Životopis a nepoškvrnené počatie Panny Márie / Mária Ježišova z Agredy
Zväzok I - Nepoškvené P o č a t i e
Zázrak Božej všemohúcnosti a nevyčerpateľný zdroj milostí.
Životopis Panny a Matky Božej Márie Našej Kráľovnej a Panej, najsvätejšej Uzmierovateľky za previnenie Evy a Sprostredkovateľke milosti ktorý podľa zjavenia a za vedenia samotnej Panny Márie napísala Božia služobnica sestra Maria od Ježiša, z Agredy predstavená kláštora Nepoškvrneného Počatia, rádu sv. Františka Serafínskeho v meste Agrede, v provincii Burgos v Španielsku, pre nové poučenie sveta, pre posilnenie katolíckej Cirkvi a pre povzbudenie ľudstva.
Podľa pôvodného autorizovaného španielského vydania do anglického jazyka preložil Fiscar Morison (Rev. George J. Blatter) Podľa tohoto cirkevne schváleného anglického vydania do českého jazyka preložil v Mariánskom roku 1954 Jan Cyril
Řeřucha A podľa tohoto cirkevne chváleného českého vydania do slovenského jazyka bolo preložené v roku 1994. Slovo k Mystickému mestu Božiemu v slovenčine.
MYSTICKÉ MESTO BOŽIE - Počatie a životopis Panny Márie - Mária-od-Ježiša-z-Agredy
Zasnúbenie presvätej Márie s prečistým svätým Jozefom
S c h v á l e n i e
Prvý pápež, ktorý venoval úradnú pozornosť dielu „Ciudad de Dios", bol pápež Innocent XI., keď 3. júla 1686 ako odvetu na celý rad búrlivých útokov a nástrah, ktoré robili niektorí členovia Sorbony, o ktorých bolo známe, že sú jansenisti, vydal zvláštny list, ktorým sa povoľovalo vydávanie a čítanie „Ciudad de Dios". Podobné prehlásenie vydali niektorí pápe¬ži aj v neskoršej dobe. Boli to Alexander VIII., Klement IX. a Benedikt XIII. Tieto prehlásenia boli neskoršie opäť pripomenuté dvoma dekrétmi vydanými kongregáciou posvätných obradov, schválenými pápežmi Benediktom XIV. a Klementom XIV. Tým bola potvrdená pravosť a vierohod¬nosť spisu „Ciudad de Dios", ako to oznámila a napísala ctihodná služob¬nica Božia Mária od Ježiša.
Vynikajúci pápež Benedikt XIII., keď bol arcibiskupom v Benevente, používal tieto zjavenia ako predmet pre poradie kázní o blahoslavenej Panne Márii.
Dňa 26. septembra 1713 biskup v Sento v Taliansku podal námietku proti publikácii „Mesta Božieho", ale bolo mu pripomenuté, aby od toho ustúpil, pretože to odporuje rozhodnutiu pápeža Innocenta XI., ktoré bolo vydané pre celú Cirkev.
Vážení priatelia
Vďaka Pánu Bohu, máme v slovenčine už niekoľko kníh, ktoré pojednávajú o živote Panny Márie. Teraz k nim pribudlo toto rozsiahle dielo, ktoré sa vyznačuje tým, že ponúka plnosť svetla a ozdravenie pre neblahý stav sveta, je to škola Panny Márie. Tieto knihy sú rozšírené vo svete už niekoľko
desaťročí a tamojšie vysoké cirkevné osobnosti sa o nich vyjadrili pochvalne a doporučili ich verejnosti.
Do tejto rozsiahlej práce pustili sme sa amatérskym spôsobom. Mnohí pomáhali prepisovaním, opravami textov, dobrou radou, počítačovou technikou, tlačením, viazaním. Všetkým týmto patrí srdečná vďaka.
Pri takto vznikajúcom diele vznikli i nedostatky, niektoré slová a výrazy nie sú najvhodnejšie preložené do slovenčiny, niekde sú dlhé súvetia, čo je pre nás nezvyklé, ale tak bolo toto dielo pôvodne napísané v španielčine.
Toto slovenské prevedenie bolo natlačené v malom množstve a je určené pre tých, ktorí sa na tvorbe akýmkoľvek spôsobom podieľali a tiež pre niektorých záujemcov z kňazského a rehoľného rádu a pre niekoľkých mariánskych ctiteľov.
Tieto zväzky sú nepredajné a sú len pre súkromnú potrebu. Texty ne¬prešli jazykovou úpravou .
Takto toto dielo i u nás uzrelo svetlo svetla, ako sa na dobrú knihu pa¬trí. Pre jej oficiálne vydanie bude potrebné ešte veľa práce, ale to už pone¬chávame ďalším, povolanejším.
Panna Mária ako naša dobrá nebeská Matka v tomto diele nám odhaľuje i mnohé nástrahy zla a zlého ducha a učí nás dokonale poznávať, milosti a nasledovať Pána Ježiša a jeho evanjelium, ako to ona robila, nad čím sme sa často pri čítaní s úžasom v tichu zamýšľali.
I m p r i m a t u r
(pre prvé anglické vydanie) Rome City, Ind., 24. august 1912.Dôst. pánovi George J. Blatterovi.
Drahý dôstojný pane: Dávam Vám svoje schválenie na anglický preklad diela, nazvaného „Ciudad de Dios." s prianím všetkého požehnania ostáva Váš v Kristovi H. J. Alerding, biskup z Ford Wayne.
O d p o r ú č a n i e
(druhého anglického vydania)
Santa Fe, New Mexico, 9. februára 1949. S najväčšou ochotou dávam dnes svoje doporučenie pre nové vydanie diela „The City of God" od Sestry Márie od Ježiša, ktoré bude znovu bez zmien vydané podľa pôvodného autorizovaného vydania zo španielskej reči z roku 1902 a už schváleného Jeho Excelenciou najdp. H. J. Alerdin- gom, biskupom vo Ford Wayne.
Edwin V. Byrne, D.D. arcibiskup v Santa Fe.
P r e h l á s e n i e
Majúc v poslušnej úctivosti dekréty pápeža Urbana VIII. i všetkých pápežov, prehlasujeme, že v celku i v jednotlivostiach týkajúcich sa zjavení, zázrakov a pod., podrobujeme sa bezvýhradne súdu svätej Cirkvi Rímsko-katolíckej.
I m p r i m a t u r (pre české vydanie Mesta Božieho)
NIHIL OBSTAT:
Rev. Martin Horak, O.S.B.
censor deputatus
IMPRIMI POTEST:
v Rt. Rev. Ambrose L. Ondrak, O.S.B.
St. Procopius Abbey, Lisle, Illinois
IMPRIMATUR:
v Albert Cardinal Meyer
Archbishop of Chicago
Chicago, Illinois, January 17. 1961
❖ František Albert, arcibiskup
Arcibiskupská kancelária v Soľnohrade 12. septembra 1885
Iné odporučenie knihy „Ciudad de Dios" z novšej doby je od biskupa
v Tarazone, ktoré je v predslove nového vydania z roku 1911-1912:
„Ja, Dr. James Ozoidi v Udave, z milosti Božej a apoštolskej stolice biskup v Tarazone, apoštolský administrátor diecéze v Tudela.
Poverili sme kňaza Eon Eduardo Royo, kaplána a spovedníka v kon¬vente Nepoškvrneného Počatia v Agrede, aby opatrne a presne porovnal rukopis, pripravený do tlače nového vydania „City of God", ktorý pripra¬vili na vydanie členovia vyššie menovaného konventu. Zistili sme osobne, že zmienený kňaz túto úlohu svedomite vykonal. Preto teraz dosvedču¬jeme, že nové vydanie „Ciudad De Dios", až na niekoľko výnimiek, čo sú iba pravopisné zmeny, sa úplne zhoduje s pôvodným rukopisom ctihodnej Matky Márie od Ježiša v Agrede."
Tarazona 7. apríla 1911
(pečať diecézy) ❖ James. biskup v Tarazone
Nepoškvrnené Počatie
Posvätné tajomstvá Bohom spôsobené v Kráľovnej nebies od okamihu jej nepoškvrneného Počatia až do Vtelenia Slova Božieho v jej panenskom živote a ako veľa zásluh získala s pomocou milosti Božej udelenou jej v prvých pätnástich rokoch jej života.
Ú v o d - K ŽIVOTOPISU KRÁĽOVNEJ NEBIES
Oznámenie príčin, pre ktoré bol napísaný a vysvetlenie pomerov, ktoré sú s ním spojené.
1. Nebola by som prekvapená keby som o sebe počula nepriaznivý posudok a keby ma pokladali za opovážlivú a domýšľavú tí, ktorí by uvᬞili ( ak je tu vôbec možné uvažovať), že ja, jednoduchá žena, sama osebe úplná slabosť a nevedomosť, pre svoje hriechy nanajvýš nehodná, odvažu¬jem sa písať o veciach božských a nadprirodzených. Také odsúdenie by bolo oprávnené najmä v tejto dobe, kedy svätá Cirkev, naša matka, má hojnosť učiteľov a osôb svätého života; má i hojnosť náuk od svätých ot¬cov a doktorov; v tejto našej dobe, kedy i cnostné a múdre osoby, obdare¬né svätou horlivosťou a stojace na vysokom stupni duchovného života, sú vzrušené a znepokojené už pri zmienke o vyššom živote - a na videnie a zjavenie pozerajú ako na výsostne nebezpečnú a podozrivú cestu ku kresťanskej dokonalosti. A ak nenájdeme žiadnu príčinu pre podnikanie takých vecí, ktoré sú oveľa väčšie a vyššie, ako môže človek dosiahnuť, a ktoré presahujú ľudskú schopnosť a silu, potom iste dôjdeme k úsudku, že odvážiť sa na ne je buď znakom blúznivých domnienok - alebo účin¬kom vyššej moci, ktorá presahuje všetky ľudské sily.
2. Ako poslušné dietky svätej Cirkvi musíme priznať, že všetci smr¬teľníci, nielen s vynaložením všetkých svojich prirodzených síl, ba i všet¬kých spoločných milostí, ostávajú predsa iba nedostatoční a akoby nemí a nevedomí slabosi, pre takú ťažkú úlohu, ako je vysvetľovanie a popiso¬vanie skrytých tajomstiev a vznešenej svätosti, akú moc Najvyššieho spô¬sobila v bytosti, akou je Jeho Matka, ktorú vyvolil k tomu, aby bola neob¬medzeným morom milostí a výsad a schránkou najväčších Božích po¬kladov. Musíme uznať, že naše schopnosti sú na to veľmi slabé, keď aj anjelské bytosti vyznávajú, že nemajú slov, ktorými by mohli správne popísať to, čo prevyšuje ich schopnosti. Život tohoto Fénixa v diele
Božom je ako pevne zapečatená kniha, a nie je tvora na nebi ani na zemi, ktorý by bol hodný ju otvoriť. (Zjv 4,3). Je zrejmé, že túto knihu môže ot¬voriť iba všemohúci Pán, ktorý ju stvoril dokonalejšiu ako všetky tvory, alebo ona sama, naša Pani, Kráľovná a Matka, ktorá bola schopná prijať a náležite oceniť tieto nevýslovné dary. V jej moci je zvoliť si vhodné prostriedky, ktoré najlepšie poslúžia jej sláve a sú schopné jasne ukázať tie dary, ktoré slúžia k zvelebeniu jej a jej Jednorodeného Syna.
3. Podľa môjho úsudku, týmito nástrojmi môžu byť zaiste iba učitelia a učení svätci v katolíckej Cirkvi, alebo doktori vysokých škôl, ktorí učia cestu pravdy a života. Avšak zmýšľanie a úsudky Najvyššieho sú tak vy¬soko nad naším zmýšľaním, ako sú vysoko nebesia nad našou zemou a ni¬komu nie sú známe Jeho úmysly a nik nemôže byť Jeho radcom. (Rim 11,34) On drží váhy svätyne vo svojej ruke ( Zjv. 6,5), ktorý určoval vetru jeho silu (Jób 28,25), ktorý drží v svojej ruke všetky nebeské telesá (Iz. 40,12) a ktorý veľkou mocou ducha svojho usporiadal veci v ich miere, počte a váhe (Múd 11,21) a každej ustanovil pravý čas a miesto (Ekl. 24,37). On dáva svetlo múdrosti a podľa svojej spravodlivej štedrosti roz¬dáva ju a niet, kto by vystúpil na nebo a vyviedol ju z oblakov, ani toho, kto by mohol poznať jej cesty, ani kto by vyhľadal jej chodníky (Bar 3, 29-31). On jediný ju náležite poznáva a vysiela ju ako dych Božej moci a je ako odblesk jasnosti všemohúceho Boha a Jeho neprekonateľnej dobročinnosti (Múd 7,25), ako Jeho žiara, Jeho večného svetla, a ako bez¬chybný odlesk a obraz Jeho večnej štedrosti, prenáša sa do duší svätých medzi národmi a robí Božích priateľov a prorokov (Múd 7,27). Len Boh vie, prečo mňa, z najposlednejších Jeho tvorov tak pripravil, a prečo ma prinútil, aby som napísala životopis Jeho najsvätejšej Matky, našej Kráľovnej a Panej.
4. Bolo by to opovážlivé bez rady a pomoci Božej odvážiť sa na také dielo, ktoré by sa bolo snáď iba v mojej mysli zrodilo. Lebo uznávam i vyznávam, že som iba slabá žena, ktorá nemá žiadne cnosti. Preto som ani zďaleka nemienila podniknúť takú prácu a práve tak nemienim ju z vlastnej vôle odmietnuť. Kvôli správnemu názoru na túto vec opravdivo pripomeniem iba, čo sa mi stalo v spojením s týmto životopisom.
5. V ôsmom roku od založenia tohto konventu a v dvadsiatom piatom roku môjho veku, pod poslušnosťou mi pridelili úrad, ktorý nie som hod¬ná zastávať a v ktorom som dosiaľ - úrad predstavenej konventu. Zažila som veľa ťažkostí, útrap a sklamaní, pretože ani môj vek, ani náklonnosti nezodpovedali tomu, čo sa vyžaduje pre správu a vedenie, skôr sama som mala byť podriadená a poslúchať. Viem tiež, že k môjmu ustanoveniu do tohto úradu bol potrebný zvláštny dišpenz. Tieto a iné spravodlivé príčiny a bázeň, ktorou ma Najvyšší po celý môj život križoval, sa viditeľne roz¬množili. Okrem toho ma Boh ponechával v trápnej neistote, či som na správnej ceste a či stratím alebo získam Jeho priateľstvo a milosť.
6. V tomto súžení volala som z hĺbky svojho srdca k Bohu o pomoc, ak je to Jeho vôľa, aby ma zbavil tohto nebezpečenstva a bremena. Je pravda, že Pán ma krátky čas vopred pripravoval a žiadal ma, aby som úrad prijala, hoci som sa vyhovárala a poukazovala na svoju bojácnosť. Vždy ma potešil a opakoval svoju žiadosť, ale ja som neustávala poukazo¬vať na svoje nedostatky a uvádzať ešte viac námietok, lebo som poznala, že i pri tých opakovaných žiadostiach, aby som sa podrobila Jeho vôli, ktorej som nemohla odporovať, ponechával mi slobodnú vôľu v kladení odporu a voľnosť vzdať sa, ak chcem konať podľa vôle slabého tvora, uvedomujúc si svoju absolútnu nedostatočnosť. Tak múdro zaobchádza Pán s ľuďmi. Spoliehajúc sa na láskavosť Pána zvyšovala som svoju snahu zbaviť sa toho, čo som považovala za očividné nebezpečenstvo, na ktoré sa však tak vážne nepozerá pre našu pokazenú prirodzenosť, zlé zvyky a nezriadené žiadosti. Pán však stále opakoval, že si to praje, tešil ma a prostredníctvom anjelov mi dohováral, aby som poslúchla.
7. V tejto svojej ťažkosti som sa obrátila na našu Kráľovnú a Paniu, ktorá bola mojím útočišťom vo všetkých ťažkostiach. Keď som jej vyloži¬la svoj spôsob života a svoje prianie, blahosklonne mi odpovedala týmito sladkými slovami: „Dcéra moja, upokoj sa a neznepokojuj svoje srdce pre túto prácu. Priprav sa na ňu a ja budem tvojou matkou predstavenou, ktorú budeš poslúchať; a budem ňou aj pre tvoje podriadené. Ja vynah¬radím tvoje nedostatky a ty budeš len mojou zástupkyňou a prostrednicou, cez ktorú bude plnená vôľa môjho Syna a môjho Boha. Vo všetkých svo¬jich ťažkostiach a pokušeniach obracaj sa ku mne, raď sa o nich so mnou a prijímaj rady, ktoré ti budem dávať vo všetkých záležitostiach. Po¬slúchaj ma a ja ti budem stále pomáhať v tvojich ťažkostiach". Tieto slová nebeskej Kráľovnej potešili a uspokojili moju dušu. Od toho dňa Matka milosrdenstva rozmnožovala svoje milosrdenstvo voči mne, svojej otroky¬ni. Správala sa ku mne dôvernejšie a stále bola v spojení s mojou dušou. Prijímala ma, počúvala moje žiadosti a s nevýslovnou blahosklonnosťou ma poučovala, radila mi a povzbudzovala ma v mojich ťažkostiach. Osvecovala moju dušu, plnila ju vedomosťami o večnom živote a žiadala, aby som v jej prítomnosti obnovila svoje rehoľné sľuby. Nakoniec sa táto milostivá Matka a Pani zjavila svojej otrokyni ešte jasnejšie - odhrnula závoj zo svojho svätého života a vznešených tajomstiev, smrteľníkom ne¬známych. Hoci toto posvätné a nadprirodzené svetlo trvalo nepretržite, bolo oveľa jasnejšie v dňoch jej sviatkov, ale aj v iných dňoch ma poučo¬vala o mnohých tajomstvách; toto však nebolo také úplné, časté a jasné ako to, ktoré mi udeľovala neskoršie, po okamihu, v ktorom žiadala, aby som napísala jej životopis podľa toho, ako mi ho bude postupne vštepovať a oznamovať. Stalo sa tak najmä na jeden sviatok najblahoslavenejšej Panny Márie, keď mi Najvyšší oznámil, že má veľký počet svätých tajom¬stiev a požehnaní, ktoré udelil svojej nebeskej Matke v dňoch jej pozem¬ského putovania a že mi ich chce oznámiť za tým účelom, aby som ich pod jej vedením napísala. Toto prianie Najvyššieho, ktorému som stále odporovala, som mala ustavične na mysli po dobu desiatich rokov, pokým som sa nepokúsila napísať prvýkrát tieto božské dejiny.
8. O svojich pochybnostiach som sa radila so svätými kniežatami a s anjelmi, ktorých ustanovil Najvyšší, aby riadili moje písanie dejín na¬šej Kráľovnej; povedala som im o svojom veľkom nepokoji, o ťaž¬kostiach svojho srdca, a aký mám ochromený a nevýrečný jazyk pre takú ťažkú prácu. Oni mi zasa znovu a znovu odpovedali, že je to vôľa Najvyš¬šieho, aby som napísala životopis Jeho najčistejšej Matky a našej Panej. Istého dňa, keď som zvlášť dôrazne namietala a poukazovala im na svoje ťažkosti, na neschopnosť a veľké obavy, prehovorili ku mne takto: „Plným právom sa obávaš a si znepokojená, duša pochybujúca a neroz¬hodná vo veciach, v ktorých aj my anjeli by sme konali podobne a pova¬žovali by sme sa za neschopných náležite popísať veľké a vznešené diela Všemohúceho, ktoré spôsobil v Matke vznešenej pobožnosti a našej Kráľovnej. Ale pamätaj, duša drahá, že skôr sa pominie obloha nebeská, celé zriadenie sveta a všetky stvorené veci, než slová Najvyššieho. Boh mnohokrát sľúbil svojim tvorom, i v Písme svätom je zapísané, že „muž poslušný bude hovoriť o víťazstve „ (Prís 21,28) nad svojimi nepriateľmi a nebude pokarhania hodný v poslušnosti. Keď Boh stvoril prvého člove¬ka a prikázal mu, aby nejedol ovocie zo stromu poznania, ustanovil tým cnosť poslušnosti; a keď prisahal, prisahal preto, aby človeka väčšmi uis¬til. Pán znovu a znovu používal také prísahy; napríklad, keď sľuboval Ab¬rahámovi, že z jeho pokolenia vzíde Mesiáš, dodal k tomu prísažné uiste¬nie (Gn. 22,16); podobne spravil pri stvorení prvého človeka, keď pripo¬menul, že poslušný nepoblúdi. A opakoval tú istú prísahu, keď rozhodol, že Jeho najsvätejší Syn zomrie (Lk. 1, 73). Podobné uistenie dal ľuďom, keď oznámil, že tí, ktorí budú poslušní tomuto druhému Adamovi, napo- dobujúc Jeho poslušnosť, ktorou obnovil to, čo prvý neposlušnosťou stratil, budú žiť večne a nebudú podliehať vplyvu nepriateľa. Pamätaj, Mária, že poslušnosť má svoj vznik v Bohu, ktorý je jej základným zdro¬jom, a my anjeli poslúchame moc Jeho božskej pravice a Jeho nanajvýš spravodlivú vôľu. My nemôžeme odporovať Jeho vôli alebo na ňu ned¬bať, pretože vidíme nemeniteľného Boha z tváre do tváre a poznávame, že Jeho vôľa je svätá, čistá a pravdivá, nanajvýš nestranná a spravodlivá. Túto istotu, ktorú my anjeli získavame cez nebeské nazeranie, vy smrteľ¬níci tiež poznávate v patričnej miere ako pútnici, cez slová Pána, týkajú¬cich sa prelátov a predstavených: „Kto vás počúva, mňa počúva a kto vás poslúcha, mňa poslúcha" (Lk. 20, 16). Pretože sa teda poslúcha kvôli Bohu, ako hlavnej príčine a predstavenému nás všetkých, patrí sa, aby božská Prozreteľnosť vzala na seba následky poslušnosti, kedykoľvek nie je rozkaz sám o sebe hriešny. Boh nás o týchto veciach uistil prísahou, a preto by skôr prestal byť Bohom, čo je ovšem nemožné, než by dopustil, aby sa Jeho sľub nesplnil. Tak ako deti podľa prirodzenosti pochádzajú z rodičov a všetci ľudia z Adama, tak tiež všetci predstavení sú zriadení Bohom, najvyšším Pánom, kvôli ktorému ich my poslúchame; ľudské by¬tosti poslúchajú žijúcich predstavených, my anjeli našu vyššiu hierarchiu, ktorá má takú istú prirodzenosť ako my, a všetky tieto bytosti vo svojich predstavených poslúchajú večného Boha. Teraz si pamätaj, že všetci títo ťa pobádali a nariaďovali ti vykonať to, čo stále váhaš vykonať. Keby si snáď teraz začala písať s úmyslom, že tým splníš Jeho rozkaz, Najvyšší urobí s tvojím perom, čo urobil s nožom Abrahámovým, keď bol ochotný a odhodlaný obetovať svojho syna Izáka. Vtedy Pán nariadil jednému z nás, aby sme zadržali jeho ruku s nožom. Teraz však nám neprikázal, aby sme tvoju ruku s perom zadržali, ale aby sme ju urýchlili a hľadiac na Jeho velebnosť napomáhali ti, riadili ťa a osvecovali tvoj rozum."
9. Také povzbudenie a pokyny mi teraz dávajú Boží anjeli. Pri mnohých príležitostiach mi svätý knieža Michal oznámil to isté prianie a rozkaz Najvyššieho. Týmto ustavičným poučovaním, osvecovaním a po¬mocou tohto veľkého kniežaťa poznala a pochopila som veľké sväté ta¬jomstvá Pána Ježiša a nebeskej Kráľovnej, lebo tento anjel bol jedným z veľkého počtu strážcov, ktorí jej slúžili a boli vybraní zo zborov anjel¬ských, ako neskôr budem rozprávať. Toto knieža je zároveň najvyšším ochrancom a patrónom Cirkvi svätej. Bol zvláštnym svedkom a verným pomocníkom pri Vtelení a Vykúpení. Toto som častejšie počula od samot¬ného svätého Michala, ktorý mi preukazoval zvláštnu priazeň a ochranu v mojich ťažkostiach a nebezpečenstvách a prisľúbil mi pomoc a vedenie v tejto mojej práci.
10. Nado všetko toto a iné udalosti, ktoré tu nie je treba pripomínať, aj okrem toho, čo ešte ďalej poviem, Pán sám osobne mi veľmi často nariaďoval a pripomínal svoju vôľu slovami, ktoré tu budem opakovať. Raz, na sviatok Obetovania Panny Márie v chráme, mi povedal: „Snúbe¬nica moja, bojujúcej Cirkvi boli už zjavené mnohé tajomstvá týkajúce sa mojej Matky a svätých, sú však ešte mnohé skryté tajomstvá, týkajúce sa zvlášť jej vnútorného života, tie si teraz prajem oznámiť. Prajem si, aby si ich napísala podľa návodu a riadenie najčistejšej Panny Márie. Ja ti ich oznámim a vysvetlím; lebo až do tejto doby zachoval som ich ukryté, podľa skrytých rozhodnutí svojej múdrosti, pretože podľa mojej Prozre¬teľnosti dosiaľ nebola vhodná doba ich zjaviť. Teraz však je vhodná doba, a preto si prajem, aby si písala. Poslúchni, milá duša!"
11. Všetko toto, čo som uviedla a ešte veľa ďalšieho, čo by som moh¬la uviesť, by nebolo stačilo k vzpruženiu mojej vôle na dielo také ťažké a pre môj stav nepríslušné, keby sa k tomu nebola pripojila poslušnosť, ktorou som bola zaviazaná svojim predstaveným, ustanoveným riadiť moju dušu a učiť ma o cestách pravdy. Moja nedôvera a obavy iste neboli bezdôvodné a bez nariadenia svojich predstavených sotva by som bola schopná rozhodnúť sa vo veci takej dôležitej, veď aj pri iných oveľa ľah¬ších nadprirodzených prípadoch som sa vždy veľmi spoliehala na radu a poslušnosť. Ako nevedomá žena vždy som vyhľadávala túto severnú hviezdu, lebo je povinnosťou všetkých podrobiť všetko skúške a schváleniu učiteľov a duchovných predstaviteľov Cirkvi, i keď sa nám to zdá bez pochybností výsostne ušľachtilé. Najmä teraz, keď som sa mala odvážiť písať životopis nebeskej Kráľovnej, snažila som sa získať takú is¬totu. Často som sa snažila zabrániť tomu, aby moji predstavení vo svojom konaní používali ako mierku moje duchovné skúsenosti, ktoré som všemožne skrývala a s plačom som prosila Pána, aby ich osvietil a vzbudil v nich nedôveru ku mne. Prosila som, aby ich osvietil a chránil pred klamom, alebo aby nedopustili, aby som ja bola klamaná alebo nesprávne vedená. Často som si priala, aby úplne zabudli na to, že chceli dať dovo¬lenie k tejto práci.
12. Priznávam sa tiež, že zlý duch využil moju neochotu a obavy a snažil sa túto prácu znemožniť, a preto ma zastrašoval a týral. A bezpo¬chyby by sa bol jeho plán podaril, bol by ma odvrátil od tejto práce, keby moji predstavení neboli tak horlivo a vytrvalo zapudzovali moje obavy. V tomto prenasledovaní často ma osvecoval Pán, najčistejšia Panna a svätí anjeli, prejavovali mi svoju priazeň a obdiv. Napriek tomu som stále od¬kladala, či lepšie povedané, roky som sa proti tomu vzpierala; ako neskor¬šie vysvetlím, zdráhala som sa, pretože som nemala dosť odvahy podnik¬núť niečo, čo presahovalo moje sily. A myslím, že sa to dialo zvláštnym riadením Prozreteľnosti Najvyššieho, lebo sa mi v tých rokoch prihodilo veľa vecí, ba môžem povedať, že sa mi stavali do cesty rôzne záhadné ťažkosti. V tej dobe som nemohla zachovať pokojnú myseľ, potrebnú na udržanie patričného svetla a poučenia, lebo ani tá najpokročilejšia duša sa nemôže v akomkoľvek stave mysle zamestnávať takými vznešenými myš¬lienkami, aké sú potrebné pri tak neobyčajných a chúlostivých návodoch. Malo to ešte aj iný dôvod: v čase dlhotrvajúceho odkladu som mala mož¬nosť získať viac informácií a presvedčiť sa o ich správnosti nielen novým osvietením, ktorého postupom času pribúdalo a opatrnosťou v konaní zís¬kanou zo skúsenosti, ale tiež príležitosť prekonať svoje obavy, pochybnos¬ti, ale tiež neutíchajúcim naliehaním Pána Ježiša, svätých anjelov a mojich predstavených, ktorým som bola povinná poslušnosťou. Dostala som tiež príležitosť prekonať svoje obavy, pochybnosti a zmätenosti a zveriť Pá¬novi to, čo som nemohla zveriť svojej slabosti.
13. Podrobila som sa veľkej čnosti poslušnosti a v mene Pána a mojej Kráľovnej a Panej som sa rozhodla odložiť nerozhodnosť. Čnosť posluš¬nosti pokladám za najväčšiu nielen preto, že poslušnosťou podávame Pá¬novi ako zápalnú obetu najvznešenejšie hodnoty a ľudské schopnosti: svoj rozum, úsudok a slobodnú vôľu, ale tiež preto, že žiadna iná čnosť nám nezaisťuje natoľko úspech a prospech ako poslušnosť; lebo pri takejto čnosti nekoná tvor samostatne, ale je iba nástrojom Toho, kto velí a riadi. Také uistenie dostal Abrahám, keď prekonal prirodzenú lásku k svojmu synovi Izákovi (Gn. 22,3). Ak stačilo pre taký skutok, ak stačilo zadržať slnko v jeho rýchlom behu (Joz 10,13), zaiste stačí tiež pre postup udalos¬tí na zemi. Keby snáď ruka Ozova bola vedená poslušnosťou, nebol by asi potrestaný za opovážlivý dotyk archy zmluvy. Viem dobre, že som nehod- nejšia ako Oza, aby som sa dotkla nie neživej a predobraznej starozákon¬nej archy zmluvy, ale živej Archy Nového Zákona, ktorá obsahovala man- nu Božstva, zdroj milosti a Nového Zákona. Ale keby som ďalej mlčala, plným právom sa bojím, že by som neposlúchla najvyššie nariadenie a mohla by som zvolať s Izaiášom: „Beda mi, že som mlčala" (Iz. 6,5). Preto, moja Kráľovná a Pani, lepšie bude, aby tvoja vznešenosť, dobrota, milosrdenstvo a požehnanie tvojej štedrej ruky žiarili skrz moje nepatrné a nehodné snahy; je prospešnejšie, aby som pocítila tvoje požehnanie za poslúchnutie Tvojej žiadosti, než aby som u Teba padla do nemilosti. Bude to dielo tvojej dobrotivosti, ó najčistejšia Matka, aby si pozdvihla biedneho tvora zo zeme a vykonala nevhodným a slabým nástrojom dielo také obtiažne: lebo tým zvýšiš svoju blahosklonnosť a milosti, ktoré Ti udeľuje tvoj najsvätejší Syn. Okrem toho zabrániš klamnej domnienke, že toto dielo vykonali ľudské snahy, pozemská múdrosť alebo je výsledkom hlbokého bádania. Týmto dokážeš, že božskou silou znovu prebúdzaš srd¬cia veriacich, privádzaš ich k sebe, k prameňu láskavosti a milosrdenstva. Preto hovor, ó Pani, nech počuje služobnica tvoja, ktorá Ťa túži dokonale poslúchať. (I Kr 3,19). Avšak, ako svojou snahou môžem dosiahnuť alebo vyrovnať to, čím som povinná? Sama na to neviem primerane odpovedať hoci by som tak rada spravila. Ó, mocná a vznešená Kráľovná, splň svoje sľuby, ukáž mi svoju milosť a vlastnosti, aby tvoju veľkosť poznali všetky národy a pokolenia. Hovor, ó Pani, lebo tvoja služobnica počúva; hovor a vychvaľuj Najvyššieho pre veľké a obdivuhodné Jeho diela, ktoré vy¬konala Jeho pravica pre Teba, v tvojej hlbokej pokore. Nech prechádzajú z dlaní Jeho rúk plných hyacintov a vonného korenia do Tvojich (Pies 5,14) a od Teba ďalej na tvojich verných služobníkov, aby Ho anjeli mohli velebiť, spravodliví chváliť a hriešnici vyhľadávať. Nech všetci vidia prí¬klad tvojej najvyššej svätosti a čistoty a s milosťou tvojho Najsvätejšieho Syna dopraj mi zariadiť svoj život podľa tohto zrkadla a výborného vzoru, lebo to bude hlavným účelom a hlavnou mojou starosťou pri písaní tvojho životopisu. Práve toto si mi opäť a opäť pripomínala, keď si mi ráčila ponúkať živé zrkadlo bez poškvrny, v ktorom môžem vidieť a podľa neho okrášliť svoju dušu, aby bola hodná stať sa tvojou dcérou a nevestou tvoj¬ho Najsvätejšieho Syna.
