Panna Mária porodila Ježiša bez pôrodných bolestí. Panenstvo Panny Máriepo pôrode Ježiša, bolo neporušené.Valtorta, Mária z Agredyz diela Mystické mesto Božie s názvom Počatie, Emmerichová a iný svätý vo videniach hovoria:Boh pri počatí neotvoril, ale prenikol panenskú komoru Panny, ako prenikajú slnečné lúče krištáľovú schránku, ktoré ju osvetľujú v dúhovej kráse.Životopis a nepoškvrnené počatie Panny Márie a Matky Božej - podľa mystičky Márie Ježišovej z Agredy
Mária – vždy svätá Panna! Panenstvo, strata panenstva a postoj panenstva Katolícka cirkev definuje panenstvo ako pevnú vôľu navždy sa zrieknuť sexuálnej aktivity v nikdy neporušenom subjekte – muž či žena (František Tondra, +2012; por. KKC 2337). Panenstvo je teda aj čnosť aj stav- čnosť; dobrovoľné zrieknutie sa sexuálneho zážitku pre Božie kráľovstvo- stav; telesná, fyzická neporušenosť; t.j. „nepoužitie daru pohlavnosti“.Po materiálnej stránke telesná neporušenosť znamená, že subjekt nikdy dobrovoľne nevykonal úplnú sexuálnu akciu (u muža – dobrovoľný výron semena; u ženy – dokonané sebaukájanie či súlož, pri ktorej sa pretrhne hymen, alebo aspoň rozšíri vagína). Po morálnej stránke neporušenosť panenstva znamená trvalé zrieknutie sa každej i vnútornej sexuálnej akcie.
Preto mienka, že Panna Mária bola „normálne zamilovaná“ do Jozefa (teda aj s prvkom telesnosti) popiera trvácnosť jej panenstva. Normálny a morálne čistý úmysel žiť manželsky znamená čnostnú stratu panenstva.
Pojem „čisté srdce“ v širšom zmysle slova znamená nemať hriech, byť svätý. V úzkom zmysle slova znamená nemať hriech proti 6. a 9. prikázaniu (oblasť pohlavnosti). Ak je takáto čistota dokonalá, volá sa panenstvo. Boží nárok na panenstvo súvisí s absolútnou Božou dominanciou. Boh má rád, veci nepo rušené a nepoužité: „(Pán) má rád toho, kto má čisté srdce, a milí sú mu neporušení“ (Prís 22, 11). „Milosť so všetkými, čo milujú nášho Pána Ježiša Krista v neporušenosti“ (Ef 6, 24). „Ná- jdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte“ (Mk 11, 2). Por. aj Prís 2, 7; 11, 3; Múd 2, 23; 1 Sol 5, 23; Jak 1, 4; 1 Pt 3, 4. Nikto, okrem Boha, totiž nemôže požadovať, aby sa veľký a dobrý dar pohlavnosti správne nepoužil. Mariológia
Narodenie Ježiša Krista podľa blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej Prv než popíšem zázračný spôsob, akým sa to stalo, musím povedať, že Božské dieťatko sa narodilo čisté a úplne uvoľnené, bez ochrannej blany zvanej sekundina, v ktorej obalené sa obyčajne rodia iné dietky a ktorou sú obalené v živote matky.
Panna Mária kľačala na koberci s rozopnutým pásom, s voľnými, naširoko okolo seba roztvorenými šatami a tvárou obrátenou k východu. Modliac sa prišla o polnoci do vytrženia. Videla som ju pozdvihnutú od zeme, takže sa nedotýkala podlahy. Ruky skrížila na prsiach. Jas okolo nej sa prudko rozplápolal, všetko všetučko, aj neživé veci, boli akoby preniknuté vnútornou radosťou. Kamenie stropu, stien a pôdy jaskyne akoby v tom svetle ožívali. Zrazu však strop jaskynnej priehlbiny zmizol z mojich očí – nad Máriou sa až do najvyšších nebies rozlial prúd svetla, horiac stále prudším a prudším jasom. Presvätá Panna však pozdvihnutá vo vytržení, teraz hľadiac na zem, sa klaňala svojmu Bohu, ktorého sa stala matkou. Ležal pred ňou ako novorodené slabučké dieťa. Náš Spasiteľ, ako som videla, ležal na koberci pred kolenami Panny Márie ako žiariace, maličké dieťa, ktoré svojím svetlom prevyšovalo všetok lesk naokolo. Zdalo sa mi, akoby bolo maličké a akoby pred mojimi očami rástlo. Toto všetko bolo však len pohnutie tak veľmi oslepujúceho jasu, že nemôžem s určitosťou povedať, ako som to videla.
Presvätá Panna bola ešte nejakú dobu v tomto vytržení. Videla som, ako položila plienku cez dieťa, ale ešte sa ho nedotkla, ani ho nevzala do náručia. Po značnej chvíli som videla Jezuliatko pohnúť sa a počula som ho zaplakať. Bolo to, akoby sa Mária preberala z vytrženia. Pozdvihla dieťatko z koberca, baliac ho do plienky, ktorú cez neho prehodila. Držiac jednou rukou si ho tisla na prsia. Teraz sedela a celá aj s dieťaťom sa zahalila závojom. Myslím, že Mária kojila Vykupiteľa. Vtedy som videla anjelov okolo nej celkom v ľudskej podobe. Ležali na tvári a klaňali sa dieťatu.
Asi hodinu po pôrode zavolala Mária Jozefa, ktorý ešte bdel v modlitbách. Priblížil sa k nej a zbožne, radostne a pokorne padol na tvár. Až keď ho Mária znovu prosila, aby pritisol z vďačnej radosti na srdce ten najsvätejší dar, vstal, vzal Jezuliatko do náručia a velebil Boha, prelievajúc slzy radosti. Presvätá Panna potom zavinula Jezuliatko. V tejto chvíli sa už celkom dobre nepamätám na plienky, ktorými ho ovinula, viem len to, že dieťatko bolo až po ramienka zavinuté do červeného rúška a ešte do bieleho. Prsia a krk boli zahalené inou plienkou. Mária mala so sebou len štyri plienky. Potom som videla, že Mária a Jozef sedia vedľa seba s podloženými nohami. Nehovorili, ale zdalo sa, že obaja sú pohrúžení do rozjímania. Pred Máriou ležal na koberci zavinutý novorodený Ježiško, krásny a žiariaci ako blesk. Ach, myslela som si, toto miesto tu chová spásu celého sveta a nikto o tom netuší. Potom položili dieťa do jasličiek, ktoré boli vystlaté sitinou a drobnou trávou a cez ktoré bola prehodená pokrývka, previsnutá na oboch stranách. Stáli nad kamenným korytom na zemi, ležiacom vpravo od vchodu, tam, kde sa jaskyňa viac zahýbala k severu.
Táto časť jaskyne, majúca podlahu stupňovite vyhlodanú, ležala nižšie než miesto pôrodu. Položili dieťa do jasličiek a stáli vedľa nich. V slzách radosti chválili Boha.
