S hlbokým bôľom v srdci Vám oznamujeme, že skromný, pokorný a dobrý človek – Maestro Stanislav Dusík nás predišiel do večnosti. S hlbokým bôľom v srdci Vám oznamujeme, že skromný, pokorný a dobrý …Viac
S hlbokým bôľom v srdci Vám oznamujeme, že skromný, pokorný a dobrý človek – Maestro Stanislav Dusík nás predišiel do večnosti.
S hlbokým bôľom v srdci Vám oznamujeme, že skromný, pokorný a dobrý človek – Maestro Stanislav Dusík nás predišiel do večnosti
Povolal si ho k sebe jeho milovaný Pán, ktorého Svätú Tvár stvárnil mnohokrát.
Jeho oltáre, obrazy a ilustrácie privádzajú ľudí bližšie k Pánovi a prinášajú pokoj a radosť.
Akademický maliar Stano Dusík, významný slovenský umelec – maliar, grafik, ilustrátor a spisovateľ, žil a pôsobil vo Florencii. Jeho diela sa nachádzajú v galériách a súkromných zbierkach v mnohých krajinách sveta, napríklad aj v Centre Georges Pompidou či v Louvre v Paríži. A možno ho zaradiť medzi najvýznamnejších tvorcov v oblasti sakrálneho umenia 20. storočia.
Stanislav nám v poviedke V záhrade večnosti pripomína naše putovanie:
„Z večnosti záhrad sme sem prišli a do záhrad večnosti putujeme už od svojho narodenia. Každý z nás je pocestný na krátkej a namáhavej púti životom a krok za krokom sa blížime do rodnej Dediny, do Domu svojho Otca. Ako „márnotratný syn“, ktorý tu na zemi už všetko prehajdákal, dlho naberáme odvahu, aby sme sa nakoniec priznali a povedali si v hĺbke svojho unaveného srdca: veru lepšie sa darí sluhom v Dome môjho Otca, ako mne biednemu a večne nespokojnému tulákovi bez domova na tejto cudzej zemi.
Lebo zem, to je len prechodné bydlisko a nič trvalé na nej nenájdeš. Mnohí z nás si až príliš dávajú záležať, aby boli ako lacný román viazaný vo vlastnej, svinskej či somárskej koži. Lenže lacné romány bez obsahu nik nečíta a skôr či neskôr skončia na smetisku alebo ich hodia do ohňa.
V mojom živote sú len dve veci isté – miesto a hodina môjho príchodu a to, že raz odídem. Smrť, to je po narodení tá druhá istota, aj keď neistého dáta. Práve preto má Boleráz pre mňa taký obrovský význam. Je to jediný bod na zemeguli, ktorý nikto z nej nemôže vygumovať a ani o milimeter posunúť. Boleráz, to je moja jediná istota, ktorú mi už nikto nikdy nevezme. Každý rok som o rok starší, každý rok mám o rok menej, každým dňom som o deň bližšie k smrti. Smrť je jediná vec na tomto svete, ktorá mi robí najmenšie starosti, lebo viem, že sa jej nemožno vyhnúť. Viem, že raz ako úzkou bráničkou, ktorú som objavil už dávno v detstve, budem musieť ňou prejsť.
A viem aj to, že až raz prejdem záhradou môjho života a dostanem sa na jej koniec, On mi znenazdajky otvorí túto tajnú bránku môjho detstva a ja celkom nebadane, bosými nohami, mokrými od rannej rosy, potichu vojdem do Záhrad večnosti.“
Stanislav sa narodil 6. júna 1946 v Boleráze, kde navštevoval základnú školu, v rokoch 1961 – 1965 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a v štúdiu ďalej pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení, kde pod vedením profesora Vincenta Hložníka vyštudoval maľbu, knižnú ilustráciu a grafické techniky.
Jeho maliarsku tvorbu môžeme rozdeliť do dvoch kategórií – na komornú maľbu a monumentálnu maľbu, ktorá má prevažne sakrálny charakter. V oblasti grafickej tvorby pracoval takmer vo všetkých technikách, v ktorých prevažujú techniky hĺbkotlačové (suchá ihla, lept, akvatinta, mezotinta). Svojimi ilustráciami vyzdobil viac ako dvesto kníh rôznych žánrov a v rozmanitých technikách.
