S V A T É ...H A D Y .... STARÉHO KLÁŠTORA na ostrove KEFALÓNIA
„SVÄTÉ HADY“ KEFALONIE
Mnohí boli tak doštípaní hadmi,že opuchli a zadusili sa...ostatní prestrašení hnali dole skalami až k moru,kde mali svoju loď a hady za nimi sa rýchlo plazili zo všetkých strán...Piráti s dušou na jazyku,na smrť vydesení odplávali na more...a ostrova sa tak báli,že ho vždy oboplávali...a ani Turci,Arabi sa neodvážili zaútočiť na Hadí ostrov...lebo dostal takú hrozivú povesť...A tak zbožné mníšky boli zachránené neobyčajným zázrakom božím...a mohli spokojne slúžiť Bohu v prastarom kláštore...
Mariánský sviatok je zvláštnym, úžasným zázrakom
Pri tomto úkaze, ktorý sa deje už údajne stovky rokov, sa na gréckom ostrove Kefalónia začnú objavovať čierne hady v období od 5. augusta do 15. augusta, v čase, keď grécka pravoslávna Cirkev oslavuje Zosnutie Bohorodičky (oslavovaný v západnej Cirkvi ako Nanebovzatie Panny Márie).
Podľa tradície sa začal hadí zázrak v roku 1705, keď boli mníšky z kláštora napadnuté pirátmi.
Legenda hovorí, že sa mníšky horlivo modlili k Panne Márii a požiadali ju, aby sa premenila na hady a oslobodila ich. Iné verzie hovoria, že mníšky sa modlili, aby bol kláštor zamorený hadmi, čím by vystrašili pirátov. Tak či onak boli zachránené.
Od tej doby sa malé čierne hady, známe ako Užovky nočné, objavujú každý rok tesne pred sviatkom a prechádzajú cez steny a vstupné chodby kostola, aby si "uctili" striebornú ikonu Márie známu ako Panagia Fidoussa, alebo Panna hadov.
V ostatných rokoch veriaci prevážali hadov v nádobách a vreciach, pretože boli vystavené riziku prejdenia zo strany neohľaduplných motoristov.
Zvyčajne agresívne hady sú v týchto dňoch údajne poslušné a pokojné, keď sú v kostole vítané pri omši a modlitbe. Po týchto udalostiach sa úplne vytratia z ostrova a vrátia sa až na budúci rok.
Ako sa hovorí, tak hady na ostrove neboli iba počas Druhej svetovej vojny a v roku 1953 - počas masívneho zemetrasenia. Miestni obyvatelia teraz považujú absenciu hadov za zlé znamenie.
Každý rok ostrov oslavuje Bohorodičku a zázrak na Festivale hadov.
v staroveku Kefallénia či po slovensky aj Kefalénia (starogr. Κεφαλληνία – Kefallénia) je najväčší ostrov v Iónskom mori a šiesty najväčší ostrov patriaci Grécku, administratívne je to krajská jednotka. Má rozlohu približne 780 km 2...
Kefalónsky hadí festival
Hadí festival v polovici augusta na Kefalónii: Kostol Panny Márie v Markopoulo je známy hadím festivalom 14. a 15. augusta. Hady sa berú do kostola vo vreciach alebo nádobách a ukladajú sa v kostole pri striebornej ikone Panagia Fidoussa (Panna hadov). Mali by ste sa pokúsiť ísť skoro do dediny, pretože cesty na každom konci dediny sú blokované políciou kvôli výskytu hadov 2-3 dni pred festivalom. V takejto situácii je jedinou prípustnou trasou do Markopoulo cesta smerom nahor z Kateliosu. Festival sa v posledných rokoch komercializoval a ponúka podobnú atmosféru ako Agios Gerasimos.
Predzemetrasné príbehy hovoria, že začiatkom augusta sa objavovali tisíce neškodných mláďat hadov, ktoré mizli v kostole pri oltári, no čoskoro príbehy umožnili ochranárskym inštinktom dedinčanov pred hadmi od motoristov. Takže hady boli vyzdvihnuté a uložené v kostole na tom istom oltárnom mieste, ktoré bolo prestavané po zemetrasení. Ďalšou pravidelnou diskusiou medzi masami je, či sa kostol nachádza na migračnej trase hadov, alebo ich absencia v polovici augusta bola znamením nešťastia ako roku zemetrasenia (1953). Nech už je víťazný nápad akýkoľvek, dodáva životu a kultúre Markopoulo farbu.
