S Ť A T I E svätého J Á N A K R S T I T E Ľ A -sviatok 29.august
Všetci už boli opití vínom,keď Herodias kázala svojej mladučkej dcére Salome,aby sa obliekla ledabolo ako tanečnica a tancovala pred kráľom a hosťami.Salome tak zatančila svoj hriešny a nemravný tanec,že kráľ bol udivený a slúbil tanečnici,čo bude chcieť...a sľub dal,pred hosťami.Salome nevedela,čo by mala žiadať a tak utekala k matke sa poradiť.
Teraz,alebo nikdy ...povedala si Herodias...žiadaj hlavu Jána Krstiteľa...na mise...A tak Salome aj žiadala,kráľ sa rýchlo prebral z opilosti a zvážnel...no toto...Ján je významný prorok,uctievaný ľudom...žiadaj si iné...ale tvrdohlavá Salome nepovolila...sľubil si...slovo kráľa...vtedy aj Herodias sa pustila do pripitého kráľa...vydaj rozkaz...lebo potom slovo kráľa už nemá nijakú cenu a hostia budú vidieť,aký je kráľ slaboch.Tak Herodes rozkázal...
Bola už noc,keď 4 vojaci odomkýnali kobku väzenia v pevnosti Macherus,kde sa aj slávnosť konala a spiaceho Jána chytili,strhli šaty a mečom mu odťali hlavu...a skrvavenú hlavu niesli do hodovnej miestnosti a podali na mise Salome a tá ju dala matke...Herodias vyskočila radosťou...jej nepriateľ bol zabitý...vytiahla jazyk Jána a dopichala ho ihlicou...za jeho karhanie.Jánovi učeníci zobrali telo a pochovali...Tak skončil slávny prorok,ktorý za pravdu zaplatil svojím životom.
Ale neskôr všetci dostali svoju odmenu.Herodes Antipas v Ríme bol r.38 bol súdený rím.cisárom Caligulom a odsúdený do vyhnanstva s Herodias i Salome do Gálie,odkiaľ ušli do Španielska,kde biedne zahynuli.Aj Salome na úteku v zime po ľade chcela prebehnúť po zmrznutej rieke,ale uprostred rieky sa ľad preboril a Salome spadla do ľadovej rieky a držala sa ľadovej kryhy,snažila sa dostať na ňu,ale iná veľká kryha ľadu riečným prúdom narazila do kryhy,kde sa držala Salome a ostrý ľad ako britva jej odrezal hlavu a rozmliaždil hruď...Tak skončila neslávna tanečnica...
Boh nie je náhlivý,ale pamätlivý a potrestá vinníkov aj vraždu.Antipas aj Herodias biedne skončili a Salome tiež prišla o hlavu...
Spomienka na hrdinskú mučenícku smrť posledného veľkého proroka Starého zákona-Jána Krstiteľa ostala aj v prvotnej cirkvi a je starobylá a slávi sa 29.augusta...
Sv. Ján Krstiteľ, predchodca Pánov, bol synom Zachariáša a Alžbety. Podľa evanjelistu Lukáša bol Jan Krstiteľ príbuzný s Ježišom. Janova matka Alžbeta bola sesternicou Ježišovej matky Panny Márie. Archanjel Gabriel zvestoval starozákonnému kňazovi Zachariášovi pri bohoslužbe v jeruzalemskom chráme, že se mu narodí dlho očakávaný syn a že ho má pomenovať Jan. Jan Krstiteľ sa narodil približne pol roka pred Ježišom. V dobe, keď nariadil Herodes povraždiť neviniatka utiekla Alžbeta so synom do hôr, kde se ukrývala. Kráľ nútil Zachariáša, aby vyzradil, kde dieťa ukrýva, ale ten neprezradil a tak ho zabili. O mučeníckej smrti Jána Krstiteľa za kráľa Herodesa Antipasa, píšu evanjelisti Marek, Matúš, Lukáš ako aj veľký židovský dejepisec Jozef Flávius. Herodes ho dal uväzniť, pretože mu vyčítal jeho nemravný život. Herodova cudzoložná manželka Herodiada dosiahla, že ho dal stať.
Čítanie zo svätého evanjelia podľa sv. Marka, ktoré sme počuli, nám zobrazuje dva typy ľudí. Obidve skupiny sa snažia riešiť prázdnotu života, v ktorej sa ľudia po vyhnaní z raja ocitli. Existujú v podstate dva spôsoby riešenia prázdnoty života, ale iba jediná skutočná možnosť: pokánie alebo zábava. Skutočnou možnosťou je návrat k Bohu pokáním. Skupina okolo kráľa Herodesa chápe život len ako príležitosť k zábave. Chcú si za každú cenu bezohľadne užiť, bez ohľadu na Boží zákon. Ján Krstiteľ je predstaviteľom ľudí, ktorí v kajúcnosti hľadajú stratené priateľstvo s Bohom. Aj trend našej modernej doby je pomýlený v tom, že nám chce nahovoriť, že zmyslom nášho života je užiť si a zabaviť sa. V podstate pre človeka existuje len jedna skutočná zábava a ozajstný zážitok: Nájsť Boha v kajúcnosti srdca.
Svätý kňaz Béda Ctihodný sa takto zamýšľa nad Jánom Krstiteľom: „Pánov blahoslavený predchodca v narodení, hlásaní a smrti osvedčil vo svojom zápase silu, hodnú pohľadu neba, lebo ako hovorí Písmo:„A hoci v očiach ľudí“ pretrpel „muky“, jeho „nádej je plná nesmrteľnosti“. Právom opäť slávime jeho narodeniny, lebo on nám tento deň urobil svojím vlastným mučeníctvom slávnym a ozdobil ho ružovou žiarou svojej krvi. Právom uctievame jeho pamiatku s duchovnou radosťou, veď on uzavrel svedectvo, ktoré vydal pre Pána, pečaťou mučeníctva..
Žiadali si smrť, ktorá ich aj tak z prirodzenej nevyhnutnosti, neodvratne čakala, aby ňou vyznali Kristovo meno a získali palmu večného života. Preto správne hovorí Apoštol: „Veď vy ste od Krista dostali milosť nielen v neho veriť, ale aj trpieť pre neho.“ Hovorí teda, že je to Kristov dar, keď vyvolení trpia pre neho, lebo inde vraví: „Utrpenie tohoto času nie sú hodný porovnania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť.“
Pánov predchodca
(1. stor.)
V liturgickom kalendári rímskej Cirkvi sú dva sviatky sv. Jána Krstiteľa: 24. júna sa slávi jeho narodenie a 29. augusta jeho mučenícka smrť. Hlavný z nich je prvý, ktorý má stupeň liturgickej slávnosti.
Okrem novozákonných kníh hovoria o sv. Jánovi Krstiteľovi aj niektoré iné spisy, z ktorých najvýznamnejšie sú Židovské starožitnosti židovského historika Jozefa Flavia z 1. storočia. No hlavné údaje o živote a pôsobení Pánovho predchodcu máme z evanjelií. O jeho narodení a detstve sa dozvedáme z 1. kapitoly Lukášovho evanjelia. O jeho ďalšom živote a pôsobení hovoria všetci evanjelisti.
Ján Krstiteľ bol synom židovského kňaza Zachariáša a jeho manželky Alžbety. Podľa najstaršieho podania bývali títo manželia v dedinke Ain Karim, vzdialenej asi 7 km na západ od Jeruzalema. Evanjelium prízvukuje, že obaja boli spravodliví pred Bohom, lebo žili podľa božích prikázaní a podľa predpisov Mojžišovho zákona. No chýbalo im to, čo si každá izraelská rodina cenila najviac, a to boli deti. Bohabojní manželia často prosili v modlitbe, aby im Boh doprial potomka, ale márne. Medzitým roky pokročili a Zachariáš s Alžbetou podľa prirodzených predpokladov stratili už nádej na dieťa.