Z jeho literárnej tvorby spomenieme knihu Boleráz, Boleráz a Jediné plátno Pravého Majstra, za ktorú mu bolo udelených viacero medzinárodných ocenení. Ako jediný výtvarník – ikonograf bol nominovaný do výskumného tímu pri sindologickom rímskom centre Caravita, ktorý sa venuje vedeckému výskumu Turínskeho plátna – Sindone.
Jeho obľúbeným spôsobom vyjadrovania je esejistika. V roku 1987 mu v celonárodnej talianskej súťaži bola udelená Prvá cena za eseje o Sindone.
Z množstva samostatných či skupinových výstav uveďme aspoň tri. V jubilejnom roku 2000 zorganizovalo mesto Rím a Vatikán exkluzívnu výstavu v Museo del Risorgimento. V roku 2002 sa podieľal na kolektívnej výstave inštalovanej v historickej sieni v krídle Karola Veľkého na Svätopeterskom námestí Človek a jeho náboženská dimenzia v Európe. Pri príležitosti 1150. výročia príchodu svätých solúnskych bratov Konštantína Filozofa a Metoda do Rasticovej ríše zorganizovala Matica slovenská, Magistrát mesta Bratislavy a DEDIČSTVO OTCOV, o. z., výstavu Hlahol zvonov v Primaciálnom paláci v Bratislave.
Matica slovenská mu ešte ako študentovi v roku 1969 udelila Cenu Matice slovenskej za ilustrovanie Shakespearovho Hamleta a na umeleckého génia pamätala aj v jubilejnom roku sv. Cyrila a sv. Metoda v roku 2013, keď mu udelila najvyššie matičné vyznamenania.
Za jeho diela mu bolo udelených množstvo významných ocenení, ako napríklad:
Prvá cena Zlatá medaila „CARLO MAGNO“ – Firenze 1985,
Prvá cena „Ex Equo GIORGO VASARI“ – Milano 1989,
Prvá cena Veľkí profesori v dejinách súčasného umenia – Scuola Nazionale di Storia dell´Arte, Parma 1989,
Prvá cena Medzinárodný exlibristický konkurz „Giubileo 2000“ – Pescara 2000,
Cena Ľudovíta Fullu – Bratislava 2002,
Prvá cena „Fiorino d´Oro“ – XXIII. Premio Firenze, Firenze 2005,
Cena Fra Angelica – Bratislava 2009.
V mnohých knihách o umení nájdeme meno Dusík medzi takými géniami ako Michelangelo, Leonardo, Picasso, Dali…
V Taliansku ho považujú za veľkého umelca – Slováka, ktorý pôsobil ako profesor na Akadémii v Cividale a v Scola di restauro vo Florencii.
Na Slovensku žije v DEDIČSTVE OTCOV, o. z., ktorého je predsedom honoris causa. Eva Kristinová, predsedníčka honoris causa spomínaného združenia, dodáva: „Stanislav Dusík mal vo veľkej úcte a láske svätých Cyrila a Metoda, ktorú sal spolu s materinským mliekom, veď jeho milovaní rodičia prijali sviatosť manželstva práve 5. júla na sviatok sv. Cyrila a sv. Metoda, ktorí k nám prišli vďaka Rasticovmu posolstvu cisárovi Michalovi III. Na vernisáži jeho výstavy Hlahol zvonov som recitovala Proglas.
Obaja sme spolu s Maticou slovenskou bojovali za osadenie pamätníka svätých Cyrila a Metoda a Gorazda v Bratislave.