Sväté hady
Fenomén svätých hadov Panny Márie sa už po stáročia vyskytuje počas slávností na presvätú Bohorodičku medzi 5. augustom a 15. augustom v dedine Markopoulo na ostrove Kefalonia v Grécku. Malé čierne hady sa objavujú v kostole Panagia of Langouvarda na mieste kláštora Monasticism - OrthodoxWiki založeného ako ženský kláštor a zasväteného Panne Márii z Langouvardy .
Mýtus o týchto hadoch sa viaže k roku, kedy bol kláštor napadnutý pirátmi v roku 1705. Mníšky sa vrúcne modlili k Panne Márii za ochranu a následne sa premenili na hady, aby sa vyhli zajatiu.
Hady majú na hlave malý krížik a ich jazyky sú tiež v tvare kríža. Je známe, že patria k druhu Telescopus fallax , známemu aj ako európsky mačací had , a objavujú sa na nádvorí kostola a okolo neho, na stenách a na zvonici. Počas bohoslužieb hady neprejavujú žiadny strach a počas slávností sú neškodné. Len čo sa liturgia 15. augusta skončí, stanú sa nepriateľskými a agresívnymi a zmiznú späť v divočine oblasti. Hady sa dajú nájsť až v nasledujúcom roku.
Obyvatelia dedín ich považujú za sväté, zbierajú ich a kladú na striebornú ikonu Hadej Panny ( Panagia Fidoussa ). Miestni obyvatelia zdokumentovali, že počas druhej svetovej vojny a roku ničivého zemetrasenia na ostrove v auguste 1953 sa hady neobjavili. Miestni to teraz používajú na znak toho, že ak sa hady tesne pred 15. augustom neukážu, že sa niečo zlé blíži.
Kvitnúce ľalie
Aj na ostrove Kefalonia v inom kostole v máji každého roka ženy z ostrova zbierajú ľalie a umiestňujú ich na ikonu Panny Márie. Akonáhle je kvet odrezaný a jeho stonka je úplne suchá, nemôže znova pučať, ale tieto sušené ľalie 15. augusta opäť úplne rozkvitnú, nezačínajú kvitnúť v predchádzajúcich dňoch, ale začínajú a dosahujú plnosť. kvitne 15.
„Zázračné hady“ Panagia sa opäť objavili v dedine Markopoulo na ostrove Kefalonia v Grécku , len niekoľko dní pred sviatkom Zosnutia Panny Márie 15. augusta.
Podľa spravodajského webu Kefaloniapress sa prvý had objavil v pondelok večer, v predvečer sviatku Premenenia Krista, v kostole Panny Márie z Lagouvarda v Markopoulo.
Miestni ľudia kostol nazývajú aj „Panagia Fidousa“, čo znamená „Panagia hadov“. Predstavitelia cirkvi oznámili, že budova bude teraz otvorená pre púte každý deň od 8:00 do 20:00.
Krátko po tom, čo boli v kostole Markopoulo spozorované prvé hady, sa v dedine Arginia, tiež na Kefalónii, objavili dva „hady z Panagie“. Obyvatelia dediny informovali, že hady sa objavili na rovnakom mieste, kde sa už desaťročia objavujú.
Dva „Hady Panny Márie“ v Argínii boli prevezené do príslušného kostola Panny Márie v obci a čakajú na pozretie pútnikov.
Hady sú malé a sivé, merajú nie dlhšie ako jeden meter (3,3 stopy). Každoročne sa objavujú v kostole, najmä okolo ikony Panagia. Na rozdiel od väčšiny hadov je ich koža zamatová a ich hlava, podobne ako špička jazyka, tvorí malý kríž. Je známe, že sa neboja ľudí a sú považovaní za priateľských.
Miestni obyvatelia každý rok netrpezlivo očakávajú objavenie sa hadov a tradícia velí, že ak sa neukážu, stane sa niečo nešťastné. „Hady Panny Márie“ sa neobjavili iba dvakrát: Prvýkrát to bolo v auguste 1940, krátko pred vypuknutím druhej svetovej vojny, a druhýkrát v auguste 1953, keď Kefalóniu postihlo nesmierne ničivé zemetrasenie.