14. Toto bude môj jediný cieľ a úmysel, a preto nebudem písať ako učiteľka, ale ako učeníčka; nie ako poučenie udeľujúca, ale ako tá, ktorá hľadá poučenie, vediac, že v Cirkvi svätej ženy majú zachovať mlčanie a počúvať učiteľov (I Kor. 14,34). Avšak ako nástroj nebeskej Kráľovnej budem prehlasovať, čomu ma ona ráči učiť a čokoľvek mi rozkáže; lebo všetky duše sú schopné prijať Ducha, ktorého jej božský Syn sľúbil udeľovať v hojnosti (Joel 2,28). Duše sú tiež schopné vhodným spôsobom o ňom podať zvesť, oznam, kedykoľvek dajú k tomu dovolenie vyššie au¬tority, jednajúc podľa ustanovenia Cirkvi Kristovej. Teraz som presved¬čená, že k tomuto životopisu Cirkev dala súhlas prostredníctvom mojich predstavených. Ja, nevedomá žena, prirodzene môžem urobiť chybu; robím však chybu z poslušnosti a nie ako činiaca podľa svojej slobodnej vôle; ponechávam a podrobujem sa tým svojim vodcom a rozhodnutiam svätej katolíckej Cirkvi. Prajem si, aby moji predstavení, učitelia a spovedník, boli svedkami a dozorcami týchto náuk, ktoré prijímam a aby boli aj prísni a bdelí sudcovia, či sa sama podľa nich riadim, alebo či nezanedbávam povinnosti primerané tomuto požehnaniu.
15. Podľa vôle Pána a podľa povinnej poslušnosti, napísala som druhýkrát tento nebeský životopis. Pri prvom písaní sa mi síce dostalo mnoho potrebného a prospešného osvietenia, aby som tie tajomstvá po¬chopila, ale pretože moje nedostatky boli pomerne veľké, môj jazyk nebol schopný nájsť vhodné slová na vyjadrenie a pero nebolo dosť rýchle, aby ich úplne napísalo. Na niektoré veci som zabudla, ale postupom času a po¬mocou ďalších osvietení som poznala, že pre toto druhé písanie som lep¬šie pripravená. Predsa však je veľa toho, čo som videla i pochopila, ale som nútená to vynechať, pretože všetko popísať je úplne nemožné. Okrem spomínaných príčin boli ešte ďalšie, ktoré poznal Pán i ja, totiž že pri prvom písaní som nemohla zachovať náležitú pozornosť, potrebnú pre usporiadanie tohto diela, pretože mi v tom veľmi prekážali pokušenia a prílišná bázeň. Toto vo mne vyvolalo takú búrku odporujúcich myš¬lienok a vnuknutí, že som to pokladala za najväčšiu domýšľavosť, pod¬niknúť takú ťažkú úlohu, a rozhodla som sa spis spáliť. A myslím, že sa to nestalo bez dopustenia Pána, pretože pre zmätok svojej duše som sa ne¬mohla vžiť do patričného stavu, aký Pán očakával pre písanie, a ktorý by dovoľoval vtlačiť do môjho srdca ducha a náuky, ako mi to káže urobiť teraz a ako sa to môže poznať z nasledujúcej udalosti.
16. Na sviatok Očisťovania Panny Márie, kedy bolo výročie sklada¬nia mojich sľubov, po prijatí Najsvätejšej Sviatosti som si priala osláviť tento deň mnohými úkonmi vďakyvzdávania a úplným odovzdaním sa Najvyššiemu, ktorý si ma zvolil za nevestu bez akýchkoľvek mojich zá¬sluh. Keď som vzbudzovala tieto pocity, zacítila som vo svojom vnútri veľmi veľkú zmenu, sprevádzanú silným svetlom, ktoré ma povznášalo, sladko a mocne nabádalo poznať Božiu podstatu, Jeho dobrotu, do¬konalosť a vlastnosti, a poznať svoju biedu a nedostatky. A tieto veci, ktoré mi boli dané, aby som porozumela, súčasne vo mne vzbudzovali rôzne účinky: Prvý bol, že sa vysoko povzniesla všetka pozornosť mojej mysle a mojich snáh; ďalší účinok bol, že som bola v duchu pokorená až do prachu takým spôsobom, že sa mi zdalo, že už vôbec nejestvujem. Súčasne som cítila veľkú ľútosť a bolesť nad svojimi ťažkými hriechmi, spojenú s predsavzatím polepšiť sa a zrieknuť sa všetkého pozemského a snažiť sa o dokonalú lásku k Bohu. V týchto pocitoch som sa cítila ako zničená, a najväčšia bolesť sa mi zdala byť útechou a smrť životom. Pán mal útrpnosť s mojou slabosťou, z číreho milosrdenstva mi povedal: „Nebuď malomyselná, dcéra a nevesta moja, lebo pre odpustenie, očiste¬nie a zmytie tvojich hriechov použijem nekonečné zásluhy a krv, ktorú som pre teba prelial. Vzbuď v sebe túžbu po úplnej dokonalosti v nasledo¬vaní života najsvätejšej Panny Márie. Píš druhý raz, aby si nahradila, čoho sa nedostávalo a vtlač si jej náuky do svojho srdca. Neposudzuj znovu moju spravodlivosť, ani nebuď nevďačná za moje milosrdenstvo tým, že spáliš, čo napíšeš, aby ti moja nevôľa neodňala svetlo, ktoré si dostala bez tvojich zásluh, aby si napísala toto tajomstvo."
17. Hneď na to som videla Matku Božiu, ktorá tiež ku mne prehovo¬rila: „Dcéra moja, pokiaľ si nedosiahla pre svoju dušu príslušné ovocie zo stromu života, ktoré ti bolo ponúknuté pri písaní môjho životopisu, ani si nevnikla do podstaty jeho obsahu. Dosiaľ si málo uvažovala o tejto skrytej manne, ani si ešte nedosiahla dokonalú a úplnú prípravu, akú Všemohúci požaduje, aby ti mohol náležite vtlačiť do duše moje cnosti. Udelím ti príslušné vlastnosti a dokonalosť pre to, čo božská pravica v tebe vykoná. Požiadala som Ho, aby skrze môj príhovor a hojné milosti, ktoré mi udelil, dovolil mi ozdobiť ťa a upokojiť tvoju dušu, aby si bola schopná opäť sa venovať písaniu môjho životopisu, s menšou pozornos¬ťou pre hmotné a s väčšou pre duchovné a jeho podstatné časti. Odstráň prekážky, ktoré sa stavajú do cesty prúdu božskej milosti, tečúcemu zo Všemohúceho skrze mňa do teba a učiň sa schopnou ochotne prijímať plnú mieru, určenú pre teba božskou vôľou. Hľaď, aby si jej neprekážala alebo ju neobmedzovala svojimi chybami a nedokonalosťami." Potom som videla, ako ma božská Matka priodela rúchom belším ako sneh a jasnejším ako slnko. Opásala ma drahocenným pásom a povedala: „Toto je účasť na mojej čistote." Požiadala som tiež o vedu Pána, ktorá by mi poslúžila ako najkrajšie vlasy pre moju ozdobu, aj o iné vzácne dary, ktorých cena, ako som videla, bola veľká, ale nemohla som ju úplne od¬hadnúť. Keď ma nebeská Pani tak ozdobila, povedala: „Pracuj verne a usi¬lovne, aby si napodobnila mňa a aby si bola mojou najdokonalejšou dcé¬rou, ktorá bola zrodená z môjho ducha a dojčená na mojich prsiach. Dám ti svoje požehnanie, aby si mohla opäť začať písať v mojom mene, pod mojím vedením a s mojou pomocou.
18. Pre lepší prehľad je celý tento životopis Panny Márie rozdelený na tri diely. Prvý diel sa týka prvých pätnástich rokov jej svätého života, od okamihu jej najčistejšieho počatia až do okamihu, v ktorom večné Slovo v jej panenskom živote vzalo na seba telo, a obsahuje tiež všetko, čo Najvyšší urobil pre Máriu v tých rokoch. Druhý diel obsahuje popis ta¬jomstva Vtelenia, životopis Krista, nášho Pána, Jeho umučenie a smrť a vystúpenie na nebesia. Tak je popísaný život našej Kráľovnej spoločne so životom jej božského Syna a všetko, čo robila, pokiaľ žila so svojím Synom. V treťom diele je popis života Matky milosti v dobe, keď žila sama, zbavená spoločenstva Krista, nášho Spasiteľa, až do radostnej hodi¬ny, v ktorej bola vzatá do neba a korunovaná ako nebeská Kráľovná, kde bude večne žiť ako Dcéra Otca, ako Matka Syna a ako Nevesta Ducha Svätého. Tieto tri diely sú ďalej rozdelené na osem kníh, aby tak bolo uľahčené ich používanie, aby boli vždy predmetom mojich myšlienok, po¬silou mojej vôle a rozjímaním vo dne v noci.
19. Chcem niečo povedať tiež o dobe, v ktorej som písala tieto nebes¬ké dejiny. Musím pripomenúť, že môj otec, brat František Coronel, a moja matka, sestra Katarína z Arana, moji rodičia z nariadenia Božieho, ktoré bolo vo zvláštnom videní oznámené mojej matke, sestre Kataríne, založili vo svojom vlastnom dome tento rehoľný dom sestier rádu Nepoškvrnené¬ho Počatia. Tento kláštor bol založený v oktáve sviatku svätých Troch Kráľov, 13. januára 1619. Ten istý deň sme tiež prijali rehoľné rúcho, moja matka a jej dve dcéry. Môj otec bol prijatý do rádu serafínskeho otca svätého Františka, v ktorom už žili dvaja jeho synovia ako rehoľníci. Tam obdržal rehoľné rúcho, zložil sľuby, viedol príkladný život a zomrel svä¬tou smrťou. Moja matka a ja sme obdržali rehoľný závoj na sviatok Očis¬ťovania nebeskej Kráľovny 2. 2. 1620. Skladanie sľubov jej druhej dcéry bolo odložené pre príliš mladý vek. Všemohúci vo svojej veľkej dobrote doprial našej rodine, že sme Mu boli všetci zasvätení v stave rehoľnom. V ôsmom roku založenia tohto konventu a v dvadsiatom piatom roku môjho života, roku Pána 1627, svätá poslušnosť vložila na mňa úrad opát- ky, ktorý až do dneška nehodne zastávam. V prvých desiatich rokoch toh¬to môjho úradovania som veľakrát dostala nariadenie od Najvyššieho a od nebeskej Kráľovnej, aby som napísala jej svätý život, ale mala som obavy, pochybnosti a odpor proti nebeskému nariadeniu až do roku 1637, kedy som ho začala písať prvýkrát. Keď som tú prácu dokončila, zmietali ma obavy a súženie a na radu spovedníka, (ktorý bol mojím radcom za neprí¬tomnosti pravidelného spovedníka), spálila som všetky spisy, nie iba tieto dejiny, ale tiež iné, pojednávajúce o dôležitých a tajomných veciach. Ten¬to spovedník mi povedal, že ženy katolíckej Cirkvi nemajú písať o takých veciach. Rýchle som poslúchla jeho radu, ale potom som musela zniesť mnohé prísne karhania svojich predstavených a od pravidelného spovední¬ka, ktorí poznali celý môj život. Aby ma donútili znovu napísať tieto deji¬ny, hrozili mi cenzúrou. Najvyšší a nebeská Kráľovná tiež opätovne žiada¬li, aby som poslúchla. Počas druhého písania som dostala takú hojnosť objasnení týkajúcich sa božskej Bytosti, toľké mnohé požehnanie božskej pravice pre obnovenie a oživenie mojej duše v učení, ktoré mi dávala moja nebeská Matka, a sväté tajomstvá mi oznamované boli také vzne¬šené, že bolo potrebné napísať druhú knihu tohto životopisu. Titul tejto knihy bude:
Zákony Ženíchove, vrchol Jeho božskej lásky a ovocie zobrané zo stromu života presvätej Panny Márie, našej Panej.
S pomocou milosti Božej začala som znovu písať tento životopis 8. decembra 1655, na deň Nepoškvrneného Počatia.
K n i h a p r v á
O božskom predurčení Krista a Jeho Matky, ako najvznešenejších bytostí všetkých tvorov, o stvorení anjelov a ľudí, ako ich služobníkov, o rodokmeňoch spravodlivých mužov, o nepoškvrnenom počatí a narodení Kráľovnej nebies a o jej živote až do dňa jej obetovania v chráme
K a p i t o l a 1
O dvoch zvláštnych zjaveniach, ktoré Pán zveril mojej duši
a o iných osvieteniach a tajomstvách, ktoré ma prinútili odvrátiť pozornosť od vecí tohoto sveta a pozdvihnúť myseľ k veciam nadzemským
1. Vyznávam sa Ti a velebím Ťa, najvyšší Kráľ, ktorý si vo svojej vznešenej velebnosti skryl tieto veľké tajomstvá pred múdrymi a učiteľmi a vo svojej blahosklonnosti zjavil si ich mne, najnepatrnejšej a neužitoč¬nej otrokyni Tvojej Cirkvi, aby si bol tým viac velebený ako Autor tohto diela, čím opovrhovanejší a slabší je jeho nástroj.
2. Keď som prekonala spomenutú nechuť a veľké obavy, ktoré boli príčinou nerozhodnosti, aby som snáď nestroskotala na mori divov, naj - vznešenejší Pán dal, aby som pocítila pôsobenie zhora, ktoré bolo silné, sladké, účinné a jemné: svetlo, ktoré osvietilo rozum, podrobilo odbojnú vôľu, upokojovalo, riadilo, ovládalo a zaujalo všetky vnútorné i vonkajšie zmysly a tak ma úplne podriadilo vôli a riadeniu Najvyššieho, a robilo všetko iba na Jeho česť a slávu. Keď som bola takto pripravená, počúvla som hlas Všemohúceho, ktorý ma zavolal a pozdvihol k Sebe, čím povýšil miesto môjho prebývania na výsosť a posilnil ma proti levom, ktorí hladní revali okolo mňa, chceli vyrvať moju dušu z prežívania radosti a blaže¬nosti nekonečných tajomstiev tohto svätého svätostánku Božieho Mesta. Bola som obkľúčená úzkosťami smrti a zahynutia (Ž 17.5) a ohrozená oh¬ňom Sodomy a Babylonu, v ktorých žijeme - to ma však vyslobodilo z brán úzkosti, do ktorých som bola vlákaná. Moji nepriatelia mi pripra¬vili klamné videnia a zvodné radosti, aby oklamali moje zmysly a polapili ich predstieranými rozkošami; pripravili okolo mňa lákadlá, aby som slepo pristúpila k týmto plameňom, aby ma strávili. Avšak zo všetkých týchto nástrah, ktoré kládli mojim nohám (Ž56,7), vyslobodil ma Najvyš¬ší, povzniesol môjho ducha a účinným napomínaním učil ma ísť po ceste dokonalosti. Povzbudzoval ma k životu oduševnenému a anjelskému a prikázal mi, aby som žila opatrne, takže uprostred pece sa ma oheň nedotkol. Často ma oslobodil od jazyka nečistého, ktorý sa mi snažil hovoriť svetské rozprávky (Ž 118,85). Jeho Velebnosť ma vyzvala, aby som povstala z prachu a malichernosti zákona hriechu, aby som odolávala nedostatkom prirodzenosti pokazenej hriechom, držala na uzde jej ne- zriadenosti a bojovala proti nim Jeho osvieteniami a vnuknutiami a pov¬znášala sa nad sebou samou (Plač Jer. 3,28). Volával ma niekedy svojou všemohúcnosťou, niekedy otcovským napomínaním, inokedy zas s láskou snúbenca hovoriac: Povstaň, holubička moja, dielo mojich rúk, ponáhľaj sa a príď ku mne (Sir. 2,10). Ja som tvoje svetlo a cesta (Jn 8,12), kto mňa nasleduje, nechodí vo tme. Poď ku mne, ktorý som neklamná pravda, ne- premenlivá svätosť, moc a múdrosť, a učiteľ tých, ktorí hľadajú múdrosť (Múd 7,15).
3. Tieto slová účinkovali ako šípy sladkej lásky a naplňovali ma obdi¬vom, úctou, ale i vedomosťou a bázňou pre moje hriechy a zlobu, takže som sa od Neho vzdialila zdesená a zničená poznaním svojej ničoty. A Pán mi povedal: "Poď, ó duša, poď ku mne, tvojmu všemohúcemu Bohu a napriek tomu, že si bola márnotratné dieťa a hriešnica, povstaň zo zeme a poď ku mne, tvojmu Otcovi, prijmi rúcho môjho priateľstva a prs¬teň snúbenca.
4. Zotrvávajúc ešte v tom bezpečnom úkryte, o ktorom som sa už zmienila, istého dňa som uvidela šesť anjelov, ktorých Všemohúci ustanovil, aby mi pomáhali a viedli ma v tejto práci a aj v iných nebezpe¬čenstvách. Pristúpili ku mne, očistili a pripravili moju dušu a uviedli ma pred Pána. Jeho Majestát udelil mojej vnútornej bytosti nové svetlo a akoby účasť v sláve, ktorá ma učinila schopnou a žiadostivou vidieť a rozumieť veciam, ktoré prevyšujú schopnosti úbohého pozemského tvo¬ra. Čoskoro sa mi ukázali dvaja ďalší anjeli z vyššieho rádu a pocítila som moc Pána, ktorou ma zavolali. Poznala som, že sú to nanajvýš tajomní vy¬slanci a priali si zjaviť mi veľké a skryté tajomstvá. Dychtivo som odpo¬vedala a túžila som po radosti, ktorú mi ukázali a povedala som im, ako vrúcne túžim vidieť, čo mi hodlajú zjaviť a čo mi je doposiaľ tajomne skryté. Ihneď odpovedali s veľkou vážnosťou: "Opanuj sa, ó duša.". Ob¬rátila som sa k týmto veľkým nebeským kniežatám a hovorila som im: "Kniežatá Všemohúceho a poslovia veľkého Kráľa ! Prečo ma teraz zdržu¬jete proti mojej vôli a prečo odkladáte moju radosť a rozkoš z pozvania, ktoré ste mi oznámili? Aká je táto vaša sila a aká moc ma to volá a napl¬ňuje vrúcnosťou, ktorá ma vábi, ale zároveň aj zdržuje - ktorá ma vábi, aby som bežala za vôňou masti môjho milovaného Pána a predsa ma zdr¬žujú silné putá? Oznámte mi, čo to všetko zapríčinilo? I odpovedali: "Pre¬tože pre poučenie o týchto tajomstvách je potrebné, ó duša, ísť bosými nohami a bez všetkých žiadostí a náruživostí, lebo tieto tajomstvá sa ne¬prispôsobujú a neprepožičiavajú nezriadeným náklonnostiam. Preto vyzuj svoju obuv ako Mojžiš (Ex 3,5), lebo taký dostal rozkaz, prv než mohol uvidieť obdivuhodný ker. " A odpovedala som: "Princovia nebeskí a páni moji, veľa sa žiadalo od Mojžiša, keď mu bolo nariadené vykonať dielo anjelské, pokým bol ešte v smrteľnom tele; ale on bol svätý a ja som hriešnica plná biedy. Moje srdce je nepokojné a zápasím s otroctvom a ná¬silím hriechu, ktorý, ako cítim vo svojich údoch, odporuje zákonu môjho rozumu." (Rim. 7, 23). Na to odvetili: "Duša, bola by to naozaj ťažká úlo¬ha, keby si ju mala urobiť iba svojou vlastnou silou; ale Najvyšší, ktorý si ťa praje vidieť v tomto rozpoložení, je mocný a neodoprie ti svoju pomoc, keď Ho z hĺbky srdca budeš o ňu prosiť a pripravíš sa na jej prijatie. Jeho moc, ktorá spôsobila, aby ker horel, ale tiež nedovolila, aby zhorel, môže tiež zabrániť, aby oheň vášní, ktorý zviera a ťaží tvoju dušu, ju nestrávil, ak si žiadaš skutočne byť zachránená. Jeho Velebnosť žiada, čo si praje a môže urobiť, čo žiada. Posilňovaná Ním môžeš vykonať, čo od teba žiada (Fil 4,13); preto vyzuj svoju obuv, plač horkou ľútosťou, volaj k nemu z hĺbky svojho srdca, aby vypočul tvoje modlitby a splnil tvoje priania."
5. V tom okamihu som uvidela drahocennú oponu, zakrývajúcu vzác¬ny poklad a moje srdce horelo túžbou, aby opona bola zdvihnutá a ja som mohla uvidieť to sväté tajomstvo, ktoré ako som vyrozumela, bolo za ňou skryté. Na moju túžbu zaznela nasledovná odpoveď: "Počúvaj, ó duša, čo ti bolo uložené a prikázané; zbav sa sama seba a potom ti toto tajomstvo bude zjavené." Rozhodla som sa polepšiť svoj život a premáhať svoje chúťky; plakala som a vzdychala som z hĺbky svojej duše a veľmi som tú¬žila po dosiahnutí tejto milosti. Keď som urobila dobré predsavzatia, opo¬na zakrývajúca poklad, sa začala dvíhať. Odrazu zmizla úplne a môj vnútorný zrak uvidel, čo slovami nemôžem popísať. Videla som veľké, ta¬jomné znamenie na nebi - Ženu, najkrajšiu Paniu a Kráľovnú, korunovanú hviezdami, odetú slnkom a mesiac pod jej nohami (Zjv 12,1). Anjeli ku mne prehovorili takto: "To je tá blahoslavená Žena, ktorú svätý Ján videl vo svojom Zjavení, v ktorom sú uložené a zapečatené veľké tajomstvá spasenia. Najvyšší a najmocnejší Boh tak veľmi miloval tohto Tvora, že nás, Jeho anjelských duchov to naplňuje úžasom. Pozoruj a obdivuj jej prednosti, zapíš ich, pretože za tým účelom sa ti ukážu, primerane k tvoj¬mu stavu." Ukázali sa mi divy, nad veľkosťou ktorých som onemela a môj údiv nad nimi ochromil všetky moje schopnosti, a myslím, že ani všetky stvorenia tohto smrteľného života nikdy nepochopia to, čo o nich napí¬šem.
6. Iného dňa, keď moja duša sladko zotrvávala vo vyššie zmienenom príbytku, počula som hlas Najvyššieho, ako hovoril: "Nevesta moja, prajem si, aby si vzbudila opravdivú horlivosť hľadať ma a vrúcne ma milovať; aby tvoj život bol viac anjelský ako ľudský a aby si celkom za¬budla na veci pozemské. Prajem si pozdvihnúť ťa ako chudáka z prachu a bedára z hnojiska (Ž 112,7) a preto, keď ťa povznášam, ty sa ponižuj a priehlavok tvojej ľubovône nech ostáva so mnou. Poznáš svoju vlastnú biedu, a preto v hĺbke svojho srdca buď presvedčená, že si zasluhuješ iba utrpenie a pokorovanie. Uvažuj o mojej vznešenosti a o svojej ničotnosti; pamätaj, že som Spravodlivý a Svätý; zaobchádzam s tebou opatrne, po¬užívam radšej svoje milosrdenstvo a netrestám ťa, ako si zasluhuješ. Na základe pokory snaž sa pestovať i všetky ostatné čnosti, aby si tak splnila moje priania. Ustanovil som moju panenskú Matku, aby ťa učila, napomí¬nala a karhala. Bude ťa povzbudzovať k pokroku a bude sprevádzať tvoje kroky podľa môjho priania a zaľúbenia."
7. Keď Najvyšší ku mne hovoril, Kráľovná stála blízko; a nebeská Kňažná nepohrdla touto službou, ktorú jej určila Jeho Velebnosť. Dobroti- vo ju prijala a povedala mi: "Dcéra moja, prajem si, aby si bola mojou žiačkou a spoločnicou a ja budem tvojou učiteľkou; ale pamätaj si, že od tohoto dňa musíš ochotne poslúchať a nesmie byť v tebe žiadna stopa po Adamovej dcére. Zrkadlom a vzorom pre tvoj život ti bude moje správa¬nie a práca v dobe môjho pozemského putovania a divy, ktoré ruka Všemohúceho cezo mňa vykonala." Padla som na kolená pred trónom Kráľa a Kráľovnej vesmíru a sľúbila som poslušnosť vo všetkých veciach.
Vzdala som vďaku Najvyššiemu za dobrodenie, ktoré mi udelil tým, že mi dal takú vodkyňu a ochrankyňu, ktorá tak príliš prevyšovala moje zásluhy. Do jej rúk som obnovila svoje rehoľné sľuby. Celá som sa jej obetovala a sľúbila znovu, že budem pracovať na svojom zdokonalení. Pán mi opäť povedal: "Pohliadni a viď!" Obzrela som sa, uvidela som prekrásny rebrík s mnohými priečkami a okolo neho mnoho anjelov a veľký počet ich po ňom vystupoval a zostupoval. Jeho Majestát mi povedal: "Toto je tajomný Jakubov rebrík, dom Boží a brána nebeská (Gn 28,17). Ak sa budeš naozaj snažiť žiť predo mnou bezchybne, vystúpiš po ňom ku mne."
8. Tento sľub roznietil moju túžbu, rozohnil moju vôľu a okúzlil môj¬ho ducha. So slzami som ľutovala, že pre svoje hriechy som sama sebe na ťarchu (Jób 7,20). Túžila som po skončení svojho zajatia a priala som si dostať sa na miesto, kde by neboli prekážky pre moju lásku. V tejto vrúc¬nej túžbe som prežila niekoľko dní a snažila som sa polepšiť. Vykonala som znovu generálnu spoveď a napravila som niektoré svoje nedokonalos¬ti. Videnie rebríka pokračovalo nepretržite, ale nebolo mi už vysvetľova¬né. Robila som Pánovi mnohé sľuby, odhodlala som sa zbaviť všetkých pozemských vecí a venovať svoju vôľu a silu úplne Jeho láske a nepovo¬ľovať akejkoľvek náklonnosti k tvorom a k veciam stvoreným i tým naj¬nepatrnejším. Zriekla som sa všetkých viditeľných a zmyslom lahodiacich vecí. Keď som prežila niekoľko dní v takom rozpoložení, oznámil mi Naj¬vyšší, že ten rebrík znamená život najsvätejšej Panny, jej čnosti a tajom¬stvá. Jeho Majestát mi povedal: "Prajem si, nevesta moja, aby si vystúpila po tomto Jakubovom rebríku a vošla cez tieto nebeské dvere, aby si po¬znala moje vlastnosti a zamestnávala sa nazeraním na moje Božstvo. Po¬vstaň teda a vystúp po ňom ku mne. Títo anjeli, ktorí ho obklopujú a spre¬vádzajú, sú tí, ktorých som ustanovil za strážcov Márie ako obranu a stráž pevnosti Sionskej. Venuj jej pozornosť, rozjímaj o jej čnostiach a snaž sa ich nasledovať." Potom sa mi zdalo, že som vystúpila po tom rebríku a poznala veľké divy a nevýslovné zázraky Pána v obyčajnom tvorovi, a najväčšiu svätosť a dokonalosť čností, aké kedy vykonala ruka Všemo¬húceho. Na vrcholku toho rebríka som videla Pána zástupov a Kráľovnú všetkého tvorstva. Vyzvali ma, aby som oslavovala, chválila a velebila Ho pre tieto veľké tajomstvá a aby som o nich napísala toľko, koľko len mô¬žem pochopiť. Vznešený a veľký Pán mi dal zákon, napísaný nie iba na doskách, aký dal Mojžišovi, ale zákon napísaný Jeho všemohúcim prstom, aby sa o ňom premýšľalo a aby bol zachovaný.(Ž 1,2). Povzbudil moju vôľu tak, že v prítomnosti preblahoslavenej Panny som sľúbila prekonať svoj odpor a s jej pomocou začať písať jej životopis a pamätať pritom na tri veci: Po prvé, že tvor vždy má preukazovať Bohu najhlbšiu úctu, aká
Mu patrí, a ponižovať sa v takom pomere, ako sa znížila Jeho Velebnosť k ľuďom a že výsledkom väčších dobrodení a výsad musí byť väčšia bá¬zeň, úcta, láskavosť a pokora. Po druhé, aby som stále pamätala na povin¬nosť všetkých ľudí, ktorí tak zabúdajú na svoje spasenie a uvažovala i po¬znávala, čo sú dlžní Kráľovnej a Matke svätosti za jej účasť, akú mala na našom vykúpení; aby som uvažovala o láske a úcte, akú ona preukazovala Bohu a o úcte, akú máme mať my k tejto veľkej Žene. Po tretie, mám pre¬ukázať ochotu na to, aby môj duchovný radca a vodca - a ak to bude po¬trebné - i celý svet poznal moju ničotu a biedu a ten nepatrný vďak za to, čo prijímam.
