Zasnúbenie presvätej Márie s prečistým svätým Jozefom

Životopis a nepoškvrnené počatie Panny Márie a Matky Božej / podľa mystičky Márie Ježišovej z Agredy

V deň, o ktorom sme písali v predošlej kapitole, keď naša Kňažná Mária dokončila štrnásty rok svojho života, muži z pokolenia Júdovho a z rodu Dávidovho, ktorí boli vtedy v Jeruzaleme, sa zhromaždili v chráme.

Najvyššia Pani bola tiež z toho rodu. Medzi zhromaždenými mužmi bol tiež Jozef, rodák z Nazareta, bývajúci vtedy v Jeruzaleme; bol jedným z potomkov kráľovského rodu Dávidovho. Mal vtedy vek tridsaťtri rokov, peknú postavu a príjemnú tvár, ale bol aj neobyčajne skromný a vážny; nadovšetko však vynikal čistotou v myšlienkach i v správaní sa a bol veľmi svätý vo všetkých náklonnostiach. O závoji Preblahoslavenej Panny Márie Pád anjelov a prenasledovanie ľudstva satanom
O závoji Preblahoslavenej Panny Márie
Narodenie Ježiša Krista

Od dvanásteho roku svojho života zachovával sľub čistoty, ktorý urobil. Bol v treťom stupni príbuzný Panny Márie a bol známy pre svoju veľkú čistotu života, svätosť a bezúhonnosť pred Bohom i pred ľuďmi. O závoji Preblahoslavenej Panny Márie

Všetci títo neženatí muži sa zhromaždili v chráme a modlili sa k Pánovi spoločne s kňazmi, aby ich Duch Svätý riadil v tom, čo teraz mali urobiť. Najvyšší hovoril k srdcu najvyššieho kňaza a vnukol mu, aby dal do ruky každého mladého muža suchý prút a vyzval ich, aby každý so živou vierou prosil Boha, nech označí toho, ktorého vyvolil za ženícha Márie. A pretože všetci poznali ľúbeznú vôňu Jej cností a ušľachtilosti, povesť o Jej kráse, Jej majetok a skromnosť, Jej postavenie ako prvorodenej v rodine, každý z nich túžil po šťastí, aby Ju dostal za manželku. Iba jeden z nich, pokorný a nanajvýš spravodlivý Jozef sa považoval za nehodného pre také veľké požehnanie; pamätajúc na sľub čistoty, ktorý urobil, rozhodol sa znovu po celý život ho zachovávať; odovzdával sa úplne do vôle Božej a ponechal všetko Jeho rozhodnutiu; zároveň bol naplnený väčšou úctou a vážnosťou k najšľachetnejšej deve Márii ako ostatní.

Boh si vyvolil Jozefa za ženícha - prút, ktorý držal Jozef, rozkvitol

Keď sa tak všetci modlili, bolo vidno, že prút, ktorý držal Jozef, rozkvitol a súčasne bolo vidieť čistú bielu holubicu, žiariacu podivuhodným jasom, ako sa vznášala a spočinula na hlave svätca a pritom vnútri Jeho srdca hovoril k nemu Boh: "Jozef, služobník môj, Mária bude tvoja nevesta; príjmi Ju s úctivou pozornosťou, lebo Ona je príjemná mojim očiam, je nanajvýš čistá na duši i na tele a učiň všetko, čo ti Ona povie."

Na taký prejav a dôkaz z neba kňazi prehlásili svätého Jozefa za snúbenca devy Márie vyvoleného samým Bohom. Keď Ju zavolali k zasnúbeniu, vstala táto jediná Vyvolená ako slnko, krajšia ako mesiac a vošla do zhromaždenia s tvárou krajšou ako anjel, neporovnateľná v pôvabe svojej krásy, ušľachtilosti a milosti; a kňazi Ju zasnúbili s nanajvýš čistým a svätým Jozefom.

Nebeská Kňažná, čistejšia ako nebeské hviezdy, so slzami a smutnou tvárou, ale ako s majestátom kráľovnej, s najhlbšou pokorou, spájajúc v sebe všetky cnosti, sa rozlúčila s kňazmi, žiadala ich o požehnanie, i so svojou učiteľkou a spoločníčkami, prosiac ich o odpustenie. Ďakovala všetkým za dobrodenia, ktoré Jej preukázali v dobe Jej pobytu v chráme.

Jej pokorné správanie zvyšovalo múdrosť a vhodnosť Jej slov pri konaní týchto posledných povinností v chráme, lebo pri každej príležitosti vyslovovala málo slov, ale vážnych. Opustila chrám s veľkým zármutkom, pretože tým obetovala svoje náklonnosti a túžby.
V sprievode dvoch významnejších chrámových laických sluhov sa odobrala so svojím snúbencom Jozefom do Nazareta, rodného mesta týchto najšťastnejších novomanželov. Jozef, hoci sa tu narodil, vedený božským riadením i okolnosťami žil nejaký čas v Jeruzaleme. Tak sa stalo, že mal to šťastie a stal sa manželom Tej, ktorú Boh vyvolil za svoju Matku.

Keď prišli do svojho domova v Nazarete, kde nebeská Kňažná zdedila po svojich rodičoch majetok, uvítali ich priatelia a príbuzní s radostným blahoprianím, ako je to pri takých príležitostiach zvykom. Keď nanajvýš svätým spôsobom vyhoveli obvyklým povinnostiam priateľstva a zdvorilosti a odbavili svetské povinnosti spojené s rečami a hovormi so spolublížnymi, ostali najsvätejší manželia Jozef a Mária vo svojom domo¬ve osamote a ponechaní svojim myšlienkam. U Židov bolo zvykom, že novomanželia niekoľko prvých dní manželského stavu sa venovali akémusi štúdiu či skúmaniu zvykov a povahy jeden druhého, aby boli schopní robiť vzájomné ústupky v správaní sa jeden k druhému.

760. V tejto dobe svätý Jozef povedal svojej snúbenici Márii: "Moja snúbenka a Pani, ďakujem Pánovi, najvyššiemu Bohu za milosť, že ma určil za Tvojho manžela bez všetkých mojich zásluh, hoci som sa pokladal za nehodného byť v Tvojej spoločnosti; avšak Božia Velebnosť, ktorá prevyšuje nízkych, kedykoľvek si praje, preukázala mi toto milosrdenstvo a ja si prajem a dúfam, spoliehajúc na Tvoju múdrosť a cnosti, že mi budeš nápomocná a dáš Mu patričnú náhradu tým, že Mu budeme s úprimným srdcom slúžiť.

Považuj ma teda za svojho služobníka a pre tú čistú lásku, ktorú má k tebe, prosím Ťa, aby si nahradzovala moje nedostatky v plnení mojich domácich povinností i v iných veciach, ktoré ako riadny manžel mám vedieť a konať; povedz mi, Pani, aké máš priania, aby som ich mohol splniť."

Nebeská Nevesta vypočula tieto slová s pokorným srdcom a s úprimnou vrúcnosťou a odvetila svätcovi: " Majster môj, som šťastná, že Najvyšší, ktorý mi určil tento životný stav, vyvolil teba za môjho manžela a tak zrejme mi ukázal svoju vôľu, aby som ti slúžila; ale ak mi dovolíš, poviem Ti svoje myšlienky a úmysly, ktoré Ti za tým účelom prajem vyjaviť." Najvyšší pripravil úprimné a spravodlivé srdce svätého Jozefa svojou milosťou a slovami najsvätejšej Márie bol roznietený novu božskou láskou a povedal:

Paniu sveta viditeľným spôsobom obklopili tisíce anjelov strážnych
Hovor Pani, Tvoj služobník počúva." Pri tejto príležitosti Paniu sveta viditeľným spôsobom obklopili tisíce anjelov strážnych. Ona ich požiadala, aby boli tak prítomní, lebo Pán, aby najčistejšia Panna mohla jednať s väčšou milosťou a zásluhou, nechal Ju pocítiť úctu a vážnosť, s akou je povinná hovoriť so svojím manželom, pritom Ju ponechal Jej prirodzenej ostýchavosti a obave, akú vždy cítila, keď hovorila samotná s mužmi, pretože to nerobievala, iba ak pri nejakej príležitosti s najvyšším kňazom.

Svätí anjeli poslúchli svoju Kráľovnú a stáli k službám viditeľní iba Jej.
V tejto vznešenej spoločnosti hovorila so svätým Jozefom a povedala mu: "Môj pán a snúbenec, je spravodlivé, aby sme so všetkou úctou vzdávali chválu a česť nášmu Bohu a stvoriteľovi, ktorý je nekonečný vo svojej dobrote a nevyspytateľný vo svojich súdoch. Nám, ktorí sme tak núdzni, ukázal veľkosť svojho milosrdenstva tým, že si nás vyvolil pre svoju službu. Pokladám si za povinnosť byť Mu zaviazaná väčšou vďačnosťou, ako všetky ostatné tvory, pretože som si menej zaslúžila, ale viac obdržala z Jeho štedrej ruky, než ony.

Prinútená silou tejto pravdy, ktorú mi Jeho božské svetlo dalo poznať s poznávaním zvodnosti viditeľných vecí, zasvätila som sa Bohu v útlom veku ustavičnou čistotou tela i duše; Jemu náležím a Jeho uznávam za svojho Ženícha a Pána a som pevne rozhodnutá zachovať pre Neho svoju čistotu!

Prosím ťa, pane môj, pomôž mi splniť tento sľub, avšak vo všetkom ostatnom budem tvojou služobnicou, ochotnou pracovať pre pohodlie tvojho života, pokiaľ budem žiť. Vyhovej, ženích môj, tomuto môjmu predsavzatiu a učiň podobne, aby nás - keď sa ako príjemná obeť budeme obetovať nášmu večnému Bohu - prijal ako ľúbeznú vôňu a udelil nám večné dobrá, ktoré od Neho očakávame."