Podľa tradície v roku 1200 nášho letopočtu prepadli ostrov piráti a pokúsili sa prevziať kláštor plný mníšok. Potom sa objavilo nespočetné množstvo hadov, ktoré ovinuli telá pirátov a vytvorili múr medzi nimi a kláštorom. Piráti po tomto incidente pochopiteľne spanikárili a utiekli.
Odvtedy sa „hady Panny Márie“ každý rok v auguste zázračne zjavujú. Očakáva sa, že do 15. augusta sa v kefalónskych mestách Markopoulo, ako aj v Argínii objavia ďalšie hady.
Veriaci sú pozvaní každoročne v auguste navštíviť kostol Panny Márie z Lagouvarda v Markopoulo, kde sa budú uctievať, ako aj pozrieť a dokonca sa dotknúť hadov, ktorí sa môžu voľne pohybovať v kostole.
„SVÄTÉ HADY“ KEFALONIE
Čo sa týka hadov spojených s obrazom, hovorí sa, že pri novom kostole bol postavený kláštor pre mníšky. v roku 1705 prišli na ostrov rabovať a drancovať piráti a mníšky sa báli o svoju bezpečnosť. Modlili sa k Márii, aby ich ochránila, a to, čo sa stalo potom, sa líši podľa toho, ktorú verziu legendy človek počúva. V jednej verzii Mary premenila mníšky na hady. V druhej verzii poslala hady, aby obkľúčili kláštor, a keď prišli piráti, boli takí vystrašení hadmi, že opustili kláštor a mníšky bez zranenia.
Na Kefalónii sa takzvané agiofida – „sväté hady“ – spájajú s dedinami Arginia a Markopoulo. Arginia je vyššia z týchto dvoch a má prameň vody, ktorý zjavne vytvára vlhký tok dolu roklinou až k miestu, kde stojí kostol v Markopoulo. V každom prípade je to každoročné objavenie sa hadov v kostole Markopoulo, ktoré dostáva najväčšiu publicitu, hoci obe dediny organizujú festivaly pri príležitosti tejto udalosti, ktorá sa stala turistickou atrakciou. Hady sú vlastne akýmsi európskym mačkovitým hadom klasifikovaným ako Telescopus fallax . Na hlavách majú znak zhruba v tvare kríža, čo samozrejme len pridáva na obľúbenej tendencii vidieť v ich každoročnom výskyte v dedinách zázračné.
Hady sa v obciach začínajú objavovať zhruba okolo 5. – 6. a 15. augusta. Tie zodpovedajú v kalendári gréckej pravoslávnej cirkvi obdobiu od sviatku Premenenia Ježiša (6. augusta) do sviatku Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta). Hovorí sa, že pôvodne hady prišli samy a vkĺzli do kostola v Markopoulo a doplazili sa k ikone Márie, aby si ju v tom čase každý rok uctili. Súčasná realita je taká, že keď sa hady začnú objavovať v okolí (a ľudia ich dokonca hľadajú), sú zhromaždení a fyzicky odnesení do kostola a umiestnené na ikonách a ľudia sa radi nechávajú fotiť. s hadmi omotanými okolo ramien. Hovorí sa, že do kostola chodilo veľa hadov, ale počet hadov, ktoré sa tu objavili, sa rokmi zmenšil. Ani sa neobjavia vždy a všeobecne sa verí, že keď sa neobjavia, je to zlé znamenie.
Ak si človek prečíta správy o tomto fenoméne na rôznych východopravoslávnych webových stránkach, zistí, že vo všeobecnosti dôverčivo prijímajú objavenie sa hadov ako zázračnú udalosť. Niektorí dokonca hovoria, že jedovaté hady neublížia ľuďom, kým sa neskončí liturgia v deň Nanebovzatia Panny Márie. Vedci však tvrdia, že v každom prípade daný druh hada nie je pre ľudí škodlivý, pretože tesáky sú umiestnené v polohe („zadné tesáky“), vďaka čomu je akékoľvek nebezpečenstvo nepravdepodobné.