9. Na moje námietky proti tomu odpovedala najsvätejšia Panna: "Dcéra moja, svet tieto náuky veľmi potrebuje, pretože nepozná, ani ne¬preukazuje všemohúcemu Pánovi príslušnú úctu. Táto ľahostajnosť popu- dzuje jeho spravodlivosť, aby potrestal a pokoril ľudstvo. Ľudia pre svoju nedbalosť upadli, sú plní tmy a nevedia, ako majú hľadať pomoc a získať svetlo. Je to ich zaslúžený údel, pretože nedbajú na úctu a bázeň, akú majú mať." Okrem toho Najvyšší i Kráľovná mi dali ďalšie poučenie, aby mi jasne ukázali svoju vôľu ohľadne tejto práce. Zdalo sa mi, že by to bola smelosť a nedostatok lásky, keby som odmietla poučenie, ktoré mi sľúbila, aby som mohla písať dejiny jej života. Taktiež sa mi zdalo nepa¬tričné, aby som odložila písanie týchto dejín, pretože Najvyšší mi dal najavo, že teraz je vhodná doba a povedal: "Dcéra moja, keď som poslal svojho Jednorodeného Syna na svet, okrem niekoľkých duší, ktoré mi slúžili, svet bol v horšom stave, než kedykoľvek od počiatku, lebo prirodzenosť ľudská je veľmi nedokonalá a ak sa ľudstvo nepodrobí vnútornému vedeniu môjho svetla a zachovávaniu predpisov mojich služobníkov tým, že sa zrieknu vlastnej vôle a nasledujú ma, ktorý som cesta, pravda a život (Jn 14,6), a ak nebude starostlivo zachovávať moje prikázania, aby si udržalo moju priazeň, upadne do priepasti temnoty a mnohých bied, až dospeje k zatvrdenosti v hriechoch. Od stvorenia a od hriechu prvého človeka, dokiaľ som nedal Mojžišovi zákon, ľudia sa riadili podľa svojich náklonností a upadli do mnohých bludov a hriechov (Rim 8,13). Keď im bol daný zákon, dopúšťali sa opäť hriechov prestupo¬vaním zákona (Jn 7,19) a tak žili vzďaľujúc sa stále viac od pravdy a svet¬la, a približujúc sa stavu úplného zabudnutia. Vo svojej otcovskej láske poslal som večnú spásu a liek proti nevyliečiteľným slabostiam ľudskej povahy, a tým som ospravedlnil svoju spravodlivosť. A ako vtedy som zvolil príhodný čas, aby som lepšie ukázal svoje milosrdenstvo, tak i teraz som zvolil túto dobu, aby som opäť preukázal ľuďom veľké dobrodenia. Teraz nadišla hodina a príhodná doba, aby som dal ľuďom poznať príčinu môjho spravodlivého hnevu, a teraz sú správne obvinenia a usvedčenia z previnenia. Teraz ukážem svoj hnev a vykonám spravodlivosť a vyrov¬nanie. Ukážem, aká spravodlivá je moja spravodlivosť. Aby sa to uskutoč¬nilo skôr, a pretože teraz je príhodný čas, aby som zrejmejšie ukázal svoje milosrdenstvo, a pretože moja láska nesmie zaháľať, ponúknem im vhod¬ný liek, len ak ho budú chcieť použiť pre opätovné získanie mojej priazne. Teraz, v tejto hodine, keď svet dospel tak ďaleko, a kedy Slovo sa už stalo telom, smrteľní ľudia vo svojom blahobyte sa stali nedbalejší k vtelenému Slovu a menej Ho vyhľadávajú; kedy deň ich pomíňajúceho života rýchle pominie pri západe slnka času; kedy noc večnosti pre bezbožných prichá¬dza bližšie a bližšie a pre spravodlivých začne deň bez noci; kedy väčšina smrteľníkov klesá stále hlbšie do tmy svojich nevedomostí a vín, utláča¬júc spravodlivých a posmievajúc sa dietkam Božím; kedy nespravodlivým riadením štátnych záležitostí, ktoré sú voči mne nepriateľské, odporujú mojej Prozreteľnosti a mojím svätým božským zákonom pohŕdajú; kedy bezbožní najmenej zasluhujú moje milosrdenstvo, v tejto predurčenej dobe prajem si otvoriť bránu spravodlivým, cez ktorú môžu nájsť prístup k môjmu milosrdenstvu - prajem si dať im svetlo, ktorým môžu rozptýliť tmu obostierajúcu zrak ich ducha. Chcem im poskytnúť primeraný liek, aby im navrátil milosť. Šťastní sú, ktorí ho nájdu a požehnaní, ktorí ho primerane ocenia, bohatí, ktorí tento poklad nájdu a blahoslavení i veľmi múdri budú tí, ktorí ho budú skúmať a pochopia jeho divy a skryté tajom¬stvá. Chcem ukázať smrteľníkom, akú veľkú cenu má príhovor Tej, ktorá priniesla obnovenie života tým, že dala smrteľnú existenciu nesmrteľnému Bohu. Ako náhradu za to si prajem, aby ako v zrkadle videli tie podivné veci, ktoré moja ruka spôsobila v tomto čistom Tvorovi a tým mohli od¬hadnúť veľkosť svojho nevďaku. Prajem si oznámiť im veľa z toho, čo je dosiaľ skryté, čo sa týka Matky vteleného Slova, podľa môjho vznešeného ustanovenia.
10. "Tieto tajomstvá som nezjavil v prvotnej Cirkvi, pretože sú také veľké a veriaci by boli poblúdili pri ich pozorovaní a obdivovaní v dobe, kedy bolo potrebnejšie pevne založiť zákon milosti a Evanjelia. Hoci všet¬ky tajomstvá náboženstva sú v dokonalej zhode jedno s druhým, predsa ľudská nevedomosť by sa mohla ľaknúť pred ich veľkosťou a zapochy¬bovať, keď bola ešte iba v začiatkoch viera vo vtelenie a vykúpenie i k predpisom Nového Zákona. Pre tú istú príčinu povedalo vtelené Slovo učeníkom pri poslednej večeri: "Ešte veľa vám mám povedať, ale teraz by ste to nezniesli." (Jn 16,12). Tieto slová platili pre celý svet, lebo svet nebol ešte schopný poslušnosti zákona milosti a prijať vieru v Syna Božieho, a ešte oveľa menej bol schopný, aby bol zasvätený do tajomstiev
Jeho Matky. Ale teraz ľudstvo viac nepotrebuje toto zjavenie a táto po¬treba ma pobáda, aby som si nevšímal jeho zlé zmýšľanie. Svet by pocítil úľavu, keby sa ľudstvo teraz snažilo zaľúbiť sa mi úctou, vierou a pre¬mýšľaním o týchto tajomstvách, ktoré všetci z celého srdca spájajú s Mat¬kou milosti a úzko prosia o jej príhovor. Nebudem už ďalej ľuďom od¬mietať prístup k tomuto mystickému útočistnému Mestu. Preto im ho popíš a vysvetli, nakoľko to svojimi schopnosťami dokážeš. Nemienim, aby tvoj popis a prehlásenie o živote Blahoslavenej Panny boli iba názo¬rom alebo nazeraním, ale nech sú spoľahlivou pravdou. Kto má uši na po¬čúvanie, nech počúva. Nech smädní prichádzajú k živým vodám a opustia vyschnuté cisterny. Tí, ktorí hľadajú svetlo, nech ho nasledujú až do kon¬ca. Tak hovorí všemohúci Pán Boh!"
11. Toto sú slová Najvyššieho, ktoré povedal pri vyššie zmienenej príležitosti. Som poslušná autorite, ktorá mi rozkazuje a v nasledujúcej kapitole popíšem spôsob, akým sa mi dostávalo poučenia a osvietenia a ako zvyčajne vidím Pána. Tak, riadiac sa Jeho príkazmi, vysvetlím raz navždy, ako sa mi dostávalo osvietenia a potrebnej pomoci pre toto dielo, a na čo postupne pri písaní budem poukazovať.
K a p i t o l a 2
Ako mi Pán, takto pripravenej, zjavoval tajomstvá života Kráľovnej nebies
12. Hneď na začiatku tohto životopisu považujem za vhodné napísať vysvetľujúcu kapitolu, v ktorej raz pre všetky ďalšie kapitoly popíšem spôsob, ako mi Pán zjavoval tieto divy - koľko mi bolo dané a ako budem najlepšie môcť.
13. Od tej doby, kedy som začala užívať rozum, bola som si vždy ve¬domá najmä jedného daru, ktorý - podľa môjho názoru - bol najväčším darom, aký mi Boh vo svojej dobrote udelil, totiž veľká a prenikavá bá¬zeň, aby som nestratila Boha. Táto bázeň ma pudila a nútila k snahe, kráčať po lepšej a istejšej ceste a každodenne si ju od Pána vyprosovať. Chveje sa moje telo pred tebou a obávam sa súdov Tvojich (Ž 118, 120), a žijem v ustavičnom strachu: či som nestratila priateľstvo Najvyššieho, alebo či som ešte v Jeho priateľstve? Mojím chlebom vo dne - v noci sú slzy, ktoré bázeň vynútila z mojich očí (Ž 91,9). Pre tieto obavy, a pretože je teraz viac ako inokedy zapotreby, aby nasledovníci Pána konali svoje čnosti skryto a bez okázalosti, vysielala som v poslednej dobe horlivé a srdečné modlitby a prosby k Pánovi, prosiac tiež o príhovor Kráľovnú a Pannu, aby ma viedli po bezpečných cestách, ľudským očiam skrytých.
14. Ako odpoveď na tieto opätovné prosby mi Pán povedal: "Neboj sa, duša, a nesmúť, lebo ja ti dám takého ducha a ukážem ti bezpečnú cestu svetla, akú môže poznať a vymyslieť jedine jej Pôvodca. Čokoľvek je z vonka a nebezpečné, to ťa dnes opustí a tvoj poklad bude úplne skrytý. Ty ho opatruj a zachovaj si ho dokonalým životom. Ja budem riadiť tvoje kroky ku skrytej ceste, na ktorej nie sú prekážky, ktorá je spoľahlivá a čistá; kráčaj po nej." a ihneď som v sebe pocítila zmenu a vy¬soko oduševneného ducha. Môj rozum dostal nové svetlo, ktoré ho osvecovalo a naplňovalo poznaním všetkých vecí v Bohu, aj ako ich On riadi, aké sú samé v sebe a ako ich pozná a pozerá sa na ne Boh podľa miery Jeho oznámenie. Je to poznanie svetla, svätosti, sladké a čisté, prudké, prenikavé, bezpečné a živé, podnecuje lásku k dobru a nenávidí zlo. Je to dych moci Božej a pôvod najjemnejšieho svetla, ktoré pôsobí na rozum ako zrkadlo. Tak začali rozširovať svoju činnosť vyššie mocnosti a vnútorné poznávanie mojej duše. Lebo Bytosť, pomocou svetla, ktoré z nej vyžarovalo, javila sa ako nekonečná, hoci pojem o nej ostával obme¬dzený a pochopenie konečné. To je videnie, v ktorom sa Pán javil ako sediaci na tróne preveľkej velebnosti, kde - stále v medziach smrteľného človeka - videla som zreteľne Jeho vlastnosti. Čiastočne ho zahaľoval závoj, ktorý sa javil ako najčistejší kryštál a cezeň bolo možno jasne a čis¬to vidieť obdivuhodné Božie vlastnosti a dokonalosti; avšak toto videnie nie je úplné, bezprostredné, čiže nazieravé, bez akejkoľvek prekážky, ale vždy sa ho dostáva akýmsi prostredníctvom, ktorým je ten spomínaný kryštálový závoj. Nie je ťažko pochopiteľné vnímanie toho, čo závoj skrýva, hoci je to obdivuhodné, lebo duch vie, že to, čo vidí, je nekoneč¬né, a že ten, kto pozoruje, je konečný. Duch sa živí nádejou, že raz dosiah¬ne to, čo vidí a že uvidí závoj odstránený, a nebude potrebný žiaden pros¬triedok, akonáhle bude duša zbavená smrteľného tela. (II. Kor. 5,4)
15. V tomto videní sú tri rôzne cesty, čiže stupne, podľa rôznych spô¬sobov, ktorými ich božská vôľa zjavuješ a podľa naladenia ľudskej vôle. Niekedy sa ukazuje jasnejšie, inokedy menej jasne. Občas sú niektoré ta¬jomstvá zjavené s vylúčením iných, veľmi dôležitých tajomstiev. Tieto rozdiely sa obyčajne riadia podľa dispozície duše; lebo ak sa duša neudr¬žuje v pokoji, alebo ak sa dopustí nejakého poklesku, hoci aj najmen¬šieho, nedostane sa jej videnia v plnej miere. V tom videní, ktoré som popísala, možno Pána vidieť tak jasne a určite, že tu niet žiadnej pochyb¬nosti. Pritom každé videnie predchádza presvedčenie, že Boh je skutočne prítomný a vtláča sa do duše prv, než človek úplne pochopí, čo najvyšší hovorí. A z toho vedomia vzniká príjemné nútenie, povzbudzujúce dušu mocne a účinne k milovaniu, službe a poslušnosti Najvyššieho. V tomto videní sú objasnené veľké pravdy: aká cenná je čnosť a aký drahocenný poklad je, keď ju konáme a zachovávame. Ukáže sa krása a bezpečnosť čnosti a je udelená mocná túžba po dobre a súčasne sa pociťuje nenávisť a odpor k zlému, i ku všetkým nezriadeným náklonnostiam, ktoré sú v duši, ba veľmi často si ich duša úplne podmaní. Pokiaľ sa duša teší to¬muto videniu a nestratí ho, nikdy nebude premožená (Múd. 7,30), pretože toto dáva život, istotu, horlivosť a radosť. Mocne a nežne to volá a pobáda dušu k postupu dáva jej ľahkosť a živosť a pevne utvrdzuje vyššiu časť bytosti nad nižšou. Vtom čase aj telo nadobúda čulosť a oduševnenosť a je zbavené svojich rozmerov a váhy.
16. Akonáhle duša spozoruje a začne pociťovať tieto rozkošné pocity, túžobne volá k Najvyššiemu: "Trahe me post Te" - "Tiahni ma k Sebe" (Pies 1,3) a pobežíme spoločne, lebo v spojení so svojím Milova¬ným nevníma už dojmy a deje pozemské. Snaží sa bežať za vôňou mastí svojho Miláčika, začína žiť viac tam, kde býva jej láska. Keď tak odložila nižšiu prirodzenosť, vracia sa k nej len preto, aby ju napravila a obmedzo¬vala jej chúťky a žiadosti. A keď sa niekedy odvážia odbojne vstávať, duša ich rýchlo premôže, lebo už „nežijem ja, ale žije vo mne Kristus." (Gal 2,20)
17. Vo všetkých týchto účinkoch a žiadostiach sa cíti pomoc ducha Kristovho, ktorý je Bohom a životom duše (Jn 5,11) a vyznačuje sa horli¬vosťou, osvietením, svätými žiadosťami a ľahkosťou v konaní skutkov, ktoré duši vnuká. Tieto sú také, že iba Boh môže byť ich pôvodcom. Človek neprestajne cíti činnosť lásky a dôverné spolužitie s Bohom, živé a trvalé, ktoré púta pozornosť ducha k veciam Božím a vzďaľuje ho od pozemských. Kristus sa ukazuje ako žijúci v duši, prejavuje svoju moc a svojím svetlom rozptyľuje temnotu. Toto by sme mohli správne označiť, akoby sme stáli vo vchode do domu Pána; lebo tu duša vidí lesk vychá¬dzajúci z majáka Baránka Božieho. (Zjv 21,23)
18. Nehovorím, že toto je všetko svetlo, je to iba časť svetla; a to po¬zostáva v poznaní vecí, ktoré sú nad schopnosti a sily tvora. Pomocou tohto videnia Najvyšší posilňuje rozum istou bystrosťou a svetlom, čím ho uschopňuje prijímať vysoké vedomosti. Okrem toho takto udelená ve¬domosť je spojená s istotou, akú má viera, ktorú pociťujeme pri obyčaj- nejších pravdách zjavenia. Viera sprevádza videnie a Všemohúci udeľuje duši schopnosť, aby si vážila cenu tejto múdrosti a svetla, ktoré jej vlieva. Jej svetlo je neuhasiteľné (Múdr. 7,10) a všetky dobré veci a šľachetnosť veľkej ceny mi prišli s ňou. Toto svetlo ma predchádza a riadi moje kroky (Múdr 8,16), a zmocnil som sa ho bezpečne a túžil som hovoriť o ňom bez závisti a neskrýval som jeho prednosti. Je to podieľanie sa na Božstve a Jeho prítomnosť je veľkou rozkošou a radosťou. Ochotne učí veľkým veciam a vzdeláva srdce; s nepremožiteľnou silou zapudzuje klamné veci tohto sveta a cíti nesmiernu horkosť už aj len pri pohľade na ne. Duša, ktorá je ním osvecovaná, opúšťa veci pominuteľné a zalieta do posvätné¬ho úkrytu večných právd. Vchádza do pivnice vínnej (Šal 2,4), kde Naj - vyšší usporaduje vo mne svätú lásku. A táto ma učí byť trpezlivou a nezá¬vidieť (I. Kor 13,4), byť láskavou bez pohoršenia (I. Kor 13,4), byť zba¬vená pýchy, ctižiadosti a hnevu, o žiadnom nemyslieť zlé a všetko znášať. Jeho hlas je stále vo mne. (Prís 8,1) Tajne a mocne ma nabáda konať to, čo je nanajvýš sväté a čisté, učí ma všetkým veciam; a keď neuspokoju¬jem, hoci i v najmenšom, karhá ma a neprehliadne ani najmenší bod.
19. Toto je ono svetlo, ktoré súčasne osvecuje, povzbudzuje k horli¬vosti, učí, napomína, karhá a oživuje, volá a zastrašuje, varuje a núti, uka¬zuje jasne rozdiel medzi dobrom a zlom, odkrýva taje a hĺbky, dĺžku a šír¬ku (Ef 3,18); to mi zjavuje svet, jeho stav, náklonnosti, klam, lži a faloš jeho milovníkov a nasledovníkov. Nadovšetko ma učí pohŕdať svetom, šľapať po ňom a povznášať sa k výšinám Pána, Vládcu vesmíru. V Jeho velebnosti poznávam a vidím riadenie všetkých vecí (Múd 7,17), moc živ¬lov, začiatok, stred a koniec času, jeho zmeny a rôznosť, postup rokov, harmóniu všetkých tvorov a ich vnútornú hodnotu, všetky tajomstvá ľudí, ich konanie aj myšlienky, ako ďaleko zablúdili od Pána, nebezpečenstvo, v akom žijú a ich bludy, štáty a ich vlády, ich krátke trvanie, veľkú nestá- losť, ich začiatok i koniec, správne i falošné zásady, ktorými sa riadia. Toto všetko sa poznáva a jasne vidí v Bohu pomocou onoho svetla, ba i to, čo sa týka jednotlivých osôb a okolností. Akonáhle však duša zostúpi do nižších podmienok a do obyčajného stavu, v ktorom musí používať iba podstatu, alebo získaný návyk tohto osvietenia a nemôže používať jeho úplný lesk, stáva sa toto vysoké, vyššie zmienené poznanie osôb, pomerov a tajných myšlienok, viac zúžené a obmedzené. V tomto nižšom stave po¬znávam iba toľko, koľko je potrebné, aby som sa chránila nebezpečenstva a utekala pred hriechom a cítila úprimnú sústrasť s inými ľuďmi, hoci ne¬mám dovolené hovoriť s niekým otvorene o tom, čo mi bolo zjavené o ich zlom stave. Toho ani nie som schopná, i keby som chcela, lebo sa mi zdá, akoby som onemela, výjmuc prípadov, kedy mi Pôvodca tohto svetla do¬volí a nariadi, aby som niektorého blížneho napomenula. Avšak ani v ta¬kých prípadoch nesmiem prezradiť spôsob poznania, ale musím hovoriť k srdcu, používať jasné dôvody, obyčajné, jednoduché, láskavé presvedčo¬vanie, zakotvené v Bohu. Zároveň ma žiada, aby som sa modlila za to, čo potrebujú, čo mi za tým účelom oznamuje.
20. Hoci všetky tieto veci mi boli zjavené veľmi zreteľne, predsa mi Pán neukázal konečnú skazu niektorej duše, ktorá si sama pripravila za¬tratenie. Túto vedomosť mi Božia Prozreteľnosť nedala, pretože spravod¬livý Boh nepovažuje za vhodné zjavovať zatratenie duše, len keď je k tomu nejaký dôležitý dôvod; a myslím, že keby mi ukázal túto hrôzu, že by som zomrela od žiaľu. Taký by bol nepochybne účinok takého hrozné¬ho zjavenia - taký veľký žiaľ spôsobuje pohľad na dušu naveky odlúčenú od Boha. Ja som aj prosila, aby mi nebol ukázaný žiaden človek, ktorý si sám zavinil svoje zatratenie. Nezdráhala by som sa, hoci s nasadením vlastného života, oslobodiť kohokoľvek z moci hriechu, ani by som nič nenamietala, keby som hádam aj musela vidieť terajší stav takej duše; ale kiež by som nikdy nevidela nikoho, kto by nemohol byť spasený.
21. Toto svetlo mi bolo dané na to, aby som ho opatrne a múdro po¬užívala, ale nie, aby som podrobne odhaľovala svoje tajomstvá. Hoci stále ostáva nepodstatným, predsa vo mne trvá ako nejaká podstata, ktorá oži¬vuje a pochádza od samotného Boha, takým istým spôsobom, ako zvyk osvojovať si dobré ovládanie nižších chúťok a pocitov. Okrem toho vo vyššej časti mojej duše požívam videnie a príbytok pokoja, chápem tajom¬stvá a svätosť života Kráľovnej nebies, aj iné tajomstvá týkajúce sa viery, ktoré mi boli stále ukazované a sprítomňované v tomto spoľahlivom svet¬le. A keď niekedy ako tvor zostúpim na vybavovanie ľudských záležitostí, Pán ma hneď volá, síce sladko, ale neúprosne prísne, a opäť upútava moju pozornosť na svoje slová a učenie, aby som náležíte uvažovala o týchto tajomstvách, o milostiach a čnostiach, a o rôznych vnútorných i vonkaj¬ších úkonoch Panenskej Matky, ktoré vysvetlím neskoršie.
22. Tak keď som v stave osvietenia, ako je hore uvedené, vidím a po¬znávam tiež Kráľovnú a Paniu, ako so mnou hovorí; tiež anjelov, ich prirodzenosť a vznešenosť. Niekedy ich vidím a poznávam v Pánovi a inokedy samotných, ale s tým rozdielom, že keď ich vidím iba samot¬ných, zostúpim na nižší stupeň poznania. Na tomto stupni videnia hovo¬rím so svätými kniežatami a oni hovoria so mnou a vysvetľujú mi mnohé tajomstvá, ktoré mi Pán ukázal. Podobne aj nebeská Kráľovná zjavuje a predkladá mi rôzne tajomstvá jej presvätého života. Každú z týchto by¬tostí poznávam s veľkou určitosťou a jasnosťou a cítim božský účinok, aký každá z nich vyvoláva v mojej duši.
23. Keď však vidím tie isté bytosti v Pánovi, vidím ich ako v zrkadle, voľne umiestnené Jeho Velebnosťou; takto mi ukazuje svätých podľa svo¬jej ľubovôle. Tieto pohľady sú veľmi jasné a zreteľné a majú veľký úči- nok na moju dušu. Týmto podivuhodným svetlom poznávam i samého Pána, ako aj svätých a ich vynikajúce cnosti a obdivuhodné skutky; podobne i spôsob, akým tieto cnosti konajú pomocou milosti, ktorá ich činí schopnými na toto všetko (Flp 4,13). V takom stave poznávania je tvor naplnený väčšou a plnšou radosťou, ktorá ešte zvyšuje silu a uspokojenie duše a privádza ju akosi do rovnováhy na stred jej príťažli¬vosti. Lebo čím viac je toto svetlo duševné, a čím menej telesné alebo domnelé, tým mocnejšie a vyššie sú účinky a tým je tiež podstatnejšia a istejšia získaná vedomosť. Avšak aj tu je rozdiel: lebo videnie a po¬znávanie samého Boha, ktorého vlastnosti a dokonalosti sú zvrchované a ich účinky nevýslovne sladké a príjemné, videnie a poznávanie tvorov, hoci i v Pánovi, je nižšieho rádu. Zdá sa mi, že tento nižší rád vzniká v duši samotnej, pretože jej vlastná schopnosť k videniu je tak obmedze¬ná, že nemôže tak dobre poznať a pozorovať Boha, keď Ho pozoruje spolu s tvormi, než keď Ho vidí samotného, bez tvorov. Tiež toto videnie Boha samotného je spojené s plnšou radosťou, než videnie tvorov v Bohu. Toto poznávanie Boha je také delikátne, že každá pozornosť, ktorú venu¬jeme niečomu inému, čo je s Ním spojené, do istej miery mu uberá jasnosť, prinajmenšom aspoň na taký čas, pokiaľ budeme v našom smrteľ¬nom stave.
24. V nižšom stave, ktorý som hore spomenula, vidím najsvätejšiu Pannu i anjelov samotných a tiež ich spôsob, ako ma poučujú, hovoria so mnou a osvecujú ma. Vidím, že podobným spôsobom sa osvecujú anjeli navzájom, spolu sa stýkajú a hovoria, keď anjeli vyšších rádov osvecujú nižších. Prvou príčinou tohto svetla je Pán, ale Kráľovná, ktorá ho obdrža¬la v najvyššej plnosti, udeľuje ho akoby nejakým prielivom vyššej časti mojej duše, a tak začínam poznať jej vznešenosť, jej výsady a tajomstvá tým istým spôsobom, ako nižší anjeli poznávajú to, čo im zjavujú vyšší duchovia. Kráľovnú spoznávam tiež podľa náuk, ktoré mi dáva, podľa im vlastných účinkov i podľa iných hodnôt, ktoré cítim a prežívam a ktoré sa vyznačujú čistotou, vzletom a istotou týchto videní. Niet v nich nič nečis¬té alebo nejasné, nič klamné, alebo podozrivé; a nie je predomnou skrýva¬né nič, čo je sväté, čisté a pravdivé. To isté sa mi stáva v primeranej miere, keď rozprávam s anjelmi; Pán sám ma často poučoval, že ma osvecujú a stretajú sa so mnou tým istým spôsobom, akým sa zhovárajú navzájom jeden s druhým. Často sa stáva, že tieto osvietenia dostávam postupne cez všetky tieto prielivy a prieduchy: Pán dáva vedomosť či svetlo, najsvätejšia Panna mi ich zjavuje a anjeli mi ich slovami vyklada¬jú. Inokedy zas (a to najčastejšie), Pán mi ich vštepuje a učí ma svoje svä¬té pravdy, niekedy najsvätejšia Kráľovná a niekedy svätí anjeli. Niekedy sa mi dostáva iba pochopenie určitých vecí, a ich vyjadrenie vhodnými slovami je ponechané na mňa. Vo voľbe vhodných výrazov sa môžem z dopustenia Božieho aj mýliť, lebo som iba nevedomá žena a musím sa spoliehať iba na to, čo som počula. Ak sa vyskytnú nejaké ťažkosti pri vy¬svetľovaní mojich videní, obyčajne hľadám radu u svojho majstra a du¬chovného vodcu, zvlášť v ťažkých prípadoch.
25. Za takých podmienok a v takom stave zriedkakedy vidím telesné zjavy, ale niekedy vidím predstavové, tieto sú ovšem oveľa nižšieho stup¬ňa, než tie vyššie, viac duševné videnia, o akých som až doteraz hovorila. Môžem však smelo tvrdiť: vo všetkých duchovných osvieteniach, ktoré dostávam, či veľkých alebo malých, nižších alebo vyšších, či už prichá¬dzajú od Pána, od blahoslavenej Panny alebo od anjelov, vo všetkých do¬stávam hojnosť svetla a pomôcok spásy, ktoré mi dávajú schopnosť vidieť a poznávať pravdy a možnosti väčšej dokonalosti a svätosti. Cítim v sebe Božskú silu, ktorá ma pobáda ku snahe k väčšej čistote mojej duše, k po¬kroku v milosti Božej, s pomocou ktorej som ochotná i zomrieť pre ňu a konať všetko s väčšou dokonalosťou. S pomocou tých rôznych stupňov, ktoré som už popísala, učím sa poznávať všetky tajomstvá života Kráľov¬nej nebies, na veľký pokrok a potešenie mojej duše. Za toto všetko z celé¬ho srdca a zo všetkej mysle svojej ďakujem Všemohúcemu, vyvyšujem Ho, klaniam sa Mu a chválim Ho ako všemohúceho, svätého, silného a obdivuhodného Boha, nanajvýš chvályhodného a slávneho, ktorému buď všetka časť a sláva na veky vekov. Amen.
K a p i t o l a 3
O poznaní božstva a o rozhodnutí pre stvorenie sveta
26. Ó, Kráľu najvyšší a Pane najmúdrejší; aké nevyspytateľné sú súdy Tvoje a nevystihnuteľné cesty Tvoje! (Rim 11,33), Nepremožiteľný Bože, ktorý si živý naveky, ktorého začiatok nie je známy! (Ekl 18,1). Kto pochopí Tvoju veľkosť a kto je hodný veľkého Tvojho diela, alebo kto Ti môže povedať, prečo si stvoril tieto veci? (Rim. 9,20). Si vyvýšený nad všetko a náš zrak Ťa nemôže dosiahnuť a náš rozum Ťa nemôže pochopiť. Buď velebený, mocný Kráľ, lebo Ty si ráčil zjaviť mne, svojej otrokyni a biednemu pozemskému červíkovi, veľké sväté tajomstvá a nevyspytateľ¬né záhady, povýšil si prebývanie moje pozdvihnúc dušu moju do výšin, v ktorých som videla zjavy, ktoré nie je možné popísať. Videla som Pána a Stvoriteľa všetkých vecí, videla som velebnosť Bytosti, ktorá je sama od seba prv, než stvorila všetky iné veci. Neviem, akým spôsobom mi to bolo ukázané, ale viem, čo som videla a pochopila. Jeho velebnosť, obsahujúca všetky veci vie, že keď hovorím o Jeho Božstve, je moja myseľ nečinná, moja duša stiesnená, moje schopnosti sú nečinné a vyššia časť mojej by¬tosti opúšťa nižšiu, telesnú časť, pohŕda všetkým, čo je zmyselné a vznáša sa k svojmu Milovanému, zanechávajúc bezživotné telo, ktoré by mala udržovať pri živote. Pri takých výletoch a vychádzkach lásky, moje oči pretekajú slzami a jazyk onemie. Ó, môj najvyšší a nevystihnuteľný Pane, nekonečný Predmet môjho poznávania! Aká som zničená pri pohľade na Teba, nezmerateľného a večného a ako sa zvíjam v prachu, sotva sa po¬znávajúc. Ako sa môže odvážiť moja nepatrnosť a biednosť obdivovať Tvoju vznešenosť a velebnosť? Oživuj, ó Pane, moju bytosť, posilňuj môj zrak, vdýchni život do mojej bázne, aby som bola schopná popísať, čo som videla a tak splnila Tvoj rozkaz.
27. Videla som Najvyššieho a zároveň som pochopila, ako Jeho ve¬lebnosť je sama od seba. Bola mi udelená jasná vedomosť a správny pojem, čo to znamená; Boh nekonečný vo svojej podstate a vlastnostiach, večný, nadovšetko vznešený, bytie v troch Osobách, jeden pravý Boh.
V troch Osobách z dôvodu trojakých činností navzájom sa poznávajúcich, navzájom si rozumejúcich a navzájom sa milujúcich; jeden, ako pre zais¬tenie tohoto dobra večnej jednoty. Je to Trojica Otca, Syna a Ducha Sväté¬ho. Otec nebol učinený ani stvorený, ani splodený, nemôže byť rozplo- dzovaný alebo mať počiatok. Videla som, že Syn vzniká iba z Otca več¬ným plodením a sú si rovní vo večnom trvaní, a že je počatý plodnosťou Ducha Otcovho. Duch Svätý vychádza z Otca i Syna účinkom lásky.
V neviditeľnej Trojici niet ničoho, čo by mohlo byť nazývané prvou alebo poslednou, väčšou alebo menšou; všetky tri Osoby sú rovnako večné a večne rovnaké; je to jednota podstaty v Trojici Osôb. Tie Osoby nie sú zmiešané, aby tvorili jedného Boha, ani božská podstata nie je rozdelená alebo oddelená, aby tvorila tri Osoby, ktoré sú celkom rozdielne, Otec, Syn a Duch Svätý, predsa však sú jedno a to isté Božstvo, sú si úplne rov¬né v sláve, vznešenosti, moci, večnom trvaní, v nesmiernosti, múdrosti, svätosti a vo všetkých vlastnostiach. Hoci sú to tri Osoby, ktoré obsahujú všetky tieto nekonečné dokonalosti, je to predsa iba jeden pravý, svätý, spravodlivý, mocný, večný a nezmerateľný Boh.
28. Obdržala som tiež poznanie, ako táto Trojica poznáva Seba jednoduchým pohľadom a nepotrebuje žiadne nové alebo zvláštne po¬znanie. Otec vie, čo vie Syn, a Syn a Duch Svätý poznajú myseľ Otcovu. Porozumela som, ako sa navzájom milujú rovnakou a nezmerateľnou láskou, aká je ich jedna nerozdeliteľná a rovnaká jednotnosť vedomia, lásky a činnosti, aká jednoduchá je ich netelesná a neviditeľná prirodze¬nosť, božská podstata pravého Boha, v ktorej sú zlúčené všetky do¬konalosti v ich najvyššej a nekonečnej miere.
