@Július7
sv.Atanaza by som neporovnaval konkr.s touto situaciou, rpetože na rozdiel od lefevristov on posluchol papeža, ked ho odvolal z miesta a povolal na iné
Atanaz neodporoval takým spôsobom ako Lefebvre žeby vysvätil nových biskupov. To bola uplne iná zaležitosť.

Suvis medzi schizmou pravoslavnych a lefebrov je predsa v tom, že obe skupiny odporovali papežovi a sami si začali vysväcovať biskupov (bez suhlasu papeža) Preto exkomunikacia platila na všetkých klerikov, ktorí sa pridali na stranu "východu" a tým pádom aj proti papežovi.

To iste urobil lefebvre lebo jednak vysväcoval biskupov ale zaorven sa postavil proti papežovi. Uplne jednoducha logika

"Suvis medzi schizmou pravoslavnych a lefebrov je predsa v tom, že obe skupiny odporovali papežovi a sami si začali vysväcovať biskupov (bez suhlasu papeža) Preto exkomunikacia platila na všetkých klerikov, ktorí sa pridali na stranu "východu" a tým pádom aj proti papežovi.

To iste urobil Lefebvre lebo jednak vysväcoval biskupov ale zaorven sa postavil proti papežovi. Uplne jednoducha logika"

To, čo pokladáš za súvis vobec neznamená, že ide o schizmu v oboch prípadoch.
Je tam obrovský rozdiel v dovodoch takého konania.

Lefebvre sa oddelil kvoli presadeniu už odsúdených bludov modernizmu do RKC po 2VK.
A to nedokážeš poprieť, lebo existujú encykliky proti modernizmu od pápežov pred 2VK.

Takže Lefebvre mal vážne dovody prečo tak konal.

To, či platila exkomunikácia mons Lefebvra zo strany JP2 vie len Boh.
Napríklad platí, podĺa cirkevného kanóna, že keď v konkláve prebieha voľba pápeža a dojde tam k vydieraniu a kvoli tomu sa zvolí pápež, tak je to pred Bohom neplatná voĺba.
A to napriek tomu, že to RKC oficiálne uzná a vydieranie sa utají.

Pri voĺbe J2K boli také hlášky, neoficiálne pretože Vatikán to oficiálne nikdy neuzná, keým tam vládnu slobodomurári...

Ty máš lefebvristov za schizmatikov, pretože neuznali príkazy JP2.Ale ako vidíš, Boh oficiálne sňal exkomunikáciu lefebvristov prostredníctvom Benedikta XVI . Iste to bol Boží zámer.
Stane sa totiž len to, čo si Boh želá, alebo to, čo dopustí.

"takže, ked vieš že ten zakon sa nevzťahuje na VŠETKO potom nemôžeš pred Bohom tvrdiť že Lefebre konal správne ked vysvätil biskupov."

A ty rovnako nemožeš tvrdiť, že konal nesprávne...

môžeme, pretože JPII uznal Boží proroci.
On nebol papežom ustzanovený LEN kardinalmi (ludmi) ale aj samotným Bohom. Tohto papeža Boh schvaloval cez svojich prorokov po celý čas, nikdy ho neodsudil za falošného resp. nepravoplatneho papeža, takže ked exkomunikoval Lefebvruistov, tak to bolo aj Božie rozhodnutie.
Exkomunikovať môže len papež a to práve preto, lebo Boh ked chce niekoho exkomunikovať tak to robí LEN cez papeža.

"môžeme, pretože JPII uznal Boží proroci."

To je čo za blud ? Akí Boží proroci ?

Okrem toho sa Boži proroci nerozhodujú na konkláve o voľbe pápeža, ale právoplatní kardináli a konkláve sa musí riadiť cirkevným právom, aby bola voľba pápeža právoplatná. Až je toto právo porušené, tak pápež nie je platný ani pred Bohom A ani pred skutočnou RKC a to i prípade,keby došlo ku komplotu a utajilo by sa, že pápež nebol zvolený v súlade s cirkevným právom...

Svätý Izák Sýrsky ale s istotou hlásal herézu Apokatastázy. S istotou bol materiálny heretik. To ja viem od poľskej tradičnej Katolíčky, v textovej forme som to našiel u rozkolných, ale tu sa zhodujeme.

To ja len aby bolo jasno že ja som ho v komentári nazval materiálnym heretikom, čo bol. Určite odvolal, to je jasné samo sebou.

Three of these homilies address the theme of the Last Things. In them St Isaac passionately espouses apokatastasis—universal reconciliation. He most certainly believes that at the Last Judgment God will condemn the impenitent and depraved to an existence of torment. He most certainly affirms the reality and horror of Gehenna. But—and oh, what a glorious “but”—it will ultimately prove to be purgative and temporary. The damned may be “scourged by the scourge of love,” but the scourging is not forever! In a hidden mystery of grace God will find a way to save all:

I am of the opinion that He is going to manifest some wonderful outcome, a matter of immense and ineffable compassion on the part of the glorious Creator, with respect to the ordering of this difficult matter of (Gehenna’s) torment: out of it the wealth of His love and power and wisdom will become known all the more—and so will the insistant might of the waves of his goodness. (II.39.6)

Tri z týchto homílií sa venujú téme posledných vecí. Svätý Izák v nich vášnivo obhajuje apokatastasis - univerzálne zmierenie. Rozhodne verí, že pri Poslednom súde Boh odsúdi bezúhonných a skazených na existenciu v mukách. S istotou potvrdzuje skutočnosť a hrôzu Gehenny. Ale - a aké nádherné "ale" - nakoniec sa ukáže, že je očistná a dočasná. Zatratení môžu byť "bičovaní bičom lásky", ale toto bičovanie nie je večné! V skrytom tajomstve milosti Boh nájde spôsob, ako zachrániť všetkých:

Som toho názoru, ţe zjaví nejaký úžasný výsledok, vec nesmierneho a nevýslovného súcitu zo strany slávneho Stvoriteľa, pokiaľ ide o usporiadanie tejto ťaţkej veci (gehennových) múk: z nej sa ešte viac ukáţe bohatstvo jeho lásky, moci a múdrosti - a tak sa ešte viac prejaví neodbytná sila vĺn jeho dobroty. (II 39.6)

St Isaac the Syrian and Apokatastasis