Kristovo narodenie som videla ako historickú udalosť a nie ako plesanie cirkevnej oslavy. Nevidela som síce taký záblesk blaženého opojenia radosti, ako to vídavam počas svätej noci, kedy tento zjav vyjadruje vnútorný význam. Aj dnes som však uvidela nezvyklú radosť. Na mnohých miestach, až do najzadnejších končín sveta, som vnímala mimoriadne pohnutie. Videla som, že srdcia mnohých dobrých ľudí prekypujú radostnou túžbou a srdcia všetkých zlých sa chvejú veľkou úzkosťou. Veľa zvierat, ako som videla, bolo zachvátených radostným pohnutím, na nejednom mieste som videla vztýčené kvetiny, byliny i kríky. Stromy pookrievali a vydávali vôňu. Videla som vytrysknúť mnoho prameňov. Tak vytryskol v hodinu Vykupiteľovho narodenia výdatný prameň v inej jaskyni, ktorá bola v pahorku na sever od jaskyne jasličiek. Svätý Jozef ho na druhý deň podchytil a vykopal jarček, ktorým by odtekal.
Vytrženia a videnia Matky vždy Panny, ktoré som vyššie popísala (v č. 473), narodilo sa Slnko spravodlivosti, Jednorodený večného Otca a Márie, nanajvýš čistý, krásny, žiariaci a nepoškvrnený, bola nedotknutá vo svojej panenskej neporušenosti a čistote, Ním sa stala viac Bohu podobná a na veky svätá, lebo On neotvoril, ale prenikol panenskú komoru, ako prenikajú slnečné lúče krištáľovú schránku, ktoré ju osvetľujú v dúhovej kráse.
Magistérium Istá náuka: „Jozef bol pestúnom Ježiša Krista a manželom Panny Márie.“ Por. Mt 1, 19n; KKC 437; exhort. Redemptoris custos 2 - 3. Exhort. pápeža Jána Pavla II. (+2005) Redemptoris custos z r. 1989 obsahuje ucelenú náuku o svätom Jozefovi. Jozef nebol biologický, ale zákonitý Ježišov otec, por. Mt 1, 19-20; Lk 2, 48. Tomáš Akvinský (+1274) učil, že manželstvo Márie a Jozefa bolo skutočné, ale bez roz meru pohlavnosti (por. Theologická summa III., 20, 2). Istá náuka: „Jozef pred i po pôrode Ježiša rešpektoval panenstvo Panny Márie.“ Por. Mt 1, 18-19, 24; KKC 497-498; súvis s dogmou o trvalom panenstve Márie; Druhý carihradský koncil, r. 553, tituloval Matku Božiu ako „vždy Panna“; DH 422, 427, 437. Panna Mária bola plná milosti, ale aj plná bolesti
Mária – vždy Panna Pojem „čisté srdce“ v širšom zmysle slova znamená nemať hriech, byť svätý. V úzkom zmysle slova znamená nemať hriech proti 6. a 9. prikázaniu (oblasť pohlavnosti). Ak je takáto čistota dokonalá, volá sa panenstvo. Boží nárok na panenstvo súvisí s absolútnou Božou dominanciou. Boh má rád, veci nepo rušené a nepoužité: „(Pán) má rád toho, kto má čisté srdce, a milí sú mu neporušení“ (Prís 22, 11). „Milosť so všetkými, čo milujú nášho Pána Ježiša Krista v neporušenosti“ (Ef 6, 24). „Ná- jdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte“ (Mk 11, 2). Por. aj Prís 2, 7; 11, 3; Múd 2, 23; 1 Sol 5, 23; Jak 1, 4; 1 Pt 3, 4. Nikto, okrem Boha, to tiž nemôže požadovať, aby sa veľký a dobrý dar pohlavnosti správne nepoužil.
Panenstvo, strata panenstva a postoj panenstva Katolícka cirkev definuje panenstvo ako pevnú vôľu navždy sa zrieknuť sexuálnej aktivi ty v nikdy neporušenom subjekte – muž či žena (František Tondra, +2012; por. KKC 2337). Pa nenstvo je teda aj čnosť aj stav: - čnosť; dobrovoľné zrieknutie sa sexuálneho zážitku pre Božie kráľovstvo; - stav; telesná, fyzická neporušenosť; t.j. „nepoužitie daru pohlavnosti“. Po materiálnej stránke telesná neporušenosť znamená, že subjekt nikdy dobrovoľne ne vykonal úplnú sexuálnu akciu (u muža – dobrovoľný výron semena; u ženy – dokonané sebauká- janie či súlož, pri ktorej sa pretrhne hymen, alebo aspoň rozšíri vagína). Po morálnej stránke ne porušenosť panenstva znamená trvalé zrieknutie sa každej i vnútornej sexuálnej akcie.
Preto mienka, že Panna Mária bola „normálne zamilovaná“ do Jozefa (teda aj s prvkom telesnosti) popiera trvácnosť jej panenstva. Normálny a morálne čistý úmysel žiť manželsky znamená čnostnú stratu panenstva.
Hriešne Ťažký sex. hriech v myšlienkach Dokonaný ťažký sex. hriech
Starovekí cirkevní otcovia v otázke panenstva preceňovali význam telesnej neporušenosti (resp. panenskej blany). Avšak, na druhej strane, ani dnes nemožno telesnú (fyzickú) neporuše nosť pri panenstve vynechať; to by bol druhý extrém (René Laurentin, +2017). K panenstvu človek dorastá správnym psychosexuálnym vývojom. Do panenstva sa člo vek nenarodí, ani automaticky nedostane. K „postoju panenstva“ môže dorásť aj človek, ktorý už mal pohlavný styk (Marko Ivan Rupnik). Tento „prerod“ myslenia nie je pokrytectvom. Pokry tectvom je pohŕdanie a posmech z panenstva. Zdravé panenstvo sa dokáže pozerať čistými očami na druhé pohlavie a na pohlavný život. Postoj panenstva pomáha človeku prekonávať telesné pokušenia a sexuálne vzrušenia, ktoré občas prichádzajú na každého zdravého človeka (Oldřich Pšenička, +2002). Panenstvo pred pôrodom (ante partum) Máriin titul „vždy Panna“ – „aei parthenos“ vznikol v 3. stor. na Východe a v 4. stor. ho prijal aj Západ (Andrej Slodička). Byzantská ikonografia trojnásobné panenstvo Bohorodičky vyjadruje troma svetlými hviezdami – na čele a pleciach (Henri J. M. Nouwen). Klasická teoló- gia od r. 649 (Lateránska synoda, DH 503) oficiálne delí trvalé panenstvo Márie na tri časové úseky: 1. Panenstvo pred pôrodom (ante partum; lat. parere - rodiť). 2. Panenstvo pri pôrode (in partu). 3. Panenstvo po pôrode (post partum). Sväté písmo Zjavenie výslovne hovorí o zázračnom – panenskom počatí Ježiša. Iz 7, 14: „Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel.“ Exegéza: Hebrejské slovo alma (panna, deva) je už v Septuaginte preložené ako panna. Aj novozákonný inšpirovaný au tor poukázal na to, že v texte ide o skrytý a hlbší zmysel (por. Mt 1, 22-23). Proroctvo v r. 733 pr. Kr. povedal Izaiáš judskému kráľovi Achazovi. Vtedy asýrsky kráľ Tiglatpilesar III. (745- 727 pr. Kr.) ohrozoval malé palestínske štáty. Achaz nevedel, ku komu sa má pridať – k sýrsko-izraelskej koalícii či k Asýrii. Izaiáš mu kázal, aby ostal neutrálny – Boh mu to po-17 tvrdí aj znamením. Achaz (na oko zbožný) viac dôveroval sebe (spojil sa s Asýrskom), a nie Bohu. Lk 1, 34-35: „Mária povedala anjelovi: Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám? Anjel jej odpo vedal: Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni.“ Mt 1, 18: „Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.“ Exegéza: Mária je predobrazom Cirkvi aj ako Ne vesta, na ktorej niet škvrny ani vrásky (por. Ef 5, 27). Nevesta – Cirkev odpovedá svojím da rom lásky na dar Ženícha – Krista (por. Zjv 19). Lk 1, 26-27: „V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária.“ Panenské počatie sa vyskytuje vo Svätom písme len raz, a to iba v Ježišovom prípade. Texty Písma dosvedčujú, že počatie z Ducha Svätého je historická skutočnosť, a nielen teolo gúmenon (symbolická predstava nachádzajúca sa najčastejšie v mytológiách). Ježišove rodokmene, dve odlišné genealógie (Mt 1: od Abraháma po Ježiša Krista; Lk 3: od Ježiša k Adamovi) dokazujú: - že Ježiš je skutočný človek; - že Ježiš nepochádza od muža. Máriin syn je novým stvorením z Ducha Svätého (pápež Benedikt XVI., 2005-2013). Tradícia Panenstvo Panny Márie pred pôrodom bolo všeobecne prijímané. Otcovia tvrdili: „Čo bolo u Izaiáša napísané a predpovedané, stalo sa!“ Ignác Antiochijský (+117): „Buďte pevne presvedčení, že náš Pán je – naozaj z Dávidovho rodu podľa tela (por. Rim 1, 3); Božím Synom podľa vôle a moci Božej (por. Jn 1, 13); opravdivo narodený z Panny“ (List Smyrňanom 1, 1). Aristides z Atén (+c.140): „Ježiš Kristus v Duchu Svätom zostúpil z neba, aby spasil ľudí a narodený zo svätej panny bez semena a bez jej porušenia si vzal telo..., aby ľudí oslobodil z bludu polyteizmu“ (Apologia 15). Irenej (+202): „Tento Kristus, ktorý ako Logos bol u Otca, bol zrodený Pannou“ (Výklad apoš- tolského kázania 53). Atanáz (+373): „Panna, čistá na tele i duši. Vďaka tebe bol nájdený ten nekonečný dar! Čistota je odevom anjelov, korunou archanjelov, hrdosťou serafínov! Odkiaľ deti ženy obsiahli taký dar, ako nie od Tej, čo sa priodiala čistotou? Ľudskí synovia, čo sa zakrátko rozpadávajú v hroboch, na zemi sa obliekajú do slávy anjelov. Vďaka ti, Matka Života, dostali sme taký veľký dar! (Homilia contra Arianum). Efrém Sýrsky (+373): „Matka Božia bola panna pred, v i po pôrode“ (Carmina Nisibena 27, 8). Cyril Jeruzalemský (+386): „Bolo potrebné, aby najčistejší a učiteľ čistoty vyšiel z čistých kom nát. Ak ten, ktorý u Ježiša je dobrým kňazom, zdržuje sa od ženy, či mohol sám Ježiš vyjsť z muža a ženy? Veď ty si ma – hovorí žalmista – vyviedol z lona (Ž 22, 10). Venuj pozornosť výrazu „vyviedol si ma z lona!“ Je tu poznamenané, že bez muža bol vzatý a zrodený z lona a tela Panny. Totiž pri manželskom spojení je narodenie iné“ (Catecheses illuminandorum 12, 25). Ambróz (+397): „Prečo hľadáš prirodzený poriadok tu pri Kristovom tele, keď sa sám Pán Ježiš narodil z panny mimoprirodzene? (De misteriis 52-54). „Máriina milosť bola taká veľká, že si panenstvo nepodržala len pre seba, ale dopriala ho aj tým, u ktorých videla, že bude ozdobou neporušenosti“ (De institutione virginis). Augustín (+430): „(Mária) bola panna pri počatí svojho Syna, panna v tehotenstve, panna pri kojení, panna vždy“ (por. Sermones 186, 1). „Panna počala, panenstvo si zachovala, Panna zostala“ (Sermo 51, 11, 18). Augustín r. 401 vysvetlil verš Máriinej otázky (Lk 1, 34) tak, že Panna Mária mala sľub panenstva (por. De sancta virginitate IV, 4). 18 V 20. stor. sa výklad zmenil tak, že Mária asi sľub panenstva nemala (sľub panenstva je kresťanská a nie židovská výsada). Pápež Ján Pavol II. (1978-2005) sa však 7.8.1996 postavil za tradičný výklad Augustína. Vyhlásil, že Panna Mária pod vplyvom zvláštnej milosti urobila ešte pred zvestovaním osobné rozhodnutie ostať pannou. Rozumová úvaha Starý zákon a Nový zákon predstavujú rozdielne pohľady na panenstvo. Starý zákon pre feroval manželstvo a túžbu po potomstve, lebo tam bola zahrnutá aj osobná túžba po prisľúbe nom Vykupiteľovi (potomstvo bolo prejavom vykupiteľskej viery). Nový zákon priniesol radi kálnu zmenu, lebo Vykupiteľ už prišiel; už je tu jeho kráľovstvo. Osobná túžba po Vykupiteľovi sa už nestotožňuje v túžbe po potomstve, ale v tendencii odovzdať sa mu – „zasnúbiť sa s Kristom“. Tak sa úloha žiť pre druhého realizuje nadprirodzeným spôsobom. Kto to môže po chopiť, nech to pochopí... (por. Mt 19, 12). Tomáš Akvinský (+1274) viacnásobne odôvodňoval vhodnosť panenského počatia Ježi- ša: - pre jediné otcovstvo Boha Otca; - pre dokonalosť slova, ktoré „neporuší“ srdce; najdokona lejšie Slovo vtelením „neporušilo“ panenstvo svojej matky; - pre cieľ vtelenia, aby sa ľudia „zrodili z Boha“ (por. Theologická summa III., 28, 1). Panenské počatie v zápornom zmysle znamená, že je vylúčená účasť muža pri počatí die- ťaťa. V kladnom zmysle znamená, že Boh sám vyvolal proces, ktorý viedol k narodeniu Božieho Syna v matkinom tele. Magistérium Materiálna dogma: „Panna Mária bola pannou pred pôrodom. Počala z Ducha Svätého bez spo lupôsobenia muža.