A tu zasiahol Boh mimoriadnym spôsobom. Keď raz konal Zachariáš službu v jeruzalemskom chráme, zjavil sa mu anjel a oznámil, že Boh vyslyšal jeho modlitbu a dá mu syna. No nebude to obyčajné dieťa, ale Bohu zasvätený prorok a Mesiášov predchodca. Zachariáš nechcel veriť tejto nečakanej a nezvyčajnej zvesti, preto ho Boh potrestal prechodnou nemotou.
Alžbeta naozaj počala dieťa. Tešila sa tomu, ale bola i zmätená, takže sa istý čas skrývala so svojím tajomstvom. Ale napokon sa aj susedia a známi dozvedeli, čo sa stalo. K nim sa pripojila mladá Alžbetina príbuzná Mária z Nazareta, ktorá sa tiež mimoriadnym spôsobom stala matkou. Mária prišla pomáhať Alžbete a tá v prorockom osvietení v nej spoznala matku očakávaného Spasiteľa sveta. Toho Spasiteľa, ktorému bude jej syn pripravovať cestu.
Keď sa Alžbete narodil chlapec, na jej a mužovu žiadosť mu dali meno Ján, tak ako to Zachariášovi oznámil anjel. Ľudia sa tomu všetkému čudovali a pýtali sa, čo len bude z toho dieťaťa. Odpoveďou boli slová chválospevu jeho otca Zachariáša: "Ty, chlapček, sa budeš volať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred Pánovou tvárou pripraviť mu cesty a poučovať ľud o spáse, že sa mu odpustia hriechy..." (Lk 1,76n.)
O Jánovom detstve nevieme nič bližšie. Evanjelista iba všeobecne poznamenáva: "Chlapček rástol a zosilnieval na duchu. A žil v pustatine až do dňa, keď vystúpil pred Izraelom." (Lk 1,80.) Nevieme, odkedy žil mladý Ján v pustatine. Môžeme iba predpokladať, že jeho rodičia, pokročilí vekom, už dlho nežili, a tak sa Ján skoro stal sirotou. Ako Bohom zvlášť omilostené dieťa si už od útleho veku zvolil tvrdý asketický život v Judskej púšti. Niektorí si myslia, že dospieval v asketickej kumránskej komunite na severozápadnom brehu Mŕtveho mora, ale nejestvujú priame dôkazy na potvrdenie tejto domienky. Mohol však nejako poznať kumránskych esénov, lebo jeho spôsob života a vystupovania prezrádzali istú podobnosť s Kumránom.
Zdržiaval sa v blízkosti priechodov cez rieku Jordán a tam vyzýval ľudí na pokánie. Kajúcnici zo všetkých spoločenských skupín mali napraviť svoje zmýšľanie a svoj život. Jánove odporúčania boli veľmi praktické. Keď sa ho ľudia pýtali, čo majú robiť, odpovedal: "Kto má dve tuniky (košele), nech sa podelí s tým, kto nemá ani jednu; a kto má potraviny, nech urobí podobne!" Mýtnikom odporúčal: "Nevyberajte viac, ako vám určili!" A vojakov napomínal: "Nerobte nikomu násilie, ani zlomyseľne nevydierajte, ale uspokojte sa so svojím žoldom!" (Por. Lk 3,10-14.)
Tých, čo prejavili túžbu po náprave života a vyznávali svoje hriechy, Ján krstil v rieke Jordán. Preto sa stal známym pod prímenom Krstiteľ, ktoré vošlo i do histórie.
Jánova čistá a silná osobnosť priťahovala mnohých. Našli sa aj takí, čo chceli byť jeho žiakmi a pomocníkmi. Ján ich prijímal, viedol ich k asketickému životu, učil ich modliť sa... Ale zároveň ich pripravoval na príchod niekoho, kto je oveľa väčší ako on. Aj ľuďom, ktorí ho pokladali za Mesiáša alebo aspoň za proroka, jasne hovoril: "Ja nie som Mesiáš, ani prorok. Ja som iba hlas, ktorý sa ozýva na púšti. Ja vás krstím vodou, ale po mne príde mocnejší, ktorému nie som hoden rozviazať remienky na obuvi. Ten vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom." (Porov. Jn 1,19-27; Lk 3,15n; Mk 1,7n; Mt 3,11n.)
Jedného dňa sa prišiel dať pokrstiť aj ten, ktorému Ján pripravoval cestu. Bol to Ježiš z Nazareta. Ján ho nemal možnosť predtým poznať, ale pri stretnutí v Jordáne neklamne vycítil, že je to on. Preto ho najprv nechcel ani pokrstiť, ale na Ježišovo naliehanie ustúpil. Ježišov krst sprevádzali mimoriadne úkazy, ktoré spomínajú všetci evanjelisti. Ale zdá sa, že ich zreteľne postrehol iba Ján Krstiteľ, čo by lepšie zodpovedalo ďalšiemu vývoju udalostí. Azda najpresnejšie je v tomto prípade Jánovo evanjelium, ktoré uvádza Krstiteľove slová: "Uzrel som Ducha zostupovať z neba ako holubicu a spočinúť na ňom. Ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi oznámil: Na koho uzrieš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to j e ten, ktorý má krstiť Duchom Svätým." (Jn 1,23n).
Ježišovým vystúpením na verejnosť sa Jánova životná úloha chýlila ku koncu. Naznačuje to odchod dôverných Jánových učeníkov k Ježišovi. Spomína ho podrobne Jánovo evanjelium: "Na druhý deň Ján stál znova (na zvyčajnom mieste) i s dvoma učeníkmi. A uprúc zrak na Ježiša, ktorý tade prechádzal, povedal: 'Hľa, Baránok Boží!´ I počuli tie slová oní dvaja učeníci a odišli za Ježišom." Evanjelium prezrádza meno jedného z tých učeníkov; bol to Andrej, brat Šimona - Petra. Druhým učeníkom bol nepochybne sám evanjelista Ján, ktorý zo skromnosti nespomína svoje meno, ale uvádza také podrobnosti, aké mohol vedieť iba priamy účastník udalosti, ktorá naňho hlboko zapôsobila.
Hoci niektorí Jánovi učeníci odišli za Ježišom, iní ostali pri svojom obdivuhodnom učiteľovi a žiarlili na Ježiša, že ľud ide za ním. Vtedy im Krstiteľ pripomenul: "Vy sami ste svedkami, že som povedal: ,Ja nie som Mesiáš, ale som pred ním poslaný.´ On má vzrastať, ja však ubúdať." (Jn 3,28.30.) A azda preto, aby mali jasnejšie v tejto veci, poslal dvoch učeníkov k Ježišovi, aby sa ho priamo spýtali: "Ty si ten, čo má prísť, alebo na iného čakáme?" Ježiš v ich prítomnosti uzdravil viacerých chorých a potom im povedal: "Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú, chudobným sa hlása radostná zvesť (evanjelium)." (Por. Lk 7,18-22.)
Ján Krstiteľ bol predchodcom Ježiša Krista nielen životom a hlásaním Božieho kráľovstva, ale aj svedectvom krvi. Galilejský štvrťvladár Herodes dal najprv Jána uväzniť za to, že mu vyčítal nezákonný vzťah s Herodiadou, manželkou svojho brata Filipa. Herodesovi zasahovali do živého Krstiteľove výčitky, ale uznal, že sú oprávnené; preto sa uspokojil iba s Jánovým uväznením. No nebola spokojná jeho konkubína Herodias, ktorá napokon dosiahla, že vladár dal Jána sťať.
