Kardinál Müller: Zo synody o Amazonii vyhnali Ježiša!
Ježiš Kristus dal svoj život za ľudí, nie za planétu
Vatikán, 8.10.2019 (L'Espresso) – Synoda biskupov o Amazonii sa začala. „Ale bude mať dôsledky na všeobecnú Cirkev,“ varuje kardinál Gerhard L. Müller v dlhšom interview s Matteom Matzuzzim pre talianske noviny „Il Foglio“.
„Keď človek počúva hlasy niektorých protagonistov synody, ľahko pochopí, že táto agenda je úplne európska a predovšetkým nemecká.
V Nemecku začali „synodálnu cestu“, ktorá si vezme podnety zo Synody biskupov o Amazonii, aby zreformovala všeobecnú Cirkev - synody, na ktorej laici budú mať počet a hlasy rovnaké ako biskupi, synody, ktorej závery budú „záväzné“ a budú sa týkať kňazského celibátu, vysviacky žien, reformy sexuálnej morálky a demokratizáciu právomocí v Cirkvi.
Je to zemetrasenie, ktoré od jeho ohlásenia zasieva nepokoj v pápežovi Františkovi samom. V júni totiž napísal list nemeckým biskupom, aby ich presvedčil, žeby zmiernili svoje prehnané ambície. V septembri im kardinál Marc Ouellet, prefekt Kongregácie pre biskupov, napísal ešte naliehavejší list, v ktorom odmietol ako kánonicky neplatnú „synodálnu cestu“ v Nemecku. Nepochybne konal v zhode s pápežom. Vyslovil sa skepticky voči vysviacke ženatých mužov – čo je kľúčový body synody aj „synodálnej cesty“ nemeckých biskupov – a kardinál Ouellet dodal: „Niekto nado mnou je tiež skeptický.“ František sa 25. septembra stretol s ôsmymi mladými katechétmi zo severného Thajska, ktorí vedú vzdialené komunity, kde sa málokedy dostane kňaz a tí napriek tomu odmietli vysviacku ženatých mužov. „Božie kráľovstvo patrí maličkým,“ povedal im hlboko dojatý pápež, ako napísali noviny „L'Osservatore Romano.“
No varovania Ríma zostali bez účinku.
„Rím nám nebude hovoriť, čo máme robiť v Nemecku,“ vyhlásil kardinál Marx už medzi synodami o rodine. A táto mantra sa naďalej pevne v Nemecku drží s odporom iba niekoľkých ako kolínsky kardinál Rainer Maria Woelki, ktorý varoval pred hrozbou schizmy.
„V Nemecku teraz chcú znovu založiť Katolícku cirkev!“ hovorí teraz tiež Nemec - kardinál Müller - ktorý nie je členom Biskupskej konferencie Nemecka, lebo nemá diecézu. A kardinál pokračuje:
„Myslia si, že Kristus je iba muž, ktorý žil pred 2000 rokmi a tvrdia, že to nebol moderný muž a sú presvedčení, že nemal ani ich vzdelanie! Preto sa domnievajú, že je potrebné zaplniť tieto medzery a a že je na nich, aby konali.“
„V jednej homílii kardinál Marx položil rétorickú otázku: 'Keby tu bol Kristus dnes, povedal by to, čo povedal pred 2000 rokmi?' Ale Kristus nie je historická postava ako Cézar. Ježiš Kristus vstal z mŕtvych a je tu prítomný, on slávi omšu skrze svojho predstaviteľa – kňaza. On je predmetom Cirkvi a jeho Slovo zostáva a trvá naveky. Kristus je plnosť zjavenia, preto nebude iného zjavenia. My to musíme lepšie spoznávať, ale určite to nemôžeme meniť. Kristus je neprekonateľný a nezvrátiteľný, ale dnes sa toto nezdá byť jasné v istých zemepisných šírkach.“
Pre kardinála Müllera je tento omyl prítomný aj v „Instrumentum Laboris“ – „dokumente, ktorý nehovorí o zjavení, o vtelenom Slove, o vykúpení, o kríži, o vzkriesení, o večnom živote, ale namiesto toho sa vyzdvihuje a chce nahradiť Božie zjavenie, aby boli prijaté náboženské tradície domorodcov a ich vízie o kozme“.