“ Por. Lk 1, 34-35; starobylé vierovyznania; exhort. Marialis cultus 26; KKC 496, 497. Mária z Nazaretu dostala všeobecné meno „Panna Mária“; por. pápež Pavol VI. (1963- 1978), exhort. Marialis cultus 37; pápež Ján Pavol II. (1978-2005), enc. Redemptoris Mater 43. Stvoriteľským úkonom Boh utvoril ľudskú prirodzenosť Ježiša Krista v lone panenskej matky. Tento stvoriteľský úkon je spoločný všetkým trom božským osobám, ale je pripísaný Duchu Svätému. Panenstvo pri pôrode (in partu) Máriino panenstvo pri pôrode a po pôrode bolo s rozvojom kresťanskej viery dané do lo gickej súvislosti s panenským počatím. Panenstvo pri pôrode dokazuje Písmo nepriamo. Narodenie Ježiša na jednej strane bolo skutočne ľudské (Mária je matka so všetkými ma terskými funkciami) a na druhej strane bolo výnimočné; bolo totiž špeciálne poznačené nadpri rodzenosťou, por. Lk 2, 7: „I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ.“ Mária rodila celkom sama – bez pomoci babice, Jozefa, či kohokoľvek iné- ho. Táto výnimočnosť je tajomstvom. Bežná skutočnosť býva totiž iná (por. Gn 3, 16). Tí otcovia, ktorí zastávali obyčajný pôrod (s porušením panenstva), napr. Tertulián (+225; por. De carne Christi 23) a Origenes (+253), mali snahu brániť pravé Kristovo človečen stvo pred gnostikmi. Už v 3. stor. vznikol titul „vždy Panna“ a po Efezskom koncile (r. 431) do- šlo ku všeobecnej zhode v náuke o trvalom panenstve Bohorodičky. Gregor Nysský (+394): „Pretože tá, ktorá hriechom priviedla do prirodzenosti smrť, kvôli trestu musela rodiť v smútku a bolestiach, bolo celkom správne, že matka života radostne počala a radostne priviedla na svet“ (In Canticum XIII). Hieronym (+420) prirovnal panenské narodenie Ježiša k vystúpeniu zo zapečateného hrobu a „k vstúpeniu do sveta cez zamknuté dvere“ (In Joannis I, 1-14). „Nie je tam pomocníčka, neza-19 kročila starostlivosť babíc. Bola aj matkou aj pomocníčkou. Plienkami, hovorí sa, zavinula dieťa a uložila do jasieľ“ (Adversus Helvidium de Mariae virginitate perpetua). Lev I. (+461): „Bol počatý z Ducha Svätého v lone Panny a ona ho bez straty svojho panenstva porodila, tak ako ho bez straty panenstva počala. Ale tento jedinečne obdivuhodný a obdivuhodne jedinečný pôrod sa nemôže chápať tak, že sa týmto novým stvorením stratil ráz (ľudského) pokolenia. Lebo Duch Svätý síce dal Márii plodnosť, ale skutočné telo bolo z tela (matky)“ (List patriarchovi Flaviánovi, r. 449). Ján Damaský (+749): „Patrilo sa, aby telo tej, ktorá si pri pôrode zachovala neporušené panen stvo, bolo aj po smrti uchované od akéhokoľvek porušenia“ (Encomium in Dormitionem Dei Genetricis Semperque Virginis Mariae, Homilia II, n. 14). Ján Damaský patrí k najslávnejším hlásateľom ustavičného panenstva Bohorodičky, por. aj De Sancta Trinitate a Sermo 6. Tomáš Akvinský (+1274) učil, že Mária neskúsila Evino zlorečenia a porodila bez bolesti (por. Theologická summa III., 30, 2, 2). Mária pri pôrode prežívala chvíľu oslobodenia „z otroc tva“, ktoré spomína Gn 3, 16: „V bolesti budeš rodiť deti“ (Jean-Claude Michel). Dogma o panenstve pri pôrode vyplýva zo všeobecného učenia Cirkvi (por. Chalcedón sky koncil, r. 451, DH 301; Druhý carihradský koncil, r. 553, DH 422, 427, 437; Lateránska sy noda, r. 649, DH 503). Karl Rahner (+1984) dodal, že nemožno súhlasiť s takým výkladom tejto dogmy, že išlo len o panenstvo v duchovnom zmysle slova: „Pretože ON je zhora, Mária je vždy Panna“ (por. Mária – Matka Pána). Por. aj konštit. Lumen gentium 57: „Narodenie (Syna) jej panenskú neporušenosť nezmenšilo, ale posvätilo“; KKC 499. Zmysel zjavenia a teologického vyjadrenia tejto dogmy je, že Mária dala svetu Božieho Syna ako človeka, ale stalo sa to spôsobom „tajomstva nového stvorenia“. Panenstvo Panny Má- rie pri pôrode je pravdou viery, ale empiricky sa nedokazuje. Pri panenstve pri pôrode treba viac preniesť ťažisko na náboženský (nadprirodzený) rozmer tohto tajomstva ako na ľudskú fyzioló- giu. Máriina neporušenosť (navždy; aj počas pôrodu) je dôležitá pre hodnotu znaku panenstva pre Cirkev (René Laurentin, +2017). Mária – ako predobraz Kristovej Cirkvi – telesne, teda pa nenskou neporušenosťou, predstavuje to, čo robí Cirkev – plodí v panenstve (Ambróz, +397; por. In Lucam 127). Pokoncilová mariológia pritom nemusí a ani nechce poukazovať na otázku zachovania panenskej blany, na ktorú sa kládol prvoradý dôraz v starovekých civilizáciách. To však nezna mená, že by tohto znaku nebolo a že ho možno popierať. Pokoncilová mariológia akceptuje sta robylé presvedčenie (od 4. stor.) o Máriinom bezbolestnom pôrode, ktorý špeciálne poukazuje, že panenstvo preduchovňuje telo a tiež, že Mária je vzorom žien (René Laurentin, +2017). V pokoncilovej mariológii ide najmä o to, aby sa väčší dôraz kládol na náboženský prvok panenstva – tohto hlbokého tajomstva. Panenstvo po pôrode (post partum) Sväté písmo Máriino panenstvo po pôrode dokazuje Písmo nepriamo. Jn 19, 26-27: „Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: Žena, hľa, tvoj syn! Potom povedal učeníkovi: Hľa, tvoja matka! A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.