VEDCI z NASA vs. OBRAZ PANNY MÁRIE z GUADALUPE

Obraz „našej milej Panej z Guadalupe" bol prvých sto rokov vystavený bez akejkoľvek ochrany pred vplyvmi počasia a dotykmi, no napriek tomu sa nerozpadol, aj keď tilma z hrubých vlákien agávy, do ktorej bol vtlačený, zvyčajne máva životnosť nanajvýš dvadsať rokov.

Obraz skúmali maliari, nositelia Nobelovej ceny, vedci NASA, pričom výsledky priniesli množstvo prekvapujúcich odhalení:

potvrdili, že ani najlepší umelec by nedokázal namaľovať takýto nádherný obraz na taký hrubý a nedokonalý materiál (podkladom je látka utkaná z vlákien agávy).

Nedajú sa tu zistiť žiadne ťahy štetcom a ani pôvod farieb sa nedá zistiť.

Zachovanie kvality a farieb po tak dlhej dobe je nevysvetliteľné! Dodnes pôsobia živo.

Hviezdy na plášti Panny Márie sú usporiadané v podobných konšteláciách ako hviezdy na nebi nad Mexikom presne v okamihu, keď bol obraz odhalený pred biskupom.

Keď sa na obraz pozeráte zblízka, má normálnu veľkosť, keď sa od neho vzdialite, opticky sa zväčšuje.

Laboratórnym skúmaním oka Panny Márie sa zistilo, že sa správa ako oko živého človeka.

Obraz si udržiava konštantnú teplotu 36,6 °C, čo zodpovedá priemernej teplote ľudského tela.

Špecialisti z NASA zároveň objavili v obraze srdcovú frekvenciu. Ukázalo sa, že pulz je 115 úderov za minútu ako tĺkot srdca bábätka v maternici!

Všetko, čo nachádzame na obraze nebeskej Panny, má určitý význam. Napríklad farba jej odevu prezrádza jej kráľovský pôvod. Tyrkysovomodrý nefrit mal väčšiu cenu než zlato. Ružovkastá farba šiat symbolizuje rannú zoru, ktorá znamená, že Panna Mária je predzvesťou zrodenia Boha.

HISTÓRIA OBRAZU Z GUADALUPE a NEVYSVETLITEĽNÉ (ZÁZRAČNÉ) JAVY

V roku 1791 sa na pravú hornú stranu tilmy nešťastnou náhodou vyliala kyselina močová. Do tridsiatich dní sa poškodené tkanivo bez akéhokoľvek zásahu zázračne zrekonštruovalo.

V roku 1921 v chráme vybuchla bomba, v dôsledku tlakovej vlny sa ohol aj obrovský bronzový kríž, ale obraz zostal ako jediný úplne neporušený.

V roku 2007 počas svätej omše za deti zabité pred narodením bolo asi hodinu pozorované nevysvetliteľné svetlo na zázračnom obraze Panny Márie Guadalupskej. Zdalo sa, že vychádza z maternice a má tvar a veľkosť, a taktiež tiene charakteristické pre ultrazvukový obraz ľudského embrya.

Dá sa povedať, že guadalupský obraz má dar jazykov, pretože sa prihovára každému v jeho vlastnej reči - k vedcom sa obracia jazykom vedy, k historikom jazykom dejín, k antropológom jazykom antropológie a k domorodým americkým Indiánom sa toto zjavenie zo 16. storočia prihovorilo prostredníctvom obrazu - symbolu, skrze ktorého dokázali nájsť vieru v Trojjediného Boha a pochopiť množstvo dôležitých odkazov o Božej láske.

PANNA MÁRIA NÁS VŽDY VEDIE k BOHU!

Neomylnosť pápeža je účasťou na Kristovej autorite! Neomylnosť prisľúbenú Cirkvi má aj zbor biskupov, keď vykonáva najvyšší Učiteľský úrad spolu s Petrovým nástupcom. Charizma neomylnosti sa vzťahuje len na pravdy viery a mravov (KKC 2035)“Po dlhých debatách pred 150 rokmi Prvý vatikánsky koncil 18. júla 1870 slávnostne vyhlásil dogmatickú konštitúciu Pastor aeternus. Tá obsahuje štyri kapitoly: o Kristovom ustanovení apoštolského primátu v blahoslavenom Petrovi; o stálom zotrvávaní primátu blahoslaveného Petra v rímskych veľkňazoch; o moci a podstate primátu rímskeho veľkňaza; o neomylnom učiteľskom úrade rímskeho veľkňaza.

