Rodičia svoje deti nesmierne milujú a vo svojej snahe ochrániť ich pred nástrahami a zlom venujú im niekedy príliš veľa starostlivosti. Aj ich to stojí nemálo síl a pritom sami majú skúsenosti, že nie je možné byť s deťmi všade a pred všetkým ich ochrániť. O tomto poznaní hovorí aj nasledujúce svedectvo.
Keď sa nám narodilo naše prvé dieťa – napriek verdiktu lekárov, ktorí tvrdili, že vlastné deti nikdy mať nebudem – obaja s manželom sme k našej malej Laure nezdravo prilipli. Boli sme na ňu príliš naviazaní a vo všetkom „hyperprotektívni“. Bola pre nás takým malým „polobohom“. Postupne sa to našťastie strácalo – keď som otehotnela znova a potom zasa znova – to nás našťastie oslobodilo od prílišnej pozornosti voči deťom.
Mne osobne k tomu pomohol ešte jeden zážitok: mali sme raz doma návštevu, kde bolo viacero pozvaných rodín i detí. Deti maškrtili, hrali sa, pričom po celý čas mali na rukách priviazaný balón naplnený héliom a tak chodili po byte. Bola tam výborná nálada a keď všetci …Viac