Nový veľkolepý film o sestre Faustíne a Božom milosrdenstve
V apríli Jubilejného roka 2000 kanonizoval sv. Ján Pavol II poľskú rodáčku, rehoľnú sestru Mariu Faustynu Kowalsku. Pre približne 200 000 veriacich, ktorí sa zúčastnili svätorečenia, bol tento krok prirodzeným vyústením jej života, kedy sa stala sestrou Božieho milosrdenstva.
Napriek tomu, príbeh sestry Faustíny bol príbehom veľkých skúšok pokory. To, čo sa skončilo povýšením sestry Faustíny na oltár, sa začalo ako príbeh, kedy ľudia o nej hovorili ako o osobe trpiacej psychickou chorobou. Pre svet bolo nepredstaviteľné, že odkazy, ktoré svetu tlmočí by mohli byť pravdou. Hovoriť, že čím väčší hriešnik, tým má väčšie právo na Božie milosrdenstvo, bolo až priveľké milosrdenstvo pre mnohých. Práve tieto rozpory sa dostávajú do centra nového životopisného filmu o sestre Faustíne pod názvom: “Láska a milosrdenstvo.” Autorom filmu, ktorý zožal už pred uvedením na trh veľký úspech je poľský autor Michal Kondrat. Vysielacie práva odkúpilo už 20 krajín.
Príbeh sa začína na úplnom začiatku stvorenia sveta, kedy tvorcovia dávajú život sv. Faustiny do súvislosti veľkého Božieho plánu spásy ľudstva. Tento plán sa zrodil po stvorení sveta a v momente spáchanie prvého smrteľného hriechu sa spása spojila s ukrižovaním Krista. Sestra Fasutína ako mladé dievča spoznala tohto Krista počas jednej tanečnej zábavy s veľkou výčitkou. Následne sa sestra Faustína rozhodla vstúpiť do kláštora.
Film sa rýchlo prenáša do roku 1931 k najznámejšiemu osobnému zjaveniu Krista v živote sv. Faustíny, ktorý sa následne preniesol do namaľovaného obrazu známeho ako obraz Božieho milosrdenstva. Je novou informáciou, ktorá doposiaľ nebola veľmi publikovaná, že tento obraz namaľoval ateista, ktorý bol súčasťou slobodomurárskej lóže. Akoby zázrakom sa nakoniec rozhodol prijať Boha a stal sa katolíkom, k čomu mu dopomohol práve ním namaľovaný obraz.
Film sa zaoberá nielen ďalšími osobnými zjaveniami, ktorými Ježiš obdaroval sestru Faustínu, ale zdôrazňuje, že v roku 1938 kedy sestra Faustína zomrela na tuberkulózu, Cirkev veľmi na jej strane nebola. Dokonca bol vydaný zákaz akýmkoľvek spôsobom propagovať Obraz Božieho milosrdenstva na účely uctievania a modlitby. Táto zmena prišla až nástupom pontifikátu Jána Pavla II. Je preto pochopiteľné, že autori filmu sa rozhodli neukončiť film smrťou sestry Faustíny, ale približujú poslucháčom rozvoj úcty k Božiemu milosrdenstvu na základe jej predpovede a slov.
Prínos filmu je aj v tom, že je to kombinácia hraného a dokumentárneho filmu, ktorý dáva priestor pre komplexné pochopenie nielen historických udalostí, ale tieto udalosti zasadzuje do rámca spásy.