentalistami. Ale keď čítam Vaše vyjadrenia resp. aj články na www.pravykatolik.sk tak som smutný. Ako spomenul už o. Eirene, robíte presne to čo robia protestanti a čo robil aj Luther. Nemajte mi to prosím za zlé, ale tradicionalisti sú protestanti v katolíckom rúchu. Biskup Lefebvre sa stal pre vás pápežom a tým ste sa oddelili vlastnou vinou od katolíckej cirkvi. Dosť som si užil neposlušnosti a vlastnej interpretácie biblie u protestantov. A som šťastný, že patrím opäť do Kristovej cirkvi, ktorú riadi a ochraňuje Duch svätý skrze pápeža a kolégia biskupov. Tým, že ste sa postavili proti 2VK, tak ste sa postavili aj proti všetkým koncilom lebo si nemôžeme sami vyberať, čo je správne a čo nie je. Opäť je to neposlušnosť a tiež ...

Otec Eirene. Predtým ako ma obviníte z Vašich obáv a chcete ma exkomunikovať, tak Vám to zopakujem z predchádzajúceho komentáru, čo som Vám napísal v úvode: Magistérium ako nemenné neomylné učenie Cirkvi nemože zísť z cesty! No a tiež bude pre Vás lepšie ak prestanete pošpiňovať Msgr. Lefebvreho a FSSPX a porovnávať s odpadlíkmi, lebo potom si protirečíte, pretože Vatikán FSSPX vychádza v ústrety jednak v sňatí exkomunikácie tak tiež teraz vo vysluhovaní sviatosti pokánia a zároveň vo vedení dialógu. To, že jeden dopis MS Vám sposobí ujmu vtom, že ospevuje FSSPX za zachovávanie tradície katolickej Cirkvi, takej aká bola pred DVK, zároveň ale súhlasí s niektorými jeho bodmi a naštartuje Vás k odsudzovaniu a zaškatulkovávaniu nie je správne a adekvátne. Je to jeho názor a tí, čo povolili a začali naberať liberálneho ducha protestantizmu s prisposobovaním sa novotám, ktoré zneucťujú Učenie Cirkvi nech sa potom zamyslia!!!

Andrej Rublovský, neodpovedali ste mi na moju jasnú otázku. V tom množstve, čo som Vám už napísal ako aj odpovedal, som nepokladal za dôležité, vzhľadom na diskusiu, hovoriť o tom, ČO BY SOM JA ROBIL.
Ale ak už, nuž prijímanie na ruku "samo v sebe" nie je stopercentne hriech. Laik Tarzícius niesol Eucharistiu do vezenia, napríklad. Keď som bol v situácii na západe, kde sa to dávalo, tak som aj ja dával. Nepáčilo sa mi to, ale ja nie som biskup. TO JE NA SVEDOMÍ BISKUPA. To nie je podľa mňe ešte NEPOCHYBNÝ dôvod VZBÚRIŤ sa proti Cirkvi či príslušnému biskupovi.
Čo sa týka Vašich ďalších otázok či naznačovaní, nemá zmysel hovoriť o nekonečných hypotetických situáciach, čo by som robil alebo nerobil.
Mimochodom, Amoris Laetitia som ešte nečítal, iba ak zopár komentárov.
Na záver sa pýtate: "Nemyslíte si, že je tu snaha o zmenu nemenného učenia Cirkvi?
Moja odpoveď, je že SNAHA o zmenu nemenného učenia Cirkvi je tu 2000 rokov, a v našich časoch asi najviac. Ale táto SNAHA nie je dôvodom vzbúriť sa proti Magistériu. "Snaha o zmenu" a "zmenenie učenia" sú dve rôzne veci.
Moja otázka ostáva: MÔŽE MAGISTÉRIUM CIRKVI ZÍSŤ Z CESTY?
Lebo obávam sa, že nikdy neodpoviete na túto otázku, podobne ako protestanti nikdy neodpovedia na otázku či ich vysvetlenie Písma je NEOMYLNÉ.
A ešte:
Rublovský: …ti, kteří v průběhu Svatého roku milosrdenství přijmou svátost smíření u kněží Bratrstva sv. Pia X., obdrží rozhřešení platně a dovoleně.
oEirene: No veď v poriadku. Pápež to môže urobiť. Ale z toho vyplýva aj to, že mimo tohto roku sú sviatosti nedovolené. Alebo tiež, že FSSPX nie je časťou katolíckej Cirkvi, je mimo MAGISTÉRIA Cirkvi.