“ Exegéza: Umierajúci Ježiš ako jediné Máriino dieťa odkázal matku Jánovi apoštolo vi. Ak by Mária mala iné deti, bolo by to nevhodné a proti vtedajším zvykom, vysvetľoval už Origenes (por. In Joannis I, 4, 6). Tradícia Tradícia od najstarších čias nepoznala iné Máriine deti. Protoevanjelium Jakubovo hovo rí o Jozefovi ako o starom vdovcovi preto, aby poukázalo, že Mária s Jozefom deti nemala a že „bratia a sestry“ Ježiša sú predchádzajúce Jozefove deti.20 Origenes (+253): „Je šialenstvo, že by Mária mala ďalšie deti“ (Homilia in Lucam 7). Origenes písal o Máriinom panenstve ako o prvotine a o nasledovaniahodnom vzore kresťanského pa nenstva (por. Commentarius in Matthaeum X, 17). Bazil Veľký (+379): „Kristovi priatelia neznesú pomyslenie, že Bohorodička niekedy prestala byť pannou“ (Homilia in. s. Christi generationem, n. 5). Ambróz (+397) nazval Matku Božiu „Majsterkou panenstva“ (De institutione virginis). „Máriina milosť bola taká veľká, že si dar panenstva nepodržala len pre seba, ale dopraje ho aj tým, u ktorých vidí, že u nich bude ozdobou neporušenosti“ (De institutione virginis). Siricius, pápež (+398): „Z toho panenského lona, z ktorého sa narodil Kristus podľa tela, nemoh lo vzísť nijaké iné dieťa“ (List Anysiovi /solúnsky biskup/, r. 392). Epifanius zo Salamíny (+403) pred r. 374 napísal, že veriaci všeobecne označujú Máriu ako „vždy Pannu“ – „aei parthenos“. To sa dostalo aj do jeho vierovyznania: „Syn Boží sa vtelil, t.j. narodil sa dokonalým spôsobom zo svätej Márie, vždy Panny, skrze Ducha Svätého“ (An coratus 119, 5; por. DH 44). Hieronym (+420) napísal dielo Adversus Helvidium de Mariae virginitate perpetua, v ktorom obraňoval ustavičné panenstvo Bohorodičky. Helvidius z Ríma (4. stor.) totiž zastával názor, že Ježišovi príbuzní sú deti Jozefa a Márie. Katolícki exegéti všeobecne tvrdia, že Jakub, Jo zef, Júda a Šimon (por. Mk 6, 3) boli synmi Kleofáša, brata sv. Jozefa, teda synovia Márie Kleofášovej. Augustín (+430): „Panna počala, panenstvo si zachovala, Panna zostala“ (Sermo 51, 11, 18). Peter Chryzológ (+450): „Keď panna počne, panna porodí a pannou zostáva, to nie je bežný zjav – ale znamenie; to nie je rozum – ale sila; to je Stvoriteľ – nie príroda; to nie je všeobecné – ale jedinečné; to je božské – nie ľudské“ (Sermo 148). Okrem sekty antidikomarianistov (Arábia v 4. stor.) boli proti panenstvu Márie po pôrode aj niektorí otcovia, napr. Hegesip (+c.185), Tertulián (+225), Helvidius z Ríma (4. stor.) a Jovi nián (+c.406). Jovinián bol vo všeobecnosti proti ideálu kresťanského panenstva. Sekta antidi komarianistov a jej prívrženci boli odsúdení na viacerých synodách. Rozumová úvaha Dôvod stáleho panenstva spočíva v bezvýhradnej ochote Márie spolupracovať s Bohom a tak výlučne sa mu oddať, že prirodzená túžba po manželskom živote ustúpila do pozadia. Západná teológia oprávnene interpretuje výroky o Ježišových bratoch a sestrách v zmysle širšej rodiny, ako to bolo v tých časoch bežné (Paul Gaechter, +1983). Na Východe boli Ježišovi bratia a sestry pokladaní za synov a dcéry sv. Jozefa, ktorý si – podľa legendy – bral Máriu už ako vdovec. Evanjeliové texty však nijako nepotvrdzujú mienku o Jozefovi – vdovcovi. Skôr ju vyvracajú. Keby mal Jozef staršie deti, neodišiel by od nich bývať z Nazareta do Betlehema. Keby mal iné deti neemigroval by do Egypta a po smrti Herodesa Veľkého by neuvažovať o bývaní v Judei (Rajmund Ondruš, +2011). Dokonalá a doživotná sexuálna zdržanlivosť je platformou pre špecifický rozmer obety. Gregor Veľký (+604) hovoril o takejto zdržanlivosti ako o nekrvavom mučeníctve (por. Homilia 3, 4). Vzorne žité panenstvo je službou svetu, svedectvom viery i dobrým príkladom pre veria cich i neveriacich. Magistérium Dogma: „Panna Mária zostala navždy pannou; aj po pôrode.“ Por. Jn 19, 26; Druhý carihradský koncil r. 553 tituloval Matku Božiu „vždy Panna“ schváliac tak staré „Aeiparthenos“, DH 422, 427, 437; Lateránska synoda, r. 649, DH 503; Štvr tý lateránsky koncil, r. 1512, DH 801; pápež Pavol IV. (1555-1559), r. 1555, DH 1880; konštit. Lumen gentium 52, 57, 63; exhort. Marialis cultus 37; KKC 499.21 V zmysle koncilu treba Máriino panenstvo chápať takto: Mária, aj ako rodiaca žena, osta la bez prerušenia pannou na tele i na duši (stav aj čnosť) a vo svojom materstve je „Panna“ par excellence, takže Panna je jej vlastné meno (René Laurentin, +2017). U Bohorodičky teda nejde len o panenstvo mysle či srdca, veď Panna Mária bola bezhriešna a slobodná od všetkých teles ných žiadostí, u Bohorodičky ide aj o trvalé panenstvo tela. Je to triumf vykúpenia, ktoré za chraňuje a premieňa nielen duše, ale aj telá (René Laurentin). Základňou tejto viery je vtelenie Božieho Syna. Z vtelenia nutne neplynie panenstvo matky. Ale je vhodné, aby v prirodzenej rovine túto nadprirodzenú skutočnosť panenstvo spre vádzalo. Máriin panenský život vzbudzuje v kresťanskom ľude živú úctu k daru panenstva. Panenské materstvo Márie v Božom pláne Máriino panenstvo je základná teologická kategória zjavená Bohom; je znakom Máriinej hlbokej viery, ktorá nikdy nebola narušená nejakou pochybnosťou, por. konštit. Lumen gentium 63, KKC 506. Teológovia konkretizujú veľký význam Máriinho panenstva v dejinách spásy: 1. Keby Kristova matka nebola pannou, Kristus by mal dvoch otcov. Jediné otcovstvo Kristovo (Otec na nebesiach) lepšie zodpovedá jeho jedinej osobe. 2. Ježiš je nový Adam – nebeský človek (por. 1 Kor 15, 45-47; por. predobraz Jn 1, 12). Panen ské zrodenie Krista celkom zodpovedá nadprirodzenému charakteru jeho osobnosti. 3. Ježiš svojím panenským počatím dal začiatok novému zrodeniu adoptívnych detí v Duchu Svätom skrze vieru. Účasť na Božom živote pochádza totiž jedine z Boha. 4. Máriino telo je zvláštnym spôsobom zasvätené Bohu. V jej panenskom materstve sa dokonale naplnil snúbenecký zmysel ľudského povolania vo vzťahu k Bohu. Panenstvo Márie zodpo vedá tomu, že Mária je zvláštnym chrámom Ducha Svätého. 5. Mária spojila v sebe starozákonný ideál (materstvo) aj novozákonný ideál (panenstvo) vzťahu k Pánu Bohu – dokonalé oddanie sa. Úloha ľudskej sexuality (zjednotenie dvoch osôb) vrcho lí v panenstve (zjednotenie s Bohom). Panenský človek už prešiel od potreby „byť milovaný“ k presvedčeniu, že „je milovaný“. 