V Aparecide v r. 2007, Benedikt XVI. na toto upozornil biskupov Južnej Ameriky a povedal:
„Utópia návratu, aby sa vdýchol život do pred-Kolumbových náboženstiev oddeľujúc ich od Krista a od všeobecnej Cirkvi, by nebol krok vpred – bol by to krok naspäť. V skutočnosti by to bol návrat do etapy histórie zakotvený v minulosti.“
No Benedikta zaplavila kritika teoretikov „nového chápania Božieho zjavenia“ definovaného v domorodých národoch a preto bez túžby ich obrátiť. Medzi tých najtvrdších odporcov patril zasa len nemecký teológ Paulo Suess, ktorého inšpiroval biskup Ervín Kräutler, pôvodom z Rakúska, vedúci stratég Synody biskupov o Amazónii, spoluautor „Instrumentum Laboris“ a zástanca idey, aby Eucharistiu slávili nielen ženatí muži, ale aj vydaté ženy, ktoré vedú komunity.
Kardinál Müller namieta:
„Neexistuje, ani nemôže existovať právo na sviatosť. My sme Božie stvorenia a stvorenie si nemôže nárokovať právo od svojho Stvoriteľa. Život a milosť sú dary. Muž má právo sa oženiť, no nemôže vyžadovať od určitej ženy, aby sa za neho vydala uplatňujúc nejaké právo. Ježiš si voľne zvolil spomedzi učeníkmi dvanástich a tak prejavil svoju Božiu moc. Zvolil si tých, ktorých si on želal, je to Boh, kto si nás vyvolí. Nikto nemôže vstupovať do svätyne bez toho, že by bol povolaný. Tu znova raz prevažuje sekulárna mentalita: myslia ako ľudia, nie ako Boh.
Kňazský celibát možno chápať iba v kontexte eschatologického poslania Ježiša, ktorý stvoril nový svet. Bolo to nové stvorenie. Sekulárnym postojom nemožno chápať nerozlučiteľnosť manželstva, ani celibát, či panenský život v reholiach. Takto nemožno riešiť problémy, ktoré majú pôvod výlučne v kríze viery. To nie je vec regrutovania viacerých ľudí do sviatostnej služby. Potrebná je duchovná a teologická príprava, treba vstúpiť do spirituality apoštolov a nevenovať pozornosť agentúram, ktoré radia v mnohom, čo je úplne v protiklade s poslaním Cirkvi. Potrebná je spiritualita, nie svetskosť.“
A kardinál Müller tiež vidí svetskosť v spôsobe, akým časť Cirkvi prijíma environmentalistickú ideológiu:
„Cirkev patrí Ježišovi Kristovi a musí kázať Evanjelium a poskytovať nádej na večný život. Nemôže sa urobiť protagonistom nejakej ideológie, či je to gender, alebo environmentalistické novopohanstvo.“
„Vrátim sa ešte k 'Instrumentum Laboris' synody, V jednej časti sa hovorí o 'Matke Zemi': ale to je pohanský výraz. Zem pochádza od Boha a našou matkou vo viere je Cirkev. Sme ospravedlnení vierou, nádejou a láskou, nie skrze environmentálnu aktivitu. Samozrejme starať sa o stvorenie je dôležité, veď žijeme v záhrade, ktorú chcel Boh. Ale to nie je rozhodujúci bod. Pre nás je dôležitejší Boh. Ježiš dal svoj život pre spásu ľudí, nie pre planétu.“
A k článku v „L'Osservatore Romano“, ktoré uverejnili nekrológ za islandský ľadovec Okjökull, ktorý „zomrel z našej viny“ kardinál namieta:
„Ježiš sa stal človekom a nie cencúľom. Samozrejme, že Cirkev prispieva dobrou etikou, sociálnou náukou, Magistériom, pripomínaním antropologických princípov. Ale prvým poslaním Cirkvi je kázať Krista, Božieho Syna. Ježiš nepovedal Petrovi, aby sa zaoberal vládou Rímskej ríše, on nevstupoval do dialógu s cisárom. On udržiaval veľký odstup. Peter nebol priateľom Herodesa, či Piláta ale vytrpel mučeníctvo. Spolupráca s vládou je správna, ale nesmieme zabúdať na poslanie Petra a jeho nástupcov, ktoré spočíva v zjednocovaní veriacich vo viere v Krista, ktorý neodporúčal zaoberať sa vodami Jordánu alebo vegetáciou v Galileji.“
OdpovedaťPreposlať
Vatikán, 8.10.2019 (L'Espresso) – Synoda biskupov o Amazonii sa začala. „Ale bude mať dôsledky na všeobecnú Cirkev,“ varuje kardinál Gerhard L. Müller v dlhšom interview s Matteom Matzuzzim pre talianske noviny „Il Foglio“.