Je prirodzené, že Ján Krstiteľ patril už od najstarších čias medzi najväčšmi uctievaných svätých. Svedčia o tom kresby v katakombách, liturgické texty, sviatky vo východnej i západnej Cirkvi, rozličné prejavy ľudovej úcty, množstvo jemu zasvätených kostolov. Medzi ne patrí aj bývalý univerzitný kostol v Trnave, ktorý sa po utvorení slovenskej cirkevnej provincie roku 1978 stal sídelným kostolom trnavského arcibiskupstva, a tým aj hlavným (metropolitným) kostolom Slovenska.
Zťatie sv. Jána Krstiteľa.
Dňa 24. júna slávi sv. cirkev deň narodenia sv. Jána Krstiteľa, a pamiatku jeho zťatia 29.augusta , lebo on bol posledný a najväčší z prorokov Starého Zákona, ktorí svedectvo vydávali o zasľúbenom Spasiteľovi sveta. Bolo to za času panovania rimského cisára Tiberia, pod ktorého vládu i Svätá Zem náležala, v tridsiatom roku života Spasiteľovho.
Keď veľký prorok a predchodca Ježiša Krista, Ján opustil púšť, na ktorej posiaľ žil, v kajúcnom rúchu na brehu rieky Jordánu, neďaleko mesta Jericha, sa objavil, a blízky príchod Mesiáša ohlasoval. Všetok ľud z okolitých krajov hrnul sa na brehy Jordánu, aby počul divotvorného proroka, ktorý svojimi ohnivými kázňami mysle všetkých bázňou naplňoval pred budúcim súdom Božím, a k úplnému pokániu vzýval.
On krstil tých, ktorí sa napravili a svoje hriechy vyznali, v rieke Jordáne, na znak ich vnútorného očistenia a znovuzrodenia duševného. V šiestom mesiaci prišiel k nemu sám božský Vykupiteľ a dal sa od neho pokrstiť. Duch svätý v podobe holubice vznášal sa nad hlavou Spasiteľovou a Boh Otec zvolal s výsosti: «Toto je môj milý syn, v ktorom sa mi zaľúbilo!» A Ján poukázal ľudu na predpovedaného Spasiteľa sveta, ktorý prišiel zmazať hriech a otvoriť brány nebeského kráľovstva.
On vyznal, že nie je Kristus, ani Eliáš, ani prorok, ale len hlasom volajúcim na púšti, a že len vodou krstí, aby Židia tým ochotnejšie prijali Mesiáša, ktorému nie je hoden ani len remienky na obuvi Jeho rozviazať a ktorý sa už objavil. I bičoval ostrými slovami pokrytstvo Farizejov, neveru Saducejov, nespravodlivosť Publikánov a nemravnosti na panovníckom dvore.
Židovský kráľ Herodes Antipas odohnal svoju zákonitú prvú manželku Phasaelis,dcéru kráľa Aréta a oženil sa s Herodiadou, manželku svojho brata Filipa. Sv. Ján predstúpil, ako predtým Eliáš pred kráľa Achaba, pred Herodesa a neohrožene riekol: «Nesmieš mať manželku brata svojho!» Herodes ctil veľmi horlivého proroka a bál sa ľudu ublížiť jeho obľubencovi, ktorý ho už často pre jeho hriechy karhal.
Ale bezbožná ,zmyselná a panovačná Herodiada, ktorej bol rozkošný život milší pri dvore Herodesovom, než poctivosť poriadneho manželstva a ktorej bol sv. Ján, kritik ohavného cudzoložstva, o mnoho nepríhodnejším a odpornejším, než Herodesovi, štvala slabého a hriešneho kráľa, kým nedal sluhu Božieho chytiť a do žalára na pevnosť Macherus odviesť.
A keď učeníci Jánovi odišli, riekol božský Spasiteľ o sv. Jánovi ku všetkému ľudu: «Čo ste vyšli vidieť? Proroka? On je viac než prorok!» A tento veľký posledný prorok Starého Zákona, ktorý príchod Spasiteľa ohlasoval, mal zomrieť mučeníckou smrťou, ako jeho predchodcovia. Herodes, kráľ Galilejský to bol, ktorý ho dal zavraždiť.
Asi za rok sedel sv. Ján vo väzení na pevnosti Macherus. Kráľ z Arabie Aretus, ktorého dcéru mal Herodes za manželku a ktorú od seba odohnal, chcel sa pomstiť za svoju pohanenú dcéru a tiahol s veľkým vojskom proti Herodesovi. Ani tento nelenil, ale zobral svoje vojsko a išiel mu naproti. I prišiel na svoju pevnosť Macherus, v ktorej sv. Ján väznený bol. Tu slávil deň svojho narodenia i zvolal a pozval všetkých hodnostárov ku skvelej hostine.
Dcéra Herodiadina, krásna Salome, vstúpila do jedálne, keď sa kráľ Herodes a jeho sa hostia opili, a tancovala tak skvele, že ju všetci hostia obdivovali a kráľ Herodes sa zaprisahal, že jej všetko vyplní, o čo žiadať bude, čo by ho to i polovicu kráľovstva stálo. Natešená tanečnica bežala k hriešnej matke a pýtala sa jej, čo by mala od kráľa žiadať. Čo bolo cudzoložnici vítanejšieho?
Táto žiadosť naplnila slabého Herodesa hrôzou; ale zaprisahal sa, a chcel pre hostí, ktorí jeho prísahu počuli, sľub svoj vyplniť. A rozkázal vojakom: aby šli do väzenia, hlavu sv. Jána zťali a tanečnici odovzdali. Keď vrahovia odovzdali zťatú hlavu svätého Jána ľahkomyseľnej tanečnici, zaniesla ju táto svojej nemravnej,skazenej matke.
Svätý Hieronym rozpráva, že zlostná cudzoložnica Herodias nezhrozila sa nad zťatou hlavou mučeníkovou, ale že otvorila ústa jej, vytiahla jazyk, ktorý ju karhal, a dopichala ho ihlicou. Takou smrťou zomrel sv. Ján Krstiteľ v 32. roku svojho svätého života, následkom zlosti cudzoložnej ženy! Hlavu jeho zahrabali vojaci Herodesovi na zámku Macherus.
Keď cisár rimský Kaligula Herodesovi Agripovi, ktorý v súsednej Sýrii panoval, hodnosť kráľovskú potvrdil, nahovorila ctižiadostivá Herodias kráľa Herodesa Antipa, aby i on do Ríma išiel, cisára o pomoc a o potvrdenie hodnosti kráľovskej prosil.
Tak stratil nemravný Herodes Antipas svoju česť, hodnosť, život i dušu! Ale i samopašná tanečnica Salome dosiahla svoju odplatu. Keď utekala pred uväznením po zamrznutej rieke, prelomil sa ľad a Salome spadla do ľadovej rieky a snažila sa vyplávať a chytila sa ľadového kryhy,ale vodný prúd rieky narazil inou ľadovou kryhou na tú,ktorej sa držala Salome a ostrým nárazom jej ľad odrezal hlavu a rozpučil krk a prsia...tak skončila ľahkomyselná,nemravná princezná-tanečnica . Sv. cirkev slávi dnes pamiatku, ako už od pradávnych časov, zťatia sv. Jána Krstiteľa, predchodcu Pánovho a posledného mučeníka-proroka Starého Zákona.