Prečistý ženích Jozef, plný vnútornej radosti nad slovami nebeskej Nevesty, Jej povedal: "Pani moja, oznámením tvojho čistého a vítaného zmýšľania, si prenikla a rozšírila moje srdce.

Neoznámil som Ti svoje zmýšľanie, kým som nepoznal Tvoje. Aj ja sa považujem Pánovi všetkého tvorstva byť viac zaviazaný vďačnosťou, než ostatní ľudia, lebo veľmi skoro ma volal svojím osvietením, aby som Ho úprimným srdcom miloval; a prajem si, aby si toto vedela. Pani, že vo veku dvanástich rokov som tiež sľúbil slúžiť Najvyššiemu v ustavičnej čistote.

Preto teraz s radosťou potvrdzujem tento sľub, aby som neprekážal Tvojmu; za prítomnosti božskej Velebnosti sľubujem, že Ti budem pomáhať, pokiaľ mi bude možné, aby si Mu slúžila a milovala Ho podľa svojho priania. S pomocou Božou budem Tvojím verným služobníkom a spoločníkom a prosím Ťa, prijmi moju čistú lásku a považuj ma za svojho brata bez toho, aby si pestovala nejakú inú lásku okrem tej, ktorou si povinná Bohu a po Bohu mne." Pri tomto rozhovore Najvyšší znovu potvrdil cnosť čistoty v srdci svätého Jozefa a čistú svätú lásku, ktorou bol povinný svojej presvätej snúbenke Márii. Túto lásku svätec už mal vo vysokom stupni a presvätá Panna ju ešte zvýšila tým, že rozšírila jeho srdce svojimi múdrymi rozhovormi.

Božským pôsobením cítili títo dvaja nanajvýš svätí a čistí snúbenci nevýslovnú radosť a útechu. Nebeská Kňažná ako majsterka všetkých cností, ktorá sa pri všetkom snažila dosiahnuť najvyššiu dokonalosť všetkých cností, láskyplne súhlasila s prianiami svätého Jozefa. Najvyšší taktiež udelil svätému Jozefovi novú čistotu a úplnú moc nad Jeho prirodzenými náklonnosťami, takže bez prekážky alebo akejkoľvek stopy zmyselných žiadostí, s obdivuhodnou novou milosťou mohol slúžiť svojej snúbenici Márii a skrz Ňu konať svoju vôľu a svoje priania. Ihneď sa dali do rozdeľovania majetku zdedeného po svätom Joachimovi a Anne, rodičoch najsvätejšej Panny; jeden diel darovali chrámu, v ktorom bola Mária vychovaná, druhý určili pre chudobných a tretí bol ponechaný v rukách svätého snúbenca Jozefa, aby s ním naložil podľa svojho priania. Naša Kráľovná si iba vyhradila výsadu, že mu bude slúžiť a robiť domáce povinnosti, lebo od styku s inými ľuďmi a od správy majetku, predávania alebo kupovania, sa zdržovala, ako sa zmienim neskoršie.

V predošlých rokoch svojho života sa svätý Jozef vyučil tesárskemu remeslu, ktoré bolo slušné a vhodné pre zarábanie na životné potreby. Ako som predtým povedala, na pozemské majetky bol chudobný. Preto sa spýtal svojej presvätej Snúbenky, či by s tým súhlasila, aby vy¬konával svoje remeslo, aby Jej mohol poslúžiť a získať niečo na podporovanie chudobných, pretože bolo potrebné niečo robiť a nezaháľať.

Najmúdrejšia Panna schválila toto rozhodnutie vraviac, že Pán si nepraje, aby boli zámožní, ale chudobní a milovali chudobných a snažili sa im pomáhať, nakoľko im to prostriedky dovolia. Potom medzi týmito dvoma snúbencami nastalo sväté závodenie, ktorý z nich má poslúchať druhého ako vyššieho. Ale presvätá Panna, ktorá bola medzi pokornými najpokornejšia, zvíťazila v tomto závode pokory; pretože muž je hlava rodiny, nechcela pripustiť, aby bol tento poriadok obrátený. Vo všetkom chcela poslúchať svojho manžela, svätého Jozefa; vyžiadala si iba dovolenie pomáhať chudobným, ktoré Jej svätec rád udelil.

Pretože svätý Jozef v týchto dňoch pomocou božského osvietenia viac a viac poznával kvality svojej nevesty Márie, Jej neobyčajnú múdrosť, pokoru, čistotu a všetky iné cnosti, presahujúce ďaleko jeho odhad, unášal ho stále nový obdiv a veľká radosť ducha a neprestával znovu a znovu chváliť Pána a ďakovať Mu za to, že mu dal Spoločníčku a Nevestu oveľa lepšiu, než si zaslúžil. Aby toto dielo Najvyššieho bolo úplne dokonalé (lebo to bol začiatok toho najväčšieho diela, ktoré mala Jeho Všemohúcnosť vykonať), ustanovil, aby Kňažná nebies vštepila do srdca svojho snúbenca svätú bázeň a úctu, väčšiu, než možno slovami popísať. Toto sa u Svätého Jozefa dosiahlo leskom, a či vyžarovaním božského svetla, ktorým žiarila tvár našej Kráľovnej spolu s nevýslovným a vždy viditeľným majestátom. To Jej však prináležalo oveľa viac než Mojžišovi zostupujúcemu z hory (Ex 24,30), pretože Jej rozhovory a stretnutia s Bohom boli dlhšie a dôvernejšie.

Čoskoro potom sa najsvätejšej Márii ukázal Boh vo videní, v ktorom Jej povedal: "Moja najmilšia Nevesta a jediná vyvolená, viď, aký som verný vo svojich sľuboch k tým, ktorí ma milujú. Súhlasne s mojou vernosťou čakám, že odpovieš tým, že zachováš všetky zákony manželky sväto, čisto a so všetkou dokonalosťou a nech ti v tom napomáha spoločnosť môjho služobníka Jozefa, ktorého som ti dal. Poslúchaj ho, ako sa patrí a riaď sa jeho radami."

Najsvätejšia Mária odpovedala: "Najvyšší Pane, chválim a velebím Ťa za Tvoje obdivuhodné riadenie a starostlivosť o mňa, hoci som taký nehodný a biedny tvor; žiadam si poslúchať Ťa a odvďačovať sa Ti, lebo som Ti povinná väčšou vďačnosťou ako ktokoľvek iný. Udeľ mi, Pane môj, svoju božskú milosť, aby mi pomáhala vo všetkých veciach a riadila ma podľa Tvojho zaľúbenia a tiež aby som verne plnila povinnosti stavu, ktorý si mi určil, aby som sa nikdy, ako Tvoja otrokyňa, neodchýlila od Tvojich rozkazov a prianí. Ukáž mi svoju dobrú vôľu a daj mi svoje požehnanie a s ním sa budem snažiť poslúchať Tvojho služobníka Jozefa a slúžiť mu tak, ako to Ty, môj Pane a Stvoriteľu, prikazuješ."

Na takých nebeských začiatkoch bol založený domov a manželský život najsvätejšej Márie a svätého Jozefa. Od ôsmeho septembra, keď bolo uzavreté manželstvo, až do dvadsiateho piateho marca nasledujúceho roka, kedy bolo uskutočnené vtelenie Slova (ako budem hovoriť v druhom zväzku), žili títo dvaja manželia tak pospolu a boli počas tejto doby pripravovaní na dielo, ktoré Najvyšší pre nich určil.

Ale ja sa nemôžem v tejto chvíli zdržať, aby som negratulovala k veľkému šťastiu najšťastnejšiemu zo všetkých mužov, svätému Jozefovi. Čo je príčinou toho, ó Boží muž, že zo všetkých Adamových synov ty máš to šťastie, že tvoj vzťah k Bohu má byť taký, že On sám sa bude správať voči tebe ako tvoj Syn a budú Ho považovať za tvojho jediného Syna? Večný Otec ti dáva svojho syna a Syn ti dáva svoju skutočnú Matku a Duch Svätý ti zveruje svoju Nevestu a celá Najsvätejšia Trojica ti ešte prenecháva a tebe zasnubuje ako zákonitú manželku svoju jedinú vyvolenú ako slnko? Či poznávaš, svätec, svoju dôstojnosť? Poznávaš svoju vznešenosť? Či chápeš, že tvoja Nevesta je Kráľovná a Pani neba a zeme a že ty si opatrovníkom nesmiernych pokladov samého Boha? Pamätaj, Boží muž, čo ti bolo zverené a vedz, že ak ti anjeli a serafíni nezávidia, zaiste sú plní údivu a žasnú nad tvojím šťastím a posvätným tajomstvom, ktoré je spojené s tvojím manželstvom. Preto v mene celého ľudského pokolenia ti blahoprajem k takému veľkému šťastiu. Ty si archívom dejín božského milosrdenstva, pán a manžel Tej, ktorá je najvyššia po Bohu. Či poznávaš, že si zbohatol a stal sa požehnaný v očiach všetkých ľudí, ba i samotných anjelov? Pamätaj na nás, úbohých a núdznych a pamätaj na mňa, najneužitočnejšieho zemského červíka, lebo si prajem byť pod tvojou ochranou a dosiahnuť tvoj mocný príhovor.