Otec Eirene. Ešte doplním, keď ste zo všetkých strán ´´zatratil´´ FSSPX a dal na roveň s nimi E. Dohnala a protestantov ako je možné, že Vatikán im povoľuje toto:
Kněžské bratrstvo sv. Pia X. se dozvědělo z tisku o opatřeních papeže Františka u příležitosti nadcházejícího Svatého roku.
V posledním odstavci svého listu, který adresuje arcibiskupu Rinu Fisichellovi, předsedovi Papežské rady pro podporu nové evangelizace, Svatý otec píše:
„Stanovuji [...] prozatímně vlastním opatřením, že ti, kteří v průběhu Svatého roku milosrdenství přijmou svátost smíření u kněží Bratrstva sv. Pia X., obdrží rozhřešení platně a dovoleně.“
Kněžské bratrstvo vyjadřuje nejvyššímu pastýři za jeho otcovské gesto dík. Při vysluhování svátosti pokání se vždy a s naprostou jistotou opíralo o mimořádnou jurisdikci, jak ji stanoví Normae generales [všeobecná ustanovení] kanonického práva. U příležitosti tohoto Svatého roku chce papež František, aby všichni věřící, kteří by se chtěli zpovídat u kněží Bratrstva sv. Pia X., tak mohli činit bez jakýchkoliv obav.
V tomto roce obrácení leží na srdci kněžím Bratrstva sv. Pia X., aby vykonávali svůj úřad zpovědníků s novou velkodušností, přičemž následují příkladu neúnavného nasazení, který všem kněžím dal sv. farář arský. Fsspx.cz. Možem poslať aj iný zdroj.

Otec Eirene. Magistérium ako nemenné neomylné učenie Cirkvi nemože zísť z cesty. Tiež ste mi neopovedal na niektoré veci z predchádzajúceho komentára: Otec Eirene. Poviem, že sám ste povedal: Myslím, že na ruku sa nemá prijímať!!! Za to by Vás v iných krajinách možno pekne popreháňali a dajme príklad, pozve si Vás biskup na kobereček a dá Vám príkaz neodmietať podávať na ruku tým, čo chcú takto pristupovať. Čo urobíte? Dobre, dajme tomu, že poslúchnete a časom Vás bude hrýzť svedomie, že to nie je správne. Pojdete do inej krajiny, diecézy, kde sa nebude podávať na ruku? A čo iné veci, ktoré Vás vo svedomí ako kňaza budú hrýzť? Pokiaľ to necháte zájsť? A ako ďaleko to nechajú zájsť biskupi? Tiež napr. ako by ste sa zachoval v situácii, že nechcete podať sv. prijímanie rozvedenej znovusobášenej osobe, ktorá vo vzťahu nežije v čistote a dostanete nariadenie neodmietať týchto ľudí? No a toto nariadenie Vám dá biskup, ktorý bude čerpať z Amoris laetitia z kapitoly VIII. O exhortácii bližšiie o 8. kapitole: Obzvlášť znepokojivý příklad zavádějící citace najdeme v odstavci 298, který zmiňuje Familiaris consortio papeže Jana Pavla II., kde se říká, že existují situace, kdy se „muž a žena nemohou z vážných důvodů – například kvůli výchově dětí – rozejít, jak by byli povinni“. V exhortaci Amoris laetitia je však vynechána druhá část věty papeže Jana Pavla II., která konstatuje, že takové páry se „zaváží, že budou žít v úplné zdrženlivosti, totiž že se zdrží úkonů, které jsou vyhrazeny manželům“ (Familiaris consortio, 84).

V poznámce pod čarou k této zavádějící citaci navíc čteme:

„V těchto situacích mnoho lidí, ačkoli znají a akceptují možnost žít ‚jako bratr se sestrou‘, kterou jim nabízí Církev, poukazuje na to, že jestliže chybí určité vyjádření intimity, ‚často dochází k ohrožení věrnosti a trpí dobro dětí‘ (Druhý vatikánský koncil, Gaudium et spes, 51).“

Dokument uvádí tento mylný názor, aniž by vysvětlil, proč se jedná o falešný přístup, konkrétně, že:

každý sexuální akt mimo platné manželství je vnitřně špatný a vnitřně špatný akt nelze nikdy ospravedlnit, a to ani dobrým účelem;

„věrnost je ohrožena“ akty sexuální intimity mimo manželství, avšak věrnost je žita, když se dva lidé v neplatném svazku zdrží sexuální intimity z věrnosti původnímu manželství, které zůstává platné;

z citace vyplývá, že děti trpí, protože jejich rodiče s pomocí Boží milosti žijí čistě. Takoví rodiče však svým dětem naopak dávají příklad věrnosti, čistoty a důvěry v Boží milost. Nemyslíte si, že je tu snaha o zmenu nemenného učenia Cirkvi? O exhortácia zo stránky: TeDeum.cz

Rublovský: Jsou biskupové Kněžského bratrstva sv. Pia X. exkomunikovaní?
Církev nikdy ne-soudí, co se děje v duši člověka a byl vynesen verdikt ve věci intence arcibiskupa Lefebvra. Zapomnělo se, že to může učinit jedině Bůh.