Svätých solúnskych bratov a prvého slovenského arcibiskupa sv. Gorazda spolu s kráľom Rasticom zvečnil Majster Dusík vo svojich veľkolepých dielach. Nebeská brána sa mu otvorila dňa 6. decembra 2019, keď ňou vstúpil do Kráľovstva nebeského, rozmnožujúc tam rady našich velikánov.“
Stanislav Dusík
* 6. 6. 1946 Boleráz
† 6. 12. 2019 Florencia
Daniela Suchá, DEDIČSTVO OTCOV, o. z.
alianciazanedelu.sk/archiv/4855
S hlbokým bôľom v srdci Vám oznamujeme, že skromný, pokorný a dobrý človek – Maestro Stanislav Dusík nás predišiel do večnosti
Povolal si ho k sebe jeho milovaný Pán, ktorého Svätú Tvár stvárnil mnohokrát.
Jeho oltáre, obrazy a ilustrácie privádzajú ľudí bližšie k Pánovi a prinášajú pokoj a radosť.
Akademický maliar Stano Dusík, významný slovenský umelec – maliar, grafik, ilustrátor a spisovateľ, žil a pôsobil vo Florencii. Jeho diela sa nachádzajú v galériách a súkromných zbierkach v mnohých krajinách sveta, napríklad aj v Centre Georges Pompidou či v Louvre v Paríži. A možno ho zaradiť medzi najvýznamnejších tvorcov v oblasti sakrálneho umenia 20. storočia.
Stanislav nám v poviedke V záhrade večnosti pripomína naše putovanie:
„Z večnosti záhrad sme sem prišli a do záhrad večnosti putujeme už od svojho narodenia. Každý z nás je pocestný na krátkej a namáhavej púti životom a krok za krokom sa blížime do rodnej Dediny, do Domu svojho Otca. Ako „márnotratný syn“, ktorý tu na zemi už všetko prehajdákal, dlho naberáme odvahu, aby sme sa nakoniec priznali a povedali si v hĺbke svojho unaveného srdca: veru lepšie sa darí sluhom v Dome môjho Otca, ako mne biednemu a večne nespokojnému tulákovi bez domova na tejto cudzej zemi.
Lebo zem, to je len prechodné bydlisko a nič trvalé na nej nenájdeš. Mnohí z nás si až príliš dávajú záležať, aby boli ako lacný román viazaný vo vlastnej, svinskej či somárskej koži. Lenže lacné romány bez obsahu nik nečíta a skôr či neskôr skončia na smetisku alebo ich hodia do ohňa.
V mojom živote sú len dve veci isté – miesto a hodina môjho príchodu a to, že raz odídem. Smrť, to je po narodení tá druhá istota, aj keď neistého dáta. Práve preto má Boleráz pre mňa taký obrovský význam. Je to jediný bod na zemeguli, ktorý nikto z nej nemôže vygumovať a ani o milimeter posunúť. Boleráz, to je moja jediná istota, ktorú mi už nikto nikdy nevezme. Každý rok som o rok starší, každý rok mám o rok menej, každým dňom som o deň bližšie k smrti. Smrť je jediná vec na tomto svete, ktorá mi robí najmenšie starosti, lebo viem, že sa jej nemožno vyhnúť. Viem, že raz ako úzkou bráničkou, ktorú som objavil už dávno v detstve, budem musieť ňou prejsť.
A viem aj to, že až raz prejdem záhradou môjho života a dostanem sa na jej koniec, On mi znenazdajky otvorí túto tajnú bránku môjho detstva a ja celkom nebadane, bosými nohami, mokrými od rannej rosy, potichu vojdem do Záhrad večnosti.“
Stanislav sa narodil 6. júna 1946 v Boleráze, kde navštevoval základnú školu, v rokoch 1961 – 1965 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a v štúdiu ďalej pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení, kde pod vedením profesora Vincenta Hložníka vyštudoval maľbu, knižnú ilustráciu a grafické techniky.
Jeho maliarsku tvorbu môžeme rozdeliť do dvoch kategórií – na komornú maľbu a monumentálnu maľbu, ktorá má prevažne sakrálny charakter. V oblasti grafickej tvorby pracoval takmer vo všetkých technikách, v ktorých prevažujú techniky hĺbkotlačové (suchá ihla, lept, akvatinta, mezotinta). Svojimi ilustráciami vyzdobil viac ako dvesto kníh rôznych žánrov a v rozmanitých technikách.