29. Naučila som sa tiež poznávať hodnotu tých dokonalostí najvyš¬šieho Pána; že je krásny bez škvrny, veľký bez miery, dobrý bez potreby obmedzovania, večný bez dĺžky času, silný bez akejkoľvek slabosti, žijúci bez známky slabnutia, pravdivý bez klamú, prítomný na všetkých miestach, ktoré naplňuje a nezaplňuje, je vo všetkých veciach bez zabera- nia nejakého miesta. Niet žiadnej nezrovnalosti v Jeho láskavosti, ani žiadneho nedostatku v Jeho múdrosti. Vo svojej múdrosti je dokonalý, v rozhodnutiach presný, súdoch spravodlivý, vo svojom zmýšľaní nanajvýš tajomný, vo svojich slovách nanajvýš pravdivý, v skutkoch svätý, v bohatstve prehojný. Žiadne miesto nie je Mu príliš široké a úzkosť miesta Ho nestesnáva. Jeho vôľa sa nemení, zármutok Mu nespôsobuje bolesti, minulosť u Neho nekončí a budúcnosť neprichádza. Ó, Ty večná Bezrozmernosť, aké nesmierne priestory som v Tebe videla! Akú nezme- rateľnosť vidím v Tvojej nekonečnej Bytosti! Zrak sa neobmedzuje ani neunavuje v hĺbkach Tvojho Bytia. Je to nemeniteľná podstata, Bytosť nad všetky bytosti, najdokonalejšia svätosť, nezmeniteľná pravda; je to nekonečnosť, dĺžka, šírka, výška a hĺbka, sláva i jej pôvod, pokoj bez únavy, dobrota nezmerateľná. To všetko som videla súčasne, ale nedostáva sa mi schopnosť všetko dôkladnejšie popísať.
30. Videla som Pána, ako bol pred stvorením čohokoľvek a s veľkým úžasom som pátrala zrakom, kde by bol trón Najvyššieho, lebo najvyššie nebo nebolo, ani nižšie. Nebolo ani slnko, ani mesiac, ani žiadne hviezdy, ani nejaké prvky, iba Stvoriteľ, bez akýchkoľvek tvorov. Všetko bolo prázdne, bez anjelov, bez ľudí, bez zvierat. Pochopila som, ako sa musí nutne uznávať, že Boh má svoje bytie sám od Seba, že sám sebe postačí a nepotrebuje veci stvorené, pretože je taký nekonečný vo svojich vlast¬nostiach pred stvorením, ako i po stvorení vecí a tieto vlastnosti bude mať po celú večnosť, pretože sú v Ňom ako v samostatnej, nestvorenej Pod¬state. Žiadna dokonalosť, ktorá je v sebe čistá a podstatne ako taká, nemô¬že Jeho Božstvu chýbať, pretože Boh jediný je, ktorý je , v Ňom sú všetky dokonalosti stvorených vecí v najvyššej a nevýslovnej miere. Všetky os¬tatné veci, ktoré existujú, majú svoju existenciu iba z tejto nekonečnej By¬tosti, ako prvej príčiny ich pôvodu.
31. Vyrozumela som, že Najvyšší bol v pokojnom stave svojej Bytos¬ti, keď tri Osoby (podľa nášho ponímania vecí) sa rozhodli poskytovať svoje dokonalosti ako dobrovoľný dar. Pre lepšie porozumenie musím pri¬pomenúť, že Boh sám od seba rozumie všetkým veciam jediným, nedeli¬teľným, veľmi jednoduchým, okamžitým úkonom. Nemusí pri ich po¬znávaní ísť od jednej veci k druhej, aby svojím rozumom rozoznal a po¬chopil najprv jednu vec a potom pokročiť k poznaniu iných a skúmaniu, aké spojenie majú s tými, ktoré už poznal. Boh pozná všetky veci vo¬spolok a všetky naraz, bez rozlišovania, čo bolo, alebo čo bude, lebo všet¬ky veci naraz a spolu sú v Jeho božskom poznaní a vedomí, tak ako sú ob¬siahnuté a uzavreté v Jeho nekonečnej Bytosti od ich prvého počiatku.
32. V tomto poznaní Boha, ktoré sa obyčajne nazýva vedou jednodu¬chého rozumu, podľa prirodzeného poriadku, v ktorom rozumové po¬znanie predchádza činnosť vôle, nesmieme prehliadnuť istý postup, ov¬šem nie času, ale v prírode. Poznávame teda, že činnosť rozumová pred¬chádza činnosť vôle. Lebo podľa nášho spôsobu pozorovania vecí najprv uvažuje samotnou rozumovou činnosťou vôľa, oddelene od rozhodnutia niečo urobiť. V tomto prvom stupni či okamihu, Tri Božské Osoby úkonom rozumu prehlásili, že je príhodné vykonať zvláštne dielo a stvoriť tvorstvo, ktoré bolo, je a bude.
33. Aj keď nie som hodná, aby som poznala poriadok, akým sa Boh riadil, alebo ako ho my, obyčajní ľudia môžeme pochopiť podľa zákonov tvorenia, predsa si Jeho Velebnosť ráčila všimnúť moju žiadosť, ktorú som v tom ohľade urobila. Žiadala som Ho, aby mi zjavil, aké miesto v Božom pláne zaujímala Matka Božia a naša Kráľovná; a podľa svojej najlepšej možnosti napíšem, čo mi odpovedal a ukázal a poviem tiež niečo o poriadku, ktorý som s pomocou Božou poznala o týchto Jeho ustanove¬niach. Roztriedim ho podľa okamihov, či chvíľ, pretože ináč nemôžeme našu poznávaciu schopnosť prispôsobiť schopnostiam božským. Táto veda sa nazýva vedou zjavenou a pozostáva z božských predstáv či ob¬razov tvorov, ktorým Boh ustanovil dať existenciu a ktoré sú dielom Jeho múdrosti, ktorou pozná tvory s nekonečne väčšou presnosťou, než my ich môžeme poznať.
34. Táto božská vedomosť je jedna, veľmi jednoduchá a nedeliteľná, ale veci, ktoré vidím, sú mnohé, a pretože je v nich akýsi poriadok, podľa ktorého niektoré sú prvé a iné nasledujú, preto je potrebné túto vedomosť Božej múdrosti a poznanie Jeho vôle rozdeliť na mnoho okamihov alebo období, či výkonov, podľa toho, ako odpovedajú rôznym poriadkom stvo¬rených vecí. Pretože existencia niektorých tvorov pochádza od iných, pre¬to sú závislé na iných. Podľa toho my hovoríme, že myslel na jednu a ur¬čil ju prv, než druhú, a druhú kvôli tej prvej; a že keby si nebol prial, alebo zahrnul do svojho vopred poznaného plánu prvú, nebol by si prial ani druhú. Avšak z tohoto spôsobu reči nesmieme sa pokúšať vyvodiť domnienku, že Boh urobil rad výkonov rozumu alebo vôle; skôr tým chceme iba naznačiť, že jedny tvory sú závislé na druhých a že nasledujú jeden po druhom. Aby sme ľahšie pochopili spôsob tvorenia, používame poradie vecí ako ich vidíme, pre označenie výkonu Božieho rozumu a vôle pri ich stvorení.
K a p i t o l a 4
Ako sa Božie ustanovenia triedia podľa okamihov a čo Boh v každom zvlášť určil
35. Poznala som, že toto usporiadanie pozostáva z nasledujúcich uda¬lostí: Prvá: Že Boh poznáva svoje nekonečné vlastnosti a dokonalosti spolu so sklonom, ba nevýslovnou náchylnosťou prejaviť sa navonok. Toto poznanie Božie o prejavovaní sa navonok, je prvé. Velebnosť Božia, pozorujúc povahu svojich nekonečných dokonalostí, ich silu a účinky pô¬sobiace s veľkomyselnosťou, videl že je spravodlivé a nanajvýš vhodné, a akoby povinné a potrebné, aby sa zdieľal a vyhovel svojej náklonnosti k rozdávaniu a prejavovaniu svojej štedrosti a milosrdenstva, veľkomy- seľným rozdávaním zo seba, z hojnosti nekonečných pokladov obsia¬hnutých v Jeho Božstve. Lebo keďže je vo všetkom nekonečný, udeľova¬nie darov a milostí je pre Neho oveľa prirodzenejšie, než keď plamene šľahajú hore, alebo keď kameň podľa zákona príťažlivosti padá dole na zem, alebo keď slnko vydáva svetlo. Táto nezmerateľná hĺbka dokonalos¬tí, tento nadbytok pokladov, táto nekonečnosť bohatstva je uvedená do činnosti Jeho vlastnou náklonnosťou, aby sa rozdával. Pritom všetkom Boh vie, že rozdávaním darov a milostí sa Jeho bohatstvo nielen nezmen¬šuje, ale naopak, že jedinou cestou, aby sa rozmnožili, je, keď ich nechá vytekať z nevyčerpateľného prameňa svojho bohatstva.
36. Toto všetko videl Boh v prvom okamihu po vnútornom úsudku pomocou večného výronu. Vidiac to, cítil, ako by bol povinný zdieľať, či dávať sa navonok, lebo videl, že je to sväté, spravodlivé, milosrdné a bož¬ské tak konať; preto Ho nemohlo nič zadržať. Podľa spôsobu nášho chá¬pania môžeme si v mysli predstaviť, že Boh nemal pokoja, pokým nedosiahol predmet, po ktorom túžil, totiž tvory, u ktorých a s ktorými na¬chádza potešenie tým, že ich robí účastnými svojho božstva.
37. V tom osvietení a poznaní, ktoré dostávam, dve veci držia moje vlažné srdce v údive a rozpaľujú ho až k zničeniu. Prvá je tá náklonnosť a neznesiteľná túžba, ktorú vidím v Bohu a pevná vôľa sprístupňovať svo¬je Božstvo a poklady svojich milostí. Druhá vec je tá nevýslovná a nepo¬chopiteľná nesmiernosť tých dobrých darov, ktoré, ako vidím, túži rozdá¬vať podľa tohoto stupňa a za tým účelom, a predsa zostáva nekonečný, akoby nič nerozdal. V tejto túžbe a náklonnosti, ktorou Velebnosť Božia prekypuje, vidím Ho, že je pripravený posväcovať, ospravedlňovať a za¬sypávať darmi a dokonalosťami všetko tvorstvo spoločne, i každého tvora zvlášť. Bol by ochotný dať každému tvorovi viac, než majú všetci anjeli a serafíni dohromady; ba keby i každá kvapka v oceáne a každé zrnko na jeho brehoch, všetky hviezdy, planéty a prvky a všetky tvory boli schopné používať rozum a Jeho dary, dostali by ich bez miery, keby sa pre ne uspôsobili a nekládli prekážky ich prijatiu. Ó, aké hrozné zlo je hriech, ktorý jediný je v stave zastaviť ten mohutný prúd takých veľkých a več¬ných darov!
38. Druhým okamihom bolo potvrdenie a určenie predmetu a úmyslu tohto sprístupňovania sa Božstva navonok, menovite, aby slúžilo pre zvý¬šenie Jeho slávy a pre vyvýšenie Jeho velebnosti, i aby ukazovalo Jeho veľkosť. Toto svoje vyvýšenie videl Boh ako cieľ, pre ktorý by sa preja¬voval a urobil sa známym svojou štedrosťou v rozdávaní svojich vlastnos¬tí, a uviedol do činnosti svoju všemohúcnosť, aby mohol byť poznávaný, chválený a velebený.
39. Tretí okamih pozostával z vyvolenia a určenia poriadku a usporiadania, čiže zo spôsobu tohto sprístupňovania sa, aby sa ním do¬siahol najvznešenejší účel. Menovite poriadok, akým by sa malo postupo¬vať pri prejavovaní sa Božstva a Božských vlastností tak, aby tento postup mal patričnú príčinu a účel, a aby mohol pokračovať v najkrajšom a obdi¬vuhodnom poriadku, súlade a podriadenosti. V tomto okamihu bolo predovšetkým prehlásené, že božské Slovo má vziať na seba telo a stať sa viditeľným. Dokonalosť a zloženie najsvätejšieho človečenstva Krista, nášho Pána, bolo určené a v Božskom rozume zmodelované. Ďalej boli tiež sformované ideály ostatného človečenstva podľa vzoru Prvého. Boží duch predurčil súlad a krásu ľudskej prirodzenosti, pozostávajúce z teles¬ného ústrojenstva a oživujúcej duše, obdarenej schopnosťou poznávať a využívať svojho Stvoriteľa, rozoznávať dobro a zlo a slobodnou vôľou tohto svojho Pána milovať.
40. Poznala som, že toto osobné spojenie druhej Osoby najsvätejšej Trojice bolo prvou pohnútkou a účelom, pre ktorý predovšetkým sa má Božská bytosť a vôľa prejaviť navonok. Tie príčiny sú veľmi vznešené, takže ich nemôžem vysvetliť. Jedna z tých príčin je, že Boh sám seba po¬znávajúc, sám seba miloval, preto by mal, podľa správneho poriadku, po¬znať a milovať to, čo sa vnútorne najviac približuje Jeho Božstvu. Druhá príčina je, že keby sa Božstvo sprístupňovalo vnútorne, malo by sa sprí¬stupňovať aj navonok; lebo tak by božská vôľa i zámer začali uskutočňo¬vať svoje dielo so zreteľom na dosiahnutie najvyššieho cieľa a jeho vlast- nosti by sa prejavovali v najkrajšom poriadku. Oheň Božstva by sa rozšíril v najväčšej miere na to, čo by bolo s Ním najužšie spojené, menovite na osobne spojené Božstvo s človečenstvom; a jeho Božstvo sprístupňovalo by sa v najvyššom a najvznešenejšom stupni Tomu, ktorý mal byť najbliž¬ší Bohu v božskom poznávaní a láske a v účasti na skutkoch a sláve Bož¬stva. Lebo Boh (podľa nášho nízkeho poňatia a vyjadrovania) nemohol vydať do nebezpečenstva dosiahnutie tohto cieľa, pretože iba On sám mohol byť predmetom hodným tak podivuhodného pôsobenia. Tiež sa pa¬trilo, že keď mal Boh stvoriť mnoho tvorov, mal by ich stvoriť v takom súlade a podriadenosti, aké by bolo možné dosiahnuť v najpodivuhodnej- šej a najdokonalejšej miere. Teda v súlade s tým musia tie tvory byť podriadené najvyššiemu Vodcovi, ktorý má byť čo možno najviac a bez¬prostredne spojený s Bohom, aby tvori cez Neho mohli mať spolužitie a spojenie s Jeho Božstvom. Pre tieto a iné príčiny (ktoré nemôžem vy¬svetliť) dôstojné diela Božie mohli byť uskutočnené iba cez vtelené Slovo; cez Neho malo byť tvorstvo veľmi pekne usporiadané, čo by bez Neho nebolo možné.
41. Štvrtým okamihom bolo určenie darov a milostí, ktoré mali byť udelené človečenstvu Kristovmu, nášmu Pánovi, v spojení s Božstvom. Tu Najvyšší otvoril štedré ruky svojej všemohúcnosti a iných vlastností, aby obohatil najsvätejšie človečenstvo a dušu Kristovu čo možno najvä謚ou hojnosťou svojich darov a milostí. Tým sa naplnilo, čo neskôr pove¬dal Dávid: "Prudkosť rieky obveseľuje Božie mesto" (Ž 45,5), keď prúd Jeho darov tiekol do človečenstva Slova, udeľujúc Mu všetku vliatu vedu, milosť a dobrotu, akej Jeho svätá duša bola schopná a aká prislúchala tejto Bytosti, ktorá má byť pravým Bohom i pravým človekom, a zároveň hlavou všetkých tvorov schopných milosti a slávy, aby z tohto mocného prúdu mohli prijímať takým spôsobom, aký sa potom naozaj uskutočnil.
42. K tomuto štvrtému okamihu, podľa prirodzeného poriadku, prináleží tiež ustanovenie a predurčenie týkajúce sa Matky vteleného Božieho Slova; lebo k tomu, ako som porozumela, bol určený predovšet¬kým čistý tvor. Tak pred všetkými tvormi bola Ona počatá v božskej mys¬li, takým spôsobom a v takom stave, aký by prináležal a bol dôstojný vznešenosti a darom človečenstva najsvätejšieho Syna. Do nej ihneď bez¬prostredne tiekla rieka Božstva a Jeho vlastností so všetkou svojou prud¬kosťou, koľko len biedny tvor je schopný prijať a koľko patrilo vzne¬šenosti Matky Božej.
43. Priznávam, že pri poznávaní týchto tajomstiev a ustanovení som unesená obdivom a prichádzam do vytrženia. Keď pozorujem toto nanaj¬výš sväté stvorenie, ustanovené a počaté v Božskej mysli od počiatku a pred všetkými vekmi, tu radostne a jasavo velebím Všemohúceho za toto obdivuhodné a tajomné ustanovenie, ktorým pripravil pre nás také čisté a veľké, také tajomné ako božské stvorenie, hodné skôr aby ho všet¬ky tvory obdivovali a chválili, než aby ho niekto popisoval. V údive mô¬žem povedať so svätým Divišom Areopagitom: "Keby ma to neučila viera, a keby mi rozum nehovoril, že tú, ktorú vidím, počal Boh vo svojej mysli, ktorý jediný mohol a môže vo svojej všemohúcnosti vytvoriť taký obraz svojho Božstva, keby som na toto všetko nepamätal, mohol by som prísť do neistoty, či panenská Matka neobsahuje v sebe Božstvo."
44. Ó, aké slzy prelievali moje oči a aký bolestivý údiv zachvátil moju dušu, keď som videla, že tento božský zázrak nie je ocenený a že divy Najvyššieho nie sú ukázané všetkým ľuďom. Mnohé sú známe, ale oveľa viac ich je neznámych, pretože táto zapečatená kniha nebola dosiaľ otvorená. Som vo vytržení, keď hľadím na tento stánok Boží a pozorujem, že Jeho Pôvodca je obdivuhodnejší vo stvorení tohoto Stánku, než vo stvorení celého ostatného sveta, aj keď rozmanitosť tvorov hlása podivu¬hodnú moc ich Stvoriteľa. V tejto Kráľovnej samotnej je obsiahnuté viac pokladov, než vo všetkých ostatných tvoroch dohromady, a rozmanitosť i vzácnosť jej bohatstva oslavuje Pána viac, než všetky iné tvori.
45. Tu (podľa spôsobu nášho chápania) bol urobený sľub a akoby zmluva so Slovom o stupni svätosti, dokonalosti a darov milostí, ktoré má mať Mária, Jeho Matka. Tiež o ochrane, podpore a obrane, ktorou má byť vybavené toto pravé Božie Mesto, v ktorom Jeho velebnosť pozorovala milosti a zásluhy, ktoré Ona pre seba získala a zároveň ovocie nazhromaž¬dené pre Jeho ľud láskyplným splácaním, ktoré Ona mala robiť Jeho majestátu. V tom istom okamihu a ako na treťom a poslednom mieste ustanovil (rozhodol) sa Boh stvoriť miesto a obydlie, kde má vtelené Slovo a Jeho Matka žiť a bývať. Lebo hlavne pre nich Boh stvoril nebo a zem s ich hviezdami a živlami i so všetkým, čo je na nich. Ďalej tento úmysel a rozhodnutie uzavieralo stvorenie bytostí, ktorých má byť Ježiš hlavou a kráľom, aby s kráľovskou obozretnosťou mohlo byť vopred uro¬bené všetko potrebné a príslušné usporiadané.
46. Prichádza k piatemu okamihu, hoci v skutočnosti som už našla, čo som hľadala. V tomto piatom okamihu bolo ustanovené stvoriť anjel¬skú prirodzenosť, ktorá je vznešenejšia a podobnejšia duchovnej bytosti Božskej, a zároveň bolo premyslené a určené rozdelenie, či usporiadanie anjelských zástupov do deviatich zborov v troch hierarchiách. Tieto budú stvorené predovšetkým na oslavu Božiu, aby slúžili Jeho Božskej Veleb¬nosti, aby Ho poznávali a milovali, a po druhé, aby napomáhali, chválili, ctili, klaňali sa a slúžili božskému človečenstvu večného Slova, uznávajúc
Ho za hlavu a uctievajúc Ho tiež v Jeho Matke, nanajvýš svätej Márii, Kráľovnej týchto anjelov. Títo anjeli boli poverení, "aby ich (Ježiša a Máriu) na rukách nosili na všetkých cestách" (Ž 90,12). V tomto okami¬hu Kristus, náš Pán svojimi nekonečnými, chystanými a predvídanými zá¬sluhami, získal pre nich všetky milosti, ktoré mali dostať. On bol ustanovený za ich Hlavu, Vzor a zvrchovaného Kráľa, ktorému majú byť poddaní. I keby počet anjelov bol nekonečný, zásluhy Krista, nášho naj¬vyššieho Boha, boli by prehojne stačili obdariť všetkých potrebnými milosťami.
47. Do tohoto okamihu patrí tiež predurčenie dobrých a zavrhnutie zlých anjelov. Boh vo svojej vševedúcnosti videl skutky prvých i druhých, i právo na predurčovanie podľa Jeho slobodnej vôle a milosrdnej štedrosti tých, ktorí by poslúchali a vzdávali Mu úctu, a zavrhnutie podľa Jeho spravodlivosti tých, ktorí by vo svojej pýche a neposlušnosti následkom svojej nezriadenej sebalásky povstali proti Jeho Velebnosti. V tomto oka¬mihu bolo tiež určené najvyššie nebo na prejavenie Jeho slávy a pre od¬menu dobrých, tiež zem a iné nebeské telesá pre iných tvorov, okrem toho uprostred, či v hĺbke zeme bolo určené peklo pre potrestanie zlých an¬jelov.
48. V šiestom okamihu bolo ustanovené stvorenie ľudí a ľudského spoločenstva pre Krista, ktorý už bol v božskej mysli a vôli utvorený, a podľa Jeho obrazu a podoby má byť učinený človek, aby vtelené Slovo malo bratov Jemu podobných, ale nižších, než má byť On a ľud Jeho prirodzenosti, ktorého by bol Hlavou. V tomto okamihu bol ustanovený poriadok pre stvorenie celého ľudského pokolenia, ktoré malo začať od jedného muža a jednej ženy a množiť sa, až by podľa predurčeného poriadku sa narodila Panna a jej Syn. Vzhľadom na zásluhy Krista, nášho Spasiteľa, boli predurčené milosti a dary, a tiež pôvodná spravodlivosť, keby ju boli zachovali. Pád Adamov bol predvídaný a v ňom pád všetkých ostatných, okrem Kráľovnej, ktorá nebola zahrnutá v tomto ustanovení. Ako liek bolo ustanovené, že najsvätejšie človečenstvo má byť schopné utrpenia. Predurčení boli vyvolení dobrovoľne darovanou milosťou a predvídaní boli zavrhnutí s prísnou spravodlivosťou. Všetko, čo bolo primerané a potrebné pre zachovanie ľudského pokolenia a pre dosia¬hnutie účelu vykúpenia a predurčenia, bolo vopred zriadené (pred- zriadené) bez toho, že by prekážalo slobodnej vôli človeka; lebo také ustanovenie bolo primeranejšie Božej povahe a spravodlivosti. Nebolo im spôsobené žiadne bezprávie, lebo keď so slobodnou vôľou mohli hrešiť, tak tiež pomocou milosti a svetla rozumu mohli sa hriechu zdržať. Boh nezrušil právo žiadneho, lebo nikoho neopustil ani nikomu neodoprel, čo potreboval. Pretože Jeho zákon je vpísaný do ľudských sŕdc, nikto sa ne¬môže vyhovárať, že Boha, ako najvyššie dobro, nepoznal a nemiloval.
49. Pri pozorovaní týchto tajomstiev som veľmi jasne a presvedčivo videla vznešené dôvody, prečo sa Boh zjavil a prejavil taký veľkodušný, čo by malo ľudí pohnúť k tomu, aby Ho chválili a klaňali sa veľkosti Stvoriteľa a Vykupiteľa všetkých. Videla som tiež, akí sú ľudia ľahostajní v uznávaní týchto povinností a v odplácaní sa za túto láskavosť, a bola som upozornená na sťažnosti a hnev Najvyššieho za túto ľahostajnosť. Jeho Velebnosť ma žiadala a napomenula, aby som sa varovala takej ne¬vďačnosti, ale aby som Mu prinášala obetu chvály a novej piesne a aby som Ho zvelebovala menom všetkých tvorov.
50. Ó, najvyšší a nevystihnuteľný Pane! Kiež by som mala lásku a dokonalosť všetkých anjelov a spravodlivých, aby som mohla náležite vyznávať a chváliť Tvoju veľkosť a vznešenosť. Uznávam, veľký a moc¬ný Pane, že také biedne stvorenie ako som ja, nezasluhuje také výsady, aby mi bolo dopriate jasné a vznešené poznanie svetla Tvojej vznešenej Velebnosti. Pri pohľade na Tvoju veľkosť poznávam svoju nepatrnosť, ktorú som až do tejto blaženej chvíle nepoznala; tiež som nepoznala veľkú cenu a vznešenosť cnosti pokory, ktorej sa možno v tomto poznaní naučiť. Nechcem povedať, že som si túto cnosť už osvojila, ale tiež nemôžem za¬mlčať, že mi ukázali istú cestu, ktorá k nej vedie. Tvoje Svetlo, ó najvyšší Pane, ma osvecuje a Tvoja svieca mi ukazuje cestu (Ž 118, 105), takže vidím, čo som bola, čo som a bojím sa toho, čím môžem byť. Ty, Kráľu najvyšší, osvietil si môj rozum a roznietil moju vôľu nanajvýš vznešeným javom. Celkom si ma privábil, aby som Ťa hľadala, a toto si prajem oznámiť všetkým pozemšťanom, aby ma nechali na pokoji, ako ja nechá¬vam ich. "Môj Milý je môj, a ja (hoci toho nie som hodna) som Jeho" (Veľpieseň 2,16). Posilni, ó, Pane, moju slabosť, aby som mohla bežať k Tebe a keď Ťa dosiahnem, aby som Ťa nikdy nepustila alebo ne¬stratila.
51. Táto kapitola je veľmi krátka a nedostatočná; hovorí o veciach, o ktorých by bolo možné napísať veľa kníh, ja sa však zdržujem, pretože neviem hovoriť, lebo som obyčajná žena. Mojou hlavnou snahou bolo vy¬svetliť počiatok a predurčenie panenskej Matky v božom pláne pred všet¬kými vekmi (Ekl. 24,14). To, čo som videla naviac, o tomto veľkom ta¬jomstve, zmenilo moje vnútro a núti ma, aby som v tichom obdive chváli¬la Pôvodcu takej velebnosti a spolu s nebešťanmi volala: "Svätý, svätý, svätý Pán, Boh zástupov!" (Iz 6,3).
K a p i t o l a 5
Vysvetlenie týkajúce sa Písma svätého, najmä ôsmej kapitoly knihy Prísloví, na potvrdenie predchádzajúcich stránok
52. Budem hovoriť, ó, Pane, s Tvojou veľkou Vznešenosťou, lebo Ty si Boh a ja som iba prach a popol (Judit 7,18) a pokorne budem prosiť Tvoju nepochopiteľnú Nekonečnosť, aby si pohliadol z Tvojho vznešené¬ho trónu na mňa, Tvojho biedneho a neužitočného tvora a aby si bol ku mne milosrdný a osvecoval naďalej môj rozum. Hovor, ó Pane, lebo počú¬va Tvoj služobník (1. Kr 3,9). Potom Najvyšší, Napravovateľ múdrych, hovoril mi a pripomenul mi ôsmu kapitolu knihy Prísloví a dal mi pocho¬penie pre jej tajomstvá. Najprv mi pripomenul doslovne slová z tejto kapi¬toly od verša 22 do 31:
53. Verš 22: "Pán vládol nado mnou hneď od počiatku svojich ciest, prv než bol stvoril odpradávna čokoľvek."
Verš 23: "Od večnosti som ustanovená, od počiatku, prv ako povstal svet." Verš 24: "Nebolo ešte morských priehlbín, keď som sa ja už zrodila, nebolo ešte žriedel s chrliacimi vodami."
Verš 25: "Prv ako sa boli hory vhrúžili, pred pahorkami som sa zrodila." Verš 26: "Prv ako (Boh) nivy urobil a planiny a prvé hrudy na zemeguli." Verš 27: "Keď zhotovoval nebesia, tam som (bola), keď odmeriaval klen¬bu nad priehlbinami morskými."
Verš 28: "Keď upevňoval mraky vo výši, keď dával dužieť žriedlám mor¬skej hlbiny."
Verš 29: "Keď vymedzoval moru jeho hranice, aby sa vody neprelievali cez svoj breh, keď ustaľoval zemské základy."
Verš 30: "Ja som bola uňho chovankou a bola som deň po deň jeho roz¬košou a hrala som sa pred Ním v každý čas."
Verš 31: "Hrávala som sa na okruhu jeho zeme a moja rozkoš je byť medzi ľudskými synmi."
54. Toto je časť Prísloví, o ktorej mi Najvyšší dal vysvetlenie, aby som jej porozumela. Najprv som myslela, že sa tie slová týkajú plánov a ustanovení v Božom predurčení pred stvorením sveta; a že ich doslovný zmysel sa vzťahuje na osobu vteleného Slova a Jeho presvätú Matku, ale v duchovnom zmysle že sa vzťahuje na anjelov a prorokov. Lebo pred ustanovením a uspôsobením vzorov ďalších hmotných tvorov, Boh stvoril a určil ich pravzor, totiž najsvätejšiu ľudskú bytosť Kristovu a Jeho naj¬čistejšej Matky, a to je naznačené prvými slovami.
