Rebelka proti cirkvi svätej? Okamžite ju vyhodiť z Božej záhrady ako burinu? " Je to žena, ktorá nemá v dejinách cirkvi obdobu" Pius XII.
ctihodná Mary Ward 1585 – 1645 silná kandidátka na patrónku šikanovaných od farizejských nájomníkov vo vnútri cirkvi videla potenciál žien, potrebu ich vzdelania a možnosť, že Ježišovi oddané sestry môžu žiť pre Boha aj mimo kláštora a slúžiť nebu vo svete. ale jej hlavný „blud“ bol, že predbehla svoju dobu iritovala pánbožkárov svojou draho vymodlenou charizmou a normálnosťou ženám v cirkvi pripravovala novú rolu byť aj vzdelané, slobodné a zdravo sebavedomé za to + za vražedné udania a osočenia bola zatknutá ako heretička, schizmatička a rebelka proti cirkvi svätej zatvorená aj ako kriminálnička v kláštore klarisiek v Anger
čelila nepochopeniu a odmietnutiu rodiny aj spoločnosti, putovala pešo do Ríma počas moru a vojny, aby predložila osobne svoje priekopnícke plány pápežovi, radšej znášala potupu a väzenie, než aby kompromitovala svoju víziu
«Mária Wardová s odvahou a odhodlanosťou vo svojej dobe prerazila cestu pre nový spôsob pôsobenia žien v Cirkvi.“ Benedikt XVI.
niektoré jej „NOVOTY“ ktoré vydesili vtedajších cirkevných predstaviteľov Zasvätené osoby mohli žiť aj mimo kláštora, nosili aj nie cirkevný odev, ale normálny, predstavená mala byť v Ríme a domy nemali podliehať zásahom miestneho biskupa. Mary sa modlila aj po sediačky aj chôdzou cez Alpy. Sestry zasvätené nebu vraj môžu byť aj primerane sebavedomé a vznešené ako dámy a nie iba ako prepokorné sestričky v uzavretej klauzúre kláštora, čo vtedy bola tá najväčšia opovážlivosť. Išli odvážne aj do znesväteného terénu evanjelizovať , vyučovať a slúžiť Bohu aj v ľuďoch, aj v problémových situáciách či pri inakveriacich
Mala osobné zjavenie z neba, aby zrealizovala ženskú vetvu jezuitov, a počula trikrát anjelské slová "sláva, sláva,sláva" a nasledovala úplne opačná trojnásobná pozemská: hanba, potupa a prehra
sami jezuitskí predstavení boli dlho proti tomuto dielu Božiemu nesvätý pápež Urban VIII. po porade s asi 3.polokatolíckymi kardinálmi, čo boli doplašenými vražednými klebetami, čo sa o sestrách šírili po Európe toto spoločenstvo bulou neobyčajne zdrvujúco odvrhol a pápežovmu úradu najvernejšie Kristove sestry neotcovsky surovo rozprášil, ako vlk tieto jahniatka v zuboch roztrhal ale so synovcami slintajúcimi po moci a kariére spravoval dve desaťročia pápežský úrad vraj vtipkoval rád o literárnych pikoškách, v ktorých prejavoval nečakanú znalosť klobúk dolu, že napr. zahalil bludný oheň janzenizmu a varoval svet pred nebezpečím fajčenia a šňupacieho tabaku, ale
ako posledný z pápežov viedol hanebné a zbytočné vojny za rozmach Pápežských štátov Opovážlivo a nesväto namyslený najvyšší veľkňaz až v hrozivo panovačnej bule napísal:
že jeho najťažšia povinnosť je chrániť vinicu pred nepovolanými robotníkmi, ktorí sejú burinu, ktorá dusí dobré sadenice a ktorá vraj má zničiť dobrú sejbu.Táto burina musí byť z cirkvi odstránená.Odvoláva sa na nariadenia /antipápeža/ Jána XXIII., že on takéto zhubné vetvy na vetvách cirkvi kedysi už zakázal. Potulujú sa vraj podľa ľubovôle, obliekajú svetsky, nezachovávajú klauzúru. Vraj pracujú pod zámienkou spásy duší, podujímajú sa na rozličné úlohy, ktoré nesvedčia ich pohlaviu, ich slabému rozumu, ich ženskej skromnosti a predovšetkým ich panenskej počestnosti. Túto tŕňovú húštinu z poľa Cirkvi treba okamžite odstrániť!
