Svätý J Á N I. -pápež a mučeník-sviatok 18.máj

Zo zašlej,šerej priepasti časov,spred 1500 rokov sa z dejín vynára hrdinská postava pápeža Jána I...ktorý sa dostal do sporu s mocným vládcom vtedajšej Itálie,arianskym kráľom Teodorichom I.Kráľ si chcel pápeža získať na svoju stranu a nakoniec ho obvinil so sprisahania s Rimanmi proti jeho vláde...starého a chorľavého pápeža uväznil a vo väzení dal týrať a mučiť hladom...čomu pápež zakrátko aj podľahol a umrel ako väzeň vo väzení 18.mája r.526...Boh zakrátko povolal k sebe na súd boží aj arianskeho,gótskeho kráľa Teodoricha I.Ján I. bol posledným pápežom z rady nepretržitých svätcov-pápežov,ktorý sa uctieva aj ako mučeník...bol pápežom necelé 3 roky...

Svätý Ján I. (narodený v Toskánsku , zomrel 526 v Ravenne ) bol rímskym biskupom ( pápežom ) od roku 523 (uvádza sa 13. august ) do roku 526 (uvádza sa 18. máj ).

Život

Cirkev sa pod vedením Jána I. ujala sprostredkujúca rola medzi východorímskym cisárom Justinom I. a ostrogótskym kráľom Theodorichom . Ten však nechal pápeža zatknúť, lebo ho podozrieval zo sprisahania s Rimanmi. Počas svojho väznenia pápež za niekoľko dní zomrel. Jeho telo bolo prevezené k pohrebu do baziliky svätého Petra .

Svätý Ján I.-pápež a mučeník-sviatok 18.máj

Ján I.-pápež

18. mája, nezáväzná pamiatka

Postavenie:

pápež

Úmrtie:

526

ŽIVOTOPIS
Pochádzal z Toskánska a bol synom Konstanciovým. Stal sa arcikňazom pri sv. Jána v Lateráne a 13. 8. 523 bol zvolený pápežom. V Ríme obnovil kostol sv. Felixa a Adaukta pri ostijskej ceste. Postaral sa o zavedenie kresťanského letopočtu, datovania historických udalostí podľa roku Kristovho narodenia. Počiatočný rok vypočítaval mních Dionys Malý a neskoršími prepočtami sa zistilo, že sa zrejme pomýlil o 4-7 rokov, že k narodeniu Pána došlo skôr.

Ján I. bol prvým pápežom, ktorý cestoval do Konštantínopolu. K ceste ho prinútil starnúci ostrogotský kráľ Teodorich vládnuci nad Talianskom, ktorý chcel, aby cisár sídliaci v Konštantínopole zanechal všetkých akcií proti ariánom a dokonca aby sa vrátili tí, ktorí sa z ariánov stali katolíkmi. Pápež požiadavky o ariánoch odmietol, k ďalším rokovaniam bol voľný. Kráľ dal pápeža posadiť do lode aj s niektorými biskupmi, vrátane ravenského Eklesia a vznešeného pápežovho sprievodu z Ríma.

V Konštantínopole bol pápež vítaný ľuďom i duchovenstvom a cisár Justin I., prijímajúc ho ako Petrovho nástupcu, pred ním kľakol. Pápež predniesol Teodorichove požiadavky, okrem tých, ktoré sa týkali ariánov. Na Veľkú noc r. 525 slúžil latinsky slávnu svätú omšu a korunoval cisára. Pápežovi bola všade dávaná výrazná prednosť aj pred patriarchom. Keď sa po Veľkej noci pápež vrátil do Talianska, len vkročil do Ravenny, dal ho kráľ Teodorich uväzniť a rôzne trýzniť, okrem iného aj od hladu. Pápež asi už bol chorý z cesty a sužovanie duševné i fyzické ho premohlo, takže v ďalšom roku vo väzení v Ravenne zomrel.

Pochovaný bol pred ravenskými hradbami. Pri jeho pohrebe bol podľa Maximiánových letopisov uzdravený jeden posadnutý zlým duchom. Po smrti Teodoricha, ktorý sa stal nepriateľom Ríma a všetkých katolíkov, boli pozostatky pápeža Jána I. prevezené do svätopetrského chrámu a pochované v jeho portiku. Na hrob bol daný nápis: "Veľkňazi Pána, padáš ako obeť Kristova. To je spôsob, akým si pápeži vydobývajú zasľúbenie Božieho."

Svätý
Ján I.