55. "Pán vládol nado mnou hneď od počiatku svojich ciest." U Boha nie sú žiadne cesty, nepotrebuje ich, ale používa ich, aby nám umožnil po¬znávať Ho a aby všetky tvory, ktoré sú schopné poznať Ho, smerovali k Nemu. Na počiatku, prv než vo svojej mysli vytvoril akýkoľvek iný ide¬ál, pretože vo svojich úsudkoch si prial urobiť chodníky a otvorené cesty ku poznávaniu Božstva, ustanovil ako začiatok, že utvorí či sformuje človečenstvo Slova, ako hlavnú cestu, po ktorej by všetky ostatné tvory mohli prísť k Otcovi. S týmto ustanovením bola spojená i Jeho najsvätej¬šia Matka, prostredníctvom ktorej Jeho Božstvo malo prísť na svet, stať sa človekom a byť z Nej zrodený ako Boh a človek - preto sa hovorí: "Boh vládol mnou", pretože obidvaja boli v Jeho Velebnosti, lebo podľa Bož¬stva bol vlastníctvom, majetkom a Otcovým pokladom, ktorých roz¬delenie bolo nemožné, pretože Otec a Syn sú jedno, tej istej podstaty a Božstva s Duchom Svätým; a taktiež vo svojom človečenstve Syn patrí Otcovi; pretože On sám poznal a určil náplň milosti a slávy, ktorú Mu chcel udeliť v okamihu jeho stvorenia a osobného spojenia božstva s človečenstvom. Pretože toto ustanovenie malo byť uskutočnené pro¬stredníctvom Matky, ktorá mala Slovo počať a porodiť (pretože ho Boh nechcel stvoriť z ničoho, ani utvoriť Jeho dušu a telo z niečoho iného), z toho teda vyplýva, že mal Tú, ktorá Mu mala dať ľudské telo. Tak ju mal a nazýval svojou v tom istom okamihu, starostlivo si vyhradiac, že v ráde milosti ani ľudské pokolenie ani nikto iný nemá na ňu nikdy mať žiadne nároky alebo nejaký podiel. Boh sám si podržal na ňu plné právo ako svoj diel a takisto jeho podiel, prislúchajúci hodnosti Matky. Ona jediná Ho má nazývať Synom a ona jediná má byť nazývaná Matkou, Matkou, ktorá bola hodna, aby vtelený Boh bol jej Synom. A ako toto ďaleko prevyšovalo všetko tvorstvo svojou dôstojnosťou, tak tiež v mysli najvyššieho Stvoriteľa to zaberalo popredné miesto. Preto sa hovorí:
56. "Od večnosti som ustanovená, od počiatku, prv než povstal svet." My v našom terajšom stave predstavujeme si Božiu večnosť ako nezmera- teľnú dobu. Ale čo bolo v tej "pradávnej dobe", keď ešte nič nebolo stvo¬rené? Je jasné, že sa tu hovorí o troch Osobách, menovite, že Ona (Panna Mária) bola v Božstve predpoznaná od večnosti Bytosťami, ktoré jediné sú pradávne, teda nerozdielnou Trojicou (pretože všetko ostatné, čo má počiatok, je nedávne), že Ona bola predvídaná, kedy pradávny Nestvorený bol iba sám a bola určená pred všetkými inými ideálmi budúcich tvorov. Medzi tieto dve krajnosti zapadá ideál osobného spojenia božstva s člove¬čenstvom, ktoré malo byť uskutočnené navonok prostredníctvom najsvä¬tejšej Matky Márie. Toto bolo ustanovené prv než všetko ostatné tvorstvo, a preto je to Bohu najbližšie, a bolo to najpodivuhodnejšie ustanovenie, aké sa kedy stalo alebo stane. Prvý a najkrajší obraz v mysli Božej, najb¬ližší večnému plodeniu bol obraz Krista a hneď po ňom obraz Jeho Mat¬ky.
57. A aký iný poriadok by mohol byť u Boha, v ktorom všetko, čo sa Jeho týka, je prítomné súčasne, takže žiadna časť Jeho bytosti nemusí čakať na zdokonalenie inej, ani dokonalosti nemusia nasledovať jedna za druhou? V Jeho večnej prirodzenosti je, bolo a bude všetko dobre usporiadané. Predsa však nové bolo ustanovenie, že osoba Syna sa má vteliť a od Jeho božského človečenstva má začať rád Božej lásky a jeho vonkajšie zriadenie. On má byť Hlavou a Ideálom všetkých ostatných ľudí a tvorov, lebo toto bude najprimeranejší poriadok a súlad, aký má zavlád¬nuť medzi tvormi, aby mali Jedného, ktorý je prvý a najvyšší, a aby od Neho pochádzal rád pre celú prírodu, najmä pre ľudí. Prvá medzi nimi bola ovšem Matka Bohočloveka, ako najvyššia z obyčajných tvorov, na¬sledujúca hneď po Kristovi a skrze Neho najbližšia Bohu. Tak ten vodo¬vod, ktorý viedol kryštálový zdroj Božstva od večného trónu, ústil najprv v človečenstve Slova a hneď po Ňom v Jeho svätej Matke. V tej miere a tým spôsobom, aký pri obyčajnom tvorovi bol možný a ako sa patrilo pre Matku Stvoriteľa. Bolo spravodlivé, aby sa v nej prejavovali všetky božské vlastnosti bez výhrady, ako ďaleko to u Nej bolo možné; a že Ona má byť podriadená iba Kristovi, Pánovi nášmu. Má stáť na najvyššom stupni Jeho nesmiernych milostí, určených všetkým ostatným tvorom, ktorí milosti a dary zasluhujú. Taký bol teda poriadok, tak dobre večnou Múdrosťou ustanovený: že všetko má začať Kristom a Jeho Matkou. Preto text dodáva:
58. "Prv než povstal svet, nebolo ešte morských priehlbní, keď ja som sa už zrodila." Táto zem bola pre prvého Adama; lebo pred jeho stvorením bolo ustanovené a pred priepastnými predstavami vonkajších vecí v mysli Božej už bola počatá či vytvorená podoba Krista a Jeho Matky. Tieto dva vzory, Ježiš a Mária, sú nazvané priepasťami, lebo medzi Bohom a tvormi je nekonečná priepasť. Táto vzdialenosť bola odmeraná (ak hovoríme pod¬ľa nášho ľudského chápania), keď v mysli Božej boli vytvorené predstavy tvorov; lebo vtedy tieto hlbiny povstali. Otec večným plodením pred všet¬kými tvormi počal nielen Slovo, ale i Jeho splodenie v určitom čase z pa¬nenskej Matky plnej milosti už vtedy bolo v božskej mysli ustanovené a počaté. Pretože žiadne účinné a úplné ustanovenie o tomto splodení nebolo možné tak, aby do toho súčasne nezahrnul i Jeho Matku, bola teda už vtedy počatá v tej krásnej Nesmiernosti a jej večná pamiatka bola zapí¬saná do hlbín Božstva, aby po všetky veky nebola odtiaľ odstránená. Bola vytlačená a zobrazená v mysli večného Umelca a bola v nerozlučnom spojení Jeho lásky.
59. "Neboli ešte žriedla s chrliacimi vodami." Obrazy a predstavy tvorov nevznikali z ich žriedla a pôvodu; lebo ešte nepovstali z ich žriedla cez spojenie s Božou dobrotou a milosrdenstvom, ktoré mali božskú vôľu pohnúť, aby stvorila vesmír a zdieľala svoje božské vlastnosti a do¬konalosti. V ohľade celého ostatného vesmíru tieto vody a studnice boli ešte zastavené a zadržované v medziach nesmierneho oceánu Božstva; v jeho Bytosti neboli ešte zastavené zdroje alebo prúdy pre vonkajšiu čin¬nosť, nebol pre ne ešte vhodný predmet, menovite človek. Ale keď sa tieto vyskytli, sväté človečenstvo Kristovo a Jeho panenská Matka už poskyto¬vali vhodný predmet dobrotivosti. A preto sa dodáva ďalej:
60. "Hory ešte s obrovskou ťarchou nestáli", lebo Boh ešte neurčil stvorenie vysokých hôr patriarchov, prorokov, apoštolov a mučeníkov alebo iných svätcov, vynikajúcich svätosťou, neprejavoval dosiaľ plnú ťarchu a silu mocným a ľúbezným spôsobom, ktorým Boh sprevádzal svoje rozhodnutia (úradky) a veľké diela. A nielen pred horami (čo znamená veľkých svätcov), ale i „pred pahorkami som sa zrodila", t. j. pred rádmi svätých anjelov. Prv než boli títo, v božskej mysli už bolo po¬čaté najsvätejšie človečenstvo osobne spojené s božským Slovom a s Mat¬kou, ktorá Ho nosila. Syn i Matka boli počatí skôr, než rády zborov anjel¬ských, čím sa stáva zrozumiteľné, čo hovorí Dávid v ôsmom žalme: "Čo je človek, že naň pamätáš, alebo syn človeka, že ho navštevuješ? Učinil si ho o málo menším od anjelov, slávou a cťou korunoval si ho, ustanovil si ho nad dielom svojich rúk." Všetko si položil pod jeho nohy (Ž 8,5-8). Nech každý rozumie a vie, že je to Bohočlovek, ktorý je nad všetkými an¬jelmi a ľuďmi a že všetci sú nižší, než On a sú Jeho služobníkmi, lebo je prvým v božskej mysli i v božskej vôli a s Ním je spoločná a nerozlučne spojená jedna Žena a Panna, vznešená Kráľovná všetkého tvorstva.
61. Ako sa hovorí v hore uvedenom žalme, človek bol korunovaný slávou a ustanovený nad všetkými dielami rúk Pána, čo sa stalo preto, že jeho Náčelník mu obe koruny zaslúžil a tiež tú, ktorá bola udelená an¬jelom. Ten istý žalm dodáva, že keď učinil človeka o málo menším od an¬jelov, ustanovil ho nad všetky diela svojich rúk: a predsa i títo anjeli boli dielom Jeho rúk. Tak Dávid hovoril k celému ľudskému pokoleniu, keď vravel: "Boh učinil človeka o málo menším od anjelov;" ale hoci človek svojou prirodzenosťou je nižší, našiel sa predsa jeden Človek, ktorý bol učinený väčším a bol ustanovený nad anjelov, ktorí boli dielom Božej ruky. Táto nadvláda je v ráde milosti nielen pokiaľ sa týka Jeho Božstva spojeného s človečenstvom, ale tiež pokiaľ sa týka človečenstva samého a milosti udelenej mu spojením s Božstvom. V primeranom stupni tiež Jeho svätá Matka získala túto vyvýšenosť, práve tak ako niektorí svätci pôsobením zásluh toho istého vteleného Pána môžu dosiahnuť vyššie miesto a trón nad anjelmi.
62. Ďalej sa hovorí: "Ja som sa zrodila," čiže bola narodená, čo znamená viac, než byť počatá, lebo toto druhé sa vzťahuje na božskú my¬seľ najsvätejšej Trojice v okamihu, keď vtelenie bolo známe a oceňované podľa svojej hodnoty. Ale byť zrodená sa vzťahuje na výkon vôle, ktorá rozhodla o tomto diele, lebo Najsvätejšia Trojica vo svojich božských ustanoveniach (úradkoch) sa rozhodla účinne urobiť toto dielo a predbež¬ne uviedla do platnosti prehlásenie o spojení božskej Bytosti s ľudskou a uvedenie do existencie nanajvýš svätej bytosti Márie. Preto sa najprv používa slovo "počatá" a potom "zrodila sa", či narodila sa; lebo dielo vo¬pred v mysli vzniklo, potom ihneď bolo o ňom rozhodnuté, a potom ho vôľa chcela.
63. "(Boh) prv ako učinil nivy a planiny a prvé hrudy na zemeguli." Pred stvorením druhého sveta, to jest pozemského raja (v tomto zmysle sa zem spomína druhýkrát), do ktorého bol postavený prvý človek po jeho stvorení z prvého sveta na damašských pláňach a v ktorom zhrešil; bolo určené najsvätejšie človečenstvo Slova a hlavná zložka, z ktorej mal vzísť, totiž Panna. To bolo potrebné, aby Boh vopred urobil opatrenia proti jej podieľaniu sa na hriechu, aby nikdy nebola hriechu poddaná. Nivy a hrudy na zemeguli sú Cirkev bojujúca a dary a milosti, ktoré majú tiecť zo žriedla Božstva. Tie boli určené pre všetkých ľudí, účinné najmä vo svätých a predurčených. Upevnení v Bohu ako v sťažňoch alebo v ose, a sú na Ňom závislí, predsa sa pohybujú okolo Neho, snažiac sa o dosia¬hnutie cnosti viery, nádeje a lásky, ktorými sa udržujú, oživujú a riadia, hoci sú ešte zapletení do ľudského spolužitia. Sú priťahovaní k svojmu konečnému cieľu a k najvyššiemu dobru bez odchyľovania sa od stredu, okolo ktorého sa točia. Znamená to tiež sviatosti a ustanovenie Cirkvi, jej krásu a svätosť bez poškvrny a vrásky (Ef 5,27), lebo toto je význam to¬hoto okrsku a tých riek. Prv než Najvyšší všetko toto pripravil a určil tieto mystické priestory a systém, ktorého stredom a hlavou mal byť Kristus, ustanovil spojenie Slova s ľudskou prirodzenosťou a zvestoval Jeho Mat¬ku, cez ktorú mal vykonať tieto divy na svete.
64. "Keď pripravoval nebesá, bola som tam." Keď pripravoval a predurčoval nebesá ako odmenu, ktorá mala byť udelená spravodlivým synom Cirkvi po ich pozemskom putovaní, už vtedy bolo ustanovené spojenie človečenstva so Slovom ako s jeho Hlavou a milosť tým zaslúže¬ná; a s Ním bola ustanovená Jeho najsvätejšia Matka. Keď väčšiu časť milostí určil pre Matku a Syna, potom Boh rozdelil a pripravil podobné dary a slávu pre ostatných svätcov.
65. "Keď (Boh) odmeriaval klenbu nad priehlbinami morskými" - najmä keď sa rozhodol priepasti či hlbiny svojho Božstva uzavrieť v oso¬be Syna podľa istých zákonov a rozmerov, ktoré žiaden žijúci tvor nikdy neobsiahne a nepochopí. Vymedzil tento nebeský okruh, do ktorého nikto nemohol a nemôže vstúpiť jedine iba Slovo (pretože okrem Neho nikto nemôže túto oblasť vyplniť). Lebo iba tak Mu bolo možné vyliať a znížiť svoje Božstvo do človečenstva a potom človečenstvo i Božstvo vliať do života presvätej Márie a potom do malých rozmerov a spôsobov chleba a vína a nakoniec do tesného miesta hriešnych smrteľných sŕdc. Toto všet¬ko je naznačené slovami: Priepasť, zákon a okruh alebo ohradenie. Sú na¬zvané "istými" pre svoju mohutnosť a tiež pre ich istotu s akou boli splne¬né (i napriek zdanlivej nemožnosti), a pretože sa neľahko vysvetľujú slovami. Zaiste sa zdá nemožné, aby Božstvo bolo poddané zákonu, alebo aby sa uzavrelo do určitých medzí. Avšak múdrosť a moc Pána to učinila možným a uskutočnila to uzavretím Seba do predurčených stvorených by¬tostí.
66. "Keď oblohu upevňoval a odvažoval studnice vôd, keď vôkol kládol moru jeho medze a zákon ukladal vodám, aby neprešli svojich medzí." Boh tu nazýva spravodlivých "nebom", lebo tým naozaj sú, preto¬že Boh v nich prebýva svojou milosťou a prostredníctvom tejto podľa dis¬pozície každého z nich - dáva im zmužilosť a pevnosť, aby sa, pokiaľ sú pútnikmi na tomto svete, povzniesli nad neho. Potom im podľa ich zásluh dá miesto prebývania v nebeskom Jeruzaleme. Pre nich pripravil žriedla, rozdelil ich a udelil každému podľa spravodlivosti. On odvažuje dary slávy, čnosti, pomoci a dokonalosti podľa uváženia svojej Múdrosti. Keď sa rozhodol rozdávať tieto vody milosti, rozhodol sa (ustanovil) tiež dať človečenstvu spojenému s Božstvom celé more milostí a darov, ktoré prirodzene tiekli z Božstva jeho spojením s Jednorodeným Boha Otca. Aj keď toto more bolo nekonečné, Boh mu určil medze - určil ich totiž iba pre človečenstvo, v ktorom má prebývať plnosť Božstva (Kol 11,9); a bolo, uzavreté v týchto medziach za tridsaťtri rokov preto, aby mohlo prebývať medzi ľuďmi a aby sa nestalo všetkým ľuďom to, čo sa stalo trom apoštolom na hore Tábor. V tom samom okamihu, v ktorom celé more a všetky rieky milostí dosiahli Krista, nášho Pána, pretože je najbliž¬ší Božstvu, pretekali tiež v Jeho najsvätejšej Matke, ktorá bola najbližšia svojmu Jednorodenému Synovi. Lebo bez Matky, a zvlášť takej Matky, dary milosti jej Syna by nebolo možné rozdeliť v takom poriadku a s ta¬kou vysokou dokonalosťou. A nebol založený na žiadnom inom základe ani ten obdivuhodný súlad nebeského a duchovného ústrojenstva a rozdá¬vania darov Cirkvi bojujúcej a víťaznej.
67. "Keď odvažoval základy zeme, s Ním som bola, všetko usporadu- júc." Vonkajšie diela sú spoločné všetkým trom božským Osobám lebo všetky sú jeden Boh, jedna múdrosť, jedna moc; preto bolo naprosto po¬trebné, aby Slovo, v ktorom podľa Božstva sú obsiahnuté všetky stvorené veci, tvorilo ich spolu s Otcom. Tu však to znamená ešte viac, lebo v Bož¬skej vôli vtelené Slovo bolo tiež už prítomné i so svojou svätou Matkou. Práve tak ako sú všetky veci stvorené cez Slovo ako Boha, tak tiež na prvom mieste sú stvorené pre Neho. Pre Neho teda boli stvorené základy zeme i všetko, čo je na nej, pretože On je najvznešenejší a najlepší cieľ.
68. Preto sa ďalej hovorí: "Kochala som sa každý deň, hrajúc sa pred Ním v každom čase, hrajúc sa na kúsku zeme." Vtelené Slovo sa kochalo po celý čas, pretože Mu boli známe všetky veky i život každého smrteľní¬ka, ktoré v porovnaní s večnosťou boli u Neho všetky ako jeden deň (Ž 89,4). Kochal sa, pretože celé dielo stvorenia našlo svoj cieľ, lebo keď mal prísť posledný deň s celou svojou dokonalosťou, ľudia mali prežívať (požívať) účinky milosti a koruny slávy. Kochal sa takmer, keď počítal tie dni, kedy mal zostúpiť z neba na zem a vziať na seba ľudské telo. Vedel, že všetky diela a myšlienky ľudí sú ako hry, ktoré pozostávajú z obyčaj¬ných frašiek a klamov. Videl tiež spravodlivých, ktorí - hoci slabí a obme¬dzení vo svojich možnostiach - predsa budú ochotní prejavovať a zjavo¬vať Božiu slávu a dokonalosť. Porovnával svoju nepremenlivosť s ľud¬skou nestálosťou a ako napriek tomu On má konať súhlasne s nimi. Kochal sa vo svojich vlastných dielach, najmä v tých, ktoré prichystal pre svoju najsvätejšiu Matku. Kochal sa pohľadom do budúcnosti, kedy v Nej prijme podobu človeka a urobí Ju hodnou takej veľkej prednosti. A preto¬že počiatok týchto ideálov a účinné rozhodnutie božskej vôle o nich malo nasledovať po ich skutočnom splnení, preto božské Slovo dodáva:
69. " a moja rozkoš je prebývať so synmi ľudskými." Mojím obve¬selením je pracovať pre nich a preukazovať im dobrodenia; mojím uspokojením je zomrieť za nich a radosťou je mi byť ich Učiteľom a Spa¬siteľom. Rozkošou je mi dvíhať biednych z prachu a stýkať sa s nízkymi, preto je mi rozkošou ukryť svoje Božstvo a zaodiať ho ľudskou prirodze¬nosťou, odložiť slávu svojho tela, aby som sa mohol byť schopným trpieť a zaslúžiť pre ľudí priateľstvo Otca; byť Sprostredkovateľom medzi Jeho nanajvýš spravodlivým hnevom a ľudskou zlobou, a byť ich vzorom a hlavou, ktorú by mohli nasledovať.
70. Ó, večná a nepochopiteľná dobrota! Ako som uchvátená obdivom, keď porovnávam nekonečnosť a nezmeniteľnosť tvojej Bytosti s nepatr¬nosťou človeka! Keď pozorujem Tvoju večnú lásku, ktorá je prostredni- cou medzi dvoma krajnosťami od seba tak nesmierne vzdialenými: nekonečnú lásku k tvorovi tak bezvýznamnému a zároveň tak nevďačné¬mu! Ó, Pane, na aký nízky a nehodný predmet si uprel svoj zrak, a na aký vznešený predmet má človek upútať svoju myseľ a príchylnosť, keď po¬zoruje také tajomstvá. Plná úcty a so zarmúteným srdcom nariekam nad nešťastným stavom ľudí, nad ich zaslepenosťou, nad ich ľahostajnosťou, pretože sa nesnažia poznať, ako Tvoja velebnosť už na počiatku na nich hľadela a ponúkala im pravé šťastie a blaženosť s toľkou láskou a starost¬livosťou, ako by v tom spočívala Tvoja vlastná blaženosť.
71. Všetky tieto diela a ich usporiadanie, ako boli postupne vytvára¬né, mal Pán na mysli od počiatku a spočítal i zvážil ich podľa svojej ne¬strannosti a spravodlivosti. Poznal sústavu sveta pred jeho stvorením, ako je napísané v 7. kapitole knihy Múdrosti. Poznal začiatok, stred i koniec času; zmeny ročné a beh vekov, usporiadanie hviezd, silu živlov, povahu zvierat, zúrivosť divokých šeliem, silu vetrov, rozdiel v rastlinách, účin¬nosť koreňov a myslenie ľudské. Všetko zvážil a spočítal, nielen to, čo je doslovne isté o rozumných i nerozumných bytostiach, ale predurčil tiež všetok duchovný význam tvorov. Pretože však toto nepatrí teraz do mojej práce, na tomto mieste nebudem o tom hovoriť.
K a p i t o l a 6
O pochybnostiach, ktoré som predložila s ohľadom na náuky, ktoré sú obsiahnuté v týchto kapitolách a odpoveď na ne
72. S ohľadom na náuky obsiahnuté v posledných dvoch kapitolách vznikli vo mne pochybnosti; často som počula a vyučovali ma školené osoby, že tieto pochybnosti sú pretriasané tiež v školách. Pochybnosť je nasledovná: Či hlavnou pohnútkou vtelenia Slova bolo, aby Kristus sa stal Hlavou a prvorodeným všetkého stvorenia (Kolos 1,15), a aby cez spojenie božskej prirodzenosti s ľudskou spravil predurčených účastníkov svojich vlastností a dokonalostí, spôsobom prislúchajúcim Jeho milosti a sláve; a či prijatie tela, schopného trpieť a umrieť za človeka, bola jeho druhotná, či vedľajšia pohnútka: teda ak tieto domnienky sú pravdivé, ako je to možné, že je v Cirkvi svätej toľko rozdielnosti v názoroch o tejto otázke? Najvšeobecnejší názor však je, že večné Slovo zostúpilo z neba, aby vykúpilo ľudstvo svojím umučením a smrťou.
73. Túto pochybnosť som pokorne predložila Pánovi. Keď ma osvietil a porozumela som, spoznala som mnohé tajomstvá, ráčil mi dať odpoveď. Tajomstvá samotné nemôžem vysvetliť, pretože slová Pána ob¬sahujú a znamenajú príliš veľa. Ale Jeho odpoveď bola nasledovná: "Snú¬benica moja a holubička moja, počúvaj: Ako Otec a Učiteľ rozlúštim tvoje pochybnosti a poučím ťa o tom, čo nevieš. Vedz, že hlavný a správny účel rozhodnutia, ktorý som mal na zreteli, keď som sa rozhodol spojiť svoje Božstvo v telesnom spojení Slova s ľudskou prirodzenosťou, bola sláva, ktorá sa tým má dostať môjmu menu a zároveň sláva, ktorá sa do¬stane tvorom, ktorí jej budú hodní. Toto ustanovenie bolo by nad všetku pochybnosť uskutočnené vtelením, i keby prvý človek nebol zhrešil, lebo to bolo výslovné ustanovenie, podstatne nezávislé od nejakých pod¬mienok. Preto úmysel mojej vôle, hlavne moje spojenie s dušou človečen¬stva Slova, bol by účinne splnený. Toto bolo v súlade so spravodlivosťou a pravosťou môjho diela, a hoci to bolo dielom už vykonaného diela, predsa však v mojom úmysle bolo predchádzajúce. Ak som odkladal s po¬slaním môjho prvorodeného Syna, stalo sa tak preto, že som sa rozhodol najprv pre Neho pripraviť vybranú spoločnosť spravodlivých, ktorí - pred¬vídajúc pád ľudstva - boli by ako ruže medzi tŕním, to jest medzi hriešnik¬mi. Predvídal som pád ľudského pokolenia a rozhodol som výslovným ustanovením, že Slovo má prísť spôsobom schopným utrpenia a smrti pre spasenie ľudstva, ktorého má byť Hlavou. Tak moja nekonečná láska k ľudstvu bude oveľa známejšia a zjavnejšia a moje právo a spravodlivosť dostane spravodlivé zadosťučinenie; a ak ten, ktorý bude žiť prvý, bude hriešnikom, tak ten, ktorý bude prvý v dôstojnosti, bude Spasiteľom (1 Kor 15,21). Podľa toho ľudia môžu poznať ťarchu hriechu a milovať jedného a toho istého Stvoriteľa, Oživovateľa, Spasiteľa a Sudcu všetkých smrteľníkov. Chcel som ich takmer prinútiť, aby mi splácali náležitou vďačnosťou a láskou. Nechcel som ich bezodkladne potrestať, ako som potrestal padlých anjelov, ale odpúšťajúc im a pozerajúc na nich s milosr¬denstvom, ponúkol som im vhodný liek, takže som vykonal prísnu spravodlivosť na svojom Jednorodenom Synovi a človekovi som ponechal láskavosť môjho veľkého milosrdenstva."
74. "Aby si lepšie porozumela odpovedi na tvoje pochybnosti, pamä¬taj, že v mojich rozhodnutiach (ustanoveniach) niet žiadneho postupu času, ani ho nepotrebujem, aby som im porozumel a vykonal ich. Tí, ktorí hovoria, že Slovo sa vtelilo preto, aby vykúpilo svet, majú pravdu, a tí, ktorí hovoria, že by sa Slovo vtelilo i keby človek nebol zhrešil, tiež majú pravdu, ale musí sa tomu správne rozumieť. Keby Adam nebol zhrešil, Kristus by bol zostúpil z neba v takej podobe, aká by bola primeraná stavu nevinného človeka; keď však Adam zhrešil, rozhodol som ďalším ustanovením, aby jeho prirodzenosť bola schopná citu (bolesti a i.), lebo predvídajúc hriech bolo treba napraviť ho takým spôsobom, akým bol spáchaný. A ak si praješ vedieť, ako by bolo bývalo vykonané tajomstvo vtelenia, keby si človek bol zachoval stav nevinnosti, teda vedz, že by ľudská podstata bola tá istá ako je teraz, ale bola by bez vášní a bolestí a nesmrteľná, ako bol môj Jednorodený po svojom zmŕtvychvstaní a pred nanebovstúpením. Môj Jednorodený by bol žil a stýkal sa s ľuďmi, bola by im zjavená všetka skrytá svätosť a tajomstvá, a Jeho slávu by boli čas¬to videli, ako sa to stalo raz za Jeho smrteľného života (Mat 17,1). Všetci by boli kráčali cestou k nebu a videli veľkú slávu môjho Jednorodeného; boli by mali potešenie z rozhovorov s Ním a neboli by kládli žiadne pre¬kážky Jeho božskej činnosti, pretože by boli bez hriechu. Ale hriech to všetko pokazil a zamedzil, a preto bolo potrebné, aby môj Syn prišiel v prirodzenosti, ktorá je schopná trpieť a zomrieť."
75. "Tá rôznosť názorov a úsudkov o týchto svätých veciach a tajom¬stvách Cirkvi vzniká tým, že jeden súhrn tajomstiev zjavím a vysvetlím jedným učiteľom, a iným objasnením zasa iný, pretože smrteľníci nie sú schopní prijať všetko svetlo. Pokiaľ sú ľudia pútnikmi, nie je prospešné, aby poznatky o všetkých veciach dostala jedna osoba. Lebo aj tí, ktorí sú schopní porozumieť pravdám, získajú iba časť porozumenia, každý podľa svojho stavu a zásluh. Plnosť všetkých darov náleží iba človečenstvu môj¬ho Jednorodeného a v primeranej miere Jeho Matke. Ostatní smrteľníci ich neobdržia tak úplne, ani nie vždy tak jasne, aby si boli úplne istí. Preto ich musia získavať študovaním a učením sa, používaním spisov a vedy. Mnoho právd je zjavené v svätom Písme a niektorým ľuďom bolo dané osvietenie zhora. Pretože väčšinu ľudí nechávam pracovať len s ich prirodzeným svetlom, preto výsledok je, že chápu tajomstvá v rôznom zmysle, a preto sú tiež rôzne mienky o rôznych častiach svätého Písma, lebo každý sa drží svojej mienky, svojho názoru. Mnohí majú dobrý úmy¬sel a svetlo i pravda v podstate je jedna, ale je používaná s rôznymi úsud¬kami a náklonnosťami, takže niektorí sa pridržiavajú jedných učiteľov, iní zase druhých, a preto medzi nimi vznikajú spory."
76. "Jedna z príčin, prečo je viac rozšírený názor, že Slovo prišlo z neba hlavne pre vykúpenie sveta, je čiastočne vysvetlená tým, že tajom¬stvo vykúpenia i jeho účel boli už uskutočnené a Písmo sväté sa o ňom tak často zmieňuje, a to ten pohľad robí pochopiteľnejším a zrejmejším. Naopak nestalo sa a rozhodne nebolo ustanovené, aby Kristus nebol schopný cítiť bolesť. Všetko, čo sa tohto stavu týka, zostáva skryté a nikto o tom nemôže vedieť, okrem tých zvláštnych osôb, ktoré som zvolil pre prijatie tohto osvietenia a aby zjavili moju lásku k človeku pre toto ustanovenie. A hoci by toto mohlo stačiť, aby pohlo ľudí, keby o tom náležíte uvažovali a prenikli to, predsa však ustanovenie a dielo vykúpe¬nia od hriechov je mocnejšie a pôsobivejšie, aby ich pohlo k nejakému uznaniu a splácaniu mojej nesmiernej lásky, lebo toto je cieľ, ktorý urých¬ľuje moje diela. Preto som to primerane zariadil, aby tieto pohnútky a ta¬jomstvá boli zvlášť udržované v pamäti a boli často vysvetľované. Tak to bolo, že keby človek nezhrešil, Slovo by nemuselo zostúpiť v citlivom tele, ak ale zhreší, príde v tele schopnom utrpenia. Nech by sa bolo stalo čokoľvek, ustanovenie o vtelení by nebolo ostalo nesplnené. Prajem si, aby tajomstvá spasenia boli uznávané a prijímané v náležitej úcte a boli vždy na pamäti, aby tak prinášali príslušné ovocie. Ale práve tak si tiež prajem, aby smrteľní ľudia uznávali Slovo za svoju Hlavu a za konečnú príčinu všetkého stvorenia a celého ľudského pokolenia, lebo spolu s mojou vlastnou dobrotou bola jeho osobnosť hlavnou pohnútkou, aby som dal existenciu tvorom. Majú Ho ctiť nielen preto, že spasil ľudské pokolenie, ale tiež preto, že dal podnet k jeho stvoreniu.
77. "Všimni si tiež, Snúbenica moja, že veľmi často dopúšťam a spô¬sobujem rôznorodosť názorov medzi doktormi a učiteľmi. Tak niektorí bránia to čo je pravdivé a iní, podľa svojho prirodzeného zmýšľania, bránia zasa to, čo je chybné. Sú ešte iní, u ktorých dopúšťam , aby hovori¬li i to, čo nie je pravda, aj keď to zrejme neodporuje skrytým pravdám viery, v ktoré všetci musia veriť. Niektorí tiež učia to, čo je podľa ich mienky možné. Týmto rôznym osvecovaním sa hľadá pravda a tajomstvá viery sa stávajú zjavnejšie. Pochybnosť je podnetom pre rozumné skúmanie pravdy. Tieto spory medzi učiteľmi slúžia správnemu a posvät¬nému účelu. Pripúšťam ich preto, aby sa tým ukázalo, že pravá veda je v mojej Cirkvi vo väčšej miere, než v bádaní všetkých svätých učiteľov dohromady, a že ona ich môže spraviť múdrejšími nad mudrcov tohoto sveta; že je nad nimi Jeden, ktorý je Radcom múdrych (Múd 7,15), totiž Ja, ktorý jediný poznám všetko a rozumiem všetkému, ktorý odvažujem a odmeriavam, pričom sám som nebol nikdy zmeraný ani pochopený (Múd 9,13); môžu ľudia akokoľvek skúmať moje súdy a moje svedectvá, nevystihnú ich, len keď Ja im udelím rozumnosť a osvietenie (Job 32,8), ktorý som počiatok a pôvod všetkej múdrosti a vedy. Prajem si, aby ľudia všetko to uznávajúc večne mi vzdávali chválu, vyzdvihovali a vyznávali moju zvrchovanosť a slávu."