Svätá stolica ich vážne varovala, ale tieto ženy z arogantného vzdoru to neakceptovali a neprestali pracovať proti zdravému učeniu Cirkvi. Nunciovia dostali prísne opatrenia z obavy pred hroziacimi nebezpečenstvami a obávanými škandálmi. Aby sa tieto škodlivé rastliny v Božej Cirkvi nemohli ďalej šíriť, preto pápež používa tú najväčšiu prísnosť. Bujnejúce rastliny majú byť od koreňa zničené a vyhubené. Podľa rady troch kardinálov a podľa koncilových dekrétov prehlasuje pápež spoločnosť takzvaných jezuitiek, ich sektu a ich stav od počiatku ich jestvovania za nulu a za ničotu…
Ich inštitút sa má považovať za pápežom zničený!!! Pod hrozbou veľkej exkomunikácie domy Inštitútu anglické panny musia opustiť. Nesmú sa v nich ďalej schádzať, ani v nich hovoriť o duchovných či svetských veciach.Nesmú sa označovať za rehoľníčky. Môžu vstúpiť do iného rádu alebo sa vydať. Veno sa im môže vrátiť.
/ podľa buly Pastoralis Romani pontificis z 13.1.1631/
toto je , vážení čitatelia, ukážkový dejinný príklad majstrovského klerikalizmu, čiže zneužitia duchovnej moci a majstrovského znegativizovania blížneho a zabitia cti a kto ho nechce vidieť, nech sa dá včas vyšetriť lebo trpí selektívnou historickou slepotou to je nie dôstojné a ani správne, je to už hanba… a nespomenúť to – nikdy aby sa náhodou akože cirkev či naša viera z toho „nezrútila“ teda sa z toho ani nepoučiť je hanba ešte väčšia
Na Mary Wardovú bol vydaný zatykač od kardinála Barberiniho. Išla do cirkevného väzenia. Tam bola od 7. 2. do 14. 4. “ Najväčšia bolesť je chcieť plniť Boží plán a pritom ho nepoznať“ napíala Mary
Pápežove najvernejšie služobníčky dostali poriadne „po hlave a to veľmi tvrdou bakulou“ tie najnemilosrdnejšie údery od najvyššieho pastiera ktorý sa na svätého roky iba hral a svoju vnútornú hrôzu zhodil na túto najvernejšiu svoju ovečku Toto je jeden z charakteristických prejavov pochabých 5. „panien či panicov“
Otče, chcem ísť tou istou cestou ako Kristus, chcem mať tento podiel na milosti. V tom je celé šťastie môjho života. Zdá sa mi, že je to pre mňa lepšie ako akékoľvek iné dary. Odteraz chcem vždy, ihneď a rozhodne odstrániť všetko, čo nie je dobré, nebudem sa trápiť pre všetky ničomné a zdanlivé veci, ktoré sa časom pominú, ale sa od nich čo najrýchlejšie oslobodím. S veľkou láskou objímem to, čo ma v živote a v spôsobe života pripodobňuje Kristovi. Amen.
V cirkevnom väzení nesmela prijímať sviatosti, keď bola z toľkých trápení blízko smrti, ponúkli jej zaopatrenie sviatosťami pod podmienkou, že podpíše odvolanie svojich „poblúdení“ a že ľutuje svoje všetko, čím sa previnila proti katolíckej viere. Odpovedala zdravo hrdo ako dáma: „Žiada to odo mňa Jeho Svätosť pápež alebo inkvizícia?“ Kňaz odpovedal, že nie, ale iba miestny dekan. Vážne chorá Mary vtedy vážne povedala:
“ Nech ma Boh chráni, aby som sa pre odpustenie všedných hriechov dopustila hriechu ťažkého, ktorý by som takto urobila a zároveň by som pošpinila mnohé ,nevinné osoby, keby som prehlásila, že som niečo vravela či urobila proti svätej cirkvi. Nie! Keby som to urobila, dala by som za pravdu svojim žalobcom a utvrdila by som svet v domnienke, že som tu spravodlivo potrestaná. Nie, nie. Radšej sa hodím do náručia Božieho milosrdenstva, a zomriem bez sviatostí“
V najtemnejších chvíľach svojho života si zachovala svoju ľudskú dôstojnosť a podala tak dôkaz, že plaziť sa pred predstavenými je hanebnosť, a že byť osobnosťou nie je hriech. Pápež Urban VIII. potom nariadil, aby ju z väzenia prepustili. Neskôr o nej, pri audiencii niekoho, kto sa za ňu prihováral, vyhlásil: “ Pokladáme ju nielen za veľmi múdru, ale aj za mimoriadne statočnú a schopnú ženu. Ale čo je oveľa viac – pokladáme ju za sväticu a za veľkú Božiu služobníčku.“ Napriek týmto slovám o nej jej spoločenstvo za jej života nepovolil. Jej povesť nechal na stáročia silno pošpinenú a jej snahy a dielo nechal zdemolované. Asi aj preto sa zaradil medzi chudákov nesvätých pápežov. Takéto dvojtvárne spôsoby správania nemal iba voči nej. Vyznal sa v kadečom od umenia cez poéziu po zbrane, ale elementárnu odvahu duchovného muža a schopnosť ku normálnym činom pápeža veru nemal. Podobne trápne sa zachoval voči astronómovi a otcovi modernej vedy G. Galileovi. Ten pápežovu ješitnosť asi strašne urazil, keď jeho názory pri fiktívnej vedeckej dišpute v diele Dialóg... dal do úst Simplicia / hlupáčika/. To zabilo predchádzajúce skoro až priateľstvo medzi nimi.
Žili si tam ako divní oligarchovia a tieto vzácne duchovné dámy či poctivých vedcov na svojom dvore vraj nepotrebovali... História ich však odsunula z dočasného centra diania na spravodlivé miesto" nielen na okraj dejinného cirkevného cintorína. Ale aj za plot, kde je už pochovaná aj naša strašná hanba. Nepoučiť sa z toho by bola ďalšia obrovská katolícka chyba. A hanba ešte väčšia...
Mary spravodlivo dáva na popredné miesto medzi hrdinské osobnosti dejín ako odvážnu ženu a bojovníčku voči cirkevnej šikane do spoločenstva verných anjelov, možno aj archanjelov
„Všetko, čo nie je v Ňom a pre Neho, sa časom pominie“
Nuž, kto sa rád povyšuje, a dlhodobo si ego hladká a nafukuje, a vyhľadáva podobných pochlebovačov a lichotníkov, ten potom so škodoradosťou iných s vášňou aj ponižuje, však?
Tí, ktorí v Mene Božom prenasledujú statočných kresťanov, slúžia komu? Padlým anjelom? A pretvarujú sa ako farizeji, že posluhujú Bohu? Veď učenie cirkvi a normálny zdravý rozum ponižovať iného zakazujú… Boli tí pri zdravom rozume? Čím boli opití? Sami sebou? Mocou nad osudmi iných? Kariérou, že niečo viac znamenajú ako iní? Duchovnou závisťou? Alebo zaslepenou pýchou? Asi sa tu konkrétne jednalo o posadnutosť zlými silami.
až neuveriteľný je osud inštitútu tzv. jezuitiek, špeciálne verných sestier pápežovi a cirkvi, ktorý bol šokujúco samým právoplatným pápežom až drastickým spôsobom zakázaný bola to pýcha sveta a poriadne silno bol napáchnutý jeho dymom... Urban VIII. tiež zakázal používať šňupací tabak a fajčivo dovezené z Ameriky uznal za neetické
ON Všetky financie Vatikánu tak išli na dva účely. Opevnenie Ríma a okázalý život zahŕňajúci opulentnú vilu s extravagantným námestím a dotovanie členov vlastnej rodiny.
ONA väznila ju 9.týždňov inkvizícia čím viac sa nažila byť verná Bohu a Jeho tajnému plánu, tým viac ju súdruhovia a nesvätí „muži cirkvi“ 14 rokov zaživa a 333 rokov aj po odchode do neba iba Boh vie prečo až takto „nekonečne“ – naponižovali
bude v katolíckej Cirkvi blahorečená, podpísal to Benedikt XVI
Kto trpí za pravdu a cirkev ten si nadobúda ohromný spirituálny kapitál kto však trpí „od cirkvi“ zarába ešte oveľa viac a čím bol na zemi nižšie tým bude v nebi pravdepodobne vyššie
jej kongregáciu dnes možno nájsť vo viac ako 40 krajinách s viac ako 200 školami Mary Ward, s vysokými školami a neformálnymi vzdelávacími zariadeniami a tisíckami žien a mužov hrdo spojených s jej charizmou a spiritualitou - byť kontemplatívnymi v akcii, nachádzajúc Boha vo všetkých veciach - byť ženami slobody a štedrosti , ktoré môžu ísť všade tam, kde je to najviac potrebné
Ako spoločníčky Ježiša na misiách sme povolané byť ženami nádeje, aby sme priniesli nádej... Mary Ward nás vyzýva, aby sme boli zakorenené v Bohu, zanietené pre Krista, odvážne ako proroci a pripravené aj riskovať.'
z ich vyhlásenia na generálnej kongregácii z r. 2011