Vo štvrtej kapitole dogmatickej konštitúcie Pastor aeternus je rímskemu biskupovi pripísaná neomylnosť v prípadoch, keď sa vyjadruje „ex cathedra“. Čo však znamená „ex cathedra“?
Spomenutá konštitúcia odpovedá: „Keď svojou najvyššou apoštolskou autoritou z úradu pastiera a učiteľa všetkých kresťanov definuje náuku viery alebo mravov, ktorá má byť zachovávaná celou cirkvou.“
Tvrdením, že pápežské definície „ex cathedra“ sú „nezmeniteľné samy zo seba, a nie zo súhlasu Cirkvi“ (ex sese, non autem ex consensu Ecclesiae), je odmietnutá náuka galikanizmu, že pápežské učiteľské nariadenia sa stávajú neodvolateľnými až vtedy, keď v cirkvi nastane konsenzus o nich.
Spomenuté tvrdenie podľa historika pápežského primátu Klausa Schatza hovorí len toto: „Pokiaľ došlo k pápežskej definícii, potom tento fakt dostačuje k istote definitívnosti a neodvolateľnosti jej učenia. Nepotrebuje už žiadnu dodatočnú ratifikáciu konsenzom cirkvi. Rozhodne sa tým nehovorí, že pápež nie je odkázaný na svedectvo či zmysel pre vieru cirkvi. Tým skôr to neznamená, že by pápež bol ,zo seba‘ neomylný , lebo ,zo seba‘ (ex sese) sa vzťahuje na definíciu, a nie na pápeža“ (Dějiny papežského primátu, Centrum pro studium demokracie a kultury 2002).
K jednoznačnému výroku ex cathedra došlo až v roku 1950 pri definícii telesného nanebovzatia Božej Matky. Pripomeňme, že v zmysle práve predstaveného učenia o pápežskej neomylnosti Pius XII. v roku 1946 poslal list biskupom, aby vyjadrili svoj názor k celej problematike dogmatizácie telesného nanebovzatia Panny Márie, a až 1. novembra 1950 pápež vydal bulu Munificentissimus Deus (Najláskavejší Boh).

Prečo nepočúvali ani kresťania? 22 000 Rwanďanov videlo a počulo, ako vizionári vykríkli, keď ich Panna Mária oboznámila s tým, čo sa má stať. Desať rokov pred masakrou Panna Mária varovala a dala im presné požiadavky, ako zabrániť „rieke krvi“. Jej žiadosti neboli vypočuté. Mali desať rokov na odpoveď nič. Varujúce posolstvo sa splnilo do písmena: „krvavá rieka..., ľudia sa zabíjajú navzájom...., bezhlavé telá“. Mnohí z pol milióna, ktorí zomreli, boli sťatí! Táto hrozná katastrofa je predobrazom, čo čaká celý svet, ak sa neobrátime a nebudeme sa kajať.

KAT. CIRKEV ZJAVENÁ DUCHOM SVÄTÝM. Jediný prostredník Kristus založil a neprestajne udržiava svoju svätú Cirkev, spoločenstvo viery, nádeje a lásky na tejto zemi, ako viditeľný organizmus, prostredníctvom ktorého šíri pravdu a milosť v prospech všetkých.“ Cirkev je zároveň:
— „spoločnosť… vystrojená hierarchickými ustanovizňami i Kristovo tajomné telo“;
— „viditeľné zhromaždenie i duchovné spoločenstvo“;
— „Cirkev pozemská i Cirkev oplývajúca nebeskými dobrami“.
Tieto dimenzie spolu „vytvárajú jedinú zložitú skutočnosť, ktorá sa skladá z ľudského a božského prvku“.katechizmus.sk/verim-v-svatu-cirkev-vseobecnu. „VERÍM V SVÄTÚ CIRKEV VŠEOBECNÚ“ | Katechizmus

Mám dobre preštudované kafkove knihy, mnohé pasáže som vedel naspamäť a mnohé jeho pokusy a rady som vyskúšal. Keď mu rok-dva pred smrťou jeho dobrý priateľ kňaz povedal, že vo svojich pokusoch zišiel na zlú cestu, povedal: „Ja viem, že idem po zlej ceste, ale už sa nedokážem vrátiť.“ (bol v moci temných síl). Keď to kňaz nechápal, znovu mu zopakoval tú istú odpoveď. V knihe Nové základy experimentální psychologie s hypnózou a so svojimi subjektami zišiel na cestu okultizmu, mesmerizmu (používania údajného živočíšneho magnetizmu, čo bolo aj Cirkvou zakázané), manipulácie až znásilňovania ľudskej vôle… zišiel úplne z pôdy kresťanstva. Pavol Hucík