6. Mária ako uskutočnený obraz Cirkvi spojila v sebe panenstvo i materstvo; aj Cirkev je panna a matka; Cirkev je pannou, lebo neporušene a čisto zachováva vernosť svojmu Ženíchovi; Cirkev sa stáva matkou, keď verným ohlasovaním Božieho slova a krstom rodí pre nadpriro dzený život deti počaté z Ducha Svätého, por. KKC 507. 7. Máriino panenstvo je mravná sila – povzbudenie čnosti: a) Dá sa byť čistým v ľudskom tele; Mária je uskutočneným predobrazom čistého života. b) Máriino panenstvo je kultúrnou silou, motívom k vytváraniu vecí krásnych a ušľachtilých. Augustín (+430) správne poukázal na veľkosť zasväteného panenstva: „Panenstvo samé o sebe nie je úctyhodné, úctu si zaslúži Bohu zasvätené panenstvo... a my nechválime panny ako také, ale ako Bohu zasvätené v zbožnej zdržanlivosti“ (De sancta virginitate VIII, 11). Cirkevný obsah náuky o Máriinom panenstve Katolícka cirkev náukou o Máriinom panenstve vyznáva: - Pri počatí a narodení Ježiša Krista absolútne suverénne konal Boh. - Máriino panenské materstvo je výnimočné a jedinečné v dejinách. - Mária sa úplne a navždy, telom i dušou – v neporušenej kvalite, oddala Bohu. - Mária, Panna a Matka, je predobraz, ikona Cirkvi (por. konštit. Lumen gentium 63, 64). Katolícka cirkev touto náukou nikdy nepopierala: - Dobro a veľkosť manželstva; trvalé spoločenstvo muža a ženy. - Dôstojnosť pohlavného života; ide o súčasť dobrého a krásneho stvoriteľského plánu.22 - Vzájomné spojenie „svätý život a pohlavný život“; telesnosť má aj zriadené túžby. Panenstvo Márie je základná teologická kategória (privilégium) spojená s Bohorodičkou. Kto popiera panenstvo, ničí mariológiu ako takú a postupne stratí zmysel aj pre ďalšie kresťan ské pravdy (Česlav Stanislav Bartnik). Námietky proti panenstvu Márie Zo strany niektorých kresťanov sa ozývajú námietky proti trvalému panenstvu Bohoro dičky; argumentujú aj Písmom: 1) Novozákonné texty viackrát spomínajú Ježišových „bratov a sestry“ (por. Mt 12, 46-50; 13, 53-56; Mk 3, 31-35; 6, 1-3; Lk 8, 19-20; Jn 2, 12); – ide o blízkych príbuzných Ježiša (por. Gn 13, 8; 14, 16; 29, 15 a i.); Písmo ich však nikdy ne volá synmi alebo dcérami Márie. – keby mala Mária a Jozef – vdovec staršie deti, neodišli by od nich na dlhšie bývať z Nazareta do Betlehema (Mt 2, 1n). Ani by neemigroval do Egypta (Mt 2, 13n); ani by po smrti Herode sa Veľkého neuvažovali o bývaní v Judei (Mt 2, 19n). 2) Porodila „prvorodeného“ (por. Lk 2, 7); – výraz „prvorodený“ mal právnický význam; automaticky to neznamenalo, že po ňom boli aj iné, druhé deti. V Egypte sa našiel náhrobok zo staroveku, na ktorom bolo napísané, že „zom rela pri pôrode prvorodeného“. – keby mala Mária s Jozefom mladšie deti, ako bol Ježiš, nemohla by každoročne putovať do Jeruzalema. Ani vtedy nie, keď mal Ježiš už 12 rokov (Lk 2, 41-42), musela by pri nich ostať doma. – keby mala Mária s Jozefom mladšie deti, umierajúci Ježiš by ju nemohol proti zvyklostiam odovzdať do opatery Jánovi (Jn 19, 26-27). 3) Matúš napísal, že Jozef Máriu „nepoznal“, kým neporodila syna (por. Mt 1, 25); – do pôrodu ju nepoznal; to však neznamená, že po pôrode ju „poznal“; ide o čisto semitské vy jadrovanie niečoho, čo sa nikdy neuskutočnilo – por. 2 Sam 6, 23: „Michol bola bezdetná, kým nezomrela.“ Mária – nanebovzatá Podľa najstaršej tradície (por. Sk 1, 14 – Ježišova matka v Jeruzaleme) Mária zomrela v Jeruzaleme asi r. 30. Smrť Panny Márie však nebola trestom za hriech, ale bola dôsledkom jej ľudskej prirodzenosti a tiež toho, že sa chcela pripodobiť svojmu Synovi. Sväté písmo Nový zákon sa priamo nezmieňuje ani o Máriinej smrti ani o jej nanebovzatí. Písmo však hovorí o možnosti vzkriesenia ľudských tiel pred koncom sveta ako o dôkaze plnosti spásy (por. 1 Kor 15, 22-23; Hebr 2, 14-15). Mt 27, 52-53: „Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych. Vyšli z hro bov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým.“ Exegéza: Niektorí znalci učia, že išlo o konečné oslávenie patriarchov, prorokov, Jozefa, betlehemských nevi niatok... S úplnou istotou nemožno vylúčiť ani telesné oslávenie ďalších veľkých osobností, napr. Henocha (por. Gn 5, 24) či Eliáša (por. 2 Kr 2, 1). Zjv 12, 1: „Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd.“ Exegéza: Bernard z Clairvaux (+1153) učil, že spomínaná žena je Mária. John Henry Newman (+1890) v r. 1866 napísal: „Samozrejme, ne popieram, že pod obrazom ženy (Zjv 12) je naznačovaná Cirkev. Ale to, čo by som tu chcel 23 zdôrazniť, je, že svätý apoštol by nebol hovoril o Cirkvi v tomto čiastkovom obraze, ak by neexistovala Panna Mária“ (Difficulties of Anglicanus). Pápež Pius X. (1903-1914) potvrdil, že táto „žena“ znamená aj blahoslavenú Pannu Máriu, popri obraze „Svätého Izraela“ a „Cir kvi“; enc. Ad diem illum, r. 1904. Rovnako aj pápež Pavol VI. (1963-1978); exhort. Signum magnum, r. 1967. Lk 1, 28: „Anjel prišiel k nej a povedal: Zdravas, milosti plná, Pán s tebou.“ Por. Jn 14, 2-3. Exegéza: Scholastickí teológovia pokladali tento citát za hlavný, lebo oslávenie tela je po sledná milosť, ktorú Mária dostala. Tak bola Mária vyňatá spod kliatby „obrátiť sa na prach“ (por. Gn 3, 19). Gn 3, 15: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej po tomstvom.“ Exegéza: Na tento citát kladú dôraz terajší teológovia, lebo Mária má mimoriad nu účasť na Kristovom boji proti satanovi i na dokonalom víťazstve nad ním. Jn 14, 2: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?!“ Exegéti oddávna videli na viacerých miestach Písma súvislosť s Máriiným nanebovza tím. Napr. Ž 1, 1-3: „Blažený človek... je ako strom zasadený pri vode a jeho lístie nikdy neväd ne.“ Jn 14, 27: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje.“ Iz 58, 11: „A Pán ti dá neprestajný spočinok, jasnosťou naplní tvoju dušu a tvoje kosti upevní; budeš ako polievaná záhrada a ako prameň vôd, ktorého vody nesklamú.“ Tradícia Spoločná tradícia (Východu i Západu) až do 17. stor. učila o Máriinej smrti, ktorá ju uviedla do nebeskej slávy; pápež Ján Pavol II. (1978-2005), por. Matka Páně..., č. 50. Ambróz (+397): „Bohorodička je predobrazom Cirkvi v poriadku viery, lásky a dokonalej jedno ty s Kristom“ (Expositio Evangelii secundum Lucam 2, 7). Epifanius zo Salamíny (+403) v r. 377 nič objektívne o Máriinej smrti nezistil: „Netvrdím, že zostala nesmrteľnou na zemi, ale ešte viac netvrdím, že zomrela ako iní a zostala pochovaná v hrobe. Sväté písmo sa povznieslo nad otázky ľudského ducha a ponechalo tento bod v neistote, z úcty k tejto neporovnateľnej Panne“ (Panarion 78). A pripustil nanebovzatie: „Boh totiž môže urobiť, čo chce. Koniec jej života je neznámy“ (Panarion 78, 23). Gregor Turský (+594): „Mária, preslávna matka Krista Pána, ktorá – ako veríme – bola Panna pred i po svojom materstve, bola – ako sme už povedali – prenesená do raja sprevádzaná spievajúcimi anjelskými chórmi s Kristom Pánom na čele“ (De gloria beatorum martyrum IX). Gregor spájal obraznosť apokryfov s teológiou a učil, Mária bola oslávená aj s telom. Theoteknos z Livias (+650): „Vhodné je, aby telo – ktoré nosilo Boha, Boží príbytok, prebožšte né, nezničiteľné, preniknuté Božím svetlom – bolo povýšené do slávy spolu s bohumilou dušou“ (Homilia 9). Germán Carihradský (+733): „Tvoje panenské telo (Bohorodička) je celé sväté, celé čisté, celé Božím príbytkom, a preto sa ani neskôr nemôže rozpadnúť na prach. Premenilo sa, keďže bo lo ľudské, pre vznešený neporušiteľný život. Ale to isté je živé a veľmi slávne, neporušené a účastné na dokonalom živote“ (In Sanctae Dei Genetricis Dormitionem, Sermo I.). Ján Damaský (+749): „Patrilo sa, aby telo tej, ktorá si pri pôrode zachovala neporušené panen stvo, bolo aj po smrti uchované od akéhokoľvek porušenia... Patrilo sa, aby Božia Matka vlastnila to, čo má jej Syn, a aby ju celé stvorenie uctievalo ako Božiu Matku a služobnicu“ (Encomium in Dormitionem Dei Genetricis Semperque Virginis Mariae, Homilia II, n. 14).24 Historický vývoj dogmy Viacerí otcovia príležitostne hovorili o Máriinej smrti, napr. Origenes (+253) v diele In Joannis II, 12; Efrém Sýrsky (+373) v Hymnus 15, 2; Hieronym (+420) v Adversus Rufinum 2, 5 a Augustín (+430) v In Joannis evangelium tractatus 8, 9. Modestus Jeruzalemský (+630) a Ján Damaský (+749) svorne tvrdili, že bolo nutné, aby Mária zomrela – podľa príkladu svojho Syna. Cyperský biskup Epifanius zo Salamíny (+403) zmierňoval napätie medzi kolyridiánmi (obetovali Márii ako Bohu; gr. kollaris bol arabský koláč) a antidikomarianistami (popierali Má- riino panenstvo). Podrobne sa zaujímal aj o zavŕšenie Máriinho života. Nakoniec vyhlásil: „Ni kto nepoznal jej koniec“ (Panarion 78), lebo nenašiel žiadne historické dôkazy (pravý hrob, te lesné relikvie). Liturgia od 2. stor. slávila „dies natalis“ (zrodenie pre nebo) – deň mučeníkov a od 3. stor. začala sláviť aj Natale Sanctae Mariae (prevažne dňa 15. augusta). Dôvodom bolo Máriino nekrvavé mučeníctvo – „meč duše“, por. Lk 2, 35; Jn 19, 25-27. Apokryfy 4. stor. (najmä Transitus Mariae, gr. originál asi z 2. stor.) písali o tom, že Panna Mária bola oslávená aj s telom. Gr. metastasis, lat. transitus, znamenal prechod zo zeme do neba. Tieto apokryfy však nie sú vierohodné. V 5. stor. sa začal používať výraz usnutie (gr. koimesis, lat. dormitio) na neobyčajný prechod Márie do večnosti. Východná cirkev od 6. stor. slávila Dormitio – Sviatok usnutia Matky Božej dňa 15. au gusta, čo r. 600 nariadil aj cisár Mauritius (+602). Z východných otcov túto myšlienku najviac propagoval Ján Damaský (+749). Západná cirkev v Ríme začala sláviť Dormitio v 7. stor. Kon com 8. stor. sa názov sviatku zmenil na Nanebovzatie (gr. Analepsis, lat. Assumptio). Nanebov zatie je najstarší a celou Cirkvou slávený mariánsky sviatok (stále 15. augusta). Pravdu o Máriinom nanebovzatí ovplyvňovali rôzne mienky. Mních Usuard (+875) bol proti nanebovzatiu Máriinho tela a ďakoval Cirkvi, že sa nevyjadruje k veciam, o ktorých (histo ricky) nič nevie (por. 1 Tim 3, 15; Cirkev – opora pravdy). Spisy Cogitas me (asi Ambróz Aut pertus, +784) a Ades nobis (Pseudo-Augustín, 11. stor.) sa odmietavo stavali k nanebovzatiu. Ich myšlienky sa dostali aj do breviára, a tak po dlhý čas ovplyvňovali verejnú teologickú mienku. Avšak pápež Alexander III. (1159-1181) bol za nanebovzatie Márie (por. DH 748). Teologické školy neviedli o tejto otázke veľké polemiky, lebo sa v podstate neprotivila žiadnej dogme. V 13. stor. bol do breviára vložený nový text (pravdepodobne z diela Ad interro gata, od neznámeho autora), ktorý bol za nanebovzatie. Aj Tomáš Akvinský (+1274) bol za na nebovzatie: „Od tejto kliatby, t.j. obrátenia sa na prach, bola Panna Mária zachránená, pretože vstúpila do neba s telom“ (Expositiones salutationis angelicae; por. aj Theologická summa III., 83, 5, 8; 27, 1). Po Tridentskom koncile bola reforma breviára. Nový breviár preferoval teolo gické texty za telesné nanebovzatie. A to malo rozhodujúci vplyv na teologické dozrievanie a pokrok. Pápež Benedikt XIV. (1740-1758) opatrne pripustil: „Nanebovzatie je zbožná mienka.