V Starom Zákone posielal Boh z času na čas židovskému vyvolenému národu prorokov, aby karhal ľud, kňazov a kráľov, keď sa od Neho hriešnym životom svojím oddialili. Takým prorokom bol sv. Ján Krstiteľ. On zjavil sa medzi Židmi na rozhraní Starého a Nového Zákona. V mladom veku opustil rodičovský dom, išiel na púšť, a mŕtvil svoje telo prísnym pokánim. I vystúpil na brehu rieky Jordánu, hlásal pokánie a blízky príchod zasľúbeného Vykupiteľa.
Neohrožene išiel ku bezbožnému Herodesovi a karhal ho pre jeho neprávosti. Cudzoložnica Herodias obávala sa o svoj skvelý život na dvore hriešneho kráľa a dotierala na slabocha -kráľa, aby horlivého sluhu Božieho umlčal. Hriešna náchylnosť Herodesova ku bezbožnej Herodiade zapríčinila smrť mučenícku sv. Jánovi Krstiteľovi. Hriešnik náruživý poznal nevinnosť prorokovu a predsa vydal ho na smrť.
A sv. Ján stal sa prvou mučeníckou obeťou poslania Mesiášovho. Ale Boh potrestal zlostníkov, ktorí krv veľkého proroka vyliali! Kresťane, rozváž si, že najväčšie nešťastie, ktoré človeka v živote stretáva, je následkom jeho zlých náruživostí.
Učený Tertulian hovorí: «Viac je v nevinnosti žiť, než za ňu zomrieť.»
Modlitba.
Ó Bože, ktorý si sv. Jána Krstiteľa Svojmu človekom učinenému a zomierajúcemu Synovi za predchodcu ustanovil, popraj milostivé, aby sme i my tak, ako tento čo mučeník pravdy a spravodlivosti zahynul, za pravdu a spravodlivosť do smrti bojovali. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen.
Svätý Ján Krstiteľ je biblická postava, židovský náboženský učiteľ. Prídomok Krstiteľ pochádza z toho, že krstil ľudí a Ježiša Krista v rieke Jordán. Kresťanstvo, islam a mandeizmus ho považujú za proroka.
Dátum a miesto narodenia: Herodian tetrarchy
Dátum úmrtia: Machaerus, Jordánsko
Rodičia: Zachariáš, Alžbeta, Zechariah in Islam
Miesto posledného odpočinku: Nabi Yahya Mosque, Sebastia
Ján Krstiteľ bol náboženský horliteľ z 20. rokov 1. storočia. Je dosvedčený okrem Nového zákona aj Jozefom Flaviom v jeho spise Židovské starožitnosti. Ján Krstiteľ hlásal skorý koniec sveta (eschatológia) a tých, ktorí mu uverili, krstil v rieke Jordán, aby tak boli očistení od hriechov; podľa evanjelií pokrstil aj Ježiša (Krista).
Podľa Evanjelií ho dal sťať kráľ Antipasmius - brat kráľa Filipa ako odmenu Herodias za tanec jej dcéry Salome na oslave svojich narodenín. Jeho hlava mala byť donesená na mise pred stolujúcich hostí. Herodias sa nepáčilo Jánovo odsudzovanie jej a Herodesovho smilstva, pretože zákonne mala byť manželkou Filipa, nie Antipa.
Biblické podanie
Podľa Biblie bol Ján Krstiteľ synom židovského kňaza Zachariáša a jeho manželky Alžbety.
Sviatky
V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa slávia nasledujúce sviatky svätého úctyhodného a slávneho Pánovho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána: 23. septembra - Počatie, 7. januára - Zbor (resp. Zhromaždenie), 24. februára - Prvé a druhé nájdenie úctyhodnej hlavy, 25. mája - Tretie nájdenie úctyhodnej hlavy, 24. júna - Narodenie, 29. augusta Sťatie úctyhodnej hlavy.
Rímskokatolícka cirkev slávi 24. júna slávnosť Narodenie sv. Jána Krstiteľa.
Svätý
Sviatok: Narodenie – 24. jún; Mučenícka smrť – 29. august
* 24. jún (?) pol roka pred narodením Krista Ein Kerem (?) pri Jeruzaleme
† 29. august (?) po r. 29 Jeruzalem (?)
Význam mena Ján: Boh je milostivý (hebr.)
Atribúty: jahňa, palica, nádoba na krstenie, odev z ťavej kože
Patrón krajčírov, tkáčov, garbiarov, kožušníkov, farbiarov, sedlárov, hostinských , vinárov, debnárov, tesárov, architektov, murárov, kamenárov, reštaurátorov, kominárov, kováčov, pastierov, poľnohospodárov, spevákov, tanečníkov, hudobníkov, divadelníkov; jahniat, oviec a domácich zvierat; viničov; proti alkoholizmu, pri bolestiach hlavy, pri závratoch, úzkostiach, epilepsii, pri kŕčoch, bolestiach zubov; pred strachom a krupobitím
Ján Krstiteľ bol synom Zachariáša a Alžbety. Jeho príchod na svet sprevádzali neobyčajné udalosti. Zachariáš bol kňazom v jeruzalemskom chráme. Práve prinášal obetu Bohu, keď sa mu zjavil anjel Gabriel a zvestoval mu, že sa mu narodí syn. Keďže Zachariáš aj Alžbeta boli vo vysokom veku, Zachariáš neuveril. Hneď nato onemel. Prehovoril až potom, ako rozhodol, že jeho syn sa bude volať Ján, napriek všetkým židovským zvyklostiam. Ján žil na púšti v samote, živil sa lesným medom a korienkami rastlín, nosil oblek z ťavej kože, je symbolom radikálneho života s Bohom. Keď mal 30 rokov – okolo roku 27 – opustil púšť, aby na brehu rieky Jordán hlásal príchod Mesiáša, vyzýval na pokánie a krstil ľudí. Veľa ľudí išlo za ním. Prišiel aj Ježiš. Ján v ňom rozpoznal Spasiteľa. Ježiš po krste šiel hlásať radostnú zvesť do Galiley. Ján zostal pri Jordáne. Pretože napomínal vtedajšieho kráľa Herodesa pre jeho nemravný a hriešny život, Herodes ho dal uväzniť a neskôr na žiadosť jeho nezákonnej manželky Herodiady a jej dcéry Salome vo väzení sťať. Na Jánovo slovo viacero ľudí sa rozhodlo nasledovať „Božieho Baránka“ – napr. Ondrej a Ján. Ján Krstiteľ vystupuje ako posledný starozákonný prorok, predchodca Mesiáša. Sám Kristus sa o ňom vyjadril ako o najväčšom medzi narodenými zo ženy. Je to jedna z najväčších postáv dejín spásy.
Héródés Antipas (pred r. 20 pred nl – po r. 39 nl) bol syn Heroda Veľkého . V Galilei a Perei bol tetrarchom . Vládol v rokoch 4 pred nl – 39 nl. Podľa Nového zákona nechal popraviť Jána Krstiteľa a podľa Lukášovho evanjelia sa stretol s Ježišom Kristom pred jeho smrťou.
Život
Bol vychovaný v Ríme . Založil mesto Tiberias ako svoje sídlo. Nakoniec bol poslaný do vyhnanstva cisárom Caligulou a tam aj zomrel.
V kresťanstve
Podľa evanjelií nechal uväzniť Jána Krstiteľa , ktorý mu vyčítal, že sa oženil s Herodiadou . Jej dcéra Salome – evanjeliu nemenovaná – raz zatancovala na Herodovej hostine. Herodes bol z jej pôvabu taký unesený, že jej za jeden tanec sľúbil čokoľvek, o čo požiada. Salome si ako odmenu na nabádanie matky priala hlavu Jána Krstiteľa. Herodes ho potom neochotne nechal sťať a hlavu priniesť na mise na hostinu.