78. "Prajem si tiež, aby svätí doktori získali pre seba veľa milostí, osvietenia a slávy svojimi horlivými, chválitebnými a posvätnými štú¬diami a aby sa pravda stále viac dokazovala a očisťovala i sledovala k svojmu zdroju. Tým, že pokorne skúmajú tajomstvá a obdivuhodné diela mojej pravice, zúčastňujú sa na nich i na chlebe porozumenia Písma svätého (Ekl. 15,3). Prejavil som zvláštnu starostlivosť o doktorov a učite¬ľov, hoci ich zmýšľanie a pochybnosti boli také rôzne a viedli k rozličným výsledkom. Niekedy na moju väčšiu oslavu a úctu, niekedy pre pozemské ciele, dovoľujem im viesť spory a navzájom si odporovať; je veľa rôznych spôsobov, ako postupovali a postupujú, aby ukázali svoju snahu a horli¬vosť. Napriek tomu všetkému som ich viedol, riadil a osvecoval, poskyto¬val som im ochranu takým spôsobom, aby pravda mohla byť vyšetrená a jasne dokázaná. Toto svetlo sa rozšírilo, takže sa vedelo o mojej do¬konalosti a mojich obdivuhodných dielach, a Písmo sväté sa vykladalo podľa vysokých pravidiel, čo sa mi veľmi páči. Preto zúrivosť pekla s ne¬pochopiteľnou nenávisťou (najmä v terajšej dobe) povýšila svoj trón ne¬právosti, chcejúc pohltiť vody Jordánu (Job 40,18) a zatemniť svetlo svä¬tej viery bludnými náukami, snažiac sa rozsievať svoje falošné semeno s pomocou človeka (Mt 13,25). Ale ostatná Cirkev i jej pravdy sú v naj¬lepšom poriadku; katolíci, hoci sú veľmi zaslepení a zapletení v iných záležitostiach, predsa udržujú a bránia neochvejné pravdy viery a jej svet¬lo. Volám všetkých ľudí s otcovskou láskou, aby sa podieľali na tomto šťastí, ale málo je tých vyvolených, ktorí sa rozhodli poslúchnuť moje volanie."
79. "Prajem si, Nevesta moja, aby si poznala, ako správne riadi moja Prozreteľnosť veci takým spôsobom, aby učitelia hlbšie skúmali moje vý¬roky rôznosťou svojich pohľadov a vlastným úsilím, námahou a štúdiami, a tak odhaľovali putujúcim ľuďom jadro svätého Písma. Bolo by pre mňa veľkou útechou a bolo by to tiež v súlade s mojou činnosťou, keby učené osoby uhasili a odložili pýchu, závisť a túžbu po márnej cti a tiež iné vᚬne a neprávosti, ktoré z týchto vznikajú spolu so zlým semenom, ktoré klíči z takého zamestnania (Mt 13,25). Ja však teraz nevytrhávam toto zlé semeno, aby som s ním nevytrhal tiež dobré. " - Toto a oveľa viac mi po¬vedal Pán, čo nemôžem vyjadriť. Nech je večne chválená a velebená Jeho Velebnosť, ktorý nepohrdol tak bezvýznamnou a neužitočnou ženou a uznal za vhodné osvietiť a uspokojiť moju nevedomosť takou hojnou mierou a láskyplným spôsobom. Nech Mu za to vzdávajú večnú chválu a vďaku blažení duchovia i spravodliví na zemi.
K a p i t o l a 7
Ako Najvyšší začal svoje diela a stvoril všetky hmotné veci pre
človeka, kým anjeli a ľudia boli stvorení, aby boli Jeho ľudom pod vodcovstvom vteleného Slova
80. Pôvodcom všetkého je Boh, ktorý stvoril všetky veci, čo sú. Jeho mocná ruka dala existenciu všetkým Jeho vonkajším dielam kedy a ako On chcel. Počiatok a postup stvorenia popisuje Mojžiš v prvej kapitole knihy Genezis. Pretože mi Pán dovolil porozumieť tomu, zmienim sa o tom, čo sa mi zdá prospešné pre objasnenie tajomného pôvodu vtelenia Slova a nášho vykúpenia.
81. Slová prvej kapitoly knihy Genezis sú nasledujúce:
1. "Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. 2. Zem však bola pustá a prázdna a tma bola nad priepasťou a Duch Boží vznášal sa nad vodami. 3. I riekol Boh: Buď svetlo. A stalo sa svetlo. 4. A videl Boh svetlo, že bolo dobré, a oddelil svetlo od tmy. 5. Nazval svetlo dňom a tmu nocou a nastal večer a ráno prvý deň."
O prvom dni Mojžiš vraví, že "Na počiatku stvoril Boh nebo a zem." Hoci On sám vo svojej bytosti je nemeniteľný, všemohúci Boh, keď vytváral tvory, vzal takmer zo Seba a dal tvorom do vlastníctva, ako by sa chcel te¬šiť z diela svojich rúk, ako z dokonalého a primeraného výsledku svojho diela. A prv než stvoril rozumné a múdre tvory, chtiac, aby tiež toto dielo bolo najdokonalejšie, stvoril nebo pre anjelov a ľudí; a zem, ako miesto putovania pre smrteľníkov. Tieto miesta sú prispôsobené ich účelu a sú také dokonalé, že Dávid o nich hovorí: "Nebesia rozprávajú o sláve Pána, obloha a zem hlásajú slávu diela Jeho rúk." (Ž 18,2). Nebesia vo svojej kráse svedčia o vznešenosti a sláve, pretože je v nich uložená predurčená odmena pre spravodlivých. A pozemská obloha hlása, že na zemi budú tvory a ľudia obývajúci zem a ľudia po nej majú dôjsť k svojmu Stvorite¬ľovi. Prv než ich Najvyšší stvoril, prial si pripraviť a stvoriť pre nich to, čo budú potrebovať na dosiahnutie svojho cieľa, i aby mohli žiť spôso¬bom pre nich určeným. Tak všetky tvory budú takmer nútené poslúchať a milovať svojho Tvorcu a Dobrodincu a podľa diela Jeho rúk budú po¬znávať Jeho sväté meno a Jeho dokonalosti. (Rim 1,20)
82. O zemi povedal Mojžiš, že bola prázdna, ale o nebi nepovedal nič také, pretože Boh stvoril anjelov v tom okamihu, o ktorom Mojžiš hovorí: "Boh povedal: Buď svetlo, i stalo sa svetlo." Nehovorí tu iba o svetle pod¬statnom, ale tiež o duchovnom, čiže o anjelských svetlách. Nerobí tu o nich výslovne zmienku, ale ich iba uzaviera v tom slove, kvôli tomu, že
Židia boli náchylní pripisovať božstvo novým veciam a to i oveľa nižším, než sú anjeli. Ale obrazný výraz o svetle je veľmi vhodný na označenie anjelskej prirodzenosti, i svetla ich vedomostí a milosti, ktorými boli ob¬darení pri svojom stvorení. Boh stvoril zem spoločne s nebesami, aby v strede zeme vytvoril peklo; lebo ihneď v okamihu stvorenia zemegule boli v jej vnútri ponechané veľké priestory a široké priepasti, vhodné pre peklo, očistec a predpeklie. A v pekle bol súčasne stvorený hmotný oheň a iné potreby, ktoré teraz slúžia k trestaniu zatratencov. Teraz mal Pán od¬deliť svetlo od tmy a nazvať svetlo dňom a tmu nocou. A to sa stalo nielen s prirodzeným dňom a nocou, ale tiež s dobrými a zlými anjelmi, lebo dobrým dal večné svetlo hľadenia na Neho a nazval to deň - večný deň; a zlým dal noc hriechu, zvrhnúc ich do večných temnôt pekla. Tak nás poučil o úzkom spojení medzi milosrdnou štedrosťou Stvoriteľa a Oživovateľa a spravodlivosťou nanajvýš spravodlivého Sudcu v trestaní.
83. Anjeli boli stvorení v najvyššom nebi a v stave milosti, s pomo¬cou ktorej mohli byť prví, aby si zaslúžili odmenu slávy. Hoci boli upro¬stred slávy, nehľadeli na Božstvo samé z tváre do Tváre bez zatienenia, pokiaľ by si túto milosť nezaslúžili tým, že poslúchnu Božiu vôľu. Táto skúška dobrých i zlých anjelov trvala iba veľmi krátky čas, lebo stvorenie a skúška s jej výsledkom boli tri zvláštne okamihy, oddelené krátkymi prestávkami. V prvom okamihu boli všetci stvorení a obdarení milosťou a darmi, a boli z nich najkrajšie a najdokonalejšie tvory. Potom nasledova¬la krátka prestávka, pri ktorej im bola predložená a vysvetlená vôľa Stvo¬riteľa a daný zákon i nariadenie, aby Ho uznali za svojho Tvorcu a najvyš¬šieho Pána a slúžili účelu, pre ktorý boli stvorení. V tejto prestávke, oka¬mihu alebo lehote, svätý Michal a jeho anjeli viedli ten veľký boj s drakom a jeho nasledovníkmi, popísaný svätým apoštolom Jánom v dvanástej kapitole Apokalypsy. Dobrí anjeli, ktorí si zachovali milosť, zaslúžili si večnú blaženosť, ale neposlušní, ktorí sa vzbúrili proti Bohu, zaslúžili si trest, ktorý teraz trpia.
84. Hoci všetko to, čo patrí do druhého okamihu, pri prirodzenej po¬hyblivosti anjelov a moci Božej sa mohlo vykonať za veľmi krátku dobu, napriek tomu, ako som vyrozumela, láskavá zhovievavosť Najvyššieho dovolila akési predĺženie. V tejto predĺženej dobe predložil im Boh dobro i zlo, pravdu i klam, spravodlivosť i nespravodlivosť, milosť a Božie priateľstvo, ako odporujúce hriechu a Božiemu nepriateľstvu. Bola im daná schopnosť, aby videli večnú odmenu i večný trest, večné zatratenie Lucifera a jeho nasledovníkov. Božská velebnosť ukázala im peklo a jeho muky. Všetko to videli, lebo svojou vysokou a vznešenou prirodzenosťou mali schopnosť rozumieť podstate iných, nadanejších i obmedzenejších tvorov, takže pred stratou milosti dobre poznali miesto svojich trestov. Hoci nepoznávali tým istým spôsobom odmenu slávy, mali o nej iné ve¬domosti a okrem toho mali výslovný sľub Pána. Najvyšší teda ospravedl¬nil svoj spor a konal s najvyššou nestrannosťou a spravodlivosťou. Preto¬že však všetka táto dobrota a spravodlivosť nepostačila, aby zadržala Lu¬cifera a jeho nasledovníkov, boli vo svojej zatvrdilosti potrestaní a zvr¬hnutí do hlbín pekelných priepastí, kým dobrí anjeli boli upevnení vo več¬nej milosti a sláve. Toto všetko sa dokončilo v treťom okamihu a tým sa jasne dokázalo, že okrem Boha žiadna bytosť nie je svojou prirodzenos¬ťou neschopná hrešiť, keď anjeli, ktorí boli tak vysoko postavení a ozdo¬bení takými mnohými veľkými darmi vedomostí a milostí, predsa zhrešili a sú zatratení. Čo by sa stalo s ľudskou krehkosťou, keby ju božská moc nechránila a prinútila Boha, aby ju opustil?
85. Ostáva iba vypátrať pohnútku, ktorá popudila Lucifera a jeho spoločníkov k hriechu, a čo bolo príčinou ich neposlušnosti a pádu, lebo toto je predmet, ku ktorému som chcela prísť. Ohľadne toho sa mi zjavilo, že sa mohli dopustiť mnohých hriechov, čo sa týka viny hriechu (podľa triedy prirodzenosti), hoci ich vskutku nedokončili. Avšak pre tie, ktorých sa skutočne dobrovoľne a svojou skazenou vôľou dopustili, pre tieto do¬stali náklonnosť k všetkým zlým skutkom, ku zvádzaniu iných, aby pá¬chali hriechy a ku schvaľovaniu tých hriechov, ktoré sami nemohli spá¬chať. Lucifer nasledujúc svoje zlé náklonnosti, ktoré ho od tej doby napl¬ňovali, upadol do nanajvýš neobmedzenej sebalásky, ktorá povstávala z vedomia, že je obdarený väčšími darmi a väčšou krásou prirodzenej milosti, ako ostatní, nižší anjeli. V tejto nespútanej záľube a sebavedomí zotrval; a tak pre samoľúbosť ochabol a zlenivel vo vďačnosti povinnej Bohu ako jedinému zdroju všetkého toho, čo obdržal. Znovu a znovu sa s obdivom obracal k sebe a oddával sa záľube zo svojej krásy a milosti, pričítajúc ju sebe a miloval ju ako svoju vlastnú. Táto nespútaná sebeláska ho nielen podnecovala, aby sa povyšoval pre tieto vynikajúce čnosti, ktoré obdržal, ale mala za následok tiež závisť a túžbu po iných daroch a vzne¬šenostiach, ktoré mu neprislúchali. Potom, keď ich nemohol dosiahnuť, zahorel smrteľnou nenávisťou a rozhorčením voči Bohu, ktorý ho stvoril, i voči Jeho tvorom.
86. Odtiaľ povstala jeho neposlušnost', namyslenosť, nespravodli¬vosť, nevera, rúhanie, a možno aj akási modloslužobnosť, lebo túžil, aby sa mu vzdávala pocta a klaňanie, ktoré prislúcha iba Bohu. Rúhal sa bož¬skej velebnosti a svätosti, prestal dôverovať a byť Mu verný; kul plány na zničenie všetkého tvorstva a namýšľal si, že toto všetko, ba i oveľa viac vie urobiť svojou vlastnou mocou. Tak jeho pýcha stále vzrastá (Ž 73, 23) a trvá, hoci jeho namyslenosť je väčšia než jeho sila, lebo v tejto nemohol rásť (Iz 16,6), a v jeho hriechu priepasť ku priepasti volá (Ž 16,8). Prvý anjel, ktorý zhrešil, bol Lucifer, ako je to popísané v štrnástej kapitole Izaiášovho proroctva. On zviedol iných, aby ho nasledovali, a preto sa nazýva kniežaťom zlých duchov; nie pre jeho prirodzené dary, lebo tieto by mu ten titul nezaistili, ale iba pre jeho previnenie Tí, ktorí zhrešili, neboli všetci z jedného rádu či hierarchie, ale vo všetkých rádoch bolo veľa tých, ktorí sa dopustili hriechu.
87. Je potrebné vysvetliť tiež, čo mi bolo povedané o tom, po akej cti a veľkosti Lucifer závistlivo bažil. Pretože v dielach Božích je miera, po¬čet i váha (Múd 11,21), Jeho Prozreteľnosť ustanovila, aby sa anjelom hneď po ich stvorení - ešte prv, než by sa mohli prikloniť k rôznym cieľom - ukázal účel, pre ktorý ich stvoril v takej vysokej a dokonalej prirodzenosti. O všetkom tom som dostala nasledujúce vysvetlenie: Najprv obdržali jasnejšie poznanie bytosti Božej, že je v podstate jeden, v Troch Osobách, a že dostali príkaz klaňať sa Mu a ctiť Ho ako svojho Stvoriteľa a najvyššieho Pána, nekonečného v podstate a vlastnostiach. Všetci sa podrobili tomuto príkazu a poslúchli ho, ale s istým rozdielom; dobrí anjeli poslúchli z lásky, a pretože je to spravodlivé, ukazovali svoju lásku a dobrú vôľu, pripúšťali a ochotne verili v to, čo bolo nad ich chápa¬nie a poslúchali s radosťou. Lucifer naproti tomu sa síce podrobil, pretože sa mu zdalo nemožným protiviť sa, ale neurobil tak s dokonalou láskou, pretože bol akoby rozdelený vo svojej vôli medzi sebou a neomylnou pravdou Pána. V dôsledku toho sa mu ten príkaz zdal do istej miery ťažký a násilnícky a splnil ho bez lásky a nežiadal si vykonať vec spravodlivú. Tak sa už vopred vystavil nebezpečenstvu, že nezotrvá. Hoci pre túto ne¬ochotu a váhanie vo vykonaní tohto prvého skutku ešte nestratil milosť, predsa tu začala jeho zlá náklonnosť, lebo mu ostala istá slabosť jeho prirodzenosti a neochota ducha a čnosti, a dokonalosť jeho prirodzenosti sa tak neskvela, ako sa skvieť mala. Zdalo sa mi, že účinky tejto Lucifero- vej nedbalosti boli podobné, aké spôsobuje v duši človeka dobrovoľne spáchaný všedný hriech. Nehovorím, že vtedy sa dopustil ťažkého hriechu, ba ani všedného, lebo splnil prikázanie Božie; ale bolo to splne¬nie vlažné a nedokonalé, pochádzajúce viac z vedomia presily, než z láskavej a ochotnej poslušnosti. Tak sa vystavil nebezpečenstvu pádu.
88. Potom bolo anjelom oznámené, že Boh stvorí ľudskú prirodze¬nosť a rozumné tvory, nižšie než sú oni, aby tiež títo milovali a ctili Boha a báli sa Ho ako svojho Pôvodcu a večného Boha. Bolo im zdelené, že tieto tvory budú vo veľkej priazni u Boha a že druhá osoba Najsvätejšej Trojice stane sa telom a príjme ich prirodzenosť, ktorú tým pozdvihne ku zlúčeniu ľudskej prirodzenosti s božskou a ku spojeniu s božskou Osob¬nosťou; že oni (anjeli) majú Ho uznávať za svoju Hlavu nielen ako Boha, ale ako Boha a človeka klaňajúc sa Mu a uctievajúc Ho ako Bohočloveka. Okrem toho anjeli budú v dôstojnosti a milosti nižší než On a budú Jeho služobníkmi. Boh im dal schopnosť poznať primeranosť a oprávnenosť tohoto spravodlivého postavenia. Lebo okrem predvídaných zásluh tohoto Bohočloveka, bol im ukázaný tiež prameň milosti, ktorú oni teraz majú, i sláva, ktorú majú dosiahnuť. Vyrozumeli tiež, že oni boli a ostatné tvory majú byť stvorené pre Jeho česť a slávu a že On bude ich Hlavou. Všetci, ktorí budú schopní poznať Boha a tešiť sa z Neho, majú byť ľudom Syna Božieho a budú Ho uznávať a ctiť ako svojho Vodcu. Tieto prikázania boli ihneď anjelom nariadené.
89. Všetci poslušní a svätí anjeli sa týmto prikázaniam podrobili a prejavili svoj súhlas a uznanie pokornou a láskyplnou podriadenosťou svojej vôle. Ale Lucifer, plný závisti a pýchy, odporoval a navádzal k od¬poru tiež svojich nasledovníkov, čo oni tiež urobili a dali prednosť na¬sledovaniu Lucifera a neposlušnosti voči prikázaniam Božím. Toto bez¬božné knieža ich prehovorilo, že bude ich náčelníkom a zabezpečí svoju vládu, nezávislú a oddelenú od Kristovej vlády. Závisť a pýcha spôsobili v týchto anjeloch takú veľkú zaslepenosť, takú rýchlu nákazu, že mor hriechu sa rozšíril na nespočetné množstvo iných anjelov.
90. Nato nastal na nebi veľký boj, ktorý sv. Ján popisuje v 12. kapito¬le Apokalypsy. Lebo poslušní svätí anjeli, plní vrúcnej žiadostivej horli¬vosti pre slávu Najvyššieho a pre česť vteleného Slova požiadali, aby im Boh dovolil a schválil odporovať drakovi a toto dovolenie dostali dané. Ale v tom všetkom bolo skryté ešte aj iné tajomstvo: Keď bolo anjelom zjavené, že budú musieť poslúchať vtelené Slovo, bol im daný ďalší tretí príkaz, totiž, že zároveň s Ním majú uznať za vyššiu od seba Ženu, v ktorej lone Jednorodený od Otca prijme na seba telo a táto Žena bude Kráľovná a Pani všetkého tvorstva. Dobrí anjeli poslúchli toto prikázanie Pána a ochotne sa mu podrobili ešte s väčšou a živšou pokorou, chváliac moc a tajomstvo Najvyššieho. Lucifer však so svojimi prívržencami vy¬stúpil ešte do väčšej výšky pýchy a chvastavej drzosti. S nespútanou zúri¬vosťou žiadal, aby on sám bol hlavou celého ľudského pokolenia i anjel¬ských rádov, a ak sa má uskutočniť telesné spojenie, žiadal, aby bolo uskutočnené v ňom.
91. S najhroznejším rúhaním zavrhol prehlásenie, ktoré ho činilo niž¬ším, než má byť Matka vteleného Slova, naša Pani. Obrátil sa proti Pô¬vodcovi týchto veľkých divov, v bezuzdnom rozhorčení volal k ostatným anjelom a poburoval ich slovami: "Tieto prikázania sú nespravodlivé a urážajú moju veľkosť. Pane, Ty hľadíš s takou veľkou láskou a tak veľ¬mi máš v priazni túto ľudskú prirodzenosť; ja ju však budem prenasledo¬vať a hubiť. K tomuto cieľu budú smerovať všetky moje snahy. A tú Ženu, Matku Slova, ja zvrhnem z toho miesta, na ktoré ju Ty hodláš po¬staviť a svojimi rukami zmarím plán, ktorý si urobil."
92. Toto pyšné chvastanie tak popudilo horlivosť Pána, že povedal Luciferovi, aby ho pokoril: "Táto žena, ktorej odopieraš úctu, pošliape tvoju hlavu, Ňou budeš premožený a zničený." (Gen 3, 15). A ak skrz tvo¬ju pýchu príde smrť na zem (Múd 2,24), tak život a spása vzíde smrteľní¬kom skrz pokoru tejto Ženy. Tí, ktorí budú podľa prirodzenosti a podoby tohto Muža a Ženy, obdržia dary a korunu, ktorú ste ty a tvoji nasledovní¬ci stratili." Na to drak, naplnený nevôľou proti všetkému čo poznal ako vôľu Božiu alebo Jeho ustanovenie, odpovedal s pýchou a vyhrážaním, že zničí celé ľudské pokolenie. Dobrí anjeli videli spravodlivé rozhorčenie Najvyššieho proti Luciferovi a jeho spoluodpadlíkom a bojovali proti nim zbraňami súdnosti, rozumu a pravdy.
93. Všemohúci pri tej príležitosti urobil ďalšie obdivuhodné tajom¬stvo. Keď dal všetkým anjelom dostatočne jasne pochopiť veľké tajom¬stvo spojenia Božskej prirodzenosti s ľudskou, ukázal im obraz najsvätej¬šej Panny pomocou predstavivosti - hovorím tu podľa nášho chápania týchto vecí. Ukázal im dokonalosť ľudskej prirodzenosti v krásnom ob¬raze, predstavujúcom najdokonalejšiu Ženu, v ktorej ruka Všemohúceho bude pôsobiť oveľa podivuhodnejšie, než vo všetkých ostatných tvoroch. Lebo do nej chcel vložiť vyšším a vznešenejším spôsobom dary svojej pravice a milosti. Toto znamenie a či videnie Kráľovnej nebies a Matky vteleného Slova oznámil a ukázal všetkým anjelom, dobrým i zlým. Dobrí anjeli, akonáhle ho videli, plní veľkého údivu prepukli v chválospevy a od toho času začali hájiť česť vteleného Boha a jeho svätej Matky, ozbrojení ohnivou horlivosťou a nepremožiteľným štítom onoho zjavu. Drak a jeho spojenci naproti tomu boli zachvátení neskrotnou nenávisťou a zúrivosťou proti Kristovi a jeho svätej Matke. Potom sa stalo to, čo je napísané v dvanástej kapitole Zjavenia svätého Jána, čo vysvetlím v nasledujúcej kapitole, ako mi to bolo zjavené.
K a p i t o l a 8
Pokračovanie o predošlom predmete a vysvetlenie dvanástej kapitoly Zjavenia sv. Jána
94. V dvanástej kapitole Zjavenia svätého Jána sa hovorí doslova:
1. "I ukázalo sa na nebesiach veľké znamenie: Žena odetá v slnce pod nohami mala mesiac a na hlave veniec z dvanástich hviezd.
2. Keďže bola v požehnanom stave, kričala v pôrodných bolestiach
a mukách.
3. A ukázalo sa na nebesiach aj iné znamenie: Hľa, veľký ohnivý drak, ktorý mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem korún.
4. Svojím chvostom zmietol tretinu nebeských hviezd a zvrhol ich na zem. Tento drak postavil sa pred rodiacu Ženu, aby zhltol jej dieťa, chlapca, hneď, len čo ho porodí.
5. I porodila dieťa, chlapca, ktorý má železnou berlou pásť všetky národy. Ale jej dieťa bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu.
6. A Žena utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili
1260 dní.
7. A na nebesiach povstal boj. Michal a jeho anjeli bojovali s drakom. Aj drak a jeho anjeli bojovali.
8. Ale nemali síl a nebolo pre nich miesta na nebesiach.
9. A zvrhnutý bol veľký drak, starý had, ktorý sa volá diabol a satan, zvodca celého sveta; bol zvrhnutý na zem a jeho anjeli boli zvrhnutí s ním.
10. V tom som počul mohutný hlas volať na nebesiach: Teraz prišlo spa¬senie a moc a Kráľovstvo nášho Boha a vláda jeho Pomazaného, lebo bol zvrhnutý žalobca našich bratov, ktorý žaloval na nich pred naším Bohom dňom i nocou.
11. Lež oni zvíťazili nad ním pre Baránkovu Krv a pre slovo svojho svedectva; a nemilovali svoj život až na smrť.
12. Preto plesajte, nebesá, a všetci, ktorí v nich prebývate! "Beda však zemi a moru, lebo diabol zostúpi k vám veľmi rozzúrený, vediac, že má málo času."
13. Keď drak videl, že bol zvrhnutý na zem, dal sa prenasledovať Ženu, ktorá porodila chlapca.
14. Žena však dostala dvoje veľkých orlích krídel, aby mohla odletieť na svoje miesto na púšti a živila sa tam mimo dohľadu hada rok a dva roky a pol roka.
15. A had vychrlil za Ženou vody z pysku ako rieku, aby ju prúd strhol.
16. Ale zem pomohla Žene: otvorila ústa a pohltila rieku, ktorú drak vy¬chrlil z pysku.
17. I rozhneval sa drak na Ženu a pobral sa bojovať proti ostatným z jej potomstva, ktorí zachovávajú prikázania Božie a majú svedectvo Ježi¬šovo.
18. A zastal na brehu mora.
95. Toto sú slová evanjelistu. Hovorí v minulom čase, lebo v tej dobe, keď mu to bolo zjavené, už sa to stalo. Hovorí: "Ukázalo sa znamenie veľké na nebi: Žena odetá v slnce, pod nohami mala mesiac, a na hlave korunu z dvanástich hviezd." Toto znamenie z božského nariadenia sa v nebi skutočne ukázalo a bolo ukázané dobrým i zlým anjelom, aby hľadiac naň mohli podrobiť svoju vôľu Božím prianiam a rozkazom. Videli ho teda skôr, než dobrí volili dobro a zlí sa stali zlými. Bolo to aké¬si zrkadlo podivuhodnej dokonalosti diela Božieho v stvorenej ľudskej prirodzenosti. Hoci Boh túto dokonalosť anjelom už zjavil, keď im dal ve¬domie o tajomstve zlúčenia božskej prirodzenosti s ľudskou, predsa im to chcel zjaviť ešte iným spôsobom, totiž tým, že im ukázal ľudského tvora, ktorého mal stvoriť, najdokonalejšieho a najsvätejšieho po človečenstve, nášho Pána. Bolo to tiež znamenie na ubezpečenie dobrých anjelov a na zmätenie zlých, lebo im to zrejme ukazovalo, že Boh splní ustanovenie o stvorení človeka, napriek tej urážke, ktorej sa dopustili a vtelené Slovo a táto Žena, jeho Matka, budú sa mu páčiť nekonečne viac, než sa Mu môžu znepáčiť neposlušní anjeli. Toto znamenie bolo tiež ako dúha, ktorá sa ukazuje na nebi v mrakoch po búrke ako záruka, že i keby ľudia zhreši¬li ako tí anjeli a stali sa neposlušní, nebudú tak bez milosti trestaní ako an¬jeli , ale že toto podivuhodné znamenie im poskytne blahodarný liek. Bolo to, akoby Boh povedal anjelom: "Iné tvory, ktorým dám existenciu, nebu¬dem trestať tým istým spôsobom, pretože k tomu rodu náleží Žena, v ktorej môj Jednorodený prijme telo. Môj Syn bude obnoviteľom priateľ¬stva a Zmiercom mojej spravodlivosti; On otvorí cestu k blaženosti, ktorú by hriech zavrel.
96. Po potrestaní neposlušných anjelov použil Boh toto znamenie ako svedectvo, ktorým ukázal, že Jeho hnev, ktorý podnietila Luciferova pýcha, bol týmto znamením utíšený a uzmierený. A podľa nášho spôsobu chápania - radoval sa z prítomnosti Kráľovnej predstavenej týmto ob¬razom. Dal anjelom poznať, že skrze Krista a Jeho Matku odteraz obráti na ľudstvo tie milosti, ktoré odpadlí anjeli stratili svojím odbojom. Ono veľké znamenie malo na dobrých anjelov ešte aj iný účinok; hlavne preto, že boli akoby zarmútení a nešťastní (hovoriac podľa nášho spôsobu chá¬pania) chcel ich Najvyšší potešiť pohľadom na ten obraz a touto mimoriadnou rozkošou zvýšiť ich podstatnú blaženosť, čo si zaslúžili svo¬jím víťazstvom nad Luciferom. Pozorovali túto Ženu takú plnú milosti (Ester 4,11), ktorá sa im javila ako znamenie pokoja a hneď poznali, že vyhlásenie trestu nebolo vynesené proti nim, pretože oni poslúchli rozka¬zy a vôľu Pána. V tomto znamení im bolo veľa zjavené o tajomstvách a svätosti Vtelenia a o Cirkvi bojujúcej a jej členoch. Vyrozumeli tiež, že majú byť na pomoci ľudskému pokoleniu tým, že budú bdieť nad ľuďmi, majú ich hájiť proti ich nepriateľom a viesť k večnej blaženosti. Videli tiež, že za svoju blaženosť budú vďačiť zásluhám vteleného Slova a že ich Stvoriteľ zachoval v stave milosti skrz Krista, ktorého božským úmyslom predurčil.
97. Akou veľkou radosťou a šťastím bolo toto všetko pre dobrých an¬jelov, takým veľkým trápením to bolo pre zlých duchov. Pre týchto to bolo časťou a počiatkom ich trestu, lebo ihneď videli, že budú týmto znamením premožení a potupení (Zj 3,15), lebo ho nezužitkovali vo svoj prospech. Všetky tieto a iné tajomstvá, ktoré nemôžem vysvetliť, snažil sa evanjelista zhrnúť v tejto kapitole a uzavrieť v tom veľkom znamení, aj keď pre nás to ostane nejasné a tajomné, pokým nepríde príslušný čas.