Poučenie, ktoré mi dala Kráľovná nebies
Dcéra moja, v príklade manželského života, do ktorého ma Naj¬vyšší postavil, nájdeš pokarhanie pre tie duše, ktoré sa vyhovárajú, že ich život vo svete im nedovoľuje žiť dokonale. Bohu nie je nič nemožné a podobne nie je nič nemožné tým, ktorí so živou vierou v Neho dúfajú a úplne sa odovzdávajú Jeho božskej Prozreteľnosti. Ja som žila v dome svojho manžela práve tak dokonale ako v chráme; lebo zmenou svojho stavu nezmenila som svoje zmýšľanie ani túžby a snahy milovať Boha a slúžiť Mu; naopak ešte som zvýšila svoju snahu, aby snáď povinnosti manželky mi neprekážali v Božej službe. Preto mi Boh pomáhal, zariadil a prispôsobil svojou mocou všetky veci podľa môjho priania. To isté učiní Pán všetkým ľuďom, ak budú sami spolupôsobiť. Oni však klamú sami seba a zvaľujú vinu na manželský stav. K svätému a dokonalému životu nie je prekážkou stav, ale márne a zbytočné starosti a obavy, do ktorých sa zaplietajú zabúdajúc na sladkosť Pána a radšej vyhľadávajú svoje vlastné sladkosti.

Ak nemajú žiadne ospravedlnenie tí, ktorí nežijú dokonale vo svete, tým menej sa budú môcť vyhovárať tí, ktorí neplnia svoje povinnosti v rehoľnom stave. Nikdy si nemysli, že sa nemusíš snažiť o dokonalosť, pretože si predstavená. Keď ťa Boh ustanovil do úradu z poslušnosti, nesmieš nikdy strácať nádej na Jeho pomoc a ochranu. On sám každý deň vezme na seba povinnosť posilňovať ťa a pomáhať ti v plnení povinností bez toho, aby si ochabovala v snahe po dokonalej láske, akú máš mať k Bohu. Prinúť Ho obetujúc Mu svoju vôľu, podrob sa v pokornej trpezlivosti všetkému, čo ti Jeho božská Prozreteľnosť určí. Ak nebudeš prekážať vedeniu Jeho Prozreteľnosti, ja ťa uisťujem Jeho ochranou a mocou Jeho božskej ruky, že ťa bude riadiť a pri všetkých tvojich skutkoch ťa bude viesť k dokonalosti.

Vysvetlenie knihy Prísloví Šalamúnových, týkajúce sa života najsvätejšej Márie v manželstve, na ktoré mi Pán poukáza

Akonáhle sa Kňažná nebies, Mária, ocitla v novom stave, v manželstve, pozdvihla svoju čistú dušu k Otcovi svetla pre osvietenie a vedenie v plnení všetkých nových povinností podľa Jeho zaľúbenia. Pán, aby mi dal poznať Jej sväté myšlienky v tej dobe, odkázal ma na poslednú kapitolu knihy Prísloví, v ktorej Šalamún naznačil cnosti našej Panej popisom vlastností a skutkov statočnej ženy. Rozoberiem túto kapitolu a poviem, koľko môžem o tom, čo mi bolo dovolené o Nej poznať. V 10. verši onej kapitoly začína popis slovami: "Ach, ktože nájde ženu dobrú? Jej cena je nad perly." Táto otázka obsahuje obdiv o našej veľkej a statočnej žene Márii a pochybnosť o všetkých ostatných ženách v porovnaní s Ňou; lebo žiadnu inú takú statočnú nemožno nájsť v celom poriadku ľudskej a prirodzenej existencie. Všetky ostatné sú slabé a nestatočné, ani jedna nebola vyňatá z diablovej poroby pre vinu hriechu. Kto teda nájde inú ženu? Nenájdu ju králi ani cisári, ani kniežatá tohoto sveta, ani nebes¬kí anjeli, ba ani sama božská moc nenájde inú, pretože nestvorila inú, Jej podobnú: Ona jediná je vznešená šľachtičná, čiže podobajúca sa Tej, ktorá bola povýšená na dôstojnosť podľa miery vlastnej Božej všemohúcnosti. Lebo Jej nemohol dať viac ako svojho večného Syna, rovnakej podstaty, rovného Jemu v nesmiernosti, nestvoreného, nekonečného.

Preto teda cena tejto Ženy je ako niečo, čo prišlo zďaleka, preto¬že na zemi a medzi tvormi nebolo nič také ako Ona. Cena vecí má takú hodnotu, za akú ju kúpili alebo odhadli; jej cena sa poznáva až potom, keď sa vie, aká hodnota sa jej prisudzuje alebo odhaduje. Cena tejto statočnej ženy, Márie, bola určená v rade Najsvätejšej Trojice, keď Boh sám si na Ňu robil nárok, čiže kúpil Ju pre seba pred všetkými tvormi, získajúc Ju skutočnou kúpou ako nejakú náhradu za stvorenie celej ľudskej prirodzenosti. Cena a výplata, ktorú za Máriu dal, bolo vtelené Slovo samo a večný Otec (podľa nášho spôsobu vyjadrovania) cítil sa Máriou dostatočne odmenený. Lebo keď vo svojom božskom duchu našiel túto statočnú ženu, prisúdil Jej takú veľkú cenu, že venoval svojho jediného Syna, aby bol súčasne Synom Jeho i Jej; a Syn sám vzal z Nej svoje ľudské telo a vyvolil si Ju za svoju Matku. Táto kúpna cena, za ktorú Ju Najvyšší získal a privlastnil si Ju, zahrňovala teda i Jeho múdrosť, dobrotu, všemohúcnosť, spravodlivosť i všetky ostatné vlastnosti a všetky zásluhy Jeho Syna, oslobodzujúce vopred celé ľudské pokolenie od dlžôb, takže keby celé ľudské pokolenie bolo stratené tak, ako bol stratený Adam, Jemu by ešte predsa ostala Mária a jej Syn. Preto bola odhadnutá za cenu takú vysokú, že všetko tvorstvo by nebolo schopné dosiahnuť odhad Jej ceny. Toto je myslené slovami, že "jej cena je nad perly".

Pod slovom „zďaleka" sa rozumejú tiež končiny zeme, lebo Boh je konečným cieľom i počiatkom všetkého stvorenia, od ktorého pochádzajú všetky veci a ku ktorému sa všetky veci navracajú, ako sa navracajú rieky do mora (Eccl 1,7). Taktiež najvyššie nebo je konečným hmotným cieľom všetkého, čo má telo a toto sa zvláštnym spôsobom nazýva pod- nožou Božích nôh (Iz 66,1). Končinami zeme sa môže nazvať ešte v inom zmysle tiež koniec prirodzeného života a plná dokonalosť cností, lebo v nich je splnený účel ľudskej prirodzenej existencie; Stvoriteľ povolal človeka, aby poznal a miloval Boha, ktorý sám je konečný a zrejmý cieľ života a skutkov. Toto všetko je zahrnuté v tom, keď sa hovorí, že cena najsvätejšej Márie je z najvzdialenejších končín. Jej milosti, dary a zá¬sluhy prišli a začali tam, kde tieto prednosti iných svätých, panien, mučeníkov, apoštolov a patriarchov končili; tí všetci za svojho života a v celej ich svätosti nedošli k tomu bodu, kde Mária iba začala. Ak mohol Kristus, Jej Syn a náš Pán, nazvať seba cieľom skutkov Abrahámových, môže sa tiež rovnakým právom povedať, že cena najsvätejšej Márie je z najvzdialenejších končín, lebo všetka Jej čistota, nevinnosť a svätosť pochádza od Jej najsvätejšieho Syna, ako zo vzornej, predchádzajúcej a hlavnej príčiny Jej samotnej.

Srdce jej muža jej dôveruje a koristi nemá nedostatok " (Prís 31,11). Isté je, že nebeský Jozef je nazývaný manželom tejto statočnej Ženy, pretože bol s Ňou zákonite zasnúbený a je tiež isté, že jeho srdce jej dôverovalo, lebo bol presvedčený, že pre Jej vynikajúce cnosti bude vo všetkom požehnaný. Ale najmä Jej dôveroval, keď spozoroval, že je ťarchavá, hoci ešte nepoznal toho tajomný pôvod; v tej dobe veril a dúfal proti nádeji (Rim 4,18), hoci všetky náznaky boli nepriaznivé a nemali žiaden iný podklad pre jeho nádejnú vieru, než svätosť takej manželky. A hoci sa odhodlal prepustiť Ju (Mat 1,19), keď na vlastné oči videl zjav¬né známky ťarchavosti a nepoznal ani najmenej príčinu toho, predsa nikdy sa neodvážil nedôverovať Jej cti a cudnosti, ani nikdy neochabol vo svätej a čistej láske, akou jeho nanajvýš úprimné srdce bolo pripútané k takej Manželke. Ani nebol v ničom sklamaný, ani nemal nedostatok zisku; lebo ak zisk je vec zbytočná, tak tento muž bol ním hojne zásobený, akonáhle sa dozvedel, kto je jeho Manželka a čo Jej prináleží.

776. Avšak táto nebeská Pani mala ešte iného Muža, ktorý Jej dôveroval, ktorého hlavne mal Šalamún na zreteli a týmto Mužom bol Jej vlastný Syn, pravý Boh i človek, ktorý dôveroval tejto Žene do takej miery, že Jej pred všetkým tvorstvom zveril svoj život i česť. Táto dôvera obsahovala veľkosť Jeho života i Jeho cti; lebo ani Boh sám Jej nemohol viac zveriť, ani Ona nemohla lepšie spolupôsobiť, aby zaistila hojnejší zisk. Ó, aký je to zázrak nekonečnej moci a múdrosti! Že Boh mal Seba zveriť obyčajné¬mu tvorovi a to žene, keď prijal telo v Jej lone z Jej vlastnej podstaty! Že Ju mal nazývať Matkou s neochvejnou dôverou a Ona Ho mala nazývať Synom, chovať Ho pri svojich prsiach a On sa mal podrobovať Jej rozkazom! Že Ona mala byť Jeho spolupracovníčka pri vykúpení a obnovení sveta, schránka Božstva, rozdávateľka nekonečných pokladov a zásluh Jeho najsvätejšieho Syna všetkých zásluh Jeho života, zázrakov, kázní, Jeho smrti a všetkých ostatných tajomstiev! To všetko zveril najsvätejšej Márii. Ale náš obdiv ešte vzrastie, keď zistíme, že nebol sklamaný vo svojej dôvere, lebo vidíme, že tento obyčajný Tvor poznal a bol schopný náležite obstáť v takej dôvere a pritom nesklamala ani v najmenšom a to takým spôsobom, že nemohla konať už s väčšou vierou, láskou, múdros¬ťou, pokorou a dokonalosťou všetkej svätosti. Tento Jej Muž zistil, že nemá nedostatok zisku, ale že je bohatý, prosperuje a požíva úctu a vážnosť.