Podľa Lukášovho evanjelia sa Ježiš Kristus stretol Héródom, keď mu ho Pilát Pontský poslal, nech o ňom rozhodne. Chcel po ňom, aby mu ukázal zázrak, ale keď videl, že pre neho nič neurobí, poslal ho späť Pilátovi, nech si s ním robí, čo chce. Ten ho pod nátlakom ľudu nakoniec nechal ukrižovať.
Héródés Antipas
pred r. 20 pred nl
Judsko
Úmrtie
po r. 39 nl
Galie
Povolanie
politík a panovník
Choť
Phasaelis
Herodiada
Rodičia
Herodes Veľký a Maltake
Rod
Herodovia
Príbuzní
Salome II, Olympia, Herodes Archelaos , Antipatros, Herodes Boethos, Filip I. Herodes , Aristobulus IV a Alexander (súrodenci)
H E R O D I A S- júdská kráľovná,manželka kráľa Herodesa Antipasa
Rodinné vzťahy
Dcéra Aristobula IV. a jeho manželky Bereniky .
Vlastná sestra Herodesa V. (kráľ Chalkis ), Herodes Agrippa (kráľ Judey ), Aristobulus Minor a Mariamne III (manželka korunného princa Antipatera a po jeho poprave Herodesom Veľkým bola prvou manželkou Herodesa Archelaa . , hlavný dedič Herodesa Veľkého a etnarcha Judey).
Manželstvá
Herodes
Z tohto manželstva bola jedna dcéra, Salome . Herodias sa neskôr rozviedla s Herodesom II., hoci nie je jasné, kedy sa rozviedli. Podľa historika Josephusa :
Herodias sa jej ujala, aby porušila zákony našej krajiny, rozviedla sa so svojím manželom, kým bol nažive, a vydala sa za Herodesa Antipasa
Herodes Antipas
Druhým manželom Herodiady bol Herodes Antipas (narodený pred rokom 20 pred Kr.; zomrel po roku 39 po Kr.), nevlastný brat Herodesa II. (jej prvého manžela). Dnes je známy najmä svojou úlohou v udalostiach, ktoré viedli k popravám Jána Krstiteľa a Ježiša Nazaretského .
Výsledok tejto vojny bol pre Antipas katastrofálny; Tiberius nariadil rímsku protiofenzívu, ktorá sa však vzdala po smrti cisára v roku 37 nl. V roku 39 nl Antipasa obvinil jeho synovec/švagor Agrippa I. zo sprisahania proti novému rímskemu cisárovi Caligulovi , ktorý ho poslal do vyhnanstva v Galii . V sprievode Herodiady zomrel v neznámom dátume. Nie je isté, či mala Herodias so svojím druhým manželom Herodesom Antipasom nejaké deti.
V evanjeliách
V Evanjeliu podľa Matúša a Marka hrá Herodias hlavnú úlohu pri poprave Jána Krstiteľa , pričom použila tanec svojej dcéry pred Antipasom a hosťami jeho večierku, aby požiadala o hlavu Krstiteľa ako odmenu. Podľa Evanjelia podľa Marka Antipas nechcel usmrtiť Jána Krstiteľa, pretože Antipas rád počúval kázanie Jána Krstiteľa (Mk 6:20). Okrem toho sa Antipas mohol báť, že ak by bol Ján Krstiteľ usmrtený, jeho nasledovníci by sa vzbúrili. Evanjelium podľa Lukáša umocňuje úlohu Herodesa tým, že vynecháva tieto detaily.
Niektorí biblisti sa pýtali, či evanjeliá podávajú historicky presné správy o poprave Jána Krstiteľa. Niektorí exegéti veria, že Antipasov zápas s Jánom Krstiteľom, ako sa uvádza v evanjeliách, bol akousi spomienkou na politický a náboženský boj proti izraelským panovníkom Achabovi a Jezábel s prorokom Eliášom .
V stredovekej literatúre
V stredovekej Európe rozšírená viera považovala Herodias za nadprirodzeného vodcu údajného kultu čarodejníc, ktorý je synonymom Diany , Holdy a Abundie .
V umení a beletrii
Spolu so Salome bola Herodias častým námetom pri zobrazovaní skutočnosti Moc žien v neskoršom stredoveku a renesancii. Najčastejším zobrazeným momentom vrátane Herodiady je Herodesova slávnosť , na ktorej Salome predstavuje Jánovu odťatú hlavu na tanieri, keď Herodias obeduje so svojím manželom a ostatnými.
Príbehy, hry
Hérodias , príbeh Gustava Flauberta , jedna z troch rozprávok ( Trois contes ), vydaná v roku 1877.
Salomé , hra Oscara Wilda , francúzsky (1894), preklad do angličtiny lord Alfred Douglas , 1895.
Salome: Putujúca Židovka. Mojich prvých 2 000 rokov lásky , George Sylvester Viereck , 1930.
Hudba
Hérodiade , opera Julesa Masseneta na motívy príbehu Gustava Flauberta .
Salome , opera Richarda Straussa , na základe nemeckého prekladu (od Hedwig Lachmannovej , starej mamy Mika Nicholsa ) hry Oscara Wilda .
Salomé , opera francúzskeho skladateľa Antoina Mariotteho , na francúzske libreto podľa hry Oscara Wilda.
V Parsifalovi , opere Richarda Wagnera , sa v druhom dejstve ukazuje hlavná ženská postava Kundry ako Herodias. V opere sa vraj smiala Kristovi, keď ho videla ukrižovať a bola prekliata nesmrteľnosťou. Nakoniec nájde vykúpenie prostredníctvom Parsifala.
"Salome", pieseň od írskej rockovej skupiny U2 .
Iné
Hérodiade , balet Paula Hindemitha .
Hérodiade , olejomaľba od Aimé Morota .
Vo filme
V americkom filme Salome (film z roku 1953) stvárnila Herodias Judith Anderson .
V americkom filme The Greatest Story Ever Told si Herodias zahral Marian Seldes .
V Ježišovi z Nazareta (miniséria) stvárnila Herodias Valentina Cortese .
Sv. Ján Krstiteľ bol už v materskom lone naplnený Svätým Duchom. Ako veľký askéta bol predurčený pripraviť ľud na príchod Božieho kráľovstva. Jeho domovom bolo mesto Enkarim v hornatom judejskom kraji, 7,5 kilometra západne od Jeruzalema.
V 15. roku vlády Tibéria okolo roku 28 nasledoval Božie volanie a začal hlásať krst na odpustenie hriechov a príchod Božieho kráľovstva. Ako miesta pôsobenia sa uvádzajú: púšť v okolí Jordánu, Betánia a Ainon pri Salime.
Jánovo účinkovanie sprevádzajú zástupy ľudí; zhromaždil okolo seba skupinu učeníkov, ktorých učil pôst a modlitbu.
Pri krste Ježiša dostal Ján Krstiteľ uistenie o jeho mesiášskom poslaní. Ježiš ho nazval viac ako prorokom, poslom oznamujúcim príchod Boha, znovu prichádzajúcim Eliášom.
Pôsobenie Jána Krstiteľa končí po zatknutí Herodesom Antipasom. Synoptici vidia príčinu zatknutia v tom, že Ján kritizoval Herodesa a jeho cudzoložný vzťah s Herodiadou (nevlastnou švagrinou), ako aj ďalšie jeho zlé rozhodnutia i vlastnosti.
