SVIATOK SV. CYRILA a METODA
-
Známy je "súboj" svätých slovanských vierozvestov sv. Cyrila a sv. Metoda s trojjazyčníkmi, ktorí uznávali len gréčtinu, latinčinu a aramejčinu, ako bohoslužobný jazyk. Tým akoby sa povedalo, že ostatné jazyky, národy a kultúry sú "podradné" pred Bohom. Cyril a Metod dosť jasne vysvetľovali, že každý národ a jazyk je pred Bohom rovnocenný a pre veriacich je dôležitejšie povedať "radšej päť zrozumiteľných slov než desaťtisíc nezrozumiteľných.."/por.1Kor 14,17/. Svätý Cyril a Metod dobre chápali vážnosť národného prvku v živote človeka, ktorý vyrastá v istej kultúre, hovorí svojím jazykom a ctí si svoje tradície. Ťažko je povedať ako by naši vierozvestci reagovali dnes na akési odnárodňovanie, stratu vlastných koreňov a tradícií dnešného nášho človeka. Keďže slovanská duša je viac kresťanská a tradície i kultúra sú priamo "zviazané" s kresťanstvom, veľmi často je cítiť akýsi nátlak na to, že našinec by sa mal viac stávať Európanom, ako sa "motať" okolo ľudoviek a starobylých tradícií. Je to síce názor menšinový, ale často podsúvaný, akoby väčšina ľudí tak zamýšľala. Cyril a Metod by skôr stavali na tom, čo tvorí duchovný základ nášho národa a hľadali by spôsob, ako to, čo nám je vlastné, predložiť v zrozumiteľnej forme dnešným ľuďom. Mnohých rodičov teší to, že ich deti vedia napr. po anglicky, ale vôbec ich netrápi to, že nič nerozumejú náboženskému a kresťanskému životu, čo je vidieť zo života mladých a ich nezáujmu o vieru. Ak by sme len o trošku viac pochopili, ako veĺmi je dôležité premostenie nášho bežného života s večným životom, ináč by sme rozumeli reči viery, ktorej učili našich predkov učitelia slovanských národov zrozumiteľnými slovami. Ráz vôbec nebude dôležité to, či rozumieme iný jazyk, ale to, či vo svojom vlastnom jazyku budeme chápať dôležité skutočnosti svojho života a večnosti. Sv. Cyril a Metod na územie Veľkej Moravy neprišli robiť grécku osvetu, hoci pochádzali z významného národa, ale prišli učiť našich predkov tomu, čo je dôležité pre ich spásu v ich reči. K tomu vytvorili aj predpoklady nového písma a národného prekladu Písma Svätého a liturgie. Je to smutný fakt, keď dnes vidíme, ako sa Európan hanbí priznať ku kresťanským koreňom a ako našinec pohŕda vlastnými tradíciami a vierou, ktorú nám s toľkou obetavosťou priniesli naši slovanskí vierozvestci Cyril a Metod. Treba sa nám vzoprieť tomuto trendu, lebo zničením vlastného náboženského a národného prvku, zničíme si vlastnú identitu a nezostane nám nič, čo by nás charakterizovalo. Keď v nás nič nezostane, stratíme aj dušu, ktorá je zviazaná s naším bytím, ktoré nám dal Boh. Veď On sa v celej histórií prihovára celkom ku konkrétnemu človeku a národu, ako je to vidieť aj v dejinách vyvoleného národa, lebo Boh nechce urobiť z človeka nejasnú existenciu, ktorá by nemala vlastnú identitu. A tak aj sv. Cyril a Metod prišli sem celkom ku konkrétnemu národu s rešpektom voči reči i zvykom, aby nás naplnili evanjeliom, ktoré zrozumiteľným spôsobom ohlasovali. Treba to rešpektovať aj dnes v čase globalizácie, lebo len tak sa vyhneme "hybridnému" spôsobu správania a vyjadrovania, ktorý je na škodu človeka. Viera a náboženstvo neznesú nepravý synkretizmus, ktorý sa začína objavovať na scéne pod názvom "svetové náboženstvo", ktoré chce "zmiešať" budhizmus, hinduizmus, židovstvo, kresťanstvo... do nezmyselného celku, nad ktorým chce "ktosi" iný vládnuť a tak rozložiť vieru človeka. Dnes vo svete nepravého spajania je treba správne pochopiť snahu svätých Cyrila a Metoda, ktorí nerozdeľujú, ale cez zvýraznenie špecifík našich predkov ich začleňujú do skupiny kultúrnych národov Európy. Veľmi citlivo obhajujú pravosť viery a odstraňujú nezrozumiteľnosť, ktorá zahmlieva pravé skutočnosti a odlišnosti, ktoré je treba brať vážne. A tak aj naše tzv. európske správanie musí mať svoje medze, nakoľko človek vždy zostane človekom s vlastnou identifikáciou, vlastnou vierou, i tradíciou. Nesmieme skĺznuť do toho, proti čomu bojovali vierozvestci, keď trojjazyčníkom museli dokazovať, že pred Bohom sú všetky národy rovnocenné. Dnes nie je potrebné vytvárať akúsi "globálnu šablónu", ktorá by stieraním rozdielov v národoch, zotrela aj fakt kresťanstva v Európe s nastolením čohosi, čo sa vierou už nedá nazvať. Nielen trojjazyčníci, ale aj globálni "jednojazyčníci" sa dnes stavajú hrozbou, ak podceňujú tých, ktorí nemajú rovnaký "slovník" rovnaké prejavy a majú rozdielny názor a inú predstavu o živote a viere. Treba sa nám vrátiť k svojmu pohľadu na život, ktorý vyplýva z učenia evanjelia, ktoré nám priniesli zrozumiteľne preložené sv. Cyril a Metod a treba nám žiť svoj život s Bohom tak, aby sme boli spasení. K tomuto nie je potrebné nič iné, len mať úctu voči tým, ktorí sa tu namáhali, boli perzekvovaní i vyhnaní z nášho územia, lebo časy akoby sa znova vracali a nám je treba byť ostražitými. Netreba si nechať vnucovať čosi, čo nie je podľa Božieho poriadku a treba jasne pomenovať veci, ktoré je teba mať "prečítané" a správne pochopené. K tomu je potrebný náš "súboj" so svetom novopohanstva a stret názorov, v ktorom sa vyjasní, kde je pravda, lebo len pravda nás robí slobodnými nielen pred "trojjazyčníkmi", ktorí dnes chcú presadzovať nie Boží, ale svoj zákon. Prosme patrónov našej eparchie sv. Cyrila a Metoda, aby sa nám vždy darilo obhájiť "pradedovskú česť", lebo len s pomocou Božej milosti a pod ochranou Presv. Bohorodičky a ich príhovoru môžeme napredovať na našej ceste spásy.
+Milan