O CHLAPCOH SO ZÁMKOU NA ÚSTACH - SV. DON BOSCO
Kto chce spasiť svoju dušu, nech pristupuje k sviatosti zmierenia raz za štrnásť dní. Kto chce dosiahnuť dokonalosť, nech ide každý týždeň na sviatosť zmierenia. Častejšie ako týždenne nie, iba ak niekto cíti, že spáchal ťažký hriech. Aby sme mali úžitok zo spovede, nestačí často sa spovedať, ale treba sa usilovať, aby sme sa nedopúšťali hriechov.
Je to sviatosť, ktorú ustanovil Pán Ježiš na prinavrátenie milosti posväcujúcej tým, ktorí ju po svojom krste stratia spáchaním ťažkého hriechu.
Možno, že aj ty si zažil dlhé rady pred spovednicou, nervózne prestupovanie z nohy na nohu a trému z toho, či ťa kňaz pri spovedi nevyhreši. Ba možno si sa o niektorom hriechu aj rozhodoval: povedať to, či nepovedať?
Je to strašné, pretože sl vôbec nepochopil, že sviatosť zmierenia je stretnutie syna s nebeským Otcom. Syna, ktorý chce pokazené napraviť, s Otcom, ktorý ti chce všetko odpustiť a zas ťa urobiť šťastným.
Áno, drahý priateľ, vždy pristupuj k sviatosti zmierenia s myšlienkou, že Otec ťa nekonečne miluje a čaká na teba!
Preto v tejto brožúrke ti chcem pomôcť objaviť atmosféru lásky, ktorá má vládnuť pri sviatosti zmierenia.
Nech ti jej obsah poslúži k príprave na túto sviatosť. A ja budem veľmi šťastný, ak aj jej zásluhou bude tvoja najbližšia spoveď lepšia ako tie predchádzajúce.
Bol strednej postavy s dlhou, pekne učesanou bradou. v tvárí bol hnedej farby.
Mal oblečený plášť, ktorý mu siahal až po kolená. Na hlave mal biely klobúk. Zdalo sa, že niekoho čaká.
Tento neznámy človek sa obrátil ku mne a povedal:
"Chceš vidieť niečo zvláštne?"
"Veľmi rád", povedal som.
Naraz vytiahol ani som nespozoroval odkiaľ veľký stroj, ktorý by som veľmi ťažko dokázal popísať.
Vo vnútri mal veľké koleso.
Postavil ho na zem.
"Čo znamená toto koleso?" opýtal som sa.
"Večnosť v rukách Božích",odpovedal mi.
Potom chytil rukoväť na kolese a začal ňou otáčať. Po chvíli sa obrátil ku mne a povedal mi:
"Chyť rukoväť a zatoč trochu!"
Urobil som tak. Pozorujúc, čo sa bude diať, zbadal som na stroji veľké sklo v podobe šošovky, pripevnené na kolese. Hneď som tam uprel zrak. Hľa, aké divadlo!
Videl som tam všetkých chlapcov z oratória!
Zbadal som tam aj siedmich mladíkov so zámkou na ústach, ktorá im sťahovala pery. Boli strašne zúriví. Traja z nich si naviac rukami zapchávali uši.
Chcel som vytiahnuť zápisník a poznačiť si Ich mená, ale ten človek mi povedal: "Netreba. Hľa, sú zapísaní v tomto zošite, ktorý nosím stále so sebou."
Zadivený a smutný, vidiac takú zvláštnosť, pýtal som sa, prečo majú tí chlapci na ústach zámku. Odpovedal mi: "Či tomu nerozumieš? To sú tí, čo mlčia. A prečo mlčia ?
To sú tí, čo mlčia aj vtedy, keď sa ich spovedník pýta.
Alebo vôbec neodpovedajú, alebo odpovedajú vyhýbavo či nepravdivo. Odpovedia "nie", keď by mali povedať "áno" !
Potom ten človek pokračoval:
"vidíš tých troch, čo okrem zámky na perách zapchávajú si rukami uši? Ich stav je oplakaniahodný!
To sú tí, čo nielenže mlčia pri spovedi, ale vôbec nechcú počuť napomenutia, rady a rozkazy spovedníka.
Sú to tí, čo počúvajú tvoje slová, ale si ich nevšímajú a neriadia sa nimi. Mohli by sí odopchať uši, ale oni nechcú! Ostatní štyria vypočuli tvoje povzbudenia a odporúčania, ale ich nepoužili na vlastný osoh.
"A čo majú robiť, aby odstránili tú zámku", opýtal som sa.
"Musia odstrániť zo svojho srdca pýchu!" "Ja ich napomeniem. Ale u tých, ktorí si zapchávajú uši, je málo nádeje." Potom mi ten neznámy človek dal cennú radu:
"Keď hovoríš dve slová z kazateľnice, jedno nech je o dobrej spovedi!"
Sľúbil som mu, že to budem uskutočňovať. Lebo v skutočnosti mnohí mladíci sa zatratia, pretože sa nespovedajú. No veľmi mnoho sa ich zatratí preto, že sa spovedajú zle.
Kto chce málo myslieť na svoju dušu, nech pristupuje k svätej spovedi (aspoň) raz mesačne.
Kto chce spasiť svoju dušu, nech pristupuje k sviatosti zmierenia raz za štrnásť dní. Kto chce dosiahnuť dokonalosť, nech ide každý týždeň na sviatosť zmierenia. Častejšie ako týždenne nie, iba ak niekto cíti, že spáchal ťažký hriech.
Aby sme mali úžitok zo spovede, nestačí často sa spovedať, ale treba sa usilovať, aby sme sa nedopúšťali hriechov.
Odkaz Miška Magoneho: Usilujte sa vždy dobre si vykonať svätú spoveď!
Čo sa týka minulosti, keď poviete spovedníkovi všetky hriechy, ktorých ste sa dopustili v minulosti, tým spovedník nielenže spozná stav vašej duše, ale tým sa aj vy uistíte o spovediach minulého života.
Potom budete môcťpovedať:"S minulosťou som spokojný!"
Mnohí sa zatratia, pretože sa nepovedajú. No veľmi mnoho (viac) sa ich zatratí preto, že sa spovedajú zle.
Svätokrádežné sväté prijímanie neprináša človeku ani úžitok, ani útechu, ani poctu – dokonca naopak, spôsobuje mu najväčšiu škodu, zaťažuje ho strašnými výčitkami svedomia a pripravuje mu nešťastnú večnosť. Istú ženu, napríklad, po nehodnom svätom prijímaní posadol zlý duch a upadla do takého šialenstva, že si odhryzla jazyk a tak zomrela v zúfalstve. Z Kázní sv. farára z Arsu: O nehodnom svätom prijímaní -
PÔJDEM K OTCOVI, pomôcka k sviatosti zmierenia pre mladých Vyšla ako pritoha časopisu SVETLO, čelo 2/1992 Zostavili saleziáni Copyright C SVETLO 1992
„Kňaz je človek, ktorý dostal od Boha všetku jeho moc.
,Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás,‘ povedal Pán prvým kňazom (Jn 20, 21). ,Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu‘ (Mk 16, 15). ,Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal‘ (Lk 10, 16).
Keď vám kňaz udeľuje rozhrešenie, nehovorí: ,Boh ťa rozhrešuje,‘ ale: ,Ja ťa rozhrešujem.‘
Pri premenení nehovorí: ,Hľa, Pánovo telo,‘ ale hovorí: ,Toto je moje telo.‘ Keby neexistovala sviatosť kňazstva, Pán by nebol medzi nami.
Kto ho vložil do svätostánku? Kňaz.
Kto prijal vaše duše do [spoločenstva] Cirkvi, keď ste sa narodili? Kňaz.
Kto ich živí, aby mali silu na pozemské putovanie? Kňaz.
Kto ich pripravuje, aby sa mohli postaviť pred Boha obmyté v krvi Ježiša Krista? Kňaz.
Vždy kňaz.
A keď duša upadne do ťažkého hriechu, kto ju vzkriesi k životu?
Kto jej prinavráti pokoj svedomia? Len kňaz.
Nenájdete nijaké dobro, ktoré pochádza od Boha, za ktorým by nestál kňaz.
Skúste sa vyspovedať pred Pannou Máriou alebo pred niektorým z anjelov.
Dajú vám rozhrešenie? Nie.
Môžu vám dať Kristovo telo a krv? Nie.
Najsvätejšia Panna Mária nemá moc vniesť svojho Syna do hostie.
Hoci by pred vami stálo dvesto anjelov, nemajú moc odpúšťať vám hriechy.
Iba kňaz vám môže povedať: ,Choď v pokoji, odpúšťam ti.‘
Kňazstvo je skutočne niečo veľké.
Kňaz pochopí sám seba až v nebi. Keby sme už na zemi chápali, čím je kňazstvo, umreli by sme nie z obdivu, ale z lásky…
Kňaz však nie je kňazom sám pre seba. Sám sebe nemôže udeliť rozhrešenie. Sám sebe nemôže udeliť nijakú sviatosť.
Kňaz nežije pre seba, žije pre vás…
Ak chce niekto zničiť náboženstvo, najskôr útočí na kňazov, pretože tam, kde niet kňaza, niet ani obety svätej omše, tam nie je Boží kult… Kňaz je láskou Ježišovho Srdca. Keď stretnete kňaza, vždy pomyslite na Ježiša“ (Zápisky z Arsu, kázeň o kňazoch).