Preto Písmo Sväté dodáva:
Odplatí jemu dobrým a nie zlým po všetky dni svojho života." To, čím sa najsvätejšia Mária odplatila svojmu mužovi, ako som vyrozumela, bolo to požehnanie, ktoré Jej udelil Kristus, Jej pravý Syn; čím sa Ona za to odplatila, bolo povedané predtým. Spravodlivosť, ktorou sa Pán riadi, že odmeňuje najväčším požehnaním a dobrodeniami i najmenší dobrý skutok, umožní nám urobiť si akúsi predstavu, v akej hojnosti stekali s Božou mocou na našu Kráľovnú v dobe Jej života. Začali hneď od prvého okamihu Jej existencie a bola nimi zaplavovaná hojnejšie ako naj¬vyšší anjeli, ako vhodné doplnenie toho, že bola uchránená pred dedičným hriechom. Ona s týmito milosťami náležitým spôsobom spolupôsobila a spolupracovala až po najvyššiu mieru a všetky skutky Jej života boli bezchybné, bez nepozornosti alebo zakolísania. Preto niet divu, že iba Jej najsvätejší Syn Ju prevyšoval a všetky ostatné tvory ostali nesmierne ďaleko pozadu.

Hľadala vlnu a ľan a robila podľa umenia svojich rúk ". Toto je veľmi primeraná chvála a hodna statočnej ženy: že bola pracovitá a usilovná vo svojej domácnosti, zamestnávala sa pradením ľanu a tkaním plátna pre ochranu a pohodlie svojej rodiny, zaopatrujúc týmito vecami domácich i iných, ktorí to potrebovali. Toto je užitočná rada, ktorá sa dá uskutočňovať iba pracovitými rukami, nie záhaľčivými, lebo záhaľčivosť ženy, ktorá žije iba z ruky do úst, poukazuje na nízku rozumnosť a iné necnosti, ktoré bez zahanbenia nemožno menovať. V tejto vonkajšej cnos¬ti, ktorá je u vydatej ženy základom dobrého vedenia domácnosti, najsvätejšia Mária bola statočnou ženou, výborným príkladom pre všetky ženy. Mária nikdy nezaháľala, bola stále usilovne zamestnaná pripravovaním plátna a vlny pre svojho manžela a pre Syna, i pre mnohých chudobných, ktorým pomáhala prácou svojich rúk. Pretože však najdokonalejším spôsobom spájala zamestnanie Marty a Márie, venovala viac pozornosti ra¬dám svojho srdca, ktoré sa týkali vnútornej činnosti ako práci svojich rúk. Pamätala na božské zjavenia a výroky svätého Písma, nikdy nebola vo svojom vnútri nečinná, ale stále využívala dary a rozmnožovala cnosti svojej duše. Preto text ďalej hovorí:
779. " Je ako kupecká loď, zďaleka dováža svoj chlieb." Pretože tento viditeľný svet sa nazýva nepokojným a búrlivým morom, ktorí na ňom žijú a sú na ňom zmietaní, sa môžu vhodne nazývať loďami. Všetci sa touto plavbou zaoberajú, aby si zadovážili chlieb, totiž potrebné veci pre zachovanie tohto života, čo sa nazýva chlebom. Loď prináša chlieb z naj¬väčšej diaľky, ktorá je najviac vzdialená od toho, čo má obstarať; a tá, ktorá na to vynaloží viac práce, získa viac, pretože zďaleka to prináša ove¬ľa s väčšími ťažkosťami. Je akási dohoda medzi Bohom a človekom, že keď človek ako sluha obrába pôdu a pracuje na nej v pote svojej tváre, po¬užívajúc druhotné príčiny, ktorými ich Pán živí, zem má za to živiť člove¬ka a odplácať sa mu za jeho pot a námahu. Čo platí o tomto časnom kon¬trakte, platí tiež o veciach duchovných: kto nepracuje, nech ani neje.

780. Medzi všetkými Adamovými deťmi bola najsvätejšia Mária bohatou a prosperujúcou obchodnou loďou, ktorá priniesla svoj i náš chlieb zďaleka. Nikdy nikto nebol taký rozvážne obozretný a horlivý v správe svojho domu, nik natoľko nedbal o to, čo s božskou múdrosťou považovala za potrebné pre podporu a pomoc chudobným ako Mária. Všetko to si zaslúžila a získala nanajvýš múdrou starostlivosťou, s akou to priniesla zďaleka; lebo Ona bola ďaleko od našej pokazenej prirodzenosti a všetkých jej skutkov. Človek nemôže pochopiť, ako mnoho tak získala, zaslúžila a rozdala chudobným. Ale oveľa cennejší a obdivuhodnejší bol duchovný a živý Chlieb, ktorý pre nás stiahla z neba; lebo Ona Ho nielen stiahla z Otcovho lona, odkiaľ by nebol zostúpil, keby Ho nestiahla táto statočná Žena, nebol by nikdy prišiel na tento svet, tak veľmi nehodný toho, keby Ho nebola priniesla loď Mária. Hoci Ona ako obyčajný tvor nemohla mať zásluhy na príchode Boha na svet, predsa sa zaslúžila o urýchlenie Jeho príchodu a zaslúžila si, že mal prísť v bohatej lodi Jej lona; pretože však Boh nemohol prebývať v žiadnom tvorovi, ktorý by mal nižšie zásluhy ako Ona, teda jedine Ona ho prinútila, aby sa stal vidi¬teľný a dával Seba a živil tých, ktorí boli ďaleko.

A v noci vstala a dala korisť svojim domácim a pokrmy služobniciam svojim." Nie menej chvályhodná je i táto činnosť statočnej ženy, že sa pripravuje o odpočinok a sladký nočný spánok, aby sa postara¬la o svoju rodinu a vedie svojich domácich, svojho manžela, synov a tiež príbuzných i služobníctvo, aby plnili svoje povinnosti a konali všetko, čo je potrebné pre blaho rodiny. Táto statočná, múdra žena nehľadí na to, že je noc, čas, aby sa uvoľnila a zabudla v spánku na svoje povinnosti; lebo zanechanie práce sa nemá hľadať len pre uspokojenie náklonnosti, ale hlavne je to potrebný prostriedok nadobudnúť sily a s tým väčšou horli¬vosťou sa vrátiť k práci. Naša Kráľovná bola skutočne obdivuhodná v ta¬kom hospodárení; hoci v domácností nemala žiadnych sluhov, lebo Jej láska k poslušnosti a pokore to nepripúšťala, aby služobné domáce práce ponechala niekomu inému; predsa však v starostlivosti o svojho najsvätej¬šieho Syna a svojho manžela Jozefa vynaložila všetku pozornosť obsluhe a nikdy sa neprevinila nejakou nedbalosťou, zabúdaním, zdĺhavosťou alebo nedopatrením v obstarávaní toho, čo potrebovali, ako budem mať príležitosť podrobnejšie povedať v ďalšom popisovaní.

Avšak ktorý jazyk by mohol kedy popísať neúnavnú bdelosť tejto statočnej Ženy? Vstávala a bdela v noci, i keď ešte božské tajomstvá boli pred Jej srdcom skryté; a v skrytej temnote tajomstva svojho manželstva trvala v bdelej nádeji jeho rozlúštenia, pripravená pokorne a poslušne vykonať, čokoľvek by sa Jej rozkázalo. Obstarávala živobytie pre svojich domácich a služobníkov, totiž pre svoje vnútorné mocnosti a vonkajšie zmysly, prideľovala každému jeho potravu v dennej práci, takže keď boli zamestnané vonkajšou službou, duch nebol bez pomoci a nezaopatrený. Rozkazovala mocnostiam svojej duše, aby zachovávali posvätné pravidlá vyhľadávaním svojej potravy v Božom svetle, vo dne - v noci stále zamestnané horlivým rozjímaním a uvažovaním o svätom zákone a nikdy nedopustila, aby im vonkajšie práce a zamestnania odňali ich životný stav. Tak riadila a živila služobníctvo svojej duše.

783. Taktiež ostatným služobníkom, vonkajším zmyslom, prideľovala oprávnené zamestnanie a potravu; používala svoju právomoc, ktorú mala nad svojimi schopnosťami a rozkazovala, aby ako slúžky slúžili duchu; hoci sú na tomto svete, aby boli pre svet mŕtve, nevšímali si jeho márností a žili iba toľko, koľko je potrebné pre prirodzenosť a milosť; aby sa nene¬chali uniesť zmyselnými útechami o nič viac, než koľko im vyššia časť duše dovolí a oznámi svojim pretekajúcim vplyvom. Určila medze a hranice všetkým svojim skutkom, takže bez najmenšej nedokonalosti prislúchali do oboru Božskej lásky, všetky Jej slúžili a spolupôsobili s Ňou bez odporu, neochoty alebo ťažkopádnosti.
784. Tiež iným spôsobom vstávala a riadila svoju domácnosť, lebo bol ešte iný druh noci, v ktorej táto statočná Žena vstávala aj s inými služobníkmi, o ktorých sa starala. Povstala v noci Starého zákona, v temnom rozvidnievaní blížiaceho sa svetla: prišla na svet na sklonku tej noci a s nevýslovnou prezieravosťou obstarala a rozdeľovala pokrm milosti a večného života všetkým svojim domácim a služobníkom, najmä svojmu ľudu a ostatnému ľudskému pokoleniu, svätým Otcom a spravodlivým svojho národa, i hriešnikom, otrokom a zajatcom celého sveta. A dala ho naozaj a úplne, lebo ten pokrm vzala zo svojej vlastnej podstaty a zo svoje vlastnej krvi, pretože sa počal v Jej panenskom lone.