98. Spomínané slnko, ktorým je Žena odetá, je pravé Slnko spravodli¬vosti. Anjeli boli tým poučení, že Najvyšší bude svojou milosťou ostávať s touto Ženou, aby ju zatieňoval a hájil ochranou svojej nepremožiteľnej pravice. Mesiac bol pod jej nohami a slnko a mesiac sa rozlišujú od seba ako deň a noc. Mesiac ako symbol hriechu je pod jej nohami a slnko, ktoré je symbolom svetla milosti, odieva ju po celú večnosť. Tak isto všet¬ky nedostatky milosti všetkých smrteľníkov musia byť pod jej nohami a nikdy nesmú vystúpiť do jej duše alebo k jej telu, ktoré naopak majú byť vždy nad všetkými anjelmi a ľuďmi. Ona jediná má byť vylúčená z tmy a pádu Luciferovho i Adamovho a bude ich šliapať nohami a tieto nebudú môcť nadobudnúť nad ňou žiadnu prevahu. Ako bola povznesená nad všetku vinu a následky dedičného hriechu, i bez osobných hriechov, Boh teraz symbolicky položil hriech pod jej nohy, aby dobrí anjeli a tiež zlí (hoci títo nedosiahli úplnú vedomosť o tomto tajomstve) mali úctu k tejto Žene ešte prv, než skutočne prišla na svet.
99. Koruna z dvanástich hviezd sú zrejme všetky čnosti, ktorými bola ozdobená táto Kráľovná neba a zeme. Avšak tajomstvo, že koruna pozos¬távala z dvanástich hviezd, má vzťah k dvanástim pokoleniam izraelským, podľa ktorých všetci vyvolení a predurčení sú poznačení, ako je to uve¬dené v siedmej kapitole Zjavenia sv. Jána. A pretože dary, milosti a čnosti všetkých vyvolených v najvyššom a najvznešenejšom stupni mali koru¬novať ich Kráľovnú, preto bola okolo jej hlavy koruna z dvanástich hviezd.
100. "Keďže bola v požehnanom stave." V prítomnosti všetkých an¬jelov, na radosť dobrých a pre potrestanie zlých, ktorí odporovali vôli Božej a splneniu tohto tajomstva, bolo im ukázané, že tri Osoby najsvätej¬šej Trojice vyvolili túto podivuhodnú Ženu za Matku Jednorodeného Ot¬covho. A pretože dôstojnosť Matky Slova bola hlavným počiatkom a zá¬kladom všetkých veľkých prednosti tejto veľkej Panej a tohoto jej sym¬bolu, bola ukázaná anjelom ako miesto odpočinku Najsvätejšej Trojice, zastúpenej v božskej Osobe vteleného Slova. Pre ich nerozlučné spojenie a spoločné bytie, všetky tri Osoby nemohli ináč, než byť tam, kde niekto¬rá z nich bola prítomná; aj keď iba osoba Slova prijala ľudské telo a iba s Ním bola Mária v požehnanom stave.
101. "Kričala ..." Hoci dôstojnosť tejto Kráľovnej a tohto tajomstva mala byť na počiatku skrytá, aby sa Boh mohol narodiť pokorný, chudob¬ný, nepoznaný, predsa neskoršie správa o tomto narodení bola hlasno ohlásená, že jej prvá ozvena pobúrila kráľa Herodesa a naplnila ho obava¬mi. Vyvolala mudrcov z ich palácov a kráľovstiev, aby Ho hľadali (Mat. 2,3). Niektoré srdcia boli dotknuté bázňou, iné boli pohnuté k vnútornej vrúcnosti. Ovocie tohto narodenia, rastúce až do tej doby, kedy bolo pový¬šené na kríž, tak hlasno kričalo, že ho bolo počuť od východu slnka až na západ (Jn 12,32) a od končín severných až po končiny južné (Rim 10,18). Tak ďaleko bolo vtedy počuť hlas tej Ženy, ktorá porodila Slovo večného Otca.
102. "V pôrodných bolestiach a mukách." Nehovorí to preto, že mala porodiť v telesných bolestiach, pretože to bolo nemožné v tomto božskom pôrode. Ale hovorí to preto, že má byť veľkou bolesťou pre Matku, keď uvidí božské Dieťa vychádzať z úkrytu jej panenského života preto, aby trpelo a zomrelo ako obeť na zadosťučinenie za hriechy sveta. Lebo o tom Kráľovná mohla vedieť - a skutočne vedela o tom všetko vopred z Písma svätého. Pre prirodzenú lásku takej Matky, k takému Synovi, musela byť hlboko zarmútená, i keď s úplnou odovzdanosťou vôli Božej. V tejto bolesti bol tiež vopred naznačený zármutok tejto najnežnejšej Matky, aký jej spôsobí myšlienka, že pôrodom, kedy Syn opustí jej panenské lono, bude zbavená prítomnosti svojho pokladu; i keď jej duša stále požívala prítomnosť Jeho Božstva, predsa má byť dlho bez jeho telesnej prítom¬nosti, podľa ktorej bol výhradne jej Synom. Najvyšší ustanovil vyňať Ju spod hriechu, ale nie od prác a bolestí, ktoré by zodpovedali odmene pre Ňu pripravenej. Teda bolesti tohto pôrodu neboli následkom hriechu, ako sú u potomkov Eviných, ale následkom vrúcnej a dokonalej lásky najsvä¬tejšej Matky k svojmu božskému Synovi. Všetky tieto tajomstvá boli pre dobrých anjelov na obdiv a chválu, zlým však počiatkom ich trestu.
103. "A ukázalo sa na nebesiach aj iné znamenie: Hľa, veľký ohnivý drak, ktorý mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem korún. Svo¬jím chvostom zmietol tretinu nebeských hviezd a zvrhol ich na zem." Nato nasledovalo potrestanie Lucifera a jeho nasledovníkov; lebo po vy¬slovení jeho rúhania proti Žene, ktorá bola obrazne ukázaná v nebeskom znamení, zistil, že viditeľne, zovňajškom sa zmenil z najkrajšieho anjela na zúrivého, najdesivejšieho draka. So zlosťou zdvihol svojich sedem hláv, totiž viedol sedem légií či oddielov všetkých tých, ktorí ho nasledo¬vali a padli s ním. Každému oddielu, či zhromaždeniu, ustanovil hlavu a rozkázal im, aby samostatne páchali hriechy a prijali vodcovstvo v sied¬mym smrteľných hriechoch, ktoré sa obyčajne nazývajú hlavné, lebo zahr¬ňujú v sebe všetky ostatné hriechy a tvoria akýsi regiment, ktorý povstal proti Bohu. Sú to hriechy: pýcha, lakomstvo, smilstvo, závisť, nestried- mosť, hnev, lenivosť. To je tých sedem korún, ktorými bol korunovaný Lucifer, keď sa premenil na draka. To je trest, ktorým ho Najvyšší potres¬tal a ktorým ho odsúdil, jeho i jeho nasledovníkov, pretože si to zaslúžili hroznou zlobou. Všetkým bol odmeraný trest a bolesti, primerané ich zlomyseľnosti a podielu, aký mali na splodení siedmych hlavných hriechov.
104. Desať rohov znamenalo víťazstvo neprávosti a zloby draka a márne chvastavé oslavy a povýšenosť, ktoré si pripisoval za svoju bez¬božnosť. Vo svojej nízkej túžbe po dosiahnutí predmetu svojej nadutosti ponúkal nešťastným anjelom svoje zlovoľné a otravné priateľstvo a svo¬jím falošným kniežatám kamarátstvo a odmeny. Tieto sľuby, plné beštiál¬nych nevedomostí a nesprávností boli tým chvostom, ktorým drak stiahol za sebou tretí diel nebeských hviezd. Títo anjeli boli tie hviezdy a keby boli vytrvali v dobrom, boli by cez celú večnosť žiarili s ostatnými anjel¬mi a so spravodlivými ako slnko (Dan 12,3). Avšak trest, ktorý si zaslúži¬li, strhol ich dole na zem, do ich nešťastia, priamo do stredu zeme, kde je peklo, v ktorom po celú večnosť budú zbavení svetla a radosti. (Júda 6).
105. "Tento drak postavil sa pred rodiacu Ženu, aby zhltol jej Dieťa, len čo Ho porodí." Luciferova pýcha bola taká bezmedzná, že zamýšľal postaviť svoj trón na výsosti a nanajvýš chvastavo hovoril v prítomnosti Ženy ukázanej v nebeskom znamení: "Tento Syn, ktorého tá Žena porodí, má nižšiu prirodzenosť než ja. Ja Ho pohltím a zničím. Povediem svojich nasledovníkov proti Nemu, budem rozširovať svoje náuky proti Jeho pre¬hláseniam a proti zákonom, ktoré ustanoví. Budem viesť proti nemu ustavičný boj a odpor." Ale Najvyšší Pán mu odvetil, že táto Žena porodí
Chlapčeka, ktorý bude riadiť všetky národy železnou berlou. - „Tento človek," dodal Pán, "nebude Synom iba tejto Ženy, ale bude tiež mojím Synom, pravým Bohom a pravým človekom, obdarený mocou, ktorá pre¬môže tvoju pýchu a rozdrví tvoju hlavu. On bude mocným Sudcom tvo¬jím i všetkých, ktorí ťa poslúchajú a nasledujú, a bude ťa riadiť železnou berlou a zmarí všetky tvoje márne snahy a zámery. Tento Syn bude vzatý do neba k môjmu trónu, kde bude sedieť po mojej pravici ako Sudca a položím Jeho nepriateľov za podnož Jeho nôh, aby vládol nad nimi (Ž 2,9). Dostane odmenu ako muž spravodlivý, ktorý je zároveň pravým Bohom a vykonal veľa pre svoje tvory; všetci Ho budú poznať, klaňať sa Mu a ctiť Ho (Ž 19,1). Ty však, najnešťastnejší, poznáš, čo znamená deň hnevu Všemohúceho. Táto Žena tiež bude zavedená do ústrania, na svoje miesto, ktoré som pre Ňu určil" (Zj 12,6). Táto samota, do ktorej Žena utiekla, je to postavenie, ktoré zastáva naša Kráľovná, ako jediná nepred- stihnuteľná vo svätosti a vyňatá spod každého hriechu. Lebo Ona mala tú istú prirodzenosť ako smrteľníci, ale veľmi vynikala nad anjelmi v milos¬ti, zásluhách a daroch získaných spoločne s inými. Tak Tá, ktorá bola jedi¬ná a nemala seberovnú medzi tvormi, utiekla a bola postavená do samoty vyvýšenej nad všetky ostatné. Táto samota bola natoľko vzdialená od kaž¬dého hriechu, že drak ju nemohol ani uvidieť, ani od doby Jej počatia ne¬mohol o Nej nič poznať. Najvyšší postavil Ju samotnú a jedinú na svet, nikdy nemala styk s hadom a nikdy mu nebola podriadená. Naopak, Boh slávnym sľubom a zárukou potvrdil a prehlásil: "Táto Žena od prvého okamihu jej existencie bude jediná, vyvolená pre Mňa; ja už teraz ju vyní¬mam od nadvlády jej nepriateľov a určím jej miesto milosti nanajvýš vy¬nikajúce a neporovnateľné, aby tam bola živená tisícdvestošesťdesiat dní" (Zj 12,6). Za tento počet dní má Kráľovná zotrvať vo vnútornom a duchovnom stave najvznešenejších a mimoriadnych milostí, ktoré majú byť pamätnejšie a podivné. Toto sa stalo v posledných rokoch jej života, čo s Božou pomocou budem rozprávať, keď k tomu dôjdem. V tom stave bola živená tak božským spôsobom, že to nikdy nebudeme môcť náležíte pochopiť. A pretože tieto milosti boli do istej miery cieľom, ku ktorému smerovali aj iné milosti jej života a boli akýmsi vyvrcholením, preto sa o nich evanjelista zvlášť zmieňuje.
K a p i t o l a 9
Vysvetlenie ďalšej kapitoly Zjavenia svätého Jána
106. "A na nebesiach povstal boj. Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Keď Pán ukázal tieto veci dobrým i zlým anjelom, sväté knieža Michal a jeho spoločníci s Božím dovolením začali boj proti drakovi a jeho stúpencom. Bol to podivný boj, lebo sa bojovalo rozumom a vô¬ľou. Svätý Michal planúc horlivosťou pre Božiu česť a ozbrojený božskou mocou a svojou pokorou, odporoval nadutej pýche drakovej hovoriac: "Najvyšší je hodný cti, chvály a klaňaniu, hodný je byť milovaný, obáva¬ný a poslúchaný všetkými tvormi. Je mocný a môže činiť, čo si praje. On, ktorý je nestvorený a nezávislý na nikom inom, nemôže žiadať nič iné, iba čo je nanajvýš spravodlivé. Nám dal milosť, akú máme, stvoril a urobil nás z ničoho. Môže stvoriť iné bytosti, tak veľa a takým spôsobom, ako sa Mu zapáči. Je správne a spravodlivé, aby sme pokorne padali dole tvárou v Jeho prítomnosti a klaňali sa Jeho velebnosti a kráľovskej vznešenosti. Preto poďte, anjeli, nasledujte ma, klaňajme sa Mu a vychvaľujme Jeho podivuhodné a tajné súdy, Jeho najdokonalejšie a sväté diela. Boh je naj¬vyšší a nad všetkými tvormi a nemohol by byť najvyšším, keby sme my mohli obsiahnuť alebo pochopiť Jeho veľké diela. Vo svojej dobrote a múdrosti je nekonečný a bohatý v pokladoch svojich dobrodení. Ako Pán všetkých a nikoho nepotrebujúci, môže ich udeľovať komu chce a ne¬môže sa mýliť vo výbere. Môže milovať a zahrňovať svojou priazňou kohokoľvek si vyvolí a môže milovať, koho chce; môže povyšovať, tvoriť a obohacovať podľa svojho zaľúbenia. Vo všetkom je múdry, svätý a ne¬odolateľný. Klaňajme sa a ďakujme Mu za podivuhodné dielo Vtelenia, ktoré ustanovil, za Jeho priazeň k Jeho ľudu, že mu navrátil milosť po jeho páde. Klaňajme sa tejto Osobe, obdarenej božskou i ľudskou prirodzenosťou, vzdávajme jej poctu a prijmime ju za svoju Hlavu, vy- znajme, že je hodný všetkej slávy, chvály a velebnosti, ako Pôvodca milosti, vzdávajme Mu slávu a uznanie Jeho moci a Božstva."
107. S takou zbraňou svätý Michal a jeho anjeli viedli vojnu a bojo¬vali ako s mocnými papršlekmi pravdy proti drakovi a jeho nasledovní¬kom, ktorí zase používali rúhanie. Lucifer však nemohol zniesť pohľad svätého kniežaťa a nemohol mu odporovať, drásala ho vnútorná zlosť a snažil sa uniknúť svojmu trápeniu; ale bola Božia vôľa, aby bol nielen potrestaný, ale tiež premožený , aby svojím pádom poznal pravdu a Božiu moc. Napriek tomu sa však rúhal a kričal: „Nespravodlivý je Boh, pretože povýšil ľudskú prirodzenosť nad anjelskú. Ja som najvznešenejší a najk¬rajší anjel a víťazosláva patrí mne. Ja som to, ktorý postavím svoj trón nad hviezdy a budem ako Najvyšší; ja nebudem poddaný nikomu, kto má nižšiu prirodzenosť a nedovolím, aby niekto dostal prednosť predo mnou, alebo bol väčší ako ja." Podobne hovorili tiež Luciferovi nasledovníci. Ale svätý Michal odpovedal: „Kto je ako Pán, ktorý sídli na nebesiach, alebo kto sa Mu môže prirovnať? Umĺkni nepriateľ, zastav svoje hrozné rúha¬nie, a pretože sa ťa zmocnila neprávosť, odíď z nášho stredu, ty bedár, a vo svojej zaslepenosti a bezbožnosti buď uvrhnutý do tmavej noci a cha¬osu pekelných múk. Ale my, duchovia Pána, uctime a pozdravme túto požehnanú Ženu, ktorá má dať ľudské telo vtelenému Slovu a uznajme ju za svoju Kráľovnú a Paniu."
108. Veľké znamenie tejto Ženy slúžilo dobrým anjelom ako štít a vojenská zbraň proti zlým anjelom; lebo pri pohľade naň slabla všetka moc a dôvody zlých a boli uvedení do zmätku a mlčania, pretože nemohli zniesť tie tajomstvá a svätosť, ktorú malo v sebe. A tak ako sa božskou mocou sa ukázalo toto znamenie, tak sa tiež ukázala iná podoba, či znamenie - draka , aby tak zmenený mohol byť potupne zvrhnutý z neba, na zdesenie a hrôzu jeho nasledovníkov a na údiv svätých anjelov. To všetko bolo výsledkom tohto nového prejavu spravodlivosti a Božej moci.
109. Ťažko je slovami popísať, čo sa odohralo v tom pamätnom boji, pretože je príliš veľký rozdiel medzi našimi pojmami, založenými na hmotných veciach a tými, ktoré by boli primerané prirodzenosti a výkon¬nosti takých veľkých duchov, ako sú anjeli. „Ale zlí nepremohli", lebo ne¬spravodlivosť, lož, nevedomosť a zlomyseľnosť nemohli obstáť proti spravodlivosti, pravde, svetlu a dobrote, nemohli byť premožené tieto cnosti neprávosťami. Preto sa tiež hovorí: „ Ani sa už nenašlo ich miesto v nebi ." Pre hriechy, ktorých sa títo zavrhnutí anjeli dopustili, stali sa nehodnými byť v spoločnosti Pánovej a večne pozerať na Neho. Pamiatka na nich bola vyhladená z Jeho pamäti, v ktorej boli zapísané pre vzne¬šenosť a milosť svojej prirodzenosti, akú dostali. Stratené právo na miesta vyhradené pre nich, keby boli poslúchali, prešlo na ľudstvo. Teraz boli tie miesta odovzdané ľuďom, a to tak, že i každý znak po odpadlých anjeloch bol vyhladený a viac sa v nebi nenašiel. Ó, nešťastná hriešnosť a ne¬šťastie, ktoré nikdy nebude možné popísať, ktoré spôsobilo taký strašný, hrozný trest! Evanjelista dodáva:
110. „ a zvrhnutý bol ten veľký drak, starý had, ktorý sa volá diabol a satan, zvodca celého sveta; bol zvrhnutý na zem a jeho anjeli boli zvr¬hnutí s ním." Svätý knieža Michal zvrhol z neba draka Lucifera svojím nepremožiteľným vojenským heslom: „Kto je ako Boh!" Toto volanie bolo také mocné, že stačilo zvrhnúť tohoto pyšného obra i všetky jeho davy na zem do hrozného opovrhnutia do stredu zeme. Od tej doby začal byť nazývaný drakom, hadom, diablom a satanom, ako ho pomenoval svätý archanjel v onom boji, na znak jeho ničomnosti a zlomyseľnosti. Zbavený blaženosti a cti, ktorej sa stal nehodným, bol zbavený tiež svo¬jich mien a čestných titulov a namiesto nich dostal také, ktoré naznačujú jeho hanbu. Hriešne plány, ktoré navrhol a prikázal svojim spojencom, najmä aby zvádzali a kazili všetkých žijúcich na svete, sú dostatočným dôkazom jeho zlomyseľnosti. Preto ten, kto chcel trestať národy, bol od¬súdený do pekelných končín, ako hovorí prorok Izaiáš v 14. kapitole, do hlbokej priepasti a jeho mŕtvola bola daná moľom a červom jeho vlast¬ného zlého svedomia; tak sa splnilo na Luciferovi všetko, čo prorok
0 ňom v onej kapitole hovorí.
111. Keď bolo nebo vyčistené od zlých anjelov a dobrým, poslušným bolo odkryté Božstvo, keď boli už prijatí do slávy a zlí boli potrestaní, stalo sa potom to, čo evanjelista ďalej hovorí: „ vtom som počul mohutný hlas volať na nebesiach : „ Teraz prišlo spasenie a moc a Kráľovstvo nᚬho Boha, a vláda Jeho Pomazaného; lebo bol zvrhnutý žalobca našich bratov, ktorý žaloval na nich pred naším Bohom dňom i nocou." Tento hlas, ktorý evanjelista počul, bol hlas Slova a všetci anjeli ho počuli a načúvali mu. Jeho ozvena sa odrážala až v pekelných končinách a napl¬nila diablov bázňou a triaškou. Oni však neporozumeli toto tajomstvo úpl¬ne, ale iba natoľko, koľko Najvyšší určil zjaviť im pre zvýšenie ich zár¬mutku a trestu. Bol to hlas Syna, ktorý menom človečenstva, ktoré mal prijať, žiadal večného Otca, aby spása, moc a kráľovstvo Jeho velebnosti a Kristovo panovanie už započalo, keď bol vyvrhnutý žalobník bratov toho istého Krista, nášho Pána, totiž ľudí. Bolo to ako žiadosť pred tró¬nom Najsvätejšej Trojice, aby bola vykonaná spása, moc a tajomstvo vy¬kúpenia a vtelenia. Žiadal, aby boli vykonané čo najskôr, pretože Lucifer plný zúrivosti, závisti a zlosti proti ľudskej prirodzenosti, ktorú Slovo má vziať na seba, teraz zle vyvádza na zemi. Slovo plné lásky a súcitu nazýva ľudí svojimi bratmi. O Luciferovi sa hovorí, že na nich žaluje „dňom
1 nocou", pretože vo dne - pokiaľ ešte požíval milosť Božiu v prítomnosti večného Otca a Najsvätejšej Trojice - plný pýchy nás zľahčoval, a ešte viac v noci jeho vlastnej tmy a nášho pádu neustáva ustavične nás hanobiť a prenasledovať a neprestane až do skončenia sveta. Slovo nazýva dielo a tajomstvo vtelenia a svojej smrti „čnosťou", „mocou" a „panovaním", pretože skutočne v ňom všetky mali svoj počiatok, lebo práve vo vtelení a smrti najlepšie prejavil svoje veľké čnosti a moc nad Luciferom.
112. Toto bolo po prvýkrát, čo sa Slovo menom človečenstva priho¬váralo za ľud u Božstva a čo sa Otec - podľa nášho spôsobu chápania ta¬kých vecí - radil s ostatnými Osobami najsvätejšej Trojice o tejto záleži¬tosti. Čiastočne zjavil tiež svätým anjelom uznesenie toho božského kon- zistória, povedal im o tajomstvách, o ktorých rozhodli: „ Lucifer vztýčil zástavu pýchy a hriechu a bude s celou svojou nenávisťou prenasledovať ľudské pokolenie. Svojou ľsťou zvedie mnoho ľudí a využije ich vášne na ich záhubu. Ľudia zaslepení hriechom a neprávosťami a nedbajúc na nebezpečenstvá, budú sa spreneverovať. Avšak jeho klamlivá pýcha, hriech a neprávosti sú nekonečne ďaleko od našej podstaty a našich prianí. Preto my vyzdvihneme slávu čnosti a svätosti; za tým účelom druhá Oso¬ba prijme na seba ľudskú prirodzenosť: On povznesie čnosť pokory a bude ju učiť, ako i poslušnosti a všetkým čnostiam, a zaistí spasenie smrteľníkom. Bude pravým Bohom a stane sa pokorný a poslušný. Bude Mužom spravodlivým, vzorom a učiteľom všetkých čností. Pred naším tribunálom budú iba čnosti uznávané a budú víťaziť nad zlom. Povýšime pokorných a ponížime pyšných (Mat. 11,28). Práca a vytrvalosť bude v našich očiach chvályhodná; sužovaným a trpiacim budeme pomáhať. Nech im utrpenie slúži na nápravu a na postup v milosti a v našom priateľstve a podľa svojich schopnosti dosiahnu spasenie konaním čností. Blahoslavení budú plačúci (Mat. 5,3), šťastní chudobní a tí, ktorí trpia pre spravodlivosť a pre Krista, ich Vodcu; a nepatrní budú velebení a tichí srd¬com povýšení. Mierumilovní budú milovaní ako naši synovia. Najdrahší nám budú tí, ktorí odpustia a znesú bezprávie a budú milovať svojich ne¬priateľov. Udelíme im hojné požehnanie a v nebi nesmrteľnú slávu. Náš Jednorodený splní toto ustanovenie a tí, ktorí Ho budú nasledovať, budú naši vyvolení, naši zvlášť milovaní; ich dobré skutky budú mať svoj po¬čiatok v našom duchu, ktorý je prvou príčinou všetkých čností. My dopus¬tíme, aby zlí utláčali dobrých, a pomáhali im tak dosiahnuť korunu, zatiaľ čo zlí si tým množia tresty. Nech sú pohoršení ( Mat. 18,7) pre všeobecné dobro; nešťastní budú tí, ktorí to robia a blahoslavení tí, ktorých zlí sužu¬jú. Márniví a pyšní budú pohŕdať pokornými a urážať ich; veľkí a mocní budú utláčať nízkych a skromných. Títo však namiesto zlorečenia budú im žehnať (1. Kor. 4,12). Dokiaľ budú pútnikmi, budú nimi ľudia opovr¬hovať, ale potom budú zaradení medzi anjelských duchov, našich synov, a obdržia miesta a koruny, ktoré nešťastní a nehodní odpadlíci stratili. Za¬tvrdilí a pyšní budú odsúdení na večnú smrť, kde poznajú svoje bláznivé konanie a prevrátenosť."
113. „Aby všetci mali pravý vzor a nadbytok milosti, ak si budú priať ju využiť, zostúpi Syn schopný utrpenia a ako Vykupiteľ a zachráni ľudí (ktorých Lucifer pripravil o ich blažené postavenie) a pozdvihne ich svoji¬mi nekonečnými zásluhami. Ustanovili a rozhodli sme sa na vykúpení ľudstva skrz Vykupiteľa a Učiteľa, ktorý bude schopný uzmierovať a učiť, ktorý sa narodí i bude žiť v chudobe, zomrie v opovrhnutí, odsúdený ľuď¬mi na najpotupnejšiu a najhroznejšiu smrť; budú ho pokladať za hriešnika a za zločinca, ale predsa zadosťučiní našej spravodlivosti a za vinu hriechu. S ohľadom na Jeho predvídané zásluhy budeme preukazovať milosrdenstvo a láskavosť. S poznáme, že tí, ktorí sú pokorní a mierumi¬lovní, ktorí pestujú cnosť, trpia a odpúšťajú, sú nasledovníkmi Krista a naši synovia. Nikto nebude môcť svojvoľne vojsť do nášho kráľovstva, ale iba ten, kto sám seba zapiera a berie svoj kríž a nasleduje svojho Maj¬stra a Vodcu (Mat. 10,22). V našom kráľovstve budú iba dokonalí, ktorí podľa zákona pracovali, bojovali a vytrvali až do konca. Títo budú mať podiel v panovaní Kristovom, ktoré sa teraz začalo a ustanovilo. Lebo ža¬lobník svojich bratov je zvrhnutý dole; víťazstvo Kristovo je zaistené; Jemu patrí povýšenie a sláva, lebo On obmyje a očistí človečenstvo svo¬jou krvou. Preto iba On bude hodný otvoriť knihu zákona a milosti ( Zj. 5,9). On je cesta, svetlo, pravda a život (Ján 14,6), skrze nich ľudstvo môže prísť ku Mne. On jediný otvorí brány nebies. On bude Prostrední¬kom (I. Tim. 2,5) a Príhovorcom smrteľníkov, v Ňom budú mať Otca a Brata (1. Ján 2,1), i Ochrancu, keď ich oslobodí od žalobníka a prena¬sledovateľa. Anjeli, ktorí ako verní synovia podieľali sa na práci nášho spasenia a moci a hájili panovanie môjho Krista, budú tiež poctení a koru¬novaní a budú po celú večnosť so mnou.
114. Tento hlas ( v ktorom sú skryté tajomstvá od ustanovenia sveta, a zjavené učením a životom Ježiša Krista), vyšiel z trónu a pôsobil viac než môžem vysvetliť. Ním boli určené poslania, ktoré mali splniť anjeli. Svätý Michal a svätý Gabriel boli ustanovení za vyslancov vteleného Slova a Márie, Jeho najsvätejšej Matky. Majú byť pomocníkmi v celom tajomstve vtelenia a vykúpenia. S týmito dvoma kniežatami bol pre tú istú službu určený veľký počet anjelov, čo vysvetlím neskoršie ( v číslach 201 - 206) . Iných anjelov ustanovil Všemohúci za spoločníkov a strážcov duší, aby ich učili a povzbudzovali k čnostiam a svätosti, odporujúcej ne¬právostiam, do ktorých Lucifer sľúbil zvádzať ľudstvo. Boli ustanovení, aby chránili a hájili duše a nosili ich na svojich rukách (Ž. 90,12), aby si snáď spravodliví neudreli svoje nohy o kamene, čo predstavujú nástrahy a osídla, ktoré im kladú nepriatelia.
115. Pri tejto príležitosti boli dané ešte aj iné ustanovenia, o ktorých evanjelista hovorí, že začala moc, spasenie, sila a Kráľovstvo Kristovo. Avšak k tajomným činom tejto doby patrí zvlášť poznačenie a vypočítanie predurčených na tajomných doskách božskej mysle, skrz predvedené zá¬sluhy Ježiša Krista, nášho Pána. Ó, aké záhady a nevysvetliteľné tajom¬stvá boli ukryté v lone Božom! Ó, aký blažený je osud vyvolených! Čo sa môže rovnať dôležitosti tohto! Ktoré tajomstvo je také hodné všemohúc- nosti Božej! Aké veľké bolo víťazstvo moci Kristovej! Šťastní, nekonečne šťastní sú tí spojenci, ktorí vtedy boli poznačení a spojení s touto Hlavou! Ó, veľká Cirkev! Ó, silní ľudia a sväté zhromaždenia takého Vodcu a Maj¬stra! Pri pomyslení na také vznešené tajomstvá úsudok človeka sa stáva bezmocným, môj rozum sa zastaví a jazyk onemie!
116. V rade troch božských Osôb dostala počiatok oná kniha, o ktorej hovorí Zjavenie svätého Jána a bola podaná Jednorodenému Otca; vtedy bola napísaná, uzavretá a zapečatená siedmimi pečaťami (Zjav. 5,7), o ktorých píše evanjelista. Keď sa Slovo stalo telom, otvoril ju. Jednoro¬dený otvoril pečate podľa ich poriadku tým, že uskutočnil tajomstvá svoj¬ho narodenia, života a smrti, až po dokončenie všetkých vecí. Kniha obsa¬hovala všetky ustanovenia Najsvätejšej Trojice po páde anjelov, menovite všetko to, čo sa týka vtelenia Slova a zákona milosti, desiatich prikázaní, siedmich sviatostí, všetkých článkoch viery a ich obsahu, zriadenia celej bojujúcej Cirkvi. Vtelenému Slovu, ktoré na seba vzalo ľudskú prirodze¬nosť, ako veľkňazovi a najvyššej Hlave (Žid. 6,20), bola daná moc udeľo¬vať potrebné splnomocnenia a dary apoštolom a služobníkom Cirkvi.
117. Toto bol tajomný začiatok zákona evanjelia. V najtajnejšom poradnom zbore Trojice bolo dohodnuté a v božskom duchu zazname¬nané, aby tí, ktorí budú zachovávať zákon, boli zapísaní do knihy života. Tu bol začiatok toho zákona a od večného Otca pápeži a preláti majú svo¬ju moc a zastupiteľské splnomocnenie. Z tejto nekonečnej moci prýšti sila pre tých, ktorí sú tichí, chudobní duchom, pokorní a spravodliví. Toto je ich nanajvýš skromný vznik, a preto možno právom povedať, že ten, kto poslúcha predstaveného, poslúcha Boha (Luk.10,16), a kto nimi pohŕda, pohŕda Bohom. Toto všetko vzniklo a bolo ustanovené v božskom duchu a Kristovi bola daná moc, aby v príslušnom čase otvoril knihu ustanovení, ktorá bola do toho času uzavretá a zapečatená. V tejto dobe Najvyšší vy¬dal zákon, to jest svedectvo o Jeho božských slovách v prirodzených zá¬konoch i v písomných zákonoch a sprevádzal ich podivnými skutkami a zjavovaním časti svojich tajomstiev skrz prorokov a patriarchov.