Z jeho literárnej tvorby spomenieme knihu Boleráz, Boleráz a Jediné plátno Pravého Majstra, za ktorú mu bolo udelených viacero medzinárodných ocenení. Ako jediný výtvarník – ikonograf bol nominovaný do výskumného tímu pri sindologickom rímskom centre Caravita, ktorý sa venuje vedeckému výskumu Turínskeho plátna – Sindone.
Jeho obľúbeným spôsobom vyjadrovania je esejistika. V roku 1987 mu v celonárodnej talianskej súťaži bola udelená Prvá cena za eseje o Sindone.
Z množstva samostatných či skupinových výstav uveďme aspoň tri. V jubilejnom roku 2000 zorganizovalo mesto Rím a Vatikán exkluzívnu výstavu v Museo del Risorgimento. V roku 2002 sa podieľal na kolektívnej výstave inštalovanej v historickej sieni v krídle Karola Veľkého na Svätopeterskom námestí Človek a jeho náboženská dimenzia v Európe. Pri príležitosti 1150. výročia príchodu svätých solúnskych bratov Konštantína Filozofa a Metoda do Rasticovej ríše zorganizovala Matica slovenská, Magistrát mesta Bratislavy a DEDIČSTVO OTCOV, o. z., výstavu Hlahol zvonov v Primaciálnom paláci v Bratislave.
Matica slovenská mu ešte ako študentovi v roku 1969 udelila Cenu Matice slovenskej za ilustrovanie Shakespearovho Hamleta a na umeleckého génia pamätala aj v jubilejnom roku sv. Cyrila a sv. Metoda v roku 2013, keď mu udelila najvyššie matičné vyznamenania.
Za jeho diela mu bolo udelených množstvo významných ocenení, ako napríklad:
Prvá cena Zlatá medaila „CARLO MAGNO“ – Firenze 1985,
Prvá cena „Ex Equo GIORGO VASARI“ – Milano 1989,
Prvá cena Veľkí profesori v dejinách súčasného umenia – Scuola Nazionale di Storia dell´Arte, Parma 1989,
Prvá cena Medzinárodný exlibristický konkurz „Giubileo 2000“ – Pescara 2000,
Cena Ľudovíta Fullu – Bratislava 2002,
Prvá cena „Fiorino d´Oro“ – XXIII. Premio Firenze, Firenze 2005,
Cena Fra Angelica – Bratislava 2009.
V mnohých knihách o umení nájdeme meno Dusík medzi takými géniami ako Michelangelo, Leonardo, Picasso, Dali…
V Taliansku ho považujú za veľkého umelca – Slováka, ktorý pôsobil ako profesor na Akadémii v Cividale a v Scola di restauro vo Florencii.
Na Slovensku žije v DEDIČSTVE OTCOV, o. z., ktorého je predsedom honoris causa. Eva Kristinová, predsedníčka honoris causa spomínaného združenia, dodáva: „Stanislav Dusík mal vo veľkej úcte a láske svätých Cyrila a Metoda, ktorú sal spolu s materinským mliekom, veď jeho milovaní rodičia prijali sviatosť manželstva práve 5. júla na sviatok sv. Cyrila a sv. Metoda, ktorí k nám prišli vďaka Rasticovmu posolstvu cisárovi Michalovi III. Na vernisáži jeho výstavy Hlahol zvonov som recitovala Proglas.
Obaja sme spolu s Maticou slovenskou bojovali za osadenie pamätníka svätých Cyrila a Metoda a Gorazda v Bratislave.
Svätých solúnskych bratov a prvého slovenského arcibiskupa sv. Gorazda spolu s kráľom Rasticom zvečnil Majster Dusík vo svojich veľkolepých dielach. Nebeská brána sa mu otvorila dňa 6. decembra 2019, keď ňou vstúpil do Kráľovstva nebeského, rozmnožujúc tam rady našich velikánov.“
Stanislav Dusík
* 6. 6. 1946 Boleráz
† 6. 12. 2019 Florencia
Daniela Suchá, DEDIČSTVO OTCOV, o. z.
alianciazanedelu.sk/archiv/4855
Anton Čulen
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
Anton Čulen
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
Slavo Kyjo: A čo tak predložiť dôkaz na svoje tvrdenia? Už len toto je klamstvo a ohováranie: "prestante už publikovať na vašich rôznych stránkach (magnificat, orol atď.)"