Pokračovanie v tom istom predmete; vysvetlenie ostatnej časti tridsiatej prvej kapitoly knihy Prísloví

Žiadna vlastnosť statočnej ženy nechýbala našej Kráľovnej, lebo Ona bola pôvodkyňa cnosti a milosti.
V šestnástom verši text pokračuje: " Videla pole a kúpila ho; z úžitku svojich rúk zaštepila vinicu." Pole naj¬vyššej dokonalosti, na ktorom sa pestuje veľa ľúbezného ovocia cností bolo to, ktoré najsvätejšia Mária uvidela; a keď ho prezerala a odhadovala jasnosťou božského svetla, poznala, že je v ňom zakopaný poklad. Aby to pole mohla kúpiť, dala zaň ako výmenu všetky svoje majiteľské práva na zem, ktoré Jej skutočne patrili ako Kráľovnej a Panej a dávala prednosť vlastneniu tohoto poľa pred všetkými ostatnými vecami a kvôli nemu sa zriekala používania a práva na všetok majetok. Táto Pani jediná sa mohla vzdať všetkého tvorstva, lebo iba Ona ho celkom vlastnila a jedine Ona mohla kúpiť to pole svätosti. Jedine Ona mohla preskúmať a odhadnúť jeho plnú cenu a jedine Ona, prvá po Bohu, si privlastnila pole Božstva a Jeho vlastnosti, kým ostatní svätí si mohli privlastniť iba jeho časť. "Vinicu vysadzuje zo zárobku svojich rúk." Ona zaštepila svätú Cirkev nielen tým, že nám dala svojho najsvätejšieho Syna, aby ju zostavil a založil, ale sama bola pomocníčkou a po Nanebovstúpení ostala Paňou Cirkvi, ako bude vysvetlené v treťom zväzku tohto životopisu. Ona za¬štepila rajskú vinicu, ktorú tá zúrivá beštia Lucifer zničil a spustošil, ale jej starostlivosťou sa stala opäť úrodná. Ona zaštepila vinicu svojho veľ¬kého a veľkomyseľného srdca tým, že do nej zasadila výhonky cností a najúrodnejšieho viniča, z ktorého Kristus vo vínnom lise kríža urobil najsladšie víno svojej lásky, aby ním napájal svojich milých a živil svojich priateľov. (Vľp 5,1).

786. " Prepásala silou svoje bedrá a posilnila svoje rameno ". Najvä謚ia sila tých, ktorí sa nazývajú silní, spočíva v ich rukách, ktorými vy¬konávajú ťažké a neľahké práce: a najobťažnejšia práca pozemšťanov spočíva v obmedzovaní ich náruživostí a náklonností a ich podriaďovaní rozumu. Preto sväté Písmo hovorí o tejto statočnej Žene, že prepásala svo¬je bedrá silou a posilnila tiež svoje rameno. Naša Kráľovná nepodliehala žiadnej náruživosti alebo nezriadenej náklonnosti, ktorú by vo svojej ne¬vinnej bytosti musela potlačovať; to Jej však nebránilo, aby sa statočnejšie obmedzovala ako ostatné Adamove dietky, ktorých vnútro je v dôsledku hriechu uvedené do zmätku. I keď to nepotrebovala, predsa Jej cnosti a láska Ju nútili, aby sa umŕtvovala viac, než by vyžadovali najhoršie náklonnosti. Nikto z tých, ktorí sa poškvrnili hriechmi, a preto boli povinní zadosťučiniť za ne, nikdy tak nenapínali sily k umŕtvovaniu svojich ne¬zriadených vášní, ako naša Kráľovná Mária ich napínala v ovládaní a neustálym rozmnožovaním umŕtvovania svojich schopností a zmyslov. Svoje nevinné panenské telo stále trestala pokáním, bdením, pôstmi, padaním či kladením sa tvárou na zem s rozpätými rukami v podobe kríža, ako budem neskôr hovoriť (Zv. II. 12, 232, 442, 568, 898, 990, 991; zv. III. 581); svojim zmyslom odopierala všetok odpočinok a pohodlie, nie preto, že by boli neporiadne, ale aby stále robila to, čo bolo najsvätejšie a Bohu najpríjemnejšie a nebola nikdy unavená, ochablá alebo nedbalá konať všetky svoje skutky s plnou mierou a silou milosti.
787. " Okúsila a videla, že jej zamestnanie je dobré; preto nezhasne v noci jej svieca." Pán je taký láskavý a verný ku tvorom, že keď nám pri¬kazuje, aby sme sa opásali umŕtvovaním a pokáním (pretože kráľovstvo nebeské trpí násilie a musí sa získať mocou Mt 11,12), za toto násilie, ktoré robíme svojim náklonnostiam, odmeňuje naše snahy radosťou a útechou, ktoré plnia naše srdce slasťou. Z tejto radosti poznávame, aká dobrá je výmena najvyššieho dobra za skutky sebaumŕtvovania, ktorými obme¬dzujeme svoju túžbu po dočasných útechách, lebo už vopred dostávame útechy z kresťanských právd a s nimi i záruky večného života. A čím viac sa venujeme takému obchodu, tým viac získame a tým viac si budeme tento obchod ceniť.

Keď my, ktorí sme poddaní hriechu, prežívame tieto pravdy, o čo viac ich poznala a oceňovala najsvätejšia Mária?

A keď v nás, v ktorých noc hriechu je oveľa temnejšia a neustávajúca, sa s pomocou pokánia a umŕtvovania našich vášní môže udržať božské svetlo milosti, ako veľmi muselo potom toto svetlo žiariť v srdci tohto najčistejšieho Tvora? Ona nebola zaťažená nákazou našej hrubej a pokazenej prirodze¬nosti; nebola poškvrnená neposlušnosťou; nebola mučená výčitkami zlého svedomia ani bázňou skutočného hriechu; a okrem toho všetkého bola osvietená nad všetko pochopenie anjelov alebo ľudí. Presvätá Mária dobre poznala a milovala taký druh obchodu a nikdy v ťažkostiach a nebezpe¬čenstvách života nezhášala svetlo Baránkovej sviece (Zjv 31,19).
789. " Svojou rukou natiahla k silným veciam a jej prsty uchopili vre¬teno." Táto statočná Žena, ktorá s námahou a prácou svojich rúk roz¬množuje cnosti a majetok svojej rodiny, ktorá sa opáše statočnosťou proti svojim vášňam, ktorá nachádza radosť v obchode cnosti, mohla smelo siahnuť svojou rukou na veľké veci. Najsvätejšia Mária to urobila, Jej stav a povinnosti Jej v tom neprekážali, lebo sa povznášala nad seba a nad všetky pozemské veci, a tak zvýšila svoje snahy, rozšírila svoju činnosť na to, čo bolo v obvode božskej lásky a vedomosti najväčšie a najmocnejšie, povznášajúc sa nad všetok ľudský a anjelský život. A ako sa svojím za¬snúbením viac a viac blížila k svojej dôstojnosti a materskému stavu, po¬kračovala v rozširovaní svojho srdca a naťahovala svoje ruky k novým skutkom svätosti, až sa prispôsobila k spolupôsobeniu v najťažšom a naj¬vznešenejšom diele božskej Všemohúcnosti, totiž vo Vtelení Slova. O tom všetkom poviem viac v druhom zväzku, keď budem vysvetľovať prípravu našej Kráľovnej na toto veľké tajomstvo (Zv. II. 1-160). A pretože samé predsavzatie či rozhodnutie vykonať veľké veci, ale nesplnenie toho je bezcenné a bez praktického výsledku, preto sa hovorí: "A jej prsty uchopi¬li vreteno," čím sa chce povedať, že naša Kráľovná skutočne vykonala všetky veľké, obtiažne a ťažké práce tak, ako mala v úmysle a ako si ich vo svojej dobre usporiadanej mysli predsavzala. Vo všetkom sa osvedčila ako poctivá a vzdialená od všetkého zveličovania a samého vonkajšieho sa ukazovania ženy, ktorá nosí praslicu, ale vretena sa nechopí. Preto sa ďalej hovorí:
790. " Svoju ruku otvorila núdznemu a svoje dlane natiahla k chudob¬nému ". Múdra žena a gazdiná prejavuje veľkú statočnosť, keď je k chu¬dobným štedrá a nikdy nepovoľuje slabosti ducha alebo zbabelej nedôve¬re, že by snáď pre jej almužny rodina nejako trpela; lebo najmocnejším prostriedkom pre rozmnožovanie všetkého majetku je, štedro sa oň podeliť s Kristovými chudobnými, ktorý už v tomto živote vie stonásobne odplácať (Mk 10,39). Najsvätejšia Mária rozdala svoje dedičstvo po rodi¬čoch chudobným a chrámu, ako som povedala vyššie (761); k tomu ešte pridala prácu svojich rúk pre konanie skutkov milosrdenstva, lebo Jej zbožnosť a štedrá láska k chudobným by nebola uspokojená, keby nebola prispela svojou osobnou námahou a prácou. Nie je div, že dnešný hrabivý svet cíti nedostatok a chudobu v dočasných veciach, keď u ľudí ochabla láskavosť a súcit k chudobným; lebo to, čo Boh stvoril pre výživu chudobných a pre spasenie bohatých, užívajú iba pre ukojenie svojej márni¬vosti.
791. Naša najláskavejšia Kráľovná a Pani však nielenže vystrela svoje vlastné ruky k chudobným, ale dokázala i to, že aj všemohúci Boh podal svoju ruku; lebo doteraz nepodal pomocnú ruku svojho božského Slova k smrteľníkom, ktorí si nezaslúžili, či lepšie povedané stali sa nehodní ta¬kého dobrodenia. Táto statočná Žena Mu podala ruky natiahnuté a otvore¬né pre dary pre nás úbohých zajatcov, sužovaných biedou hriechu. Pretože táto bieda a chudoba bola údelom všetkých ľudí, preto sväté Písmo použí¬va slovo "chudobný" v jednotnom čísle, pretože celé ľudské pokolenie bolo ako jeden chudobný človek, neschopné zaopatriť sa lepšie než jeden chudák. Ruky nášho Spasiteľa Krista, nášho Pána, ktoré sa natiahli k nᚬmu vykúpeniu a otvorili sa pre rozdávanie svojich darov a zásluh, boli v skutočnosti ruky najsvätejšej Márie, lebo On ako Jej Syn, mal ich od Nej a bez Márie nešťastné ľudské pokolenie nikdy by ich nebolo videlo otvorené na svoju pomoc. Boli to Jej ruky i z mnohých iných ohľadov.