118. Skrz tieto svedectvá a „pre krv Baránka", vraví sa „oni (spravod¬liví) zvíťazili nad ním (drakom)." Krv Kristova by síce úplne stačila a dala až nadbytočne všetkým veriacim schopnosť, aby premohli draka, svojho žalobcu, a svedectvá i učenie prorokov majú veľkú silu a napomá¬hajú k večnej spáse - predsa však spravodliví získavajú ovocie umučenia a vykúpenia len svojím dobrovoľným spolupôsobením s touto božskou pomocou tak, že premáhajú samých seba i zlých duchov a používajú milosti. Títo nielenže plnia obyčajné prikázania a rady dané Bohom, ale idú až tak ďaleko, že i život svoj obetujú za Pána (Zj, 6,9) na svedectvo Jemu i pre svoju nádej na korunu a víťazstvo, ktoré prisľúbil Kristus, ako to robili mučeníci pre svedectvo viery a pre obhájenie jeho cti.
119. Vzhľadom na tieto tajomstvá Písmo sv. dodáva: „Preto veseľte sa, nebesá, a všetci, ktorí v nich prebývate". Veseľte sa, pretože budete príbytkom spravodlivých a ich Vodcu Ježiša Krista a Jeho najsvätejšej Matky. Veseľte sa, nebesá, lebo žiaden z hmotných a neživých tvorov nemá lepší údel ako vy, pretože vy budete domom Božím, ktorý potrvá večne a dostanete za Kráľovnú najčistejšie a nanajvýš sväté stvorenie, aké vyšlo z moci Najvyššieho. Preto veseľte sa, nebesá a všetci, ktorí v nich prebývate, vy anjeli, vy spravodliví, lebo budete spoločníkmi a služobník¬mi Syna večného Otca a jeho Matky a budete mať podiel v duchovnom tele, ktorého hlavou je sám Kristus. Radujte sa, vy svätí anjeli, pretože zvyšujete svoju radosť tým, že zastávate svoje úrady a slúžite im svojou obranou a strážou. Nech sa obzvlášť raduje archanjel Michal, knieža nebeských zástupov, pretože hájil v boji slávu Najvyššieho a jeho posvät¬né tajomstvá, a pretože bude mať hlavnú úlohu pri vtelení Slova a bude zvláštnym svedkom všetkých jeho výsledkov až do konca. Nech sa radujú všetci jeho spojenci, všetci obranci Ježiša Krista a jeho Matky, pretože v dobe svojej služby nestratia podstatnú slávu, ktorá im už patrí. Pre tieto posvätné tajomstvá nech sa Nebesá veselia!
K a p i t o l a 10
Dokončenie vysvetlenia dvanástej kapitoly Zjavenia svätého
Jána
120. „Beda však zemi a moru, lebo diabol zostúpil k vám veľmi roz¬zúrený, vediac, že má málo času." Beda zemi, na ktorej bude spáchané tak veľa hriechov a bezbožnosti! Beda moru, ktoré odoprelo vyliať svoje zá¬plavy a bezodkladne zničiť páchateľov, ktorí sa dopustili takých veľkých urážok proti Stvoriteľovi a pomstiť tie urážky voči Tvorcovi a Pánovi! Avšak oveľa viac beda veľkému a zúrivému moru tých, ktorí nasledujú zlého ducha po jeho zostúpení do ich stredu, aby bojoval proti nim s veľ¬kým hnevom a neslýchanou krutosťou! Je to hnev najzúrivejšieho draka, väčší než ručiaceho leva ( 1. Peter 5,8), ktorý sa snaží zničiť všetko stvo¬renie, ktorému všetky dni sveta sa zdajú krátkou dobou na vyliatie svojej zlosti. Tak je hladný a smädný, aby škodil smrteľníkom, že nestačia mu všetky dni ich života, lebo ich čas skončí, kým on túži po celej večnosti, aby mohol bojovať proti synom Božím. Ale neporovnateľne väčšia je jeho nenávisť proti tej najblahoslavenejšej Žene, ktorá má rozšliapať jeho hlavu (Gen. 3,15). Preto evanjelista hovorí:
121. „Keď drak videl, že bol zvrhnutý na zem, dal sa prenasledovať Ženu, ktorá porodila chlapca." Keď odveký had videl to nešťastné miesto a stav, do akého upadol, a že bol zvrhnutý z najvyššieho neba, vybuchol ešte do väčšej zlosti a nenávisti a ako divoká beštia trhal svoje vlastné út¬roby. Matku vteleného Slova začal tak zúrivo nenávidieť, že to ľudský rozum a jazyk nemôžu pochopiť ani vysloviť. Ale do istej miery možno túto zlosť poznať podľa toho, čo nasledovalo hneď potom, keď tento drak zistil, že i so svojimi nasledovníkmi je uvrhnutý do pekelného ohňa. Popí¬šem túto udalosť, ako najlepšie mi bude možné a nakoľko to bolo môjmu rozumu objasnené.
122. Cez celý prvý týždeň stvorenia sveta a toho, čo je na ňom, Luci¬fer a zlí duchovia boli veľmi veľmi zamestnaní v snovaní nástrah a plánov bezbožnosti proti Slovu, ktoré sa malo vteliť a proti Žene, z ktorej sa malo narodiť ako človek. Prvý deň, ktorý zodpovedá terajšej nedeli, boli stvore¬ní anjeli; dostali zákony a predpisy, podľa ktorých majú konať. Zlí anjeli neposlúchli a prestupovali nariadenia, ktoré dal Pán. Z božskej prozreteľ¬nosti a dopustenia nasledovali potom ďalšie udalosti, ktoré sú vyššie popí¬sané, až do rána druhého dňa, ktorý zodpovedá nášmu pondelku, kedy bol Lucifer a jeho zástupy zvrhnutí do pekla. Trvanie týchto dní sa zhoduje s krátkymi dobami alebo prestávkami, ktoré trvali medzi tvorením, čin¬nosťou, zápasom, pádom alebo oslávením. Akonáhle Lucifer a jeho na¬sledovníci vošli do pekla, zhromaždili sa na všeobecnú poradu, ktorá trvala až do rána vo štvrtok. V tejto dobe Lucifer napínal všetku svoju bystrosť a diabolskú zlomyseľnosť v poradách sa zlými duchmi a kul plány, ako čo možno najviac hnevať a urážať Boha, aby sa čo najviac po¬mstil za trest, ktorým bol postihnutý. Konečne sa uzniesli a rozhodli, že najväčšou možnou pomstou a urážkou proti Bohu bude, keď budú prekᬞať účinkom lásky, ktorú mal Boh k človeku. Dúfali, že tým, keď budú ľudí klamať, prehovárať a pokiaľ možno i donucovať, dosiahnu to, aby nedbali na priateľstvo s Bohom, aby k Nemu boli nevďační a protivili sa Jeho vôli.
123. „Toto sa musíme snažiť robiť", vravel Lucifer, „na to musíme vynakladať všetky naše sily, snahy a vedomosti. Podmaníme si ľudské tvory, aby sme ich mohli zničiť. Budeme prenasledovať toto ľudské po¬kolenie a olúpime ho o odmenu, ktorú majú prisľúbenú. Napneme všetku našu bdelosť, aby sme im znemožnili hľadenie na Boha, ktoré nám bolo nespravodlivo odopreté. Ja dosiahnem nad nimi veľké víťazstvo. Všet¬kých ich zničím a podriadim svojim zámerom. Rozosejem nové sekty a bludy a zavediem zákony, ktoré sa vo všetkom budú protiviť zákonom Najvyššieho. Vzbudím medzi ľuďmi falošných prorokov a vodcov, ktorí tieto bludy budú rozširovať (Sk. 20,30) a pomocou nich budem rozsievať toto semeno. Neskoršie im určím miesto v týchto hrozných mukách. Bu¬dem utláčať chudobných, zarmútených a prenasledovať nesmelých. Bu¬dem rozsievať sváry, vyvolávať vojny a popudzovať národy k vzájomné¬mu nepriateľstvu. Vzbudím pyšných a spupných mužov, aby šírili vládu hriechu a keď uskutočnia moje plány, pochovám ich v tomto večnom ohni, a to v mukách tým väčších, čím vernejšie ma nasledovali. Toto je moje kráľovstvo a toto je odmena, ktorú dám tým, ktorí ma nasledujú."
124. „Budem viesť krutý boj proti vtelenému Slovu; napriek tomu, že je Bohom, je tiež človekom a má teda nižšiu prirodzenosť, než je moja. Ja povýšim svoj trón a svoju dôstojnosť nad jeho; premôžem a ponížim Ho svojou mocou a prefíkanosťou. Tá Žena, ktorá má byť Jeho Matka, zahy¬nie mojou rukou. Čo je jedna žena proti mojej moci a veľkosti? A vy, vy zlí duchovia, ktorým sa ukrivdilo spolu so mnou, nasledujte ma a po¬slúchajte ma pri vykonávaní tejto pomsty, ako ste ma nasledovali v nepos¬lušnosti! Predstierajte, že ľudí milujete, aby bolo možné ich zničiť. Pomá¬hajte im, aby ste ich prevrátili a priviedli do týchto mojich pekelných kon¬čín." Žiaden ľudský jazyk nie je schopný primerane opísať zlobu a zúri¬vosť tohto prvého Luciferovho zhromaždenia a jeho zástupov, ktoré sa konalo proti ľudskému pokoleniu, ktoré v tej dobe ešte ani neexistovalo, ale jeho stvorenie bolo určené. V tejto porade zreli všetky neprávosti a hriechy sveta, odtiaľ vznikli klamstvá, sekty a bludy; všetky neresti vznikli v tomto zmätenom, hnusnom zhromaždení a všetci, ktorí páchajú zlo, sú v službách kniežaťa tohoto zhromaždenia.
125. Po skončení tejto schôdze Lucifer žiadal o dovolenie hovoriť s Bohom a Jeho Velebnosť pre svoje vznešené ciele mu k tomu dala povo¬lenie. Bolo to dovolené tým istým spôsobom, akým satan hovoril s Bohom, keď žiadal o dovolenie, aby mohol prenasledovať Jóba (Jób 1,6) a stalo sa to v deň, ktorý sa zhoduje s naším štvrtkom. Oslovil Naj¬vyššieho týmito slovami: „Pane, pretože Tvoja ruka tak ťažko na mňa doľahla a trestá ma s takou veľkou krutosťou, a pretože si predurčil všet¬ko, čo chceš vykonať pre ľudské pokolenie, ktoré mieniš stvoriť, a pretože si praješ povzniesť a tak vysoko vyvýšiť vtelené Slovo a tú Ženu, ktorá má byť Jeho Matkou, obohatiť všetkými predurčenými darmi: buď teraz nestranný a spravodlivý, a keď si mi dal povolenie prenasledovať os¬tatných ľudí, daj mi tiež dovolenie pokúšať Krista a bojovať proti Boho- človeku a proti tej Žene, ktorá má byť Jeho Matkou. Daj mi slobodu, aby som proti nim mohol rozvinúť všetku svoju moc." Lucifer pri tejto príleži¬tosti povedal ešte viac a napriek tomu, že jeho pýcha bola veľmi pokore¬ná, predsa sa ponížil, keď žiadal o toto dovolenie. Mal takú veľkú zlostnú túžbu, aby získal to, čo chcel, že bol ochotný pre tú chvíľu odložiť i svoju nadutosť a spupnosť a prinútiť tak jednu neprávosť, aby ustúpila inej. Ve¬del veľmi dobre, že bez dovolenia od Všemohúceho Pána nemôže nič podniknúť. Preto, aby mohol pokúšať Krista, nášho Pána, a zvlášť Jeho najsvätejšiu Matku, bol ochotný pokoriť sa hoci tisíckrát, lebo sa bál hroz¬by, ktorá bola vyslovená, že Ona rozšliape jeho hlavu.
126. Pán na to odpovedal: „Satan, nesmieš žiadať také dovolenie, ako by ti malo byť udelené podľa spravodlivosti: lebo vtelené Slovo je Boh a najvyšší a všemohúci Pán, aj keď je zároveň pravým človekom a ty si iba Jeho tvor. I keď iní ľudia hrešia a podriaďujú sa tvojej vôli, nebude to možné u môjho Jednorodeného, ktorý sa stane človekom. I keď sa ti podarí z ľudí spraviť otrokov hriechu, Kristus bude svätý a spravodlivý a oddelený od hriechu. On ľudí vykúpi, keď padnú. A táto Žena, voči ktorej máš toľkú zlosť, aj keď bude iba obyčajným tvorom a pravou ľud¬skou dcérou, z môjho ustanovenia bude pred hriechom uchránená. Ona bude vždy úplne moja a žiadnym spôsobom alebo právom nebude nikomu dovolené, aby mal na Nej podiel."
127. Na to satan odpovedal: „Aký teda div, že táto Žena bude svätá, keď nikto na svete nebude mať dovolené zvádzať Ju proti svätosti, alebo Ju prenasledovať a navádzať na hriech? Toto nemôže byť rovnoprávny ani spravodlivý súd, ani to nemôže byť primerané a chvályhodné." Lucifer ešte dodal iné rúhania a opovážlivosti. Avšak Najvyšší, ktorý všetko naj¬lepšie riadil, mu odvetil: „Dovolím ti pokúšať Krista tak, že v tom bude príkladom a učiteľom pre všetkých ostatných ľudí. Dovolím ti tiež prena¬sledovať tú Ženu, ale nesmieš sa Jej dotknúť, pokiaľ sa týka života jej tela. Je to moja vôľa, aby Kristus a Jeho Matka neboli vyňatí z pokušenia, ale aby si ich pokúšal ako ostatných ľudí." Toto dovolenie sa drakovi pá¬čilo viac než dovolenie pokúšať všetkých ostatných ľudí. Rozhodol sa, že v tomto prípade bude opatrnejší, než pri uskutočňovaní ostatných svojich plánov, ako sa tiež neskoršie skutočne stalo. Rozhodol sa, že iba on sám ich uskutoční a nikoho iného s tým nepoverí. Preto evanjelista hovorí ďalej:
128. „Dal sa prenasledovať Ženu, ktorá porodila chlapca." Lebo s do¬volením Pána viedol neslýchaný boj a prenasledovanie proti Tej, o ktorej sa domnieval, že je Matkou vteleného Boha. Pretože toto bude popísané neskoršie (v číslach 692-697), časť II: v číslach 340-371 a III. v číslach 451-528), poviem iba, že toto presahovalo všetko ľudské chápanie. Rov¬nako obdivuhodný bol jej slávny odpor a víťazstvo nad diablami. Preto, aby popísal spôsob, ako sa hájila, apoštol vraví: „Žena však dostala dvoje veľkých orlích krídel, aby mohla odletieť na svoje miesto na púšti, a ži¬vila sa tam mimo dohľadu hada rok a dva roky a pol roka." Tieto dve krídla dostala najsvätejšia Panna prv, než sa dostala do tohto boja, lebo bola obdarená zvláštnymi darmi a prednosťami. Jedným krídlom bola zvláštna vliata veda, ktorá jej novým spôsobom zjavila veľké tajomstvá a sväté záhady; a druhým krídlom bola nová veľká pokora, ako bude na svojom mieste vysvetlené (v časti II. v číslach 335-339 a v časti III. č. 448-450). S týmito dvoma krídlami odletela k Pánovi, do obydlia jej pri¬slúchajúceho, lebo žila iba v Ňom a všetka jej pozornosť bola iba v Ňom sústredená. Letela ako kráľovský orol a jej let nikdy nesmeroval k ne¬priateľovi, lebo vo svojom lete bola samotná a žila odlúčená od všetkých pozemských vecí, jedine v spoločenstve so svojím posledným Cieľom, to¬tiž s Bohom. V tejto odlúčenosti „bola živená rok a dva", hoci toto živenie trvalo po celý jej život, predsa bolo väčšie v dobe jej veľkého boja proti satanovi. V tých dobách dostávala milosti primeranejšie k veľkosti tohto boja. Slová „rok a dva" značia tiež blaženosť, ktorou boli odmenené a korunované jej víťazstvá.
129. „Pol roka mimo dohľadu hada". Tento pol rok je doba, v ktorej najsvätejšia Panna bola zbavená prenasledovania draka a žila ďaleko od jeho dohľadu; lebo keď zvíťazila v boji, bola božskou prozreteľnosťou ako Víťazka od neho oslobodená. Túto slobodu dostala, aby sa mohla te¬šiť mieru a pokoju, ktorý si zaslúžila víťazstvom nad nepriateľom, ako to popíšem neskoršie (časť II. č. 526). Čo sa týka doby zápasu, evanjelista hovorí:
130. „A had vychrlil za Ženou vodu z pysku ako rieku, aby ju prúd strhol; ale zem pomohla Žene: otvorila ústa a pohltila rieku, ktorú drak vychrlil z pysku." Proti tejto Panej namieril Lucifer celú zlobu i všetky svoje sily, lebo všetci, ktorých kedy pokúšal, zdali sa mu menej dôležití, než nanajvýš svätá Mária. S toľkou silou ako prúd veľkej, prudkej rieky, chrlili sa z pysku tohoto draka proti Márii zlomyseľnosť, klamstvá a po¬kušenia. Ale zem jej pomohla, lebo zem jej tela a jej náklonnosti nebola prekliata, ani sa jej nijako netýkal trest, ktorý vyslovil Boh proti Adamovi a Eve. Lebo tým je naša zem prekliata a plodí tŕnie namiesto ovocia. Je zranená vo svojej prirodzenosti náklonnosťou k hriechu, „fomes peccati" (Gen. 3,17), ktorá stále na nás útočí a budí v nás odporujúce snahy. Diabol využíva tieto náklonnosti na skazu ľudí, lebo nachádza v nás zbraň pre svoje útoky a boje; lichotí našim zlým náklonnostiam svo¬jimi falošnými predstavami a zdanlivou lahodnosťou a rozkošou, a tým nás vábi k zmyselným pozemským veciam.
131. Avšak presvätá Mária bola svätá a posvätená zem, bez dotyku zlých náklonností a vylúčená z akéhokoľvek nebezpečenstva skazenosti pochádzajúcej zo sveta. Naopak, pretože všetky jej náklonnosti boli najdo¬konalejšie usporiadané a podriadené milosti, zem jej tela bola v úplnom súlade s dušou. Preto zem otvorila svoje ústa a pohltila prúd pokušení, ktoré drak proti Nej márne vychrlil, lebo zistil, že ten materiál je ne¬schopný zapáliť sa pre hriech, nie taký, aký je u iných Adamových potom¬kov. Ich pozemské a nezriadené vášne sú priaznivejšie na to, aby záplavy pokušení vydávali, než aby ich pohltili, lebo naše náklonnosti a skazená prirodzenosť vždy odporujú čnostiam. Pre tieto jeho márne snahy proti tejto tajomnej Žene hovorí Písmo sväté:
132. „I rozhneval sa drak na Ženu a pobral sa bojovať proti ostatným z Jej potomstva, ktorí zachovávajú prikázanie Božie a majú svedectvo Ježišovo." Keď Kráľovná všetkého stvorenia draka slávne premohla vo všetkých veciach, tento sa desil hrozného trápenia, ktoré mu spôsobí jeho vlastné zahanbenie a zničenie celej pekelnej moci, utiekol od Nej, rozhod¬nutý viesť krutú vojnu proti iným dušiam, ktoré patria k pokoleniu a rodu blahoslavenej Matky. Sú to veriaci, ktorí sú poznačení krvou Kristovou pri svätom krste, ako plnitelia prikázaní a stáli svedkovia. Preto všetok hnev zlého ducha sa obrátil tým väčšou zúrivosťou proti svätej Cirkvi a jej členom, keď zistil, že nemôže dosiahnuť žiadnu prevahu nad Kristom a Jeho najsvätejšou Matkou. Najviac bojuje proti osobám, ktoré svoje pa¬nenstvo zasvätili Kristovi a s obzvláštnou nenávisťou sa snaží zničiť čnosť panenstva a čistoty, ktoré sú základom a dedičstvom najčistejšej Panny a Matky Baránkovej. Preto evanjelista hovorí:
133. „A zastal si na brehu mora." Je to opovrhnutiahodná márnosť sveta, ktorou sa drak živí a požiera ju ako seno (pozn. piesok morský). Toto všetko sa odohralo na nebi a anjeli v ustanoveniach božskej vôle videli mnohé tajomstvá, týkajúce sa výsad vyhradených pre Matku vte¬leného Slova. Popísala som krátko, čo som videla, lebo moje slová sú chudobné a nedostatočné, aby presne popísali toľké množstvo tajomstiev.
K a p i t o l a 11
Vo stvorení všetkých vecí Pán mal na zreteli Krista a jeho najsvätejšiu Matku. Vyvolil si svoj ľud a zahrnul ho milosťami
134. V ôsmej kapitole knihy Prísloví hovorí o sebe Múdrosť, že bola prítomná pri stvorení, usporadujúc všetky veci so Stvoriteľom. (Prísl.
8,30). A ja som vyššie povedala, (v čís. 54), že Múdrosť je vtelené Slovo, ktoré so svojou najsvätejšou Matkou bolo v duchu prítomné, keď sa Boh ustanovil na stvorenie celého sveta, lebo v tom okamihu Syn neexistoval spolu len v božskej podstate s Otcom a Duchom Svätým ale aj v Jeho ľud¬skej prirodzenosti, ktorú mal na seba vziať, Ho videla Božská myseľ Ot¬cova počatého ako pravzor celého diela. Zároveň s Ním už Boží zrak videl prítomnú v ľudskej prirodzenosti Jeho najsvätejšiu Matku, ktorá Ho mala počať vo svojom najčistejšom živote. V týchto dvoch Osobách predvídal všetky svoje diela, takže kvôli Nim (hovoriac ľudským spôsobom) pre¬hliadol všetko, čo by Ho mohlo urážať v konaní ľudí i anjelov, ktorí mali padnúť; lebo správanie anjelov bolo pohnútkou, aby radšej odstúpil od stvorenia ľudského pokolenia a tých vecí, ktoré mu mali slúžiť.
135. Najvyšší pozeral na svojho Syna a Jeho najsvätejšiu Matku ako na vzory, ktoré vznikli z Jeho najvyššej múdrosti a moci, aby slúžili ako pravzory, podľa ktorých mienil stvoriť celé ľudské pokolenie. Tak všetci ostatní ľudia záviseli od týchto dvoch ako na prostredníkoch medzi nimi a Bohom. Boh stvoril tiež všetky hmotné veci, potrebné pre ľudský život, ale s takou múdrosťou, že niektoré z nich slúžia tiež ako symboly na za¬stúpenie do istej miery týchto dvoch Bytostí, ktoré hlavne mal na mysli a ktorým, totiž Ježišovi a Márii, malo byť všetko ostatné poddané. Pre ten účel stvoril nebeské svetlá, slnko a mesiac (Gen. 1,10), tak, aby v oddeľo¬vaní dňa a noci tieto svetlá zobrazovali Krista ako Slnko spravodlivosti a Jeho najsvätejšiu Matku, krásnu ako mesiac (Šal. 6,9), lebo títo dvaja oddeľujú deň milosti a noc hriechu. Slnko ožiarujúc mesiac a obidve spoločne s hviezdami nebeskej oblohy osvetľujú všetky ostatné tvory v medziach vesmíru.
136. Boh stvoril ostatné bytosti a zvýšil ich dokonalosť, pretože mali slúžiť Kristovi a Jeho najsvätejšej Matke Márii a jej prostredníctvom tiež všetkým ľuďom. Prv, než vznikol vesmír zo svojej ničoty, vystrojil ho ako bohatú hostinu, pamätnejšiu než Asuerove hody (Est. 1,3), lebo mal stvoriť človeka na svoje potešenie a priviesť ho k užívaniu jeho vedomostí a lásky. Ako najvľúdnejší a najštedrejší Pán neprial si, aby pozvaní hostia boli nútení čakať, ale aby stvorenie i pozvanie na hostinu Jeho vedomostí a lásky bolo jedným a tým istým úkonom. Človek nemal strácať žiaden čas s tým, čo sa ho tak veľmi týka, najmä poznať a chváliť svojho všemo¬húceho Tvorcu.
137. Šiesty deň Boh stvoril a spravil Adama vo veku tridsaťtri rokov. To bol vek, v ktorom Kristus mal podstúpiť smrť a Adam, čo sa týka te¬lesného vzhľadu, bol podobný Kristovi, že by sa sotva našiel nejaký roz¬diel. Tiež podľa duše bol Adam veľmi podobný Kristovi. Z tela Adamov¬ho Boh stvoril Evu, natoľko sa podobajúcu blahoslavenej Panne, že mala tú istú podobu i postavu. Boh sa díval na tieto obrazy veľkých originálov s najväčšou záľubou a blahovôľou a kvôli oným Originálom ich zahrnul hojným požehnaním, ako by sa chcel baviť s nimi a ich potomkami, kým príde čas pre utvorenie Krista a Márie.
138. Avšak ten blažený stav, v ktorom Boh stvoril rodičov ľudského pokolenia, trval iba veľmi krátku dobu. Nenávisť hadova okamžite po¬vstala proti nim, lebo satan netrpezlivo čakal na ich stvorenie a akonáhle boli stvorení, jeho nenávisť ihneď začala proti nim svoju činnosť. Ale nebolo mu dopriate byť svedkom pri stvorení Adama ani Evy, ako bol pri stvorení všetkých ostatných vecí. Boh sa rozhodol, že mu neukáže, ako učinil človeka, ani ako utvoril Evu z rebra Adamovho. To všetko bolo pred ním skryté, pokým neboli obidvaja spolu. Keď však zlý duch uvidel obdivuhodné zloženie ľudskej prirodzenosti, ktorá v dokonalosti vynikla nad všetkých iných tvorov, krásu duší i tiel Adama a Evy, keď videl tú ot¬covskú lásku, akú im Boh preukazoval a ako ich ustanovil za pánov všet¬kého stvorenia, a že im dal nádej na večný život, nenávisť draka vyšľahla v zúrivosť a žiaden jazyk nemôže popísať zlosť, aká naplnila túto beštiu, ani akú mal veľkú závisť a túžbu vziať život týmto dvom bytostiam. Bol by to zaiste urobil, ako rozzúrený lev, keby nebol vedel, že vyššia moc by mu v tom zabránila. Napriek tomu skúmal a snažil sa zosnovať nejaký prostriedok, ktorý by ich stačil olúpiť o milosť Najvyššieho a urobil ich nepriateľmi Božími.
139. V tom sa Lucifer klamal; lebo Pán mu už od začiatku tajomne vyjavil, že Slovo vezme na seba ľudské telo v živote presvätej Márie, ale neoznámil mu ako a kedy; a taktiež pred ním skryl stvorenie Adama a utvorenie Evy, aby Lucifer od začiatku pracoval v neistote a nevedomos¬ti o tajomstve a dobe vtelenia Božieho Syna. Pretože jeho hnev a bdelosť boli tak neobyčajne obmedzené v tom, čo sa týkalo Krista a Márie, dom¬nieval sa, že Adam pochádza z Evy a že ona je matkou a Adam vteleným Slovom. Jeho podozrenie vzrástlo, keď pocítil božskú moc, ktorá mu bránila škodiť životu týchto tvorov. Naproti tomu si skoro uvedomil Božie príkazy, ktoré mu neboli tajné, lebo počul o nich rozhovor. Keď jeho po¬chybnosti stále viac mizli pri počúvaní slov prvých rodičov a keď odhadol ich prirodzené dary, začal ich obchádzať ako rozzúrený lev (1. Pet. 5,8) a snažil sa vstúpiť cez tie náklonnosti, ktoré v každom z nich pobadal. Na¬priek tomu, pokiaľ nebol vyvedený z klamu až v dobe vykúpenia, stále kolísal medzi hnevom proti Kristovi a Márii a medzi obavami, že bude nimi premožený. Zo všetkého najviac sa hrozil, že ho premôže Kráľovná nebies, ktorá má byť len obyčajný tvor a nie Boh.
140. Preto prikázanie dané Adamovi a Eve mu dodalo odvahy, pripra¬vil si pascu a s celou silou sa Lucifer pustil do práce, aby ich polapil, a odporoval i prekážal v plnení Božej vôle. Najprv sa priblížil k žene a nie k mužovi, lebo vedel, že od prirodzenosti je krehkejšia a slabšia, a pretože - keď ju bude pokúšať - bol si istejší, že to nie je Kristus, s ktorým sa má stretnúť. Proti nej mal tiež väčšiu nenávisť od tej doby, kedy videl jej znamenie na nebi a od onej hrozby, ktorú proti nemu urobil Boh. Pre to všetko bol jeho hnev proti Eve väčší, než proti Adamovi. Prv než sa jej ukázal, vzbudil v nej veľa rušivých myšlienok a predstáv, aby sa k nej mohol priblížiť, keď bude rozčúlená a predpojatá. Ale pretože je o tom pí¬sané na inom mieste, nebudem sa tu šíriť o prudkosti a neľudskosti tohto pokušenia; tu stačí zmieniť sa iba o tom, čo hovorí sväté Písmo: že vzal na seba podobu hada (Gen. 2,1) a takto hovoriac k nej začal rozhovor, ktorý nemala pripustiť. Počúvala ho a odpovedala mu, a začala mu veriť; potom prestúpila prikázanie Božie a nakoniec prehovorila i svojho manže¬la, aby prestúpil to isté prikázanie. Tak zničili seba i všetkých ostatných: pre seba i pre nás stratili blažené miesto, do ktorého ich Boh postavil.
141. Keď Lucifer videl, že padli a ich vnútorná krása milosti a pôvod¬nej spravodlivosti sa zmenila na ohavnosť hriechu, slávil svoje víťazstvo s neuveriteľnou radosťou a chvastaním sa v spoločnosti svojich zlých du¬chov. Avšak čoskoro klesla jeho pýcha a chvastanie, keď uvidel opak toho, čo očakával: ako zaobchádzala s previnilcami láskavá a milosrdná Božia láska a ako im ponúkla príležitosť konať pokánie, a dala im nádej na odpustenie a navrátenie milosti. Navyše videl, ako využili toto odpus¬tenie, ako ľutovali a boli skrúšení a ako im bola vrátená krása milosti. Keď diabli spozorovali účinok ľútosti, celé peklo bolo opäť zmätené. Ohromenie Lucifera vzrástlo, keď počul rozsudok, ktorý Boh vyslovil nad vinníkmi a v ktorom bol zahrnutý aj on. Zvlášť a nadovšetko ho trápilo opakovanie hrozby: „Žena rozšliape tvoju hlavu" (Gen. 3,15), ktorú počul už v nebi.
142. Po páde prvých rodičov potomkovia Evy sa množili a tak vzni¬kali rozdiely a rozmnožovanie dobrých i zlých, vyvolených i zatratených, nasledovníkov Vykupiteľa Krista a nasledovníkov satana. Vyvolení vinú sa k svojmu Vodcovi vierou, pokorou, láskou, trpezlivosťou a všetkými čnosťami a k tomu, aby dosiahli víťazstvo dáva im Boh milosť a dar posi¬ly, pomoci a krásy, ktorú im zaslúžil Vykupiteľ a Pán všetkých. Zatratenci však, ktorí nedostávali také dobrodenia od svojho falošného vodcu, nedos¬tanú žiadnu inú odmenu než večné muky a zmätok v pekle, nasledujú ho v pýche, drzosti, nehanebnosti a zlomyseľnosti, lebo sú zvedení do týchto nezriadeností otcom lži a pôvodcom hriechu.
143. K tomu všetkému Najvyšší vo svojej nevýslovnej láskavosti udelil našim prvým rodičom svoje požehnanie, aby ľudské pokolenie rást¬lo a množilo sa. (Gen. 4,3) Najvyššia Prozreteľnosť dopustila, aby Eva v nespravodlivom Kainovi porodila vzor zlého ovocia hriechu a v nevin¬nom Ábelovi predobraz Krista, nášho Pána, v podstate i v podobnosti. Lebo …