Slavo Kyjo Tu na Glorii TV sa žiaľ neriešia konkrétne veci, či obsah príspevkov prípadne správ. Tu sa len rieši, kto je za kým a kto je pravoverný a kto asi nie, a je tu neustála vojna medzi týmito ľuďmi. To nič nerieši,. Mňa upokojuje to, že tisícky ľudí, ktorí si tu tie veci pozrú, vôbec nepovažujú za vhodné zapájať sa do týchto "kvázidebát". To je tu vecou možno maximálne 10-tich ľudí,…Viac
Slavo Kyjo Tu na Glorii TV sa žiaľ neriešia konkrétne veci, či obsah príspevkov prípadne správ. Tu sa len rieši, kto je za kým a kto je pravoverný a kto asi nie, a je tu neustála vojna medzi týmito ľuďmi. To nič nerieši,. Mňa upokojuje to, že tisícky ľudí, ktorí si tu tie veci pozrú, vôbec nepovažujú za vhodné zapájať sa do týchto "kvázidebát". To je tu vecou možno maximálne 10-tich ľudí, ktorí tu zo seba robia arbitrov pravdy a stále sa tu opakujú - myslím tých anonymných kritikov. Slavo Kyjo, ako to, že stovky a tisícky čitateľov sa neozývajú s tým, že tu niekto niekoho oblbuje a že konpširuje, ale že si to len ty a niekoľko ďaľších, ktorí to tak vidia? A kde si prišiel na to, že Anton Čulen za Gloria TV a ešte akási "skupina z USA"? POzri si teda základané informácie o TV GLORIA a jej zakladateľoch, Lucii a Doine Buzutových . sestier pôvodom z Moldavska. keď o takom niečom nič nevieš. A potom niečo napíš, ináč budeš len smiešny. A Bohu vďaka, že ešte taká Gloria TV tu je. Je to už len jeden z mála ostrovčekov slobody v tomto mediálnom marazme.
apredsasatoci
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
Pavol IV pozri sa na týchto tu: Slavo Kyjo, Peter(skala), Paxus, Kalistratos, Frantisek69, dalila..., to sú ľudia, ktorí Skutočnu Pravdu (aj keď je bolestivá) zakrývajú svojou pokryteckou, falošnou láskou. Len Boh vie, prečo to robia. Mozno hlúposť, slepost, zatvrdnute srdce, možno prospecharstvo.... Nech je akokoľvek robia Bohu medvediu službu. Presne ako tá nešťastníca, učiteľka z filmu …Viac
Pavol IV pozri sa na týchto tu: Slavo Kyjo, Peter(skala), Paxus, Kalistratos, Frantisek69, dalila..., to sú ľudia, ktorí Skutočnu Pravdu (aj keď je bolestivá) zakrývajú svojou pokryteckou, falošnou láskou. Len Boh vie, prečo to robia. Mozno hlúposť, slepost, zatvrdnute srdce, možno prospecharstvo.... Nech je akokoľvek robia Bohu medvediu službu. Presne ako tá nešťastníca, učiteľka z filmu Pochybnosti. Chcela vidieť všade len dobro sa lásku. Spýtas sa: Čo je na tom zle? Na tom zle nie je nič. Problém je, že túto ilúziu, ktorú si vytvorila, aj žila. A nevedomky aj ona robila Bohu medvediu službu. Potom nebola oporou človeku, ktorý bránil kresťanské hodnoty, ale stala sa oporou satana.
BLAHOSLAVENI MILUJUCI PRAVDU!