"Nebude sa báť o svoj dom pred snežnou zimou, lebo všetci jej domáci sú oblečení dvojnásobným rúchom." Keď naša prirodzenosť strati¬la Slnko spravodlivosti, teplota milosti a pôvodná spravodlivosť bola po¬chovaná pod zamrznutým snehom hriechu a všetka jej sila pre konanie dobra bola obmedzená, zdržovaná a zamrznutá. Z toho vznikali ťažkosti pre konanie svätých skutkov, zdĺhavosť v konaní, nepozornosť a nedba¬losť, nestálosť a rôzne naše iné nedostatky pri konaní cností. Odtiaľ po¬chádza, že po spáchaní hriechu sa nachádzame olúpení o Božiu lásku, bez ochrany alebo úkrytu proti pokušeniam. Naša nebeská Kráľovná nemala žiadnu z týchto prekážok, ani nedostatky duše a tela; lebo všetci Jej domá¬ci, to jest Jej vnútorné a vonkajšie mocnosti boli chránené pred mrazom hriechu dvojnásobným rúchom. Z jednej strany bola chránená pôvodnou spravodlivosťou a vliatymi cnosťami spolu s cnosťami získanými vlast¬nou námahou od prvého okamihu Jej činnosti, a z druhej strany bola tiež chránená dvojnásobným rúchom obyčajných milostí. Tieto obdržala pre jej vlastný význam z tých, ktoré dostala zvláštnym spôsobom pre svoju dôstojnosť Matky Božej. Nebudem sa zdržovať popisovaním Jej obozret¬nej starostlivosti o svoju domácnosť. Pri iných ženách starostlivosť, ktorú venujú tejto záležitosti, môže byť chválitebná, pretože je potrebná; ale v dome Kráľovnej nebies a zeme, najsvätejšej Márie, nebolo potrebné množstvo rúch: pre Jej Syna, lebo On mal iba jedno; ani pre seba a svojho manžela Jozefa, lebo chudoba bola ich najväčšou ozdobou i ochranou.
793. "Prikrývadlo si urobila, batist a purpur je jej odev." Tieto obraz¬né slová tiež naznačujú duchovné ozdoby tejto ženy. Bolo to rúcho rôz¬nofarebné a pevné, ktoré úplne poslúžilo ako prikrývka a chránilo Ju pred nepriaznivým počasím a pred dažďom, lebo pre tento účel sú vyrábané sil¬né pokrývky, kabáty a podobné veci. Dlhý plášť cností a darov Márie bol nepreniknuteľný proti mocným prúdom pokušení a útokov, ktoré veľký červený a krvavý drak chŕlil proti Nej, ako to videl svätý Ján v Zjavení (Zjv 21,15). Väčšia však ako pevnosť týchto rúch bola ich krása a roz¬manitosť cností do nich votkaných, a to nielen zdanlivých, ale ktoré sa už takmer stali časťou Jej tela a krvi a podstatou Jej prirodzenosti a to už od okamihu, v ktorom obdržala svoju existenciu v milosti a pôvodnej spravodlivosti. Bol v Nej purpur lásky, belosť čistoty a nepoškvrnenosti, blankyt nádeje so všetkými ostatnými darmi a milosťami, ktorými bola úplne zaodiata a ozdobená v celej svojej kráse. Tiež biela a červená, ktoré nevesta zvolila ako zvláštne znamenie človečenstva a Božstva Syna, Ju zdobili (Vľp 5,10); lebo ako Ona dala Slovu červeň Jeho človečenstva, On zase dal Jej skvelosť Božstva bez toho, aby zlúčil tieto dve prirodzenosti v Jej panenskom lone, ale ponechal svojej Matke vyžarovanie lúčov Bož¬stva oveľa dokonalejšie ako zo všetkých ostatných tvorov.
794. " Povestný je v bránach jej muž, keď zasadá so starcami zeme". Ako za starých časov sa konával súd v mestských bránach, taktiež v bráne do večného života je vynášaný rozsudok nad každým zvlášť; kým posled¬ný deň nás očakáva súd všeobecný nad celým svetom. Pri všeobecnom súde svätý Jozef ako jeden z mužov najsvätejšej Márie zasadne medzi šľachtou Božieho kráľovstva, lebo bude zasadať s apoštolmi pri súde nad celým svetom, túto výsadu dostane ako manžel statočnej Ženy, Kráľovnej všetkých a ako domnelý otec najvyššieho Sudcu. Druhým mužom tejto Panej je Jej Syn, ako som už povedala (774), a tento je oprávnený a uznávaný za najvyššieho Pána a pravého Sudcu ako pri zvláštnom súde tak aj pri tom, ktorý sa bude konať nad anjelmi a všetkými ľuďmi. Táto najvyššia moc spadá sčasti tiež na najsvätejšiu Máriu, lebo Ona to bola, ktorá Mu dala telo, ktorým vykúpil svet.