Tetrarcha Herodes sa obával, že veľké zástupy Jánových prívržencov by mohli spôsobiť vzburu. Ján Krstiteľ počas svojho uväznenia v pevnosti Macheirus východne od Mŕtveho mora, poslal za Ježišom dvoch učeníkov s otázkou, či je naozaj Mesiášom.
V evanjeliu čítame (Mt 14, 6-8), že na kráľovej oslave narodenín tancovala Salome, dcéra Herodiady, pred kráľom i hosťami tak úchvatne, že jej tetrarcha nerozvážne sľúbil dať všetko, čo si len zažiada. Na takýchto hostinách nebývalo zvykom, žeby tancovala samotná kráľovská dcéra. Bol to však šikovný, vopred premyslený ťah jej matky, aby donútila Herodesa navždy umlčať Predchodcu. Radosť, smiech a dobrú náladu vyvolanú vínom vystriedal smútok a žiaľ, ako sa spieva aj v liturgických textoch sviatku: „…k radosti sa pripojil zármutok a smiech sa zmiešal s trpkým plačom…“, no „neťažil ich pravdivý žiaľ, ale premenlivý, dočasný“, čiže sa nejednalo o skutočný, pravý smútok, ktorý vedie k pokániu.
Tradícia spomína sa, že i Jánovo telo chcela Herodiada hodiť kdesi do priepasti, ale Herodes mal v sebe zrejme ešte toľko súdnosti, že jej to nedovolil a vydal telo jeho učeníkom, ktorí ho vzali ešte tej noci a pochovali, podľa tradície zo 4. storočia, v samárijskej Sebaste.
Hlavu vykopala a vzala zbožná Jana, žena Herodesovho hospodára Chúzu a neskoršia myronosica, uložila ju do hlinenej nádoby a s úctou pochovala na Olivovej hore, kde mal Herodes čiastku pôdy.
V čase svojej popravy Ján Krstiteľ mal ešte len 32 rokov.
História dnešného sviatku siaha do 5. storočia. Je dňom, keď v Samárii vysvätili chrám svätého Jána.
Sviatok Sťatia hlavy sv. Jána Krstiteľa sa vo východných cirkvách spája so zdržanlivosťou od mäsa.
Sťatie sv. Jána Krstiteľa
29. augusta 2023
Dňa 24. júna slávi sv. Cirkev deň narodenia sv. Jána Krstiteľa, pamiatku jeho sťatia však 29. augusta, lebo on bol posledný a najväčší z prorokov Starého zákona, ktorí vydávali svedectvo o zasľúbenom Spasiteľovi sveta.
Bolo to za čias panovania rímskeho cisára Tiberia, pod ktorého vládu aj Svätá Zem patrila, v tridsiatom roku Spasiteľovho života. Keď Ján, veľký prorok a predchodca Ježiša Krista, opustil púšť, kde dovtedy žil, objavil sa v kajúcnom rúchu na brehu rieky Jordán neďaleko mesta Jericha, a ohlasoval blízky príchod Mesiáša. Všetok ľud z okolitých krajov hrnul sa na brehy rieky Jordán, aby počul divotvorného proroka, ktorý svojimi ohnivými kázňami napĺňal mysle všetkých bázňou pred budúcim Božím súdom, a vyzýval k úplnému pokániu.
Herodes ctil horlivého proroka a bál sa ľudu ublížiť jeho miláčikovi, hoci ním bol už viackrát pre svoje hriechy pokarhaný. Avšak bezbožná a nehanebná Herodias, ktorej bol rozkošný život pri dvore Herodesovom milší, než poctivosť poriadneho manželstva a ktorej bol sv. Ján ako kárateľ cudzoložstva, omnoho odpornejší než Herodesovi, štvala slabého a hriešneho kráľa, kým nedal Božieho sluhu chytiť a do žalára na pevnosť Macherus odviesť.
Natešená tanečnica bežala k svoje hriešnej matke a pýtala sa jej, čo by mala žiadať od kráľa. Pre cudzoložnicu nebolo nič vítanejšie. Opitý kráľ v omámení sľubuje nehanebnej tanečnici všetko. Pomsta našepkávala rozhnevanej cudzoložnici, aby využila vlastnú dcéru k uskutočneniu ohavnej vraždy. A naviedla svoju ľahkomyseľnú dcéru, aby žiadala od kráľa hlavu sv. Jána Krstiteľa. Salome sa teda vrátila k Herodesovi a povedala: «Chcem, aby si mi dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.»
Takou hroznou smrťou zomrel sv. Ján Krstiteľ v 32. roku svojho svätého života – následkom zlosti cudzoložnej ženy! Jeho hlavu zahrabali Herodesovi vojaci v pevnosti Macherus. Keď sa učeníci sv. Jána dozvedeli o jeho mučeníckej smrti, vzali telo z väzenia, pochovali ho nábožne v Sebaste medzi prorokov Elisea a Abdia.
Spravodlivý Boh potrestal zlostného Herodesa, zverskú cudzoložnicu Herodias a samopašnú tanečnicu Salome. Kráľ z Arábie, svokor Herodesa, premohol ho v bitke a vytlačil z krajiny. Keď rímsky cisár Caligula Herodesovi Agripovi, ktorý panoval v susednej Sýrii, kráľovskú hodnosť potvrdil, nahovorila ctižiadostivá Herodias kráľa Herodesa Antipa, aby aj on do Ríma šiel, cisára o pomoc a o potvrdenie kráľovskej hodnosti prosil. Cisár Caligula, rozhnevaný na Herodesa Antipa, že sa spojil s Parthmi proti Rimanom a na pomoc im 70 000 mužov sľúbil, dal ho chytiť, zbavil ho vlády a poslal aj s Herodiadou roku 38 do mesta Lugdunum v Galii (dnes Lyon, Francúzsko) do vyhnanstva. Spasiteľ päť rokov predtým podstúpil za jeho panovania v Jeruzaleme smrť na kríži. Z Lyonu pošťastilo sa Herodesovi aj s cudzoložnou Herodias ujsť do Španielska, kde napokon v biede zomreli. Tak stratil ohavný Herodes Antipas svoju česť, hodnosť, život aj dušu! Ale aj samopašná tanečnica Salome dostala svoju odplatu. Keď šla po zamrznutej rieke, prelomil sa pod ňou ľad a ostré ľadové kusy jej odrezali hlavu a rozdrvili ju.
Poučenie
V Starom zákone posielal Boh z času na čas židovskému vyvolenému národu prorokov, aby karhal ľud, kňazov a kráľov, keď sa od Neho oddialili hriešnym životom. Takýmto prorokom bol aj sv. Ján Krstiteľ. Zjavil sa medzi Židmi na rozhraní Starého a Nového zákona. V mladom veku opustil rodičovský dom, odišiel na púšť, a umŕtvoval svoje telo prísnym pokáním. Potom vystúpil na brehu rieky Jordán, kde hlásal pokánie a blízky príchod zasľúbeného Vykupiteľa. Neohrozene šiel aj k bezbožnému Herodesovi a karhal ho za jeho neprávosti.
Cudzoložnica Herodias obávala sa o svoj prepychový život na dvore hriešneho kráľa a dobiedzala dovtedy, kým kráľ proroka nedal uväzniť a tak umlčal. Herodesova hriešna náklonnosť k bezbožnej Herodiade zapríčinila mučenícku smrť sv. Jána Krstiteľa. Hriešnik poznal prorokovu nevinnosť a i tak ho vydal na smrť. A sv. Ján stal sa prvou mučeníckou obetou Mesiášovho poslania. Avšak Boh potrestal zlostníkov, ktorí preliali krv veľkého proroka! Kresťan, zváž, že najväčšie nešťastie, ktoré človeka v živote postretne, je následkom jeho zlých náruživostí. Ustavičný nepokoj, nenásytnosť zmyslov, neprestajný hnev a roztržky v rodinách, vojny medzi krajinami, nespravodlivosti a utláčania, slovom všetko, čo ľudský život otravuje a pekelnými mukami sužuje, pochádza z hriešnych náruživostí!
Chráň sa teda hriešnych náruživostí a nasleduj sv. Jána v nevinnosti a pokání. A keď nemôžeš zomrieť pre nevinnosť, ako zomrel sv. Ján Krstiteľ, usiluj sa žiť podľa jeho príkladu v nevinnosti. Učený Tertullianus hovorí: «Viac je v nevinnosti žiť, než za ňu zomrieť.»
Ó Bože, ktorý si sv. Jána Krstiteľa Svojmu človekom učinenému a zomierajúcemu Synovi za predchodcu ustanovil, popraj milostivo, aby sme aj my tak, ako tento ako mučeník pravdy a spravodlivosti zahynul, za pravdu a spravodlivosť do smrti bojovali. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, nášho Pána. Amen
S A L O M E -princezná H E R O D I A S
Salome ( Salome , asi 14 nl - medzi 62-71 nl) bola židovská hasmoneovská princezná, dcéra Herodiady a Héróda Boetha . Podľa starej kresťanskej tradície je takto označovaná bezmenná dcéra Herodiadina , ktorá si podľa Nového zákona vyžiadala hlavu Jána Krstiteľa .
Salome spomína židovsko-rímsky historik Flavius Iosephus vo svojich Židovských starožitnostiach , ktorý udáva jej meno a niektoré detaily o jej rodinných vzťahoch. V novozákonnom Markovom a Matúšovom evanjeliu [1] sa píše o dcére Herodiady, ktorá si od Héróda (Antipy) vyžiadala smrť Jána Krstiteľa odmenou za tanec z návodu svojej matky, pretože Ján kritizoval Herodiadin pomer s Héródom, bratom jej manžela.
Kresťanské tradície ju líčia ako ikonu nebezpečnej ženskej zvodnosti, najmä kvôli jej erotickému tancu spomínanému v Novom zákone (po ďalších premenách neskôr „Tanec siedmich závojov“), alebo kvôli jej bezmyšlienkovitej chladnej pochabosti, ktorá podľa evanjelií viedla k smrti Jána Krstiteľa .
Nové poňatie jej príbehu bolo dané Oscarom Wildom , ktorý ju vo svojej hre Salome popisuje ako femme fatale . Jeho interpretácia, ktorú ďalej rozviedol Richard Strauss vo svojej opere na námet Oscara Wilda , nie je zhodná s Iosephovým popisom v pořímštenej Židovskej histórii, Salome žila dosť dlho na to, aby sa dvakrát vydala a vychovala niekoľko detí. Niektoré literárne zdroje spracovávajú Iosephove biografické údaje.
Asteroid 562 Salome je pomenovaný po nej.
Biblická postava
V Novom zákone sa píše o kráľovi (či tetrarchovi ) Herodovi, ktorý žil s manželkou svojho brata Filipa Herodiadou a dal uväzniť Jána Krstiteľa , ktorý ho za to kritizoval. Na hostine pri oslave svojich narodenín sa mu zapáčilo tancujúce dievča, dcéra Herodiady, a ponúkol jej odmenu, akú si vyberie. Na radu svojej matky si vyžiadala misu s hlavou Jána Krstiteľa.
Tento Herodes a Herodiada sú stotožnené s historickými postavami Herodom Antipou , synom Heroda Veľkého , a jeho nevlastnou neterou Herodiadou , dcérou Aristubula IV. a vnučkou Heroda Veľkého. Herodiada mala škandalózny pomer s Herodom Antipou, hoci bola manželkou Heroda Boetha , ktorý je v evanjeliách z nejasných dôvodov nazývaný Filip. Predpokladá sa, že „dcéra Herodiady“ je dcérou tohto Heroda-Filipa a bola v dávnej tradícii stotožnená s Herodiadinou dcérou Salome, o ktorej sa zmieňuje židovský historik Flavius Iosephus v diele Židovskej starožitnosti 94 – Wikipedie napísanom niekedy v rozmedzí 9. Meno Salome je teda neskoršou tradíciou a nie je súčasťou biblického kánonu .
O dcére Herodiady sa píše v 6. kapitole Markovho evanjelia :
„
Nadišiel však príhodný deň. Herodes vystrojil o svojich narodeninách hostinu svojim veľmožom, veliteľom vojska a popredným galilejským mužom ; Keď potom vošla dcéra Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodovi i jeho spolustolujúcim, povedal kráľ dievčaťu: "Požiadaj ma, o čo chceš, a dám ti to!" A prisahal jej: "O čokoľvek ma požiadaš, dám ti, možno by to bola aj polovica môjho kráľovstva." Ona odišla a povedala svojej matke: "O čo mám žiadať?" Tá odpovedala: "O hlavu Jána Krstiteľa."
A vošla chvatne ku kráľovi a prosila ho: "Chcem. aby si mi dal ihneď na mise hlavu Jána Krstiteľa." Aj zarmútil sa kráľ. Pre svoju prísahu však a kvôli spoluhodovníkom nechcel ju zarmútiť. I poslal hneď kata s rozkazom, aby priniesol jeho hlavu na mise a dal ju dievčaťu, a dievča ju dala svojej matke. Keď to počuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a pochovali ich do hrobu.
“
— Mk 6, 17 – 29 ( Kráľ , ČEP )
Rovnakú udalosť popisuje aj Evanjelium podľa Matúša :
„
Ale na Herodove narodeniny tancovala dcéra Herodiadina uprostred hostí a zapáčila sa Herodovi tak, že jej pod prísahou sľúbil dať, o čokoľvek ho požiada. Ona potom z návodu svojej matky hovorila: "Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa!" Aj zarmútil sa kráľ. Pre prísahu však a kvôli spoluhodovníkom rozkázal ju dať. Aj poslal sťať Jána v žalári.
A jeho hlava bola prinesená na mise a odovzdaná dievčaťu; tá ju odniesla matke. Potom prišli jeho učeníci, vzali jeho telo a pochovali ich. Pošli a povedali to Ježišovi.
“
— Mt 14, 3 – 11 ( Kráľ , ČEP )
Výklad mena
Meno Salome sa prekladá ako „pokojná“, v hebrejčine je שלומית (Šlomit), a je odvodené od koreňa slova ŠLM ( שלם ), ktoré znamená „mier“.
Salome v umení
Salome sa stala symbolom nebezpečnej ženskej zvodnosti. Jej tanec pred Herodom, alebo s hlavou Jána Krstiteľa na mise slúžil ako inšpirácia pre kresťanských umelcov. Napriek Iosephovej správe nebola nazývaná Salome až do devätnásteho storočia, kedy na ňu Gustave Flaubert (nasledovník Iosepha) poukázal ako na Salome vo svojom krátkom príbehu "Herodias".
Maľby a sochy
Tento biblický príbeh bol dlho obľúbený medzi maliarmi. Tými, ktorí vynikajúcim spôsobom spodobnili Salome sú Tizian , Henri Regnault , Georges Rochegrosse , Gustave Moreau , Federico Beltran-Masses . Tizianova verzia kladie dôraz na kontrast medzi nevinnou dievčenskou tvárou a brutálne uťatou hlavou. Kvôli dievčaťu po jej boku je táto Tizianova maľba tiež považovaná za maľbu Judit s hlavou Holoferna. Na rozdiel od Salome, ktorá v kresťanskej Biblii nie je pomenovaná, Juditaje kresťansko - židovská vymyslená patriotka, ktorej príbeh je snáď menej psychologický, a to, že bola vdova, nie je obzvlášť dievčenské či nevinné spodobnenie. V Moreauovej verzii je postava Salome vyobrazením femme fatale, módnou metaforou konca obdobia dekadencie. Vo svojej novele Naruby Francúz Joris-Karl Huysmans popisuje, akoby v horúčke, zobrazenie Salome na Moreauovej maľbe:
Už dlhšie nebude iba tancujúce dievča, ktoré si vynucuje chtíč a žiadostivosť od starého muža zmyselnými krivkami svojho tela; ktorá láme vôľu a ovláda myseľ kráľa pohľad na jej chvejúce sa prsia, vzdúvajúce sa brucho a zmietajúce sa stehná; teraz bola odhalená v zmysle symbolického vtelenia starosvetskej neresti, bohyne nesmrteľnej Hystérie.
Divadlo a literatúra
V roku 1877 boli publikované tri Gustave Flaubertove príbehy zahŕňajúce "Herodias". V tomto príbehu je daná plná zodpovednosť za Jánovu smrť matke Salome, Herodias a kňazovi, ktorý sa bojí Jánovho náboženského vplyvu. Salome je tu ukázaná ako mladé dievča, ktoré zabúda meno muža ktorého hlavu požaduje. Opera Julesa Masseneta z roku 1881, „Hérodiade“ bola založená na Flaubertovom príbehu.
Hra Oscara Wildea
Príbeh Salome sa stal námetom hry Oscara Wildea , ktorá mala premiéru v Paríži v roku 1896 pod francúzskym menom „Salomé“. Vo Wildeovej hre nájde Salome perverzné zaľúbenie v Jánovi Krstiteľovi a odsúdi ho na to, aby bol popravený, keď pohrdne jej citmi. Na konci Salome zdvihne Janovu uťatú hlavu a pobozká ju.
Pretože v tom čase britský zákon zakazoval vyobrazovanie biblických postáv na javisku, Wilde napísal hru pôvodne vo francúzštine a potom napísal anglický preklad (nazvaný "Salome"). Hudbu k hre zložil Granville Bantock , premiéru mala v Court Theatre v Londýne 19. apríla 1918.
V Prahe uviedlo hru Národné divadlo o 13 rokov skôr ako v Londýne, 15. apríla 1905.
Opera Richarda Straussa
Wildeova hra (v nemeckom preklade Hedwiga Lachmanna ) bola upravená pre jedno rokovanie opery Richarda Straussa . Opera Salome , ktorá mala premiéru v Drážďanoch v roku 1905. Jednou zo známych scén tejto opery je Tanec siedmich závojov, ktorý tancuje Salome pred kráľom Herodom. Tak ako vo Wildeovej hre, pozornosť je venovaná priamo Salome, znižuje jej matku do postavenia vedľajšej role, opera je menej sústredená na Herodovu motiváciu, než hra.
Opera Antoine Mariotteho
Krátko po úspechu Straussovej opery, Antoine Mariotte vytvoril inú operu, založenú na Wildeovom francúzskom rukopise. Mala premiéru 30. októbra 1908 v Grand Théatre v Lyone. Táto opera bola oživená v roku 2005 na Montpellierskom festivale, inak upadla do zabudnutia.
V Prahe ju uviedlo Vinohradské divadlo v roku 1911.
Balet
V roku 1907 Florent Schmitt prijal návrh Jacquesa Rouché, aby zložil balet "La Tragédia de Salomé", pre Loie Fullera, ktorý mal byť predvedený v Theátre des Arts . Ďalší balet o Salome bol zložený japonským skladateľom, Akirom Ifukubom , v roku 1948. Balet dánskeho choreografa, Flemminga Flindta , "Salome" s hudbou Petera Maxwella Daviesa mal premiéru v roku 1978.
Poézia
V „Salome“ z roku 1896 od gréckeho básnika Constantina Cavafu, ktorá bola niektorými kritikmi charakterizovaná ako „neo – pohanská“, Salome vyprovokuje smrť Jána Krstiteľa ako súčasť márnej snahy vzbudiť záujem „mladého sofistu, ktorý bol ľahostajný ku kúzlu lásky“. Keď mu Salome daruje hlavu Jána Krstiteľa, sofista ju odmietne av žartu podotkne: "Drahá Salome, oveľa radšej by som dostal tvoju hlavu.". Beznádejne pobláznená Salome vezme žart vážne, nechá sa sťať a hlavu doručiť sofistovi, ktorý ju ale znechutene odmieta a obracia sa späť, aby mohol študovať Platónove dialógy.
Ďalšiu poéziu o Salome napísali napríklad: Ai (1986), Nick Cave (1988), a Carol Ann Duffy (1999).
Piesne
Piesne o Salome zložili napríklad: Tommy Duncan (1952), Karel Kryl (1965), Drs. P (1974), John Cale (1978), Kim Wilde (1984), U2 (1990), Andrew Lloyd Webber (1993), Liz Phair (1993), Kurt Elling (1995), Susan McKeown (1995), Elijah's Man 1995), Old 97's (1997), The Changelings (1997), The Residents (1998), Enrique Bunbury (1998), Chayanne (1999), Roman Rain – Саломея (2010) a ďalšie.
Filmy
Wildeova hra „Salome“ bola často používaná ako námet pre filmy, najmä film „Salomé“ z roku 1923, s Allou Nazimovou v hlavnej úlohe a film z roku 1988 od Kena Russella Posledný tanec Salome , v ktorom je ako postava filmu zahrnutý aj Wilde a Lord Alfred Douglas. Steven Berkoff natočil svoju pódiovú verziu v roku 1988.
IMDB zoznamy uvádzajú najmenej 25 filmov o Salome / Salomé .
Salome ( Salome , asi 14 nl - medzi 62-71 nl) bola židovská hasmoneovská princezná, dcéra Herodiady a Héróda Boetha . Podľa starej kresťanskej tradície je takto označovaná bezmenná dcéra Herodiadina , ktorá si podľa Nového zákona vyžiadala hlavu Jána Krstiteľa .
Salome spomína židovsko-rímsky historik Flavius Iosephus vo svojich Židovských starožitnostiach , ktorý udáva jej meno a niektoré detaily o jej rodinných vzťahoch. V novozákonnom Markovom a Matúšovom evanjeliu [1] sa píše o dcére Herodiady, ktorá si od Héróda (Antipy) vyžiadala smrť Jána Krstiteľa odmenou za tanec z návodu svojej matky, pretože Ján kritizoval Herodiadin pomer s Héródom, bratom jej manžela.
Kresťanské tradície ju líčia ako ikonu nebezpečnej ženskej zvodnosti, najmä kvôli jej erotickému tancu spomínanému v Novom zákone (po ďalších premenách neskôr „Tanec siedmich závojov“), alebo kvôli jej bezmyšlienkovitej chladnej pochabosti, ktorá podľa evanjelií viedla k smrti Jána Krstiteľa .
Nové poňatie jej príbehu bolo dané Oscarom Wildom , ktorý ju vo svojej hre Salome popisuje ako femme fatale . Jeho interpretácia, ktorú ďalej rozviedol Richard Strauss vo svojej opere na námet Oscara Wilda , nie je zhodná s Iosephovým popisom v pořímštenej Židovskej histórii, Salome žila dosť dlho na to, aby sa dvakrát vydala a vychovala niekoľko detí. Niektoré literárne zdroje spracovávajú Iosephove biografické údaje.
Asteroid 562 Salome je pomenovaný po nej.