„Keď človek počúva hlasy niektorých protagonistov synody, ľahko pochopí, že táto agenda je úplne európska a predovšetkým nemecká.
V Nemecku začali „synodálnu cestu“, ktorá si vezme podnety zo Synody biskupov o Amazonii, aby zreformovala všeobecnú Cirkev - synody, na ktorej laici budú mať počet a hlasy rovnaké ako biskupi, synody, ktorej závery budú „záväzné“ a budú sa týkať kňazského celibátu, vysviacky žien, reformy sexuálnej morálky a demokratizáciu právomocí v Cirkvi.
Je to zemetrasenie, ktoré od jeho ohlásenia zasieva nepokoj v pápežovi Františkovi samom. V júni totiž napísal list nemeckým biskupom, aby ich presvedčil, žeby zmiernili svoje prehnané ambície. V septembri im kardinál Marc Ouellet, prefekt Kongregácie pre biskupov, napísal ešte naliehavejší list, v ktorom odmietol ako kánonicky neplatnú „synodálnu cestu“ v Nemecku. Nepochybne konal v zhode s pápežom. Vyslovil sa skepticky voči vysviacke ženatých mužov – čo je kľúčový body synody aj „synodálnej cesty“ nemeckých biskupov – a kardinál Ouellet dodal: „Niekto nado mnou je tiež skeptický.“ František sa 25. septembra stretol s ôsmymi mladými katechétmi zo severného Thajska, ktorí vedú vzdialené komunity, kde sa málokedy dostane kňaz a tí napriek tomu odmietli vysviacku ženatých mužov. „Božie kráľovstvo patrí maličkým,“ povedal im hlboko dojatý pápež, ako napísali noviny „L'Osservatore Romano.“
No varovania Ríma zostali bez účinku.
„Rím nám nebude hovoriť, čo máme robiť v Nemecku,“ vyhlásil kardinál Marx už medzi synodami o rodine. A táto mantra sa naďalej pevne v Nemecku drží s odporom iba niekoľkých ako kolínsky kardinál Rainer Maria Woelki, ktorý varoval pred hrozbou schizmy.
„V Nemecku teraz chcú znovu založiť Katolícku cirkev!“ hovorí teraz tiež Nemec - kardinál Müller - ktorý nie je členom Biskupskej konferencie Nemecka, lebo nemá diecézu. A kardinál pokračuje:
„Myslia si, že Kristus je iba muž, ktorý žil pred 2000 rokmi a tvrdia, že to nebol moderný muž a sú presvedčení, že nemal ani ich vzdelanie! Preto sa domnievajú, že je potrebné zaplniť tieto medzery a a že je na nich, aby konali.“
„V jednej homílii kardinál Marx položil rétorickú otázku: 'Keby tu bol Kristus dnes, povedal by to, čo povedal pred 2000 rokmi?' Ale Kristus nie je historická postava ako Cézar. Ježiš Kristus vstal z mŕtvych a je tu prítomný, on slávi omšu skrze svojho predstaviteľa – kňaza. On je predmetom Cirkvi a jeho Slovo zostáva a trvá naveky. Kristus je plnosť zjavenia, preto nebude iného zjavenia. My to musíme lepšie spoznávať, ale určite to nemôžeme meniť. Kristus je neprekonateľný a nezvrátiteľný, ale dnes sa toto nezdá byť jasné v istých zemepisných šírkach.“
Pre kardinála Müllera je tento omyl prítomný aj v „Instrumentum Laboris“ – „dokumente, ktorý nehovorí o zjavení, o vtelenom Slove, o vykúpení, o kríži, o vzkriesení, o večnom živote, ale namiesto toho sa vyzdvihuje a chce nahradiť Božie zjavenie, aby boli prijaté náboženské tradície domorodcov a ich vízie o kozme“.