Drahé plátno zhotovila a predala ho a opasok dala Kananejské¬mu kupcovi". V tejto starostlivej práci statočnej ženy sú vyznačené dve prednosti našej veľkej Kráľovnej. Prvá, že zhotovila plátno také čisté a také veľké, že večné Slovo, hoci muselo uzavrieť a obmedziť svoju veľ¬kosť, mohlo zostúpiť a zaodiať sa ním a Ona ho nepredala žiadnemu iné¬mu, iba samotnému Pánovi, ktorý Jej zaň dal svojho vlastného Syna. Lebo vo všetkom tvorstve nebolo nič také cenné, aby sa mohlo kúpiť toto plát¬no čistoty a svätosti Márie, ani žiaden človek si nemohol zaslúžiť, aby bol Jej synom, to mohol jedine sám Boží Syn. Ona tiež darovala, a nie preda¬la, nanajvýš blahosklonne opasok Kananejskému, ktorému zlorečil jeho otec (Gn 9,25); lebo všetci tí, ktorí sa podieľali na zlorečení a boli olúpení a poddaní nezriadeným žiadostiam a náklonnostiam, mohli sa teraz znovu opásať opaskom, ktorý pre nich obstarala najsvätejšia Mária cez svojho prvorodeného a jediného Syna a cez zákon milosti. Takto sú teraz schopní polepšiť sa a opásať sa novou silou. Žiadna výhovorka neostáva predpo¬vedaným a zatrateným, anjelom a ľuďom, pretože všetci mali prostriedky, aby obmedzili svoje nezriadené vášne rovnako ako predurčení. Veď mohli používať milosti, ktoré pre nich dobrovoľne získala najsvätejšia Mária a za ktoré sa nežiada žiaden poplatok.
796. "Sila a krása je jej odev a smiať sa bude v deň najposlednejší." Ďalšou novou ozdobou a rúchom statočnej Ženy je sila a krása; sila Ju robí nepremožiteľnou v utrpení a v boji proti pekelným mocnostiam; krása Jej dodáva vonkajší pôvab a obdivuhodnú dôstojnosť vo všetkom Jej konaní. Pre tieto dve prednosti bola naša Kráľovná milá v Božích očiach a anjelov i sveta. Nielenže bola bez každej úhony hriechu a chyby, ale mala ešte milosť a krásu, ktorá sa natoľko páčila a tak okúzľovala Du¬cha Svätého, keď povedal, že je celá krásna a Jemu príjemná (Veľp 4,7). A kde nie je hriech na oplakávanie, tam niet ani žiadnej príčiny na zármu¬tok v poslednom dni, kedy žiaden zo smrteľníkov nebude bez takých príčin, okrem tejto našej Panej a Jej najsvätejšieho Syna. Všetci ostatní boli poškvrnení nejakou chybou, ktorú musia ľutovať. V ten deň budú za¬vrhnutí plakať, pretože predtým náležite neplakali nad svojimi hriechmi. V ten deň táto statočná Žena bude plná útechy a radosti a bude ďakovať za svoje nevýslovné šťastie ako i za vykonanie božskej spravodlivosti na zlomyseľných a odbojných, ktorú uskutoční Jej najsvätejší Syn.
797. "Otvorila svoje ústa v múdrosti a zákon spravodlivosti je na jej jazyku." Táto veľká vznešenosť statočnej Ženy nespočíva v akomkoľvek otváraní úst, ale otvára ich, len aby učila Božej bázni alebo pre skutky lásky. Toto naša Pani a Kráľovná konala s najväčšou dokonalosťou. Otvo¬rila svoje ústa ako učiteľka múdrosti, keď povedal a svätému archanjelovi: "Nech sa mi stane podľa tvojho slova " (Lk 1,38) a kedykoľvek hovorila, robila to ako najmúdrejšia Panna, plná vedomosti o Najvyššom, ako Uči¬teľka všetkých a ako Orodovníčka za úbohé dietky Evy. Zákon láskavosti bol vždy na Jej perách ako najláskavejšej Matky milosrdenstva a Jej príhovor a modlitby sú samy osebe nezrušiteľným zákonom, od ktorého závisí naša záchrana vo všetkých našich potrebách; sme bezpeční, len ak vieme, ako Ju pohnúť, aby otvorila svoje ústa a prehovorila za nás slovo orodovania.
798. " Sledovala chodníky svojho domu a chlieb záhaľčivo nejedla." Je to nemalá česť pre matku rodiny, ktorá prísne bdie nad všetkým, čo najistejšie vedie všetko k rozmnoženiu majetku a šťastia; ale v tejto bož¬skej múdrosti jedine Mária dala úplne dokonalý príklad smrteľníkom. Jedine Ona vedela, ako objaviť a vynájsť všetky cesty vedúce k spravodli¬vosti a ako nájsť priame cesty, po ktorých sa môže s väčšou istotou a rýchlejšie dostať k Bohu. Ona dosiahla túto vedomosť tak rýchlo, že prekonala všetkých smrteľníkov, ba i samotných cherubínov a serafínov. Rozoznávala a vynašla dobré i zlé, výšku i hĺbku svätosti, veľkosť ľud¬skej slabosti, prefíkanosť našich nepriateľov, nebezpečenstvo ohrozujúce svet a všetko pozemské. Zároveň používala prakticky všetky svoje vedo¬mosti a neprijala svoju dušu a milosti Božie nadarmo (Ž 23,4). A tým si zaslúžila, čo nasleduje:
799. "Povstali jej synovia a za najblahoslavenejšiu Ju vyhlasovali, i jej muž ju chválil." Synovia tejto Ženy povedali o Nej v bojujúcej Cirkvi veľké a slávne veci, nazývali Ju najpožehnanejšou medzi ženami; a tí, ktorí nepovstali a nechválili Ju, nech sa nenazývajú Jej dietkami, ani učenými, múdrymi alebo nábožnými. Hoci všetci svätí svätej Cirkvi, nad¬chnutí a pohnutí Jej Mužom a Ženíchom Kristom a z vnuknutia Ducha Svätého hovorili o Nej, predsa sa zdá, akoby Pán až doteraz mlčal a ešte nepovstal, aby oznámil svetu tie nespočetné vznešené tajomstvá týkajúce sa Jeho najsvätejšej Matky. Bolo mi oznámené, že tie tajomstvá sú také veľké, že ich zjavenie je vyhradené iba víťaznej Cirkvi po Poslednom súde, pretože by nebolo vhodné zjaviť ich tomuto svetu, ktorý nie je hod¬ný ani schopný porozumieť takým divom. Potom bude Kristus, Muž Márie hovoriť a pre oblaženie svätých zjaví Svoju i Jej slávu a prednosti i vznešenosť tejto Panej; vtedy ich poznáme v celom rozsahu. Teraz stačí, keď ich úctivo uznávame pod závojom viery a žijeme v nádeji, že tie veľké požehnania pochopíme úplne v budúcom živote.

"Mnohé dcéry zhromaždili bohatstvo, ty si prevýšila všetky." Všetky duše, ktoré dosiahli milosť Najvyššieho, nazývajú sa Jeho dcéra¬mi; a všetky zásluhy, dary a milosti, ktoré mohli dosiahnuť, sú pravým bohatstvom, lebo pozemské statky neprávom si prisvojujú meno bohat¬stva. Počet predurčených bude veľký; to vie Ten, ktorý spočítal hviezdy podľa ich mien (Ž 144,4). Mária však nahromadila väčšie bohatstvo ako všetci, ktorí sú dietkami Adama i Jej; Ona jediná dosiahla zvláštne po¬stavenie, že nielen akoby iba tak bola nazývaná ich Matkou a oni Jej diet- kami, ale tiež, že sa stala Matkou Boha samého; a preto Ona ďaleko pre¬vyšuje všetku slávu, akú celý počet predurčených dosiahol alebo ešte do¬siahne. A pretože popri porovnávaní tohoto bohatstva a darov vnútorných milostí a im zodpovedajúcej slávy s vonkajším a navonok viditeľným bohatstvom a slávou iných žien, na ktorej si ony tak mnoho zakladajú, je všetko iba márnosť; Šalamún dodáva:
801. "Priazeň je klamná a krása márna; pretože žena, ktorá sa bojí Pána, bude velebená. Dajte jej ovocie jej rúk a nech ju jej práca chváli pri bráne." Svet klamne považuje mnohé veci za výborné a vzácne, ktoré také nie sú a ktoré nemajú viac krásy a prednosti, než akú im pripisuje ne¬správny úsudok; ako napríklad vonkajšie zdanie cnosti pri našich prácach; blaživé pocity spôsobené sladkými a výrečnými slovami; vtip a uhladenosť v reči a v správaní sa; blahosklonnosť predstavených alebo popularita. Toto všetko je klamné a ošemetné tak ako krása ženy, ktorá o krátky čas pominie. Žena, ktorá sa bojí Boha a učí iných, aby sa Ho báli, tá si naozaj zaslúži chválu od ľudí i od samého Pána. A pretože Boh sám si Ju praje chváliť, preto Písmo sväté hovorí: "Dajte jej ovocie jej rúk." On odmeriava svoju chválu tiež podľa hodnoty skutkov verejne známych a dodáva, že tieto skutky samé hlásajú jej chválu. Chvála ľudí má malú cenu pre tú, ktorá sa svojím správaním sama znižuje. Preto si Najvyšší praje, aby skutky Jeho najsvätejšej Matky boli zjavené až v bránach Jeho svätej Cirkvi, nakoľko je to možné a vhodné, ako som vyššie povedala; kým väčšia chvála a sláva je pre Ňu vyhradená až v nebeskej Cirkvi a bude trvať po všetky veky vekov. Amen.

Poučenie nebeskej Kráľovnej
802. Mnoho bodov tejto kapitoly svätého Písma môžeš použiť pre po¬učenie a správne poznanie; a hoci si sa nezmienila o všetkých, prajem si, aby si si dobre zapísala do srdca to, čo si oznámila i to, čo si vynechala a chcem, aby si podľa toho konala. Preto je potrebné, aby si žila v ústraní a sústredená sama v sebe, aby si zabudla na všetky viditeľné pozemské veci a veľmi dbala na nebeské svetlo, ktoré ti pomáha a chráni schopnosti tvojich zmyslov dvojnásobným rúchom proti vplyvu vlažnosti a ľahostaj¬nosti na ceste dokonalosti; a je potrebné, aby si odporovala pudom svojich odbojných vášní. Bojuj proti nim a obmedzuj ich mocným prostriedkom Božej bázne. Odlúč sa od všetkého klamného vonkajšieho zdania a po¬vznes svoju myseľ k pozorovaniu a poznaniu svojho vnútorného stavu a ciest, ktoré ti Pán ukázal, aby si Ho hľadala v skrytosti a bezpečne Ho našla. Len čo raz okúsiš sladkosť stykov s nebeskými vecami, nedopusť, aby si svojou nedbalosťou zadusila vo svojom srdci božské svetlo, ktoré ťa v tme osvecuje. Nejedz svoj chlieb záhaľčivo, ale pracuj usilovne bez prestania a potom budeš užívať ovocie svojej námahy. Posilňovaná Pá¬nom vykonáš dielo hodné Jeho povšimnutia a zaľúbenia a budeš bežať za vôňou Jeho mastí, až dôjdeš k ich večnému užívaniu. Amen.

Citáty z knihy Prísloví pod B 772-801 sa v knihe Mystické Mesto Božie (v českom jazyku) odlišujú od prekladu starého zákona v slovenskej reči z r. 1996. Takto obsah odstavca nenaväzuje celkom na slová citovaného Príslovia. Porovnávajme:
A. Podľa Svätého Písma Starého zákona podľa slovenského prekladu z r. 1996.
B. Podľa českého prekladu uvedeného v Mystickom Božom Meste.
772. A. Ach, ktože nájde ženu dobrú? Jej cena je nad perly.
284. B. Ženu statočnú kto nájde? Jej cena je ako vecí privezené zďa¬leka a z najvzdialenejších pobreží.
775. A. Bezpečnosť nachodí srdce jej muža v nej, bo núdze o zisk niet. 775. B. Srdce jej muža jej dôveruje a koristi nemá nedostatok.
777. A. Gazduje mu dobre, a nie zle po všetky dni svojho života.
777. B. Odplatí jemu dobrým a nie zlým po všetky dni svojho života.
778. A. Dbá veľmi o vlnu a o ľan a radostne jej ide práca od ruky.
B. Hľadala vlnu a ľan a robila podľa umenia svojich rúk.
A. Hľa, podobá sa lodiam kupeckým, zďaleka dováža si výživu. 779. B. Je ako kupecká loď, zďaleka dováža svoj chlieb.
781. A. Veď vstáva ešte za noci a rozdeľuje pokrm svojej čeľadi a prácu svojim dievčatám.
781. B. A v noci vstala a dala korisť svojim domácim a pokrmy služobni¬ciam svojim.
785. A. Zobzrie sa za poľom a (hneď) ho kupuje, vinicu vysádza zo zárob¬ku svojich rúk.
785. B. Videla pole a kúpila ho; z úžitku svojich rúk zaštepila vinicu.
786. A. Chrabrosťou si prepasuje bedrá a zosilňuje svoje ramená.
786. B. Prepásala silou svoje bedrá a posilnila svoje rameno.
787. A. Tu sladko zakúša, aké dobré je jej podnikanie, nezhasína jej svetlo
za noci.