oEirene: Len Boh súdi, čo sa deje v duši človeka. - Veľmi správne. Asi každému je to jasné.
Ale na druhej strane sa tu TVRDÍ, že Lefebvre "nepopierateľne" mal vážny strach, ba že ten strach nielen u neho, ale i u jeho svätencov "BOL" a že ho "NEPOPIERATEĽNE prežívali".
Veď to je očividné tvrdenie presne proti tomu, čo pred chvíľou bolo povedané, že iba Boh súdi, čo sa deje v duši človeka. Kto si dovolí tvrdiť, či Lefebvre mal alebo nemal strach v DUŠI, alebo aký veľký strach mal?! Podobne iní či ho mali.
Týmto sa dá vyhnúť KAŽDEJ exkomunikácii. Týmto každá exkomunikácia je o ničom, lebo sotvakto chce byť exkomunikovaný a preto sám seba vždy ospravedlní.
A čo tak slová sv. Pavla: "Nie som si ničoho vedomý, ale to ma neospravedlňuje. Pán je môj sudca." (1 Kor 4:4) O sebe nemôžeme trúfalo tvrdiť, že sme bez viny a že teda sme úprimní, o čo väčšia trúfalosť a nerozumnosť je súdiť, že ten druhý to myslel dobre alebo nemyslel dobre, alebo že mal oprávnený strach alebo ho nemal.
Ľudia Boží, to vy nevidíte ako tu v tomto blúdite?
V príspevku sa tvrdí, že či bol strach oprávnený, by sme sa mohli o tom "donekonečna hádať".
Je to presne opačne! Donekonečna sa môžeme hádať o tom, či napr. Lefebvre mal ten strach, o ktorom sa hovorí, či bol v duši úprimný a podobné veci, lebo TOTO len Boh môže súdiť, ale zhodnotiť vonkajšiu, čiže objektívu realitu (práve že na nej záleži!!!), ktorá by opodstatňovala alebo nepripúšťala daný skutok, to prísluší MAGISTÉRIU (exkomunikácia nie je v rukách toho, kto má alebo nemá byť exkomunikovaný). Veta "nový kódex dáva prednosť subjektívnemu vnímaniu strachu" je sotva takto napísaná v kánone, alebo ináč, ako som už povedal, isto to ZHODNOTENIE situácie nie je ponechané na SUBJEKTIVITU kandidáta exkomunikácie. Potom by akákoľvek exkomunikácia bola len fraška, ktorá nič neznamená.
Rublovský: Jak tedy mohl Apoštolský stolec způsobit takový zmatek ve věci Mons. Lefebvra? Nařkl ho, že jednal ve zlé víře. Tím byla porušena zásada, že Církev nikdy nesoudí, co se děje v duši
oEirene: Arius bol tiež "úprimne" presvedčený o svojich bludoch, že Kristus nie je Boh, ale iba človek. Ak koncil alebo Apoštolský stolec povie, že Ariova VIERA je ZLÁ, tak to nemá právo súdiť??!!
Povedať o niekom, že jedná v zlej viere je čosi iné ako povedať, že jedná so zlým úmyslom. Preto spomínaná veta nie je nutne súdením toho, čo sa deje v duši.
Myslím, že môj vklad k tejto téme sa vyčerpáva.
Ale mám jednu otázku k opozícii:
MÔŽE MAGISTÉRIUM CIRKVI ZÍSŤ Z CESTY? Lebo sa mi zdá, že na toto ste doposiaľ JASNE neodpovedali.

Andrej R.: Papež nie je slobodný.
Myslím, že je tu tajomstvo Božej moci, lebo Boh nikdy neide proti vôli človeka, ale Boh je tak všemohúci, že svojou milosťou tak ovplyvní pápeža (alebo Magistérium), že NIKDY nepôjde proti TRADÍCII a depozitu viery, a urobí to (pápež či Magistérium) SLOBODNE A OCHOTNE. Tu nám proste rozum nestačí.
Rozmýšľanie FSSPX, ako to vidím, je také, že pápež nie je slobodný to urobiť a preto, AK TO UROBÍ, TREBA SA PROTI NEMU POSTAVIŤ (detto Magistérium). A to je celý ten problém.

Andrej R.: "Duch Svatý nie je daný nástupcom Petrovým, aby s jeho pomocou vytvárali nové učenie, ale aby s jeho pomocou svato zachovali a verne vyložili tradíciu uchovanú zjavení daného apoštolom alebo depositum fidei.
Je po polnoci a tak len krátko:
Duch Svätý bol daný ÚČINNE. To znamená, že NIE JE MOŽNÉ, aby Magistérium Cirkvi zbočilo z pravej cesty. Čiže Magistérium VŽDY "zachováva a verne vykladá TRADÍCIU".
Ak to nie je tak, tak sme pri tom protestantskom princípe. Lebo, vyvstáva otázka: KTO rozhodne, či cirkevné Magistérium zachováva a verne vykladá tradíciu???!!! Rozhodol to napríklad Eliáš Dohnal, rozhodol to Lefebvre a rozhodujú to jeho nasledovníci… a nespočet iných.