53. pápež

Ján I.
Cirkev

rímskokatolícka
Zvolenie

13. augusta 523
Pontifikát skončil

18. mája 526
Predchodca

Hormisdas
Nástupca

Felix III.
Osobné údaje
Dátum narodenia

okolo 470 ?
Miesto narodenia

Toskánsko
Dátum úmrtia

18. mája 526
Miesto úmrtia

Ravenna , Kráľovstvo ostrogótov
Miesto pochovania

Bazilika svätého Petra
Svätorečenie
Sviatok

18. mája
Uctievaný cirkvami

rímskokatolícka cirkev ,
gréckokatolícka cirkev a ďalšie cirkvi v spoločenstve so Svätou stolicou,
pravoslávna cirkev ,
anglikánska cirkev ,
luteráni

Teodorich Veľký (písané aj Theodorich; po nemecky aj Theoderich, po španielsky Teodorico; * 453, neďaleko Carnuntum, Západorímska ríša – † 30. august 526, Ravenna, Ostrogótske kráľovstvo) z rodu Amalovcov bol od roku 474 kráľom Ostrogótov.

Gótsky kráľ

Teodorich pochádzal z gótskeho rodu Amalovcov, ktorého príslušníci patrili ku skupinám Ostrogótov, ktorí sídlili v Hunmi ovládanej Panónii. V mladosti sa dostal ako rukojemník do Konštantínopola, kde získal značné vzdelanie a spoznával politické pomery. Keď sa potom stal roku 474 ostrogótskym kráľom, zameral sa na Východorímsku ríšu. Na Balkáne sa hlavným súperom jeho bojovníkov stala skupina gótskych foederátov, usídlená v Trácii, ktorá zastávala vysoko privilegované postavenie a mala blízko k panovníckemu dvoru. Na jej čele stál Teodorich Strabón. Panónski a trácki Góti bojovali, podnecovaní cisárom, proti sebe, vzápätí sa spojovali proti cisárovi a robili ničivé nájazdy do vnútrozemia ríše. Po Strabónovej smrti v roku 481 sa obe skupiny zjednotili pod vládou Teodoricha Amalu, a položili základy novému mocnému politickému celku Ostrogótov. Roku 483 uzatvorili s cisárom Zenonom, ktorý bol nútený rešpektovať Teodorichove úspechy, dohodu, na základe ktorej boli panónski Góti usadení v Dácii a Mézii a Teodorich vymenovaný za cisárskeho vojvodcu s vysokým ročným platom a konzulom na rok 484, čo predstavovalo pre barbarského kráľa nevídané pocty.

Vládca Itálie

Teodorich sa však nestal spoľahlivým spojencom cisára. Roku 486 vyplienili Ostrogóti Tráciu. Zenon sa rozhodol, že ich dostane preč z územia ríše. Obratne využil ich záujem o Itáliu - Teodorich už skôr navrhoval intervenciu Gótov s cieľom vrátiť na trón zosadeného cisára – a poveril ho úlohou skoncovať s germánskym kráľom Odoakerom, ktorý sa medzitým začal správať v Itálii ako suverénny vládca. Cisár iste nepočítal s tým, že by prostredníctvom Ostrogótov mohol sám ovládnuť Itáliu. Centrum bývalej Rímskej ríše zostalo v rukách barbarov, výsledkom Teodorichovej akcie bolo len vystriedanie jedného germánskeho vládcu druhým.

Roku 488 odtiahli Ostrogóti na čele so svojim kráľom Teodorichom z Balkánu. Teodorich dobyl do roku 493 celú Itáliu a dohodol sa s Odoakerom o spoločnej vláde. Potom ho dal zabiť a sám zaujal jeho miesto námestníka byzantského cisára (cisár Anastasios I. mu dokonca požičal odznaky cisárskej hodnosti). Fakticky sa Teodorich stal nezávislým vládcom a snažil sa obnoviť Západorímsku ríšu. Svoje postavenie chcel zaistiť zväzkom germánskych ariánskych ríši na území bývalej rímskej ríše, čo mu znemožnil jeho švagor franský kráľ Chlodovik I., ktorý sa dal pokrstiť a prijal oficiálne nikajske učenie. Podmanil si pápežstvo a dosadzoval pápežov. V rokoch 497 - 498 vyhovel cisár Anastasios I. Teodorichovej žiadosti, uznal legitimitu jeho vlády a dokonca mu vrátil odznaky cisárskej moci, ktoré Odoaker pred rokmi poslal do Konštantínopola. Neskôr dal pod tlakom okolností dokonca najavo, že Teodoricha chápe ako seberovného rímskeho vládcu.

Vo vnútornej politike nadviazal na antickú tradíciu a jeho ponímanie panovníckej moci zodpovedalo neskororímskemu cisárstvu. Rešpektoval senát aj katolícke obyvateľstvo, usiloval sa o romanizáciu Gótov. V jeho období vznikli vynikajúce literárne (Cassiodorus Senator, Boethius) a stavebné (sídelná Ravenna) diela neskorej antiky.

Ku koncu vlády sa zhoršil Teodorichov vzťah k východorímskemu cisárovi. Roku 524 dal kráľ bez súdu popraviť pre obvinenie zo sprisahania niekoľkých významných mužov, predovšetkým senátorov. Medzi nimi bol filozof Boethius a významný patricij Symmachus.

Nástupcovia

Po Teodorichovej smrti sa jeho nástupcom stal vnuk Atalarich, ktorý však bol neplnoletý, preto sa vlády ujala Teodorichova dcéra Amalaswintha.