B. Okúsila a videla, že jej zamestnanie je dobré; preto nezhasne v noci jej svieca.
789. A. Jej ruky siahajú po praslici, prstami drží vreteno.
789. B. Svoju ruku natiahla k silným veciam a jej prsty uchopili vreteno.
790. A. Kde bedár, tam svoju ruku otvára a k chudákovi ruky vystiera. 790. B. Svoju ruku otvorila núdznemu a svoje dlane natiahla k chudobné¬mu.
792. A. Ľakať sa neľaká, čo s čeľaďou, keď (príde) sneh, bo všetka jej čeľaď má po dvoch oblekoch.
792. B. Nebude sa báť o svoj dom pred snežnou zimou, lebo všetci jej
domáci sú oblečení dvojnásobným rúchom.
793. A. Má narobené prikrývadlá pre seba, batist a purpur sú jej odevom.
793. B. Prikrývadlo si urobila, batist a purpur je jej odev.
794. A. Navôkol povestný je jej muž pri bránach, na zasadaniach so star¬
cami krajiny.
794. B. Povestný je v bránach jej muž, keď zasadá so starcami zeme.
795. A. Speňažuje tiež jemné šatstvo, ktoré vyrába a kupcom odpredáva
opasky.
795. B. Plátno drahé zhotovila a predala ho a opasok dala Kananejskému
kupcovi.
796. A. Ako jej svedčia moc a krása za odev, tak s úsmevom sa díva na
budúci deň.
796. B. Sila a krása je jej odev a smiať sa bude v deň najposlednejší.
797. A. Prehovoria je ústa s múdrosťou, láskavé slová sú na jej jazyku.
797. B. Otvorila svoje ústa v múdrosti a zákon spravodlivosti je na jej
jazyku.
798. A. Sleduje priebeh všetkej práce po dome a nejedáva z chleba záhaľ¬
čivo.
798. B. Sledovala chodníky svojho domu a chlieb záhaľčivo nejedla.
799. A. Keď prehovoria jej synovia, dobrorečia jej a jej manžel zahŕňa ju
pochvalou.

B. Povstali jej synovia a za najblahoslavenejšiu ju vyhlasovali i jej
muž ju chválil.
800. A. Rúče sa namáhalo veľa žien, lež ty si ich všetky predstihla.
800. B. Mnohé dcéry zhromaždili bohatstvo, ty si prevýšila všetky.
801. A. Spanilosť je klam a krása - daromnosť; chválu si zasluhuje žena,
čo sa bojí Pána.
801. B. Priazeň je klamná a krása márna; pretože žena, ktorá sa bojí Pána, bude velebená.

Vízie mystičky ctihodnej Márie Ježišovej z Agredy -Životopis a nepoškvrnené počatie Panny a Matky Božej - mystička Márie Ježišovej z Agredy

"Keď pripravoval nebesá, bola som tam." Tu však to znamená ešte viac, lebo v Bož¬skej vôli vtelené Slovo bolo tiež už prítomné i so svojou svätou Matkou. Práve tak ako sú všetky veci stvorené cez Slovo ako Boha, tak tiež na prvom mieste sú stvorené pre Neho. Pre Neho teda boli stvorené základy zeme i všetko, čo je na nej, pretože On je najvznešenejší a najlepší cieľ.
68. Preto sa ďalej hovorí: "Kochala som sa každý deň, hrajúc sa pred Ním v každom čase, hrajúc sa na kúsku zeme." Vtelené Slovo sa kochalo po celý čas, pretože Mu boli známe všetky veky i život každého smrteľníka, ktoré v porovnaní s večnosťou boli u Neho všetky ako jeden deň (Ž 89,4). Kochal sa, pretože celé dielo stvorenia našlo svoj cieľ, lebo keď mal prísť posledný deň s celou svojou dokonalosťou, ľudia mali prežívať (požívať) účinky milosti a koruny slávy. Kochal sa takmer, keď počítal tie dni, kedy mal zostúpiť z neba na zem a vziať na seba ľudské telo. Vedel, že všetky diela a myšlienky ľudí sú ako hry, ktoré pozostávajú z obyčajných frašiek a klamov. Videl tiež spravodlivých, ktorí - hoci slabí a obmedzení vo svojich možnostiach - predsa budú ochotní prejavovať a zjavovať Božiu slávu a dokonalosť. Porovnával svoju nepremenlivosť s ľudskou nestálosťou a ako napriek tomu On má konať súhlasne s nimi. Kochal sa vo svojich vlastných dielach, najmä v tých, ktoré prichystal pre svoju najsvätejšiu Matku. Kochal sa pohľadom do budúcnosti, kedy v Nej prijme podobu človeka a urobí Ju hodnou takej veľkej prednosti. A preto¬že počiatok týchto ideálov a účinné rozhodnutie božskej vôle o nich malo nasledovať po ich skutočnom splnení, preto božské Slovo dodáva:
69. " a moja rozkoš je prebývať so synmi ľudskými." Mojím obve¬selením je pracovať pre nich a preukazovať im dobrodenia; mojím uspokojením je zomrieť za nich a radosťou je mi byť ich Učiteľom a Spa¬siteľom. Rozkošou je mi dvíhať biednych z prachu a stýkať sa s nízkymi, preto je mi rozkošou ukryť svoje Božstvo a zaodiať ho ľudskou prirodzenosťou, odložiť slávu svojho tela, aby som sa mohol byť schopným trpieť a zaslúžiť pre ľudí priateľstvo Otca; byť Sprostredkovateľom medzi Jeho nanajvýš spravodlivým hnevom a ľudskou zlobou, a byť ich vzorom a hlavou, ktorú by mohli nasledovať.

"Všimni si tiež, Snúbenica moja, že veľmi často dopúšťam a spôsobujem rôznorodosť názorov medzi doktormi a učiteľmi. Tak niektorí bránia to čo je pravdivé a iní, podľa svojho prirodzeného zmýšľania, bránia zasa to, čo je chybné. Sú ešte iní, u ktorých dopúšťam , aby hovorili i to, čo nie je pravda, aj keď to zrejme neodporuje skrytým pravdám viery, v ktoré všetci musia veriť. Niektorí tiež učia to, čo je podľa ich mienky možné. Týmto rôznym osvecovaním sa hľadá pravda a tajomstvá viery sa stávajú zjavnejšie. Pochybnosť je podnetom pre rozumné skúmanie pravdy. Tieto spory medzi učiteľmi slúžia správnemu a posvätnému účelu. Pripúšťam ich preto, aby sa tým ukázalo, že pravá veda je v mojej Cirkvi vo väčšej miere, než v bádaní všetkých svätých učiteľov dohromady, a že ona ich môže spraviť múdrejšími nad mudrcov tohoto sveta; že je nad nimi Jeden, ktorý je Radcom múdrych (Múd 7,15), totiž Ja, ktorý jediný poznám všetko a rozumiem všetkému, ktorý odvažujem a odmeriavam, pričom sám som nebol nikdy zmeraný ani pochopený (Múd 9,13); môžu ľudia akokoľvek skúmať moje súdy a moje svedectvá, nevystihnú ich, len keď Ja im udelím rozumnosť a osvietenie (Job 32,8), ktorý som počiatok a pôvod všetkej múdrosti a vedy. Prajem si, aby ľudia všetko to uznávajúc večne mi vzdávali chválu, vyzdvihovali a vyznávali moju zvrchovanosť a slávu."
78. "Prajem si tiež, aby svätí doktori získali pre seba veľa milostí, osvietenia a slávy svojimi horlivými, chválitebnými a posvätnými štúdiami a aby sa pravda stále viac dokazovala a očisťovala i sledovala k svojmu zdroju. Tým, že pokorne skúmajú tajomstvá a obdivuhodné diela mojej pravice, zúčastňujú sa na nich i na chlebe porozumenia Písma svätého (Ekl. 15,3). Prejavil som zvláštnu starostlivosť o doktorov a učiteľov, hoci ich zmýšľanie a pochybnosti boli také rôzne a viedli k rozličným výsledkom. Niekedy na moju väčšiu oslavu a úctu, niekedy pre pozemské ciele, dovoľujem im viesť spory a navzájom si odporovať; je veľa rôznych spôsobov, ako postupovali a postupujú, aby ukázali svoju snahu a horlivosť. Napriek tomu všetkému som ich viedol, osvecoval, poskytoval ochranu takým spôsobom, aby pravda mohla byť vyšetrená a jasne dokázaná. Toto svetlo sa rozšírilo, takže sa vedelo o mojej dokonalosti a mojich obdivuhodných dielach, a Písmo sväté sa vykladalo podľa vysokých pravidiel, čo sa mi veľmi páči. Preto zúrivosť pekla s nepochopiteľnou nenávisťou (najmä v terajšej dobe) povýšila svoj trón neprávosti, chcejúc pohltiť vody Jordánu (Job 40,18) a zatemniť svetlo svätej viery bludnými náukami, snažiac sa rozsievať svoje falošné semeno s pomocou človeka (Mt 13,25). Ale ostatná Cirkev i jej pravdy sú v najlepšom poriadku; katolíci, hoci sú veľmi zaslepení a zapletení, predsa ju udržujú a bránia