V Aparecide v r. 2007, Benedikt XVI. na toto upozornil biskupov Južnej Ameriky a povedal:
„Utópia návratu, aby sa vdýchol život do pred-Kolumbových náboženstiev oddeľujúc ich od Krista a od všeobecnej Cirkvi, by nebol krok vpred – bol by to krok naspäť. V skutočnosti by to bol návrat do etapy histórie zakotvený v minulosti.“
No Benedikta zaplavila kritika teoretikov „nového chápania Božieho zjavenia“ definovaného v domorodých národoch a preto bez túžby ich obrátiť. Medzi tých najtvrdších odporcov patril zasa len nemecký teológ Paulo Suess, ktorého inšpiroval biskup Ervín Kräutler, pôvodom z Rakúska, vedúci stratég Synody biskupov o Amazónii, spoluautor „Instrumentum Laboris“ a zástanca idey, aby Eucharistiu slávili nielen ženatí muži, ale aj vydaté ženy, ktoré vedú komunity.
Kardinál Müller namieta:
„Neexistuje, ani nemôže existovať právo na sviatosť. My sme Božie stvorenia a stvorenie si nemôže nárokovať právo od svojho Stvoriteľa. Život a milosť sú dary. Muž má právo sa oženiť, no nemôže vyžadovať od určitej ženy, aby sa za neho vydala uplatňujúc nejaké právo. Ježiš si voľne zvolil spomedzi učeníkmi dvanástich a tak prejavil svoju Božiu moc. Zvolil si tých, ktorých si on želal, je to Boh, kto si nás vyvolí. Nikto nemôže vstupovať do svätyne bez toho, že by bol povolaný. Tu znova raz prevažuje sekulárna mentalita: myslia ako ľudia, nie ako Boh.
Kňazský celibát možno chápať iba v kontexte eschatologického poslania Ježiša, ktorý stvoril nový svet. Bolo to nové stvorenie. Sekulárnym postojom nemožno chápať nerozlučiteľnosť manželstva, ani celibát, či panenský život v reholiach. Takto nemožno riešiť problémy, ktoré majú pôvod výlučne v kríze viery. To nie je vec regrutovania viacerých ľudí do sviatostnej služby. Potrebná je duchovná a teologická príprava, treba vstúpiť do spirituality apoštolov a nevenovať pozornosť agentúram, ktoré radia v mnohom, čo je úplne v protiklade s poslaním Cirkvi. Potrebná je spiritualita, nie svetskosť.“
A kardinál Müller tiež vidí svetskosť v spôsobe, akým časť Cirkvi prijíma environmentalistickú ideológiu:
„Cirkev patrí Ježišovi Kristovi a musí kázať Evanjelium a poskytovať nádej na večný život. Nemôže sa urobiť protagonistom nejakej ideológie, či je to gender, alebo environmentalistické novopohanstvo.“
„Vrátim sa ešte k 'Instrumentum Laboris' synody, V jednej časti sa hovorí o 'Matke Zemi': ale to je pohanský výraz. Zem pochádza od Boha a našou matkou vo viere je Cirkev. Sme ospravedlnení vierou, nádejou a láskou, nie skrze environmentálnu aktivitu. Samozrejme starať sa o stvorenie je dôležité, veď žijeme v záhrade, ktorú chcel Boh. Ale to nie je rozhodujúci bod. Pre nás je dôležitejší Boh. Ježiš dal svoj život pre spásu ľudí, nie pre planétu.“
A k článku v „L'Osservatore Romano“, ktoré uverejnili nekrológ za islandský ľadovec Okjökull, ktorý „zomrel z našej viny“ kardinál namieta:
„Ježiš sa stal človekom a nie cencúľom. Samozrejme, že Cirkev prispieva dobrou etikou, sociálnou náukou, Magistériom, pripomínaním antropologických princípov. Ale prvým poslaním Cirkvi je kázať Krista, Božieho Syna. Ježiš nepovedal Petrovi, aby sa zaoberal vládou Rímskej ríše, on nevstupoval do dialógu s cisárom. On udržiaval veľký odstup. Peter nebol priateľom Herodesa, či Piláta ale vytrpel mučeníctvo. Spolupráca s vládou je správna, ale nesmieme zabúdať na poslanie Petra a jeho nástupcov, ktoré spočíva v zjednocovaní veriacich vo viere v Krista, ktorý neodporúčal zaoberať sa vodami Jordánu alebo vegetáciou v Galileji.“
OdpovedaťPreposlať
