Stredoveký uhorský kronikár Ján z Turca (Johannes de Thwrocz) opisuje vo svojej kronike príbeh o zázraku milosti udelenej na príhovor Panny Márie :
o ťažení bána Štefana z lučenca do valašska
V období vlády tohto kráľa sa viackrát bojovalo aj v zakarpatských oblastiach (vo Valašsku), pretože si to vyžadovali stále vzbury tamojšieho ľudu. Jednako najväčšia voj- na v týchto oblastiach sa odohrala pod velením skvelého muža, bána Štefana z Lučen- ca20. Hoci mala smutný koniec, zaslúži si, aby jej pamiatka zostala živá.
Na tomto území boli v tom čase dvaja vladári: Dan a Mirče. obaja pochádzali z tej istej krvi. Porušili rovnaké postavenie v panovaní a každý z nich chcel vládnuť sám. Keď Dan zistil, že jeho postavenie zoslablo, požiadal o pomoc tureckého sultána. A keď ju získal, prinútil druhú stranu na útek. Naopak, keď Mirče videl, že jeho sily sú slabé na zadržanie vonkajšieho nepriateľa, poprosil o pomoc kráľa žigmunda. A kráľ mu poslal na čele mnohých ozbrojených oddielov bána Štefana z Lučenca, ktorý podstúpil krva- vú bitku. No bol slabší ako nepriateľ. obe strany utrpeli veľké straty, napokon padol aj bán Štefan a vojna sa skončila. Vojaci sa totiž po strate veliteľa rozpŕchli a nepriateľovi zanechali veľkú korisť a zajatcov.21
Po skončení vojny sa stal veľký zázrak. Keď po dvoch rokoch od porážky prišli nie- ktorí ľudia pozrieť si na bojisko pozostatky padlých a s hrôzou si prezerali nespočetné kosti zabitých mužov a zvierat, zrazu začuli slabý, sotva počuteľný hlas. Preľaknutí hľa- deli sem a tam, nikoho však nevideli. Nazdávali sa preto, že sa s nimi zahráva nejaké strašidlo, a zo strachu dlho stáli nepohnute. No keď aj naďalej počuli hlas a v nezre- teľnom volaní si všimli vyslovovať častejšie meno nášho Pána Ježiša Krista i jeho pre- slávnej Rodičky Márie, precitli; skúmali, čo je to za div, a postúpili bližšie k nemu. Me- dzi ľudskými kosťami zbavenými hniloby, ktoré ležali v zelenej tráve, našli neporušenú hlavu. Ó, preslávna nebeská Kráľovná, ako máme velebiť Tvoje sväté meno, aké vďaky Ti vzdáme, akou oslavou Ťa uctíme, keď všetky mocnosti nestačia Ti vzdávať chvá- lu! Nech prestane Ti vzdávať chválu ten, kto nepocíti pri vzývaní Tvojho mena Tvoju láskavosť! Lebo Ty neopustíš nikoho, kto prosí o Tvoju pomoc a utieka sa pod Tvoju svätú ochranu. Pre nás je to veľký príklad, svätá Panna, na tomto človeku si nám uká- zala úžasný zázrak! Totiž keď zbadali, že ostatné jeho telo nežije, podľahlo rozkladu a že iba hlava je živá a jazyk hovorí, zachvátil ich nesmierny úžas. Po toľkých dňoch v letnej páľave a v krutej zime, o hlade a smäde sa celé telo rozložilo a iba hlava zostala neporu- šená. A k prekvapeným ľuďom takto prehovorila: „Čo sa čudujete? Som Božím stvore- ním a kresťanom, a ak ste kresťania, vyhľadajte mi v mene Toho, ktorý zomrel za vás na kríži, kňaza, aby som sa mohol vyspovedať.“ Keď sa ho na to opýtali, ako mohol až do týchto dní žiť, odpovedal: „Preslávna Panna Mária ma opatrovala a až do vášho prícho- du zachovala pri živote, aby som neumrel bez prijatia cirkevných sviatostí; a dovtedy nezomriem, kým sa nevyspovedám.“ A znova sa ho spýtali: „Z akého dôvodu ťa sama
227

228
preslávna Panna sprevádzala toľkým dobrodením?“ odpovedal: „Na vigílie jej siedmich sviatkov som sa vždy postil o chlebe a vode a jej sviatky som slávil v najväčšej zbožnosti, ona mi bola všetkou nádejou v živote i v smrti.“ Ihneď privolali kňaza, ktorý vykonal spoveď a všetko ostatné, čo sa žiadalo, a rozhrešený spočinul v pokoji.