Tendencia chápať takéto udalosti skôr ako „zázračné“ než ako prírodné javy (ako je napríklad prirodzené migračné správanie) spočíva v pripravenosti „veriacich“ povedať: „Neexistuje pre to žiadne vysvetlenie; musí to byť zázračné,“ kým racionálnejšie naklonení (vrátane mňa) povedia, že vedecký výskum by odhalil pravú a prirodzenú povahu takýchto udalostí. Zvyčajne, keď sú nezvyčajné udalosti „nevysvetlené“, dôvodom je to, že buď neboli dostatočne preskúmané, alebo sa „zázračnému“ vysvetleniu dostane viac publicity ako menej „záhadnému“ vedeckému vysvetleniu, prípadne neexistujú dostatočné dôkazy, na ktorých by sa dalo založiť. vyšetrovanie. Východné pravoslávie však vždy uprednostňovalo rozprávky o zázrakoch pred zjednodušenou formou výroku Occamovej britvy: Najjednoduchšie vysvetlenie je zvyčajne správne.
Kefalonia (novogr. Κεφαλονιά – Kefalonia/ľudovo Κεφαλλονιά – Kefallonia, staršie aj Kefallinia alebo Keffalónia, tal. Cefalonia, staršie tal. Cefalogna), resp. v staroveku Kefallénia či po slovensky aj Kefalénia (starogr. Κεφαλληνία – Kefallénia) je najväčší ostrov v Iónskom mori a šiesty najväčší ostrov patriaci Grécku, administratívne je to krajská jednotka. Má rozlohu približne 780 km² (v závislosti na zdroji 688, 8 km² až 904 km²).Ostrov v západnom Grécku...
Podľa legendy získal ostrov svoje meno po aténskom vodcovi a bojovníkovi Kephalovi, ktorý pomohol mykénskemu kráľovi Anfitrionovi vo vojne proti vtedajšiemu kráľovi ostrova Thapiovi. Za odmenu dostal tento ostrov a pomenoval ho Kefalonia. Štyri samostatné mestské celky potom niesli mená po jeho synoch. Kefaloňanov, ako obyvateľov kráľovstva, ktoré zahŕňalo Kefalóniu, Ithaku, Zakynthos a Lefkadu, prvýkrát spomína grécky básnik Homér.
Ako vyplýva z výskumu mnohých fosílií rastlín, zvierat a kostí nájdených v blízkosti miest Skala a Fiskardo, ostrov Kefalonia bol jednou z prvých obývaných oblastí Grécka. Mnohí historici a archeológovia sa zhodujú v názore, že Kefalonia mala všetky predpoklady potrebné pre demografický rast. Na ostrove sa nachádzal obrovský les, ktorý bol v minulosti zdrojom dreva na stavbu lodí a na rozvoj obchodných aktivít medzi Kefaloniou a inými prístavmi. Nedávne výskumy poukázali na to, že aj niektoré časti paláca Knossos boli postavené z jedlí z Kefalonie. Rôzne nálezy nekropol potvrdzujú, že Kefalonia bola osídlená už od 11. storočia pred naším letopočtom.
Na ostrove Kefalonia, tak ako aj vo zvyšku Grécka, boli monarchie nahradené oligarchiami. Okolo 7. storočia p.n.l. sa všetky oligarchie vyvinuli do tyranie a koncom 7. storočia sa začali rodiť prvé demokracie. Po úpadku tyranie sa na ostrove Kefalonia zrodili 4 mocné mestá – Pali, Krani, Sami a Proni. Thoukydides uvádza, že boli autonómne a často medzi sebou bojovali, čo dokazujú aj obrovské múry, ktoré ich obkolesovali.
Najvýznamnejším z týchto miest, ktoré malo tiež veľký politický význam, bolo staroveké Pali. Pali bolo od začiatku dôležitým prístavom pre ľudí, ktorí sa vydávali z Grécka smerom k pobrežiu Sicílie.
Počas peloponézskych vojen (431 – 404 pred Kr.) bojovali všetky štyri mestá po boku Atén. Vojaci z Atén používali Kefaloniu ako strategický bod na boj proti svojim súperom z Korintu. Po peloponézskych vojnách, v období medzi rokmi 404 a 322 pred Kr., je ostrov Kefalonia obsadený najskôr vojakmi zo Sparty, potom vojakmi z Atén a nakoniec macedónskym kráľom Filipom II. Po smrti Alexandra Veľkého bola Kefalonia zaradená do Aitólskeho spolku, čo ostrovu prinieslo rozvoj obchodku.