BLAHOSLAVENI MILUJUCI PRAVDU!
apredsasatoci
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
Na môj vkus si priveľmi impulzívny. Hlavne KLUD! Ja nikoho nezatracujem, ani nevyvysujem. Ja som pragmaticky zmýšľajúci človek. Ja sa drzím IBA faktov. A keďže STROM POZNÁŠ PODĽA OVOCIA, logicky z toho vyplýva, že tvoj kamos bergoglio je POHAN. Ak tá uráža Pravda, to nie je môj problém. Keďže som tolerantný človek, určite ti nebudem brániť ísť za tvojím pastierom. Slobodná vôľa musí byť!
apredsasatoci Pozri, moj nazor je takyto. Ludia, ktorych si menovala nezakryvaju Skutocnu Pravdu nicim, oni totiz asi ani Kristovu Pravdu alebo nepoznaju, alebo sa v nich neujala. Som presvedceny, ze vsetci menovani uverili v Jezisa, ale neveria jeho Slovu. Co ma vedie k tak zavaznemu zaveru? Nic ine, ako Kristovo evanielium! V 8. kap. Jana hovori Jezis zidom, ktori v neho uverili nasledovne: …Viac
apredsasatoci Pozri, moj nazor je takyto. Ludia, ktorych si menovala nezakryvaju Skutocnu Pravdu nicim, oni totiz asi ani Kristovu Pravdu alebo nepoznaju, alebo sa v nich neujala. Som presvedceny, ze vsetci menovani uverili v Jezisa, ale neveria jeho Slovu. Co ma vedie k tak zavaznemu zaveru? Nic ine, ako Kristovo evanielium! V 8. kap. Jana hovori Jezis zidom, ktori v neho uverili nasledovne: 31 Vtedy povedal Ježiš Židom, ktorí v neho uverili: „Ak vy zostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, 32 poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ 33 Odpovedali mu: „Sme potomkovia Abraháma a nikdy sme nikomu neslúžili. Ako to, že ty hovoríš: ‚Stanete sa slobodnými‘?“ 34 Ježiš im odpovedal: „Amen, amen, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu. 35 A otrok nezostáva v dome natrvalo. Syn zostáva navždy. 36 Ak vás teda Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní. 37 Viem, že ste Abrahámovo potomstvo, a predsa ma chcete zabiť, lebo sa moje slovo vo vás neujíma. 38 Ja hovorím to, čo som videl u Otca, a vy robíte to, čo ste počuli od svojho otca.“ 39 Odpovedali mu: „Naším otcom je Abrahám!“ Ježiš im povedal: „Ak ste Abrahámove deti, mali by ste robiť Abrahámove skutky! 40 Teraz však chcete zabiť mňa — človeka, ktorý vám povedal pravdu, ktorú počul od Boha. Toto Abrahám neurobil. 41 Vy robíte skutky svojho otca.“ Povedali mu: „My sme sa nenarodili zo smilstva; máme jediného Otca, Boha.“ 42 Ježiš im povedal: „Keby bol Boh váš Otec, milovali by ste ma, veď ja som vyšiel a prichádzam od Boha. Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal. 43 Prečo nechápete moju reč? — Preto, že nemôžete počúvať moje slovo. 44 Vaším otcom je diabol a chcete plniť žiadosti svojho otca. On bol od počiatku vrahom ľudí a nestál v pravde, lebo v ňom niet pravdy. Keď hovorí lož, hovorí z toho, čo mu je vlastné, pretože je klamár a otec lži. 45 Mne však neveríte, pretože ja hovorím pravdu. 46 Kto z vás ma usvedčí z hriechu? A keď hovorím pravdu, prečo mi neveríte? 47 Kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate preto, lebo nie ste z Boha.“ Tieto slova nie su urcene iba Zidom, ale ich hovori kazdemu z nas! Teda, ak neostavame v Jezisovom slove a neujima sa v nas, niesme schopni poznat Pravdu a nemoze nas vyslobodit z otroctva hriechu a nasim otcom sa stava diabol, pretoze sme uverili jeho lzi.
Take jednoduche.
Take jednoduche.
Anton Čulen
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár
Anton Čulen
- Nahlásiť
Zmeniť komentár
Vymazať komentár