“ Teológovia, kardináli aj vladári (napr. španielska kráľovná Izabela II., +1904) podporovaní zbožnosťou veriacich, žiadali pápeža o vyhlásenie nanebovzatia za dogmu. Prvým žiadateľom bol servita Cesario Shguanin (+1769). Na Prvom vatikánskom koncile (r. 1870) 195 biskupov podpísalo petíciu za vyhlásenie dogmy o nanebovzatí Panny Márie. Koncil však bol kvôli prusko-francúzskej vojne náhle prerušený. V r. 1946 sa pápež Pius XII. (1939-1958) listom Deiparae Virginis obrátil na biskupov celého sveta s otázkou, ako zmýšľajú oni a ich veriaci o pravde Máriinho nanebovzatia. Keďže mienka svetovej Cirkvi bola v absolútnej väčšine kladná, tak pápež 1.11.1950 Máriino nanebov zatie vyhlásil za dogmu. Rozumová úvaha25 Máriina smrť bola po biologickej stránke prirodzená. Nech bola biologická príčina Mári inej smrti akákoľvek, možno povedať, že jej prechod z tohto života do druhého bol dozretím do milosti slávy, čo možno vyjadriť aj slovom „usnutie“ (Ján Pavol II., 1978-2005). Tomáš Akvinský (+1274) učil, že Mária je dokonale blažená aj s telom, s ktorým bola vzatá do neba (por. Theologická summa III., 27, 1; III., 83, 5). Karl Rahner (+1984) r. 1952 napísal: „Nanebovzatie nemôžeme podopierať vedľajšími dôkazmi (nemáme hrob, nemáme ostatky). Dôkaz musí pozostávať z plnosti toho, čo už o Márii bezpečne vieme: a) prijímame, že Mária je „už teraz“ v blaženej nezmeniteľnosti; b) Máriina blaženosť musí byť dokonalá; bola dokonalejším spôsobom vykúpená ako my; c) dokonalosť Máriinej blaženosti by bez telesného oslávenia nebola úplná.“ Dogma o Máriinom nanebovzatí je vyššou formu kanonizácie (Jozef Ratzinger). Magistérium Dogma: „Panna Mária bola s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy.“ Por. Gn 3, 15; Jn 14, 2-3; Zjv 12, 1; pápež Pius XII. (1939-1958), konštit. Munificentis simus Deus, r. 1950, DH 3903; konštit. Lumen gentium 59; KKC 966, 2853. Ide o plnosť a blaženosť, ktoré dostala Mária, jej nepoškvrnená duša a panenské telo; ide o dokonalé pripodobnenie sa vzkriesenému Kristovi; ide o obraz a potešiteľný dôkaz uskutočňo vania vrcholnej nádeje, že oslávenie bude šťastným údelom všetkých, ktorých Kristus urobil svojimi bratmi a sestrami, por. exhort. Marialis cultus 6. Na Západe predstavujú obrazy nanebovzatie tak, že Mária sa vznáša nad zem, do nebies za sprievodu anjelov. Ikony Východu predstavujú toto tajomstvo inak. Mária nevystupuje, leží... a k nej zostupuje oslávený Ježiš tak, ako príde v parúzii. Posolstvo oboch vyjadrení je jedno – celé Máriino nanebovzatie (duša i telo) je Božie dielo. Cirkevný obsah náuky o Máriinom nanebovzatí Katolícka cirkev náukou o Máriinom nanebovzatí vyznáva: - Mária ukončila pozemský život (in statu viae); čas skúšky a zásluh. - Pán Boh Máriu oslávil s telom i dušou v nebi (in statu visionis, in statu patriae). Definícia dogmy nehovorí nič o spôsobe Máriinho vzkriesenia, ani o vzťahu medzi po zemským a osláveným telom. Takisto použijúc výraz „ukončenie behu života“ sa definícia vyhla slovu „smrť“. Ukončenie behu života znamená vystúpenie z časopriestoru pod vplyvom najvyš- šej milosti. Ukončenie behu života znamená iný druh smrti, než akým zomierajú iní ľudia. Mariológia
Katarina Emmerichova to popisuje najlepsie a to..ked bol Adam a Eva ludia sa mali rodit krasnym sposobom..vlastne laskou a ta laska plus bozi zazrak by stvoril v brusku dieta a narodilo by sa tiez bozim zazrakom hned z bruska von..nie ako to pozname teraz lebo tym hriechom sme prisli o tuto moznost ale Boh nedovolil aby sa tymto sposobom narodil nas Ježiš a takisto aj Mária..
Mária – vždy svätá Panna! Katolícka cirkev definuje panenstvo ako pevnú vôľu navždy sa zrieknuť sexuálnej aktivity v nikdy neporušenom subjekte – muž či žena (František Tondra, +2012; por. KKC 2337). Panenstvo je teda aj čnosť aj stav- čnosť; dobrovoľné zrieknutie sa sexuálneho zážitku pre Božie kráľovstvo- stav; telesná, fyzická neporušenosť; t.j. „nepoužitie daru pohlavnosti“ Po materiálnej …Viac
Mária – vždy svätá Panna! Katolícka cirkev definuje panenstvo ako pevnú vôľu navždy sa zrieknuť sexuálnej aktivity v nikdy neporušenom subjekte – muž či žena (František Tondra, +2012; por. KKC 2337). Panenstvo je teda aj čnosť aj stav- čnosť; dobrovoľné zrieknutie sa sexuálneho zážitku pre Božie kráľovstvo- stav; telesná, fyzická neporušenosť; t.j. „nepoužitie daru pohlavnosti“
Po materiálnej stránke telesná neporušenosť znamená, že subjekt nikdy dobrovoľne nevykonal úplnú sexuálnu akciu (u muža – dobrovoľný výron semena; u ženy – dokonané sebaukájanie či súlož, pri ktorej sa pretrhne hymen, alebo aspoň rozšíri vagína). Po morálnej stránke neporušenosť panenstva znamená trvalé zrieknutie sa každej i vnútornej sexuálnej akcie.
Preto mienka, že Panna Mária bola „normálne zamilovaná“ do Jozefa (teda aj s prvkom telesnosti) popiera trvácnosť jej panenstva. Normálny a morálne čistý úmysel žiť manželsky znamená čnostnú stratu panenstva.
Pojem „čisté srdce“ v širšom zmysle slova znamená nemať hriech, byť svätý. V úzkom zmysle slova znamená nemať hriech proti 6. a 9. prikázaniu (oblasť pohlavnosti). Ak je takáto čistota dokonalá, volá sa panenstvo. Boží nárok na panenstvo súvisí s absolútnou Božou dominanciou. Boh má rád, veci neporušené a nepoužité: (Aj v predmanželská čistota)
„(Pán) má rád toho, kto má čisté srdce, a milí sú mu neporušení“ (Prís 22,11). „Milosť so všetkými, čo milujú nášho Pána Ježiša Krista v neporušenosti“ (Ef 6, 24). „Nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte“ (Mk 11,2). Por. aj Prís 2, 7; 11, 3; Múd 2, 23; 1 Sol 5, 23; Jak 1, 4; 1 Pt 3, 4. Nikto, okrem Boha, totiž nemôže požadovať, aby sa veľký a dobrý dar pohlavnosti správne nepoužil. Mariológia
To je článok Viery. Tomu ani nemôžeme rozumieť. Narodil sa z Márie Panny. Práve preto je to Božie znamenie, že to prekračuje prirodzený poriadok. Nie je to proti rozumu. Bohu je možné všetko